Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/413/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200236
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416200236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne H. G., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom H. N. XXX, XXX XX H. N., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 315,44
€ s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 5C/6/2016-57 zo dňa 16. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 16. 05. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 315,44 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaným od 15. 01. 2016 do zaplatenia,
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Zároveň určil, že zmluvná podmienka,
uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 17. v znení: „Rozhodcovská doložka:
Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963Zb. Občiansky

súdny poriadok)“ je neprijateľná a preto neplatná (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 286,95 €, k rukám jej
právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa (prostredníctvom
právnehozástupcu)sažaloboudomáhalavočižalovanémuvydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške
315,44 € s úrokom z omeškania s poukazom na to, že zmluva o úvere, ktorú dňa 14. 12. 2005 uzatvorila
so žalovaným, neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť a to uvedenie RPMN, a preto je nutné ju

považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške
11.000,-Sk (365,13 €), a bola dohodnutá odplata vo výške 1.980,-Sk (65,72 €), pričom žalovanému
zaplatila spolu na poskytnutom úvere sumu 1.005,02 €. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je
nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto je nutné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskehozákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z.. Zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 639,89 € sa
žalobkyňa domáhala vydania len časti bezdôvodného obohatenia, a to sumy 315,44 €, ktorá predstavuje
plnenie, poskytnuté žalobkyňou žalovanému odo dňa 14. 01. 2013 vo výške 21,19 € až po platbu zo

dňa 25. 11. 2015 vo výške 0,95 €.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na vykonané dokazovanie a
po uvedení zákonných znení ustanovení § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 2 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 451
ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka, a § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 2 a 4 Zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, a § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), konštatoval: „Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané,
že účastníci konania uzatvorili dňa 14. 12. 2005 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX. V zmysle uvedenej
zmluvyžalovanýposkytolžalobkynifinančnúčiastku11.000,-Sk(365,13€),ktorúsažalobkyňazaviazala
veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 8.800,-Sk (292,11 €), nie o sumu 1.980,-Sk
( 65,72 € ) ako nesprávne uviedol zástupca žalobkyne v podanom návrhu, čiže celkovú čiastku 19.800,-
Sk (657,34€), a to v 10 mesačných splátkach po 1.980,-Sk (65,72 €), počnúc dňom 17. 01. 2006 na účet

veriteľa, alebo v hotovosti mandatárovi. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobkyni boli finančné
prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy.“ Následne súd prvej inštancie uviedol: „Žalovaný
pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako fyzická osoba bola spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva,
ktorú uzavreli účastníci konania, má aj charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobkyni bol
poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný
žalobkyni poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver
vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely Zákona č. 258/2001 Z. z. považuje aj

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu
mieru nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z. z., a preto spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ Ďalej prvoinštančný súd poukázal na to, že: „Z predloženého

rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila v období od 30. 05. 2006 do 25. 11. 2015
spolu sumu 1.005,02 €. Vzhľadom na to, že zmluvu je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov,
vznikla povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia,
čiže 365,13 €. Zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 639,89 € (1.005,02 € mínus 365,13 € ) sa
žalobkyňa domáhala vydania len časti bezdôvodného obohatenia, na základe platieb, poukázaných na

účetžalovanéhozaobdobieododňa14.01.2013ažpoplatbuzodňa25.11.2015spoluvovýške315,44
€. Vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na hospodárnosť
konania sa súd nezaoberal vykonávaním dokazovania, pokiaľ sa týka výšky poplatku za poskytnutie
úveru. V tejto časti súd považoval návrh žalobkyne za dôvodný a vyhovel mu.“
1. 4. Rozhodnutie o priznaní úrokov z omeškania z uplatňovanej istiny odôvodnil prvoinštančný súd

aplikáciou ustanovenia § 517 ods. 2 O.s.p., s použitím ustanovenia § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a na základe uvedených ustanovením priznal žalobkyni úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15. 01. 2016. V súvislosti s dobou priznaného úroku poukázal
na to, že žalobkyňa predložila súdu výzvu, ktorú zaslala žalovanému na zaplatenie sumy 315,44 €, v
ktorej žiadala zaplatiť finančné prostriedky najneskôr do 14. 01. 2016, a preto žalobkyni priznal úrok z

