Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/312/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215587
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214215587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcov: 1./ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R., Z.
XXX, 2./ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. XXX/XX, 3./ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. na R., E.
XXX, žalobcovia v 1./ až 3./ rade zastúpení: Asociácia Finančne Hendikepovaných - AFH, Jarná 55/15,
Zemianska Olča, IČO: 42 367 051, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy
49, IČO: 35 805 731, konajúci prostredníctvo likvidátora - obchodná spoločnosť C/L/A CONSULTANCY
a.s.,sosídlomTomášikova1/D,82103Bratislava,IČO:48092860,ozrušeniezmluvyospotrebiteľskom
úvere, o odvolaní žalobcov v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 4. apríla

2017 č. k. 15C/202/2014-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcom v 1./ až 3./ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 04.04.2017 č. k. 15C/202/2014-60 pri právnom posúdení podľa
§ 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 159 a § 137 CSP (Civilný sporový poriadok) konanie v časti týkajúcej
sa zrušenia zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorených medzi žalobcom v 1./ rade a žalovaným, ako

aj medzi žalobcom v 3./ rade a žalovaným konanie zastavil. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 CSP s tým, že žalovanému
majúcemu úspech v tomto konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Takisto aj
konanie o žalobe žalobcov v 1./ a 3./ rade bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, resp. kvôli litispendencii,
čo znamená, že procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti žalobcovia v 1./ a 3./ rade.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zastavení konania, tak žalobca v 3./ rade zobral žalobu na začatie konania
prípisom zo dňa 03.06.2016 späť a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti konanie podľa § 145
ods. 1 CSP zastavil. V zmysle § 146 ods. 2 CSP k späťvzatiu žaloby v tejto časti nebol potrebný súhlas
žalovaného, pretože k samotnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním.

4. V časti týkajúcej sa zastavenia konania medzi žalobcom v 1./ rade a žalovaným bol dôvod tohto
procesného postupu v zmysle § 159 CSP to, že žalobca v 1./ rade sa v konaní prebiehajúcom na

OS Komárno pod sp. zn. 10C/293/2013, ktoré sa začalo skôr, ako konanie prebiehajúce pod sp. zn.
15C/202/2014 na tom istom súde, domáha zrušenia tých istých úverových zmlúv. Konanie v tejto
časti súd zastavil pre prekážku litispendencie, pričom zastavil konanie začaté neskôr, t. j. pod sp. zn.15C/202/2014, ktoré začalo až 19.08.2014, pričom konanie pod sp. zn. 10C/293/2013 začalo skôr, t. j.
dňa 23.07.2013.

5. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti, tak tu súd prvej inštancie na žalobe žalobcu
v 2./ rade proti žalovanému ohľadne zrušenia zmluvy č. XXXXXX nemal zo strany tohto žalobcu za
preukázaný dostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. d/
CSP a preto žalobu žalobcu v 2./ rade, t. j. v zostávajúcej časti, ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom k
tomu, že v prípade žalobcu v 2./ rade už k porušeniu práva došlo, tak potom v prípade tohto žalobcu

prichádza do úvahy, už iba žaloba na plnenie. V danom prípade žalobca v 2./ rade neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1./ a 2./ rade navrhujúc odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom v 1./ rade uzatvorenú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. a zmluvu o zabezpečení splátok úveru k zmluve č. XXXXXXXXX

so žalovaným určuje za neplatnú, žalobcom v 1./ rade uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX a zmluvu o zabezpečení splátok úveru k zmluve č. XXXXXXXXX uzatvorenú so
žalovaným určuje za neplatnú a žalobcom v 3./ rade (zrejme žalobcom v 2. rade) uzatvorenú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a zmluvu o zabezpečení splátok úveru k zmluve č. XXXXXXXXX
uzatvorenú so žalovaným určuje za neplatnú.

7.Žalobcoviamajúnaliehavýprávnyzáujemnavyslovenievčastiuvedenýchzmlúvzaneplatné,pretože
sa tým vyrieši otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným a odstráni spornosť v uvádzaní
výšky RPMN a teda klamania spotrebiteľov žalovaným. V tomto smere poukazujú na rozhodnutia NS
SR sp. zn. 4MCdo/1/2009, 3Cdo/224/2008 a 1Cdo/91/2006.

