Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011164
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému C. E., nar. XX.XX.XXXX
v F., bytom F., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b), f) Tr. zák. k § 138 písm. f) Tr. zák. a k § 139 ods. 1 písm. e) Tr.
zák., na verejnom zasadnutí dňa 23. januára 2019 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín a obžalovaného C. E. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. októbra 2018, sp. zn.
8T/92/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušujú sa výroky v napadnutom rozsudku o uloženom treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný C. E., nar. XX.XX.XXXX

o d s u d z u j e

podľa § 212 odsek 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. n), § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. októbra 2018, sp. zn. 8T/92/2018 bol obžalovaný C. E.
uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b), f) Tr. zák.

k § 138 písm. f) Tr. zák. a k § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe, že:

1) dňa 06.05.2018 v čase od 16,00 h do 16,30 h vošiel so súhlasom poškodenej do bytu č. XX na prízemí
bytového domu č. XXXX/XX na Z. XX. októbra v meste F., pričom aby sa dostal do bytu poškodenej Q.
E. sa obvinený C. E. vydával za opravára zvončekov z firmy ERAN a z dôvodu aby mohol byť v byte bez
poškodenej, túto požiadal aby vyšla pred bytový dom, kde mala počas fingovanej opravy opakovane
zvoniť na opravovaný zvonček, pričom následne z konferenčného stolíka v spálni bytu odcudzil tam

voľne odložené šperky a to 1 ks prsteň zo žltého kovu s bielym kameňom v tvare širokej obrúčky, v ktorej
boli osadené biele kamene o veľkosti špendlíkovej hlavičky, 1 ks prsteň zásnubný zo žltého kovu v tvare
obrúčky s jedným kameňom vo veľkosti malého hrachu osadeného v strede prsteňa, 1 ks prsteň bol
zo žltého kovu, v tvare korunky rozdelený v zadnej časti, kde bol osadený v strede z červeného kovuchrobák scarabeus a dve hlavy egyptskej princeznej, 3 kusy náušníc zo žltého kovu s bielym kameňom,
1 ks gombík zo žltého kovu na uchytenie brošne, 1 ks náramok zo žltého kovu na ruku z pevného
neprerušovaného kruhu s osadenými bielymi kamienkami so zapnutím, 1 ks náramok zo žltého kovu o

dĺžke 22 cm z klasických očiek so zapnutím, 1 ks náramok zo žltého kovu v tvare kruhu so zapnutím,
čím spôsobil poškodenej Q. E. škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 472,50 €;
2) dňa 17.03.2018 v čase o 19.57 h na recepcii hotela I. na D. nám. XXXX/XX v F., GPS: XX.XXXXXX,
XX.XXXXXX odcudzil z poličky recepcie voľne odloženú dámsku peňaženku ružovej farby nezistenej
hodnoty s obsahom občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartičku poistenca všetky vydané na meno B.

D., bankomatová karta SlSp, bankomatová karta TB, bankomatová karta CETELEM, rôzne zákaznícke
karty a finančnú hotovosť v celkovej výške 300 Eur, čím poškodenej B. D. spôsobil škodu vo výške 300 €;
3) dňa 23.04.2018 v čase o 18.14 h v Trenčíne v OD Kaufland na Električnej ulici odcudzil poškodenému
B.. H. R. nar. XX.XX.XXXX z nákupného vozíka, ktorý mal pri sebe čiernu tašku s obsahom 170 €, kde
ku krádeži došlo tak, že páchateľ po tom, ako sa poškodený otočil k nákupnému vozíku chrbtom, aby sa
zohol pre kartón mlieka, mu z vozíka túto tašku zobral a počas toho, ako odchádzal z predajne z tašky

zobral finančnú hotovosť vo výške 170 € a tašku ešte v predajni odložil do regálu s cestovinami.

Za to bol odsúdený podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5,
odsek 8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, za použitia
§ 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest na odňatia slobody vo výmere

3 roky a 7 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 261 odsek 2 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej Q.
E. škodu vo výške 1.028 Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, poškodenej B.. B. D. škodu

vo výške 322,50 Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu zahlásil odvolanie,
smerujúce voči výrokom o uloženom treste, prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po
vyhlásení rozsudku. Obžalovaný sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote písomne

tiež podal odvolanie proti výrokom o uloženom treste.

V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého
rozsudku o vine obžalovaného. Ďalej uviedol nasledovné:

„S rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T 92/2018 zo dňa 26.10.2018, ktorým uznal
obžalovaného C. E. vinným zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b),
f) Trestného zákona, k § 138 písmeno f) Trestného zákona a k § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného
zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe, čo do výroku o treste, nesúhlasím, a mám za to, že súd
uložil obžalovanému trest na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení a jednotlivých dôkazov

nezákonne, pričom uložený trest odňatia slobody je celkom zjavne neprimeraný.

Okresný súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. Č. 8T 92/2018 zo dňa 26.10.2018 uložil obžalovanému podľa
§ 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5, odsek 8 Trestného zákona,
s prihliadnutím k § 36 písmeno 1), písmeno n) Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 2 písmeno d),

odsek 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa nášho názoru však Okresný súd v Trenčíne aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa

§ 39 odsek 2 písmeno d], odsek 4 Trestného zákona per analogiam nedôvodne a nezákonne, nakoľko v
predmetnej trestnej veci nebola realizovaná dohoda o uznaní viny a prijatí trestu, a teda neboli splnené
zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovení § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona.

Súčasne je potrebné uviesť, že predmetný trestný čin obžalovaný spáchal potom, čo bol za obdobný

trestný čin už odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, teda ani vykonaná časť
nepodmienečného trestu odňatia slobody neviedla k jeho náprave a dopustil sa špeciálnej recidívy. Čiže
aj výkon najprísnejšieho trestu, aký je možné uložiť páchateľom trestných činov, sa minul svojmu účinku.Nakoľko som presvedčený, že Okresný súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom sp. zn. 8T/92/2018 zo dňa
26.10.2018čodovýrokuotrestenezákonne,odvolaciemuKrajskémusúduvTrenčínenavrhujem:Podľa
§ 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 8T 92/2018 zo dňa 26.10.2018, a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie písomne odôvodnil a uviedol nasledovné:

„Vo vyššie uvedenej trestnej veci obžalovaného C. E., stíhaného pre pokračovací trestný čin zločin
krádežepodľa§212odsek1,

súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové,
osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako

pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku. na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia
by tak mala nútiť súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni
mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.

Obžalovaný však poukazuje na to, že práve vzhľadom na výrazný postoj obžalovaného k spáchanej
trestnej činnosti, ktorú nepopieral, ale naopak priznal a oľutoval, boli v danom konkrétnom prípade
naplnené zákonné podmienky pre postup súdu na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Podľa názoru obhajoby, pri náležitom uvážení všetkých skutočnosti rozhodujúcich· pre ukladanie
spravodlivého trestu, s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti
v celom rozsahu, vyhlásením o vine pred súdom. prvej inštancie, čím podstatným spôsobom uľahčil
súdu prvej inštancie dokazovanie jeho trestnej činnosti, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti u
obžalovaného dané, výšku spôsobenej škody, stupeň závažnosti spáchaného trestného činu je uloženie

nepodmienečného trestu v trvaní 3 roky a 7 mesiacov neprimerane prísnym trestnom pre obžalovaného,
keďže na naplnenie účelu trestu v prípade obžalovaného nie je potrebné obmedzovať ho na osobnej
slobode po tak dlhý čas.

Podľa názoru obhajoby je potrebné prihliadnuť výrazným spôsobom na postoj obžalovaného a to, že si

uvedomil svoj poklesky, nepokračuje a nebude pokračovať v trestnej činnosti a rozhodol sa viesť riadny
život.Tým, že obžalovaný C. E. urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo stíhaných skutkov na hlavnom
pojednávaní výrazne napomohol súdu (ale aj prokurátorovi uniesť dôkazné bremeno) pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti, ktorej objasnenie by bez takéhoto postoja obžalovaného bolo otázne. Na

základe prijatého vyhlásenia o vine vyhláseného obžalovaným C. E., súd prvého stupňa tak už nemusel
vykonávať dokazovanie k otázke viny.

Napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,
ktoré sú na to učené, pričom medzi tieto patrí jednak polícia, prokurátor, ale rozhodne aj súd,

pretože ťažisko dokazovania sa pri dodržaní zásady ústnosti a bezprostrednosti sústreďuje práve na
hlavné pojednávanie. Len dôkazy vykonané zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní môžu byť
podkladom na rozhodnutie o podanej obžalobe zo strany prokurátora. Pokiaľ obžalovaný vyhlási, že
je vinný, napomáha tak výrazne súdu, ktorý po prijatí takéhoto vyhlásenia už nevykonáva rozsiahle
dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov či oboznamovaním listinných dôkazov, vo
vzťahu k budúcemu rozhodnutiu o vine a sústredí sa len na dokazovanie ohľadne uloženého trestu.

Podľa názoru obhajoby, súd prvého stupňa pochybil, keď vyhlásenie obžalovaného o vine, uskutočnené
na hlavnom pojednávaní, pri ukladaní výšky trestu nezohľadnil výraznejšie v prospech obžalovaného C.
E.. Podľa názoru obhajoby nejde o bežne sa vyskytujúcu okolnosť (najmä v prípadoch takejto stíhanej
trestnej činnosti), pričom ide o výrazný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, pričom aj zo

samotného prejavu obžalovaného na hlavnom pojednávaní možno mať za to, že si v dostatočnej miere
uvedomil nesprávnosť svojho konania a toto skutočne úprimne oľutoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené je obhajoba názoru, že súd prvej Inštancie v napadnutom rozsudku uložil
obžalovanému trest, ktorý je v rozpore so zásadou spravodlivosti a úmernosti trestu.

Na to, aby bol trest spravodlivý nesmie byť ani prísnejší ani miernejší ako je nevyhnutné na ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi, nakoľko iba spravodlivý trest môže splniť účel trestania.

IV.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestný poriadok odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestný poriadok odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak je uložený

trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 1 v spojení s ods. 3 Trestný poriadok ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo
niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby
juvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol,lenvtedy,akbydoplneniekonaniaodvolacímsúdom

bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným Skutkovým záverom. Odvolací
súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobil na podklade skutkového stavu,
ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím
súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe
odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak

môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V.

Obžalovaný týmto prostredníctvom svojho obhajcu navrhuje odvolaciemu súdu Krajskému súdu v

Trenčíne, aby podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku· napadnutý rozsudok Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26.10.2018, sp. zn. STI92I2018 vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému C.
E.rušilapodľa§322ods.2TrestnéhoporiadkuobžalovanéhoC.E.nanezmenenomskutkovomzáklade
odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere menšej ako 3 roky a 7 mesiacov so zaradením podľa § 48ods. 4 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
minimálneho stupňa stráženia.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd
okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolania sú
dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami prokurátora a
obžalovaného napadnutých výrokoch rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania

prokurátora a obžalovaného a ich dôvodov vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby
takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu
takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
317 ods. 1 Tr. por.
Nzákladepreskúmaniaveciodvolacísúdzistil,žeobžalovanýurobilnahlavnompojednávanívyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré
rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa
v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora a obžalovaného napadnuté výroky o

uloženom treste obžalovanému.

Pokiaľ ide o otázku zákonnosti napadnutých výrokov rozsudku o uloženom treste, ako vyplýva z vyššie
citovaného, teda aj zo samotného znenia výrokovej časti napadnutého rozsudku, okresný súd v danom
prípade aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 163 ods. 3 Tr. por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod

obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným
pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,
ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

K citovanému ustanoveniu § 163 ods. 3 Tr. por. odvolací súd považuje za potrebné dodať, že uvedené
ustanovenie zakotvuje zákonné náležitosti výroku o vine.

Na základe preskúmania veci aj z hľadísk § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. odvolací súd zistil, že výrok o vine
napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému, ktorým výrokom je odvolací súd v prejednávanej veci

viazaný, neobsahuje skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by napĺňali pojmové znaky ustanovenia §
38 ods. 5 Tr. zák. (opätovné spáchanie zločinu). Keďže ustanovenie § 163 ods. 3 Tr. por. ukladá zákonnú
povinnosť uviesť vo výroku o vine aj skutkové okolnosti, odôvodňujúce určitú trestnú sadzbu, tieto
okolnosti vyjadriť v právnej vete, ako aj v právnej kvalifikácii a ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. obsahuje
skutkovú okolnosť (opätovné spáchanie zločinu), ktorá podmieňuje povinnosť súdu zvýšiť dolnú hranicu

zákonom ustanovenej sadzby o jednu polovicu v zmysle § 163 ods. 3 Tr. por., podľa názoru tohto senátu
odvolacieho súdu na to, aby ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. mohlo byť použité pri ukladaní trestu, výrok
o vine musí v skutkovej vete obsahovať aj spáchanie predchádzajúceho zločinu, ktorá skutočnosť už
vo výroku o vine musí byť vyjadrená nielen v právnej vete („... a uvedeným činom opätovne spáchal
zločin“), ale aj v právnej kvalifikácii trestného činu (k označeniu príslušného ustanovenia osobitnej časti

Trestného zákona musí byť uvedené aj ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák.).

Vzhľadom na to, že výrok o vine napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému, ktorým výrokom je
odvolací súd v prejednávanej veci viazaný, neobsahuje všetky skutkové okolnosti, napĺňajúce pojmovéznaky ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. tak, ako to prikazuje ustanovenie § 163 ods. 3 Tr. por., podľa
názoru tohto senátu odvolacieho súdu výrok o vine obžalovaného v napadnutom rozsudku okresného
súdu nedáva zákonný podklad, aby ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. mohlo byť aplikované pri ukladaní

trestu tomuto obžalovanému. Ak teda okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému napadnutým
rozsudkom aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. por., podľa názoru tohto senátu odvolacieho súdu
postupoval tak v rozpore s ustáleným výrokom napadnutého rozsudku o vine obžalovaného. Keďže
toto pochybenie vzhľadom na viazanosť výrokom o vine je v neprospech obžalovaného a zrušenie
napadnutýchvýrokovrozsudkuzdôvodupodľa§321ods.1písm.d)Tr.por.jevprospechobžalovaného,

ktorý podal odvolanie proti výrokom o uloženom treste, odvolací súd zrušil napadnuté výroky rozsudku
okresné súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po zrušení napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd na základe preskúmania
veci dospel k záveru, že nové rozhodnutie o treste možno urobiť na podklade správnych skutkových
zistení okresného súdu, majúcich oporu vo výsledkoch dokazovania a rozhodných pre uloženie trestu

obžalovanému v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Pokiaľ ide o otázku určenia poľahčujúcich okolností, odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného
súdu, podľa ktorého obžalovaným vyslovená ľútosť nad spáchanými skutkami by v danom prípade
napĺňala pojmové znaky úprimnej ľútosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd správne

ustálil, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
a 6 mesiacov pre trestnú činnosť rovnakého charakteru, z výkonu ktorého trestu bol podmienečne
prepustený 3.3.2014. Už uvedený trest mal obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť k tomu,
aby viedol riadny život, špeciálne aby do budúcna rešpektoval Trestným zákonom chránený záujem
na ochrane vlastníckeho práva každého. Obžalovaný napriek tejto vlastnej skúsenosti opätovne porušil

tento záujem chránený Trestným zákonom, z ktorého dôvodu podľa právneho názoru odvolacieho súdu
samotné vyjadrenie ľútosti obžalovaného nie je možné bez ďalšieho považovať za úprimné oľutovanie
trestného činu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák., ktoré ustanovenie umožňuje
priznať túto poľahčujúcu okolnosť len pri priznaní sa k trestnému činu a pri súčasnom (kumulatívnom)
úprimnom oľutovaní trestného činu. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresným

súdomsprávnezistenéskutkovéokolnostinedávajúprávnypodkladprepriznaniepoľahčujúcejokolnosti
obžalovanému podľa § 36 písm. l) Tr. zák.

Za správny považuje odvolací súd právny záver okresného súdu o danosti poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák. na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, ktorým vyhlásením obžalovaný

napomohol prokurátorovi na hlavnom pojednávaní tým, že prokurátor nemusel niesť dôkazné bremeno
v otázke preukázania viny obžalovaného zo spáchania skutkov, uvedených v podanej obžalobe. V
otázke existencie ďalších poľahčujúcich okolností sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom
okresného súdu, podľa ktorého skutočnosti zistené z výsledkov vykonaného dokazovania, nedávajú u
obžalovanéhopodkladkpriznaniuďalšíchpoľahčujúcichokolností,uvedenýchvustanovení§36Tr.zák.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého je u obžalovaného daná
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a to na základe predchádzajúceho odsúdenia
obžalovaného.Anipodľanázoruodvolaciehosúduinépriťažujúceokolnostiuobžalovanéhonevyplývajú
z výsledkov vykonaného dokazovania.

Keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v prípade obžalovaného vyrovnaný a vzhľadom
na vyššie uvedené neprichádza do úvahy úprava trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., odvolací
súd pri určovaný výmery trestu obžalovanému vychádzal z ustanovením §-u 212 ods. 4 Tr. zák. určenej
trestnej sadzby odňatia slobody tri roky až desať rokov.

Pri určovaní konkrétnej výmery trestu z hľadísk ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. odvolací súd výraznou
mierou prihliadal na napomáhanie obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu, svedčiace v neprospech
obžalovaného však odvolací súd nedospel k záveru, že uvedené napomáhanie obžalovaného pri

objasňovaní trestnej činnosti by v jeho prípade zakladalo dôvod na analogickú aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu.Za okolnosti svedčiace v neprospech obžalovaného odvolací súd považoval v prvom rade skutočnosť,
že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že už bol za trestnú činnosť rovnakého
charakteru odsúdený na nie krátky nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aj vykonal. Z uvedeného

nepochybne vyplýva, že predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody vôbec nesplnil svoj výchovný účel
v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. viesť obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život.

Podľa názoru odvolacieho súdu závažnosť činu obžalovaného podstatne zvyšuje aj okolnosť, že skutku
pod bodom 1. skutkovej vety napadnutého rozsudku sa dopustil zavrhnutiahodným spôsobom, keď sa

tohto činu dopustil voči osobe vyššieho veku zneužijúc jej dôveru. Zavrhnutia hodný spôsob spáchania
tohto skutku odvolací súd vidí v tom, že obžalovaný pred poškodenou, ktorou bola osoba vyššieho veku,
predstieral, že jej chce len pomôcť, pričom ju oklamal s úmyslom zneužiť jej zvýšenú dôverčivosť v
dôsledku jej vyššieho veku a obohatiť sa na jej úkor. Osoby vyššieho veku pritom zákonodarca zaradil
medzi chránené osoby, pretože u týchto osôb sa opodstatnene predpokladá významne znížená nielen
fyzická, ale aj psychická výkonnosť, z ktorého dôvodu sa tieto osoby stávajú ľahko zraniteľné nielen v

dôsledku fyzických, ale aj v dôsledku psychických útokov. Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadal tiež
na to, že aj podľa mediálnych správ sa takéto obdobné útoky voči osobám vyššieho veku stále častejšie
množia a privádzajú osoby vyššieho veku mnohokrát do zúfalej sociálnej situácie. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. je tiež nevyhnutné uložením trestu obžalovanému v
tomto prípade dať aj potencionálnym páchateľom obdobných činov jasný signál, že takéto útoky musia

byť prísne (odstrašujúco) trestané.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol o uloženom treste obžalovanému tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.