omeškania od 15. 01. 2016, čiže počnúc dňom, nasledujúcom po dni určenom v predžalobnej výzve.
1. 5. V odôvodnení rozhodnutia týkajúcom sa určenia, že zmluvná podmienka týkajúca sa rozhodcovskej
doložkyjeneprijateľnáapretoneplatná(druhývýrok)prvoinštančnýsúdvyslovilnázor,že„rozhodcovská
doložka medzi účastníkmi konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dňa 14. 12. 2005
nebola platne uzavretá z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma. V texte zmluvy o úvere je

síce vyhlásenie žalobkyne ako dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sa zaväzuje dodržiavať, ale Všeobecné podmienky, v ktorých je v článku 17 predformulovaná
dohoda o rozhodcovskej doložke nie sú podpísané účastníkmi zmluvy o úvere. Nedostatok podpisu
na Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, obsahujúcich rozhodcovskú doložku, vyhodnotil už
NS SR v uznesením z 30.11.2011, sp. zn 2Cdo 245/2010 tak, že rozhodcovská doložka nebola

platne uzavretá. Bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky, alebo rozhodcovskej zmluvy, nie je
možné rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a. s. Bratislava, sp. zn. SR 5628/06 z 15. 11. 2006 považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami
právoplatného rozsudku súdu, a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku vecirozsúdenej.“ Okrem toho prvoinštančný súd konštatoval, že predmetná „zmluvná podmienka nebola
dojednaná individuálne, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia
úveruvtejtočasti.“ Zuvedenéhodôvoduzmluvnúpodmienkušpecifikovanúovýrokurozhodnutia(druhý

výrok)určilzaneprijateľnúapretozaneplatnú,nakoľkotaktoupravenározhodcovskádoložkaspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.
1. 6. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval v tej dobe platné a účinné
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, priznal voči žalovanému
náhradu trov konania predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia za presne špecifikovaných

úkony právnej služby, s tým, že podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.
je žalovaný povinný ich zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, eventuálne,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. 2. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
2. 3. V rámci konkrétneho odôvodnenia odvolania v prvom rade namietal, že predmetnú zmluvu o

úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na to, že
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa
budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predmetná úverová zmluva bola teda uzavretá
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah
nie je možné aplikovať, pretože by to bolo v rozpore so zákonom.

2. 4. Ďalej v súvislosti so záverom prvoinštančného súdu, že predmetná rozhodcovská doložka
predstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkuapretojeneplatná,žalovanýuviedol, žejenepochybné,že
rozhodcovská doložka dohodnutá medzi ním a žalobkyňou je takzvanou nevýhradnou rozhodcovskou
doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Z tohto pohľadu nevyžaduje od

žalobkyne, aby spory s ním riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Dohoda o alternatívnom riešení
sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľovi neukladá, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

3. 1. Žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasila s
jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu
spotrebiteľskú. Trvá na tom, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a teda na danú zmluvu
sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere. Konštatovala, že už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva

vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide
o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Na
predmetný vzťah založený zmluvou o úvere je teda nevyhnutné uplatniť práve ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. 2. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že v prípade predmetnej rozhodcovskej doložky ide o tzv.

nevýhradnú rozhodcovskú doložku a preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovaná
uviedla, že táto dohoda predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšie
postavenia dodávateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Bez ohľadu na to, či je rozhodcovská
doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne, ak má dodávateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský
súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenie spotrebiteľa. V konečnom dôsledku ide vždy o

de facto výlučne dojednanú doložku, pretože, ak sa dodávateľ rozhodne uplatniť si svoje práva na
rozhodcovskom súde, spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť takéto jeho rozhodnutie ovplyvniť resp. zmeniť,
a dosiahnuť konanie pred všeobecným súdom.
3. 3. Z uvedených dôvodov preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu zopakoval svoju predchádzajúcu
argumentáciu, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných právnych
predpisov, účinných v čase jej uzatvorenia. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa s ním uzavrela predmetnú
zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dlžníkpodpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Ohľadom rozhodcovskej doložky zopakoval argumentáciu, ktorú prezentoval v
rámci prvoinštančného konania i v odvolaní. V závere vyjadrenia uviedol, že pokiaľ by aj došlo k

bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, jeho vydanie podlieha dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehote. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol vo svojom
odvolaní.

5. Odvolanie žalovaného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s

poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.“

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.

3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nie len podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom
sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd náležite nