Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24Csp/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209943
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117209943.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48,

IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48,
proti žalovanej: A. V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., ul. Z. 1, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 30 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 8.320,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne z tejto sumy od 20.06.2014 do zaplatenia.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

IV. Žalovanej súd p o v o ľ u j e splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 240
eur vždy 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že v prípade omeškania so splácaním dlžnej sumy riadne a včas, sa stáva
splatným celý dlh.

V. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 60,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.05.2017 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba pôvodného žalobcu, Consumer
Finance Holding, a.s., ktorou sa proti žalovanej domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 10.345,44 eur s príslušenstvom spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne z tejto sumy od 20.06.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.09.2013 so
žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke č. 6156500, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v sume
10.000 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná povinnosť pôžičku vrátiť v 72 mesačných splátkach v sume

239,82 eur. Do dňa spísania žaloby vrátila iba sumu 1.210 eur. Vzhľadom na nesplácanie pôžičky v
súladesozmluvoužalobcalistomzodňa21.05.2014vyzvalžalovanúkokamžitejúhradedlžnýchsplátok
a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy nedošlo,
veriteľ vyhlásil dňa 19.06.2014 úver za splatný. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 10.345,44 eur.
Ďalej uviedol, že ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť celkovo sumu 11.525,44 eur. Ku dňu
podania žaloby uhradila žalovaná spolu sumu 1.210 eur. Celková výška dlžnej sumy predstavuje rozdiel
medzi istinou pôžičky a nákladmi na vymáhanie pohľadávky v sume 30 eur a prijatými úhradami.

2. V priebehu konania, dňa 25.09.2017, bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného
žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 27.09.2017, nakoľko pôvodný
žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.3. Žalovaná sa k doručenej žalobe, napriek výzve súdu písomne nevyjadrila.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa zúčastnila iba žalovaná. Právny zástupca žalobcu svoju
neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 06.11.2018. V ňom
zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 30 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, späť.
Zároveň vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si je vedomá v skutočnosti, že uzatvárala zmluvu o úvere,
avšak so spoločnosťou Quatro a nie so súčasným žalobcom, ktorý ju bombarduje a pýta si od nej
sumu približne 12.600 eur. Nie je si vedomá, že by mala splácať až takú vysokú sumu, avšak nie je
právne vzdelaná, a preto nevie posúdiť na čo má žalobca právo. Jej súčasný zdravotný stav je zhoršený,
chodí na infúzie a nemá z čoho dlžnú sumu zaplatiť. Má príjem len zo starobného dôchodku, nakoľko

je už starobnou dôchodkyňou a bude mať 71 rokov. Pôvodného žalobcu požiadala o zníženie splátok,
ale tejto žiadosti nebolo vyhovené. Priebežne svoj dlh čiastočne splácala. Pôžičku, resp. úver si brali
nakoľko potrebovali zakúpiť spotrebiče do domácnosti, ako je chladnička a podobne. O pôžičku požiadali
v pobočke pôvodného žalobcu v Žiline, kde komunikovali so zamestnancom. Išlo o mladého muža,
ktorý sa nezaujímal o ich osobné pomery, nič nedokladovali a peniaze im boli poskytnuté na bankový

účet. Pôžičku dostali asi za 20 minút, bolo to pomerne rýchle. Úver spočiatku splácali, ale v lete v
roku 2015 manžel dostal infarkt, s čím boli spojené aj zvýšené náklady na lieky, zdravotnú starostlivosť
a podobne. Úver splácali aj cez internetbanking a takisto aj hotovosťou. Zároveň vznáša všeobecne
námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú však nevie bližšie odôvodniť.

6. Súd na vykonanom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to:
č. l. 3 zmluva o poskytnutí manželskej pôžičky, č. l. 6 predžalobná upomienka, č. l. 8 prehľad splátok a
úhrad, č. l. 18 príloha 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, č. l. 19 príloha č. 3 rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok, č. l. 212 oznámenie o postúpení pohľadávky. Po tomto vykonaní dokazovania
súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia

právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

7.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

7.3 Podľa § 491 ods.1, ods. 2, ods.3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a

zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

7.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.7.5 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

7.6 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch", tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7.7 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

7.8 Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

7.9 Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

7.10 Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti

splácania úverov.

7.11 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

7.12 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.13 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7.14 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7.15 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.7.16 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7.17 Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 06.11.2018 súd konanie v časti o zaplatenie sumy
30 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom
I. Žalobca vzal žalobu späť v časti uplatnených nákladov na vymáhanie pohľadávky.

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok právnym
nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou o

pôžičke zo dňa 03.09.2013. Táto zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ so
žalovanou ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca
žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou a nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Túto zmluvu okrem
žalovanej ako dlžníčky, uzavrel ako spoludlžník aj jej manžel, Bohumír Petráš, ktorý takisto nekonal

ako podnikateľ. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných
právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o
spotrebiteľských úveroch.

10. Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie
zmluvy o pôžičke a na nesplnenie záväzku vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s úrokom.

11. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Ako zmluvný typ je upravená v Občianskom zákonníku.
Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä

peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento
typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne,
alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o
pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a
povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po

vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť
dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva,
vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento
vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o
odovzdanie predmetu pôžičky. Písomná zmluva o tomto právnom úkone predstavuje vhodný dôkazný

prostriedok o vzniku a obsahu záväzkového vzťahu. Pri uzavretí zmluvy o pôžičke medzi dodávateľom
(veriteľom) a spotrebiteľom (dlžníkom) sa môže jednať zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čo
býva obvyklé, v závislosti od podmienok zmluvy uvedených v § 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).

12. Po posúdení predloženej zmluvy o pôžičke má súd za preukázané platné uzatvorenie zmluvy o

pôžičke, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať zákon o
spotrebiteľských úveroch. Zo záväzkového vzťahu, vzniknutého na základe tejto zmluvy si žalobca v
tomto konaní uplatňuje právo na vrátenie nevrátenej časti istiny poskytnutej pôžičky spolu s úrokom,
teda na zaplatenie nezaplatených splátok spotrebiteľského úveru.

13. Súd teda posudzoval uplatnené právo žalobcu na úroky z pôžičky a istinu pôžičky. V tejto súvislosti
súd uvádza, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods.1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch a takisto aj podľa § 11 ods.2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Je tomu tak preto, že v úverovej zmluve absentuje presný údaj o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch (presných) splátok a zároveň

veriteľ (pôvodný žalobca) hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1, pretože náležite neposudzoval
schopnosť dlžníkov splácať úver (neskúmal príjmy, výdavky a rodinný stav spotrebiteľov).14. V súvislosti s neuvedením údajov podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských
úveroch súd uvádza, že zákonodarca zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorých nedostatok v niektorých prípadoch má za následok to, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje

následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Následkom absencie takéhoto údaju v úverovej zmluve,
teda v samotnom podpísanom znení zmluvy, je podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver vyplýva aj z
ustálenej súdnej praxe.

15. K neuvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru súd uvádza, že tento je v zmluve uvedený
ako 9/2019. Odhliadnuc od judikatúry súdov, z ktorej vyplýva, že takýto údaj musí byť v úverovej
zmluve explicitne uvedený, súd uvádza, že táto zákonná požiadavka kladená na obsah zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je celkom jasná. Zákon o spotrebiteľskom úvere totiž nepočíta s výnimkou z
tejto požiadavky, napr. v tom zmysle, že je postačujúce ak takýto termín je inak zo zmluvy vyvoditeľný.
Naopak jasne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd uvádza, že k otázke, či je potrebné
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom
úvere aj presný údaj o konečnej splatnosti úveru zaujal právny názor aj odvolací súd konajúceho súdu,
teda Krajský súd v Trenčíne, a to napr. v rozsudku z 30.01.2018 sp.zn. 27Co/310/2017, keď uviedol (v
prípade bankového úveru), že: „takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti

úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník - spotrebiteľ dokáže uvedený
termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov (napr. počet splátok, termín ich splatnosti a pod.). Ak
zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
obsahovať isté náležitosti (medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru), je úlohou dodávateľa tieto
údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z

návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej
zmäti zmluvných podmienok." K rovnakému záveru dospel aj iný senát Krajského súdu v Trenčíne v
rozsudkuKrajskéhosúduvTrenčínez 11.04.2018sp.zn.5Co/22/2018,keďuviedol,že:„údajokonečnej
splatnosti úveru má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom
a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve

uvedených údajov, všeobecných podmienok, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného
spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má
pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej
splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť
tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od

iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok." Aktuálnym je takisto rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/178/2018 z 25.10.2018, keď uviedol, že: „V súvislosti s konečnou
splatnosťou úveru odvolací súd má za to, že termín (konečnej splatnosti) nie je možné vykladať inak ako
dátum ukončenia zmluvy, ktorý má byť podľa odvolacieho súdu zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok
a pod., a že nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok, resp. uvedením dňa po uzavretí

zmluvy a ani uvedeným počtu mesiacov, či týždňov po poskytnutí úveru. Reagujúc na argumentáciu
žalovaného týkajúcu sa výkladu pojmu „termín" odvolací súd dodáva, že cieľom interpretácie právnych
noriem je zisťovať a objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na
formalistickom výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad
v niektorých prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva. Právny výklad je racionálna

činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je kľúčová. V danom prípade
je preto potrebné uvedený pojem vykladať tiež teleologicky, a teda s prihliadnutím na zmysel resp. cieľ
právnej normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Určenie
konečnejsplatnostiúverusiedmymdňompouplynutíurčitejdobypočítanejnatýždnepouzavretízmluvy
o úvere je neurčitý a v rozpore s účelom právnej normy, ktorou je ochrana spotrebiteľa a jeho náležité

informovanie o podstatných náležitostiach zmluvy."

16. K neuvedeniu údaju o výške, počte a termínoch (presných) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
súd uvádza, že v zmluve je uvedený len údaj o počte splátok (72) a o výške splátky (239,82 eur).
Neuvádza sa v nej údaj o presných termínoch splátok. Tie si mali dlžníci zrejme odvodiť zo všeobecných

zmluvných podmienok. Takýto spôsob vyvodenia si konkrétnych termínov splatnosti splátok úveru
je podľa názoru súdu neurčitý, nejasný, v dôsledku čoho ani nezodpovedá garantovanému právu
spotrebiteľa byť zrozumiteľne (jasne a bez pochybností) informovaný o svojich základných zmluvných
povinnostiach (medzi ktoré patrí aj termín splatnosti jednotlivých splátok).17. K hrubému porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať tzv. bonitu dlžníka - spotrebiteľa v zmysle
§ 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, s čím je spojený následok podľa § 11 ods.2 zákona

o spotrebiteľských úveroch (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), súd uvádza, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere ani inej listine sa nenachádza žiadny údaj o výdavkoch dlžníkov, napr. na
bývanie, splácanie iných peňažných dlhov, príp. výdavkoch súvisiacich s ich zdravotným stavom.
Žalovaná uviedla, že o pôžičku požiadali v pobočke pôvodného žalobcu v Žiline, kde komunikovali so
zamestnancom,ktorýsanezaujímaloichosobnépomery,ničnedokladovaliapeniazeimboliposkytnuté

asi za 20 minút na bankový účet. Podľa názoru súdu je takisto zarážajúce, že pri v zmluve uvedených
príjmoch dlžníkov (ich príjem zo starobného dôchodku spolu v sume 834 eur) veriteľ poskytol dlžníkom,
ktorí v tom čase mali 65 a 64 rokov spotrebiteľský úver v sume 10.000 eur s mesačnou splátkou 239,82
eur na 6 rokov. Pri takejto splátke úveru im tak zostala na ich iné mesačné výdavky suma 594,18 eur
(na jedného suma 297 eur).

18. Z viacerých vyššie uvedených dôvodov je potrebné považovať spotrebiteľský úver poskytnutý
žalovanej žalobcom za bezúročný a bez poplatkov. Súd má však za preukázané, že žalovaná ako jedna
z dvoch solidárnych dlžníkov si nesplnila svoju primárnu zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku.
Žalovanej a jej manželovi bola poskytnutá pôžička v sume 10.000 eur, pričom z tejto sumy žalobcovi
vrátila spolu s jej spoludlžníkom sumu 1.210 eur. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad bola prvá

splátkasplatnádňa20.10.2013.Každázosplátokvovýške239,82eurbolasplatnáv20.deňpríslušného
mesiaca (bod 6.2 Zmluvných podmienok na č.l. 4). Vzhľadom k tomu, že žalovaná si nesplnila svoju
zmluvnú povinnosť na vrátenie pôžičky (zaplatenie splátok pôžičky), súd rozhodol splnení povinnosti
žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, ktoré si žalobca takisto uplatnil. Žalovaná
sa dostala do omeškania so splnením celého dlhu dňom 20.06.2014. Žalobca podľa žaloby vyhlásil

predčasnú splatnosť svojej pohľadávky dňa 19.06.2014, pričom o tejto skutočnosti informoval žalovanú
v liste zo dňa 21.05.2014 (č.l. 6), ktorý jej bola riadne doručovaný na adresu jej bydliska. Žalovaná túto
skutočnosť nerozporovala. Preto súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania v zákonnej výške od 20.06.2014. V deň vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené
vzmyslecitovanéhoustanovenia§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5,15 % ročne.

19. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania (všeobecnú) zo strany žalovanej, súd skúmal, či
uplatnené právo žalobcu nie je aspoň čiastočne premlčané. Žaloba bola na súd podaná dňa 10.05.2017.
Odrátajúc tri roky od tohto dátumu je zrejmé, že tri splátky splatné od 20.02.2014 do 20.04.2014 v

celkovej sume 719,46 eur boli splatné pred viac ako tromi rokmi. Na tieto splátky súd započítal 5
platieb po 50 eur, teda spolu 250 eur, ktoré dlžníci zaplatili od 05.02.2015 do 04.08.2015 (ako to
vyplýva z prehľadu splátok a úhrad na č.l. 8). Premlčaných tak bolo spolu 469,46 eur zo splátok, ktoré
neboli dlžníkmi riadne uhradené. Námietka žalovanej je tak čiastočne dôvodná. Súd na premlčanie
aplikoval vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie v zmysle § 52

ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Celový dlh žalovanej tak
predstavuje sumu 8.320,54 eur ako rozdiel medzi poskytnutou istinou pôžičky (10.000 eur) a jej vrátenou
časťou (1.210 eur), ponížený o premlčanú sumu 469,46 eur.

20. Podľa § 232 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

21. Súd určil lehotu na plnenie dlhšiu, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Prihliadol na skutočnosť, že v súčasnosti je žalovaná v zhoršenej finančnej a zdravotnej situácii. Vzal
do úvahy jej osobné pomery, teda že ide o starobnú dôchodkyňu vo veku 70 rokov, so zhoršeným
zdravotným stavom a príjmom iba zo starobného dôchodku. Súd žalovanej povolil dlžnú sumu splácať v
mesačných splátkach vo výške 240 eur. Pri takejto výške splátky, ktorá zodpovedá zmluvne dohodnutej

výške splátky pôžičky a pri výške dlžnej sumy približne 8.320 eur (v čase rozhodnutia súdu) bude dlžná
suma splatená približne do troch rokov. Je teda zrejmé, že súd určil splátky v prospech žalovanej, avšak
vzal do úvahy aj to, že ujma na strane žalobcu spôsobená povolením odkladu splátok v takomto rozsahunie je taká významná, ako prípadná ujma na strane žalovanej. Pritom je potrebné uviesť aj to, že v
prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.

22.Podľa§255ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe
sporovéstranybolivkonaníčiastočneúspešné.Úspechžalobcuvsporebol80,42%aúspechžalovanej

19,58 %. Celkový úspech žalobcu je potom 60,84 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.