8. Za rozpor s dobrými mravmi takisto považujú to, ak sa poskytuje úver spotrebiteľovi za cenu
neporovnateľne vyššiu a prevyšujúcu primeranú cenu úverov poskytovaných bankami a ak ešte
spotrebiteľovu tieseň využije veriteľ, ktorý zároveň spotrebiteľa prinúti na podmienku doplnkovej služby,
ktorá ešte úver niekoľkokrát predraží. Obidve zmluvy, t. j. úverová a aj o zabezpečení splátok úveru

sú potom podľa § 39 Obč. zák. neplatné. V tejto súvislosti poukazujú na ust. § 37 ods. 1, § 39, § 43,
§ 52a, § 53, § 54, § 451 Obč. zák., ako aj § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 5 a § 7 ods. 1
zák. č. 250/2007 Z. z. V danom prípade takisto nemožno hovoriť ani o litispendencii, pretože žalobca v
1./ rade žalobu, ktorú podal dňa 23.07.2013 pred začatím pojednávania dňa 19.02.20014 odvolal. Súd
prvej inštancie potom rozhodol o litispendencii nesprávne, aj keď vychádzal z uznesenia ÚS SR č. IÚS

320/09-15, ktoré doložil do spisu žalovaný. Na margo späťvzatia žaloby žalobcom v 3./ rade uviedol, že
sa tak stalo potom, čo zástupca žalovaného navštívil domácnosť žalobcu v 3./ rade a z peňaženky, ktorú
vytrhol z ruky rodinného príslušníka tohto žalobcu vybral neznámu finančnú čiastku. Po tomto incidente
sa žalobca v 3./ rade rozhodol ukončiť úverovú zmluvu a spoločnosti Provident vyplatil žiadanú sumu za
úver. Spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana má byť nepochybne chránený proti nečestným praktikám,

no je otázne, či sa táto ochrana už neotočila proti spotrebiteľovi samotnému. V skutočnosti spotrebiteľ za
úver zaplatí 85 % odplatu celkom zo sumy poskytnutého úveru, čo pri priemerných úrokoch v bankách
je doslova úžernícke plnenie. Podmienka doplnkovej služby nie je nikde písaná, pričom ňou sú však
striktne viazaní obchodní zástupcovia. Táto podmienka je spotrebiteľovi predkladaná výhradne ústnou
formou prostredníctvom obchodného zástupcu. Uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie

je individuálne zmluvné dojednanie, pretože zakrúžkovanie kódu „BEZ“ obchodným zástupcom je v
konečnom dôsledku zmluvným dojednaním, ktoré je oznámené ako podmienka doplnkovej služby pred
podpisom zmluvy, avšak spotrebiteľ to nijako nemôže ovplyvniť, ale iba akceptovať. Súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie
je zavádzajúce a zmätočné, z dôvodov uvedených v tomto odvolaní.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov v 1./ a 2./ rade uviedol, že navrhuje
rozsudok OS Komárno č. k. 15C/202/2014-60 zo dňa 04.04.2017 potvrdiť a zároveň priznať voči
žalobcom v 1./ až 3./ rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení v danom prípade daná nie je a to aj s poukazom na rozsudok NS SR zo

dňa 16.03.2016 sp. zn. 8Cdo/251/2015, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetných zmlúv, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi
účastníkmi konania a tak by sa vytvoril pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Žalobcovia v 1./ a
2./ rade v odvolaní dodatočne používajú prostriedky procesného útoku, ktoré z dôvodu svojej procesnejpasivity neuplatnili v pôvodnom konaní, avšak v odvolacom konaní to vylučuje ust. § 366 CSP. Na
margo správne konštatovanej litispendencie prvoinštančným súdom poukázal na obsah uznesenia ÚS
SR č. I.ÚS 320/2009.

10. Žalobcovia v písomnom vyjadrení na vyjadrenie žalovaného uviedli, že ak v konaní pred OS Lučenec
sp. zn. 12C/63/2012 v zmysle rozsudku zo dňa 14.03.2013 mali spotrebitelia naliehavý právny záujem
na podaní žaloby o neplatnosti doplnkovej služby, tak potom sú toho názoru, že takéto právo patrí aj im v
tomto konaní. V konaní sa zástupca žalovaného, ako aj súd prvej inštancie zaoberal všetkým možným,

abyupútalipozornosťodskutkovéhostavužalovaného,odnekalýchobchodnýchpraktík,ktorésapriečia
dobrým mravom. Žalovaný popiera všetky skutkové tvrdenia súvisiace so zmluvami o spotrebiteľskom
úvere.

11. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcov v 1./ a 2./ rade
napadnutý rozsudok procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záver, že podané
odvolanie týchto žalobcov nie je dôvodné.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcov v 2./ a 3./ rade zo dňa 22.05.2017
smerujúcemu voči rozsudku OS Komárno zo dňa 04.04.2017 č. k. 15C/202/2014-60 dospel k tomu
záveru, že predmetný rozsudok je potrebné, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V

ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku,
s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie
pri skúmaní procesných podmienok, za ktorých splnenia môže vôbec vo veci konať, sa správne

vyporiadal s prekážkou konania, t. j. litispendenciou, pre výskyt ktorej aj správne konanie v časti ohľadne
zrušenia zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorených medzi žalobcom v 1./ rade zastavil (§ 161 ods. 2
CSP). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením nastalej
litispendencie zo strany prvoinštančného súdu, pričom na takto zaujatom právnom závere nemôže nič
zmeniť ani obrana žalobcu v 1./ rade prezentovaná v jeho odvolaní v tom smere, že žalobu v skôr

začatom konaní zobral späť. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na štandardne platnú judikatúru
v tejto oblasti, medzi ktorú je možné zahrnúť aj uznesenie ÚS SR č. IÚS 320/2009, podľa ktorého
rozhodujúcim faktorom pri skúmaní existencie litispendencie v konaní, je stav v čase začatia konania,
ktorý nasvedčoval tomu, že v konaní, ktoré začalo na OS Nitra dňa 23.07.2013 pod sp. zn. 10C/293/2013
sa žalobca v 1./ rade domáhal toho istého predmetu konania (zrušenie úverových zmlúv rovnakého

čísla), ako v tomto konaní, ktoré na tom istom súde začalo neskôr, t. j. dňa 19.08.2014 a malo pridelenú
sp. zn. 15C/202/2014.

15. Pokiaľ ide o zastavenie konania vo vzťahu žalobca v 3./ rade voči žalovanému, tak tu v podstate
súd prvej inštancie reagoval na späťvzatie žaloby žalobcu v 3./ rade ako dominus litis (pán sporu) a

konanie v tejto časti v súlade s ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP zastavil. Berúc na zreteľ obsah podaného
odvolania, v tejto časti žalobca v 3./ rade odvolanie ani nepodal, aj keď v rámci písomného odvolania
je venovaný tomuto späťvzatiu samostatný odsek.16.Pokiaľideosamotnézamietnutiežalobyvzostávajúcejčasti,t.j.včastizrušeniazmlúvuzatvorených
medzi žalobcom v 2./ rade a žalovaným, tak aj tu súd prvej inštancie postupoval jednoznačne správne,
keď s poukazom na nepreukázanie dostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

zo strany žalobcu, žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Otázka posudzovania dostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, ako základného predpokladu úspešnosti určovacej žaloby
je posudzovaná za účinnosti CSP, t. j. od 01.07.2016 odlišne, ako tomu bolo do 30.06.2016, t. j. za
účinnosti OSP. Počas súčasne platnej právnej úpravy, t. j. podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, zák. č. 258/2001 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a ani Obč. zák., sa priame zrušenie úverovej

zmluvy nepripúšťa. S poukazom na uvedené, potom súd prvej inštancie správne skonštatoval, že
podanej žalobe nebolo možné vyhovieť podľa § 137 písm. d/ CSP. V tomto konaní žalobca v 2./
rade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania dostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení na jeho strane, pričom práve kvôli neuneseniu dôkazného bremena v tomto smere,
súd prvej inštancie v tejto zvyšnej časti žalobu správne zamietol bez toho, že by sa musel bližšie
zaoberať meritom prejednávanej veci. Pokiaľ už k porušeniu práva na strane spotrebiteľa, resp. žalobcu

už došlo, čo sa okrem iného už tvrdí aj v rámci skutkového vymedzenia dôvodov podanej žaloby, tak
potom ochranu tohto porušeného práva nie je možné zabezpečiť žalobcov na určenie, pretože tu práve
absentuje dostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ale žalobou na plnenie, ako v
rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uviedol aj súd prvej inštancie.

17. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcov v 1./ a 2./ rade rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

18. O náhrade trov odvolacieho konania v danej prejednávanej veci rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému v tomto konaní priznal
nárok na náhradu odvolacích trov v plnom rozsahu, nakoľko mal v tomto konaní úspech a žalobcovia
v 1./ a 2./ rade ho nemali.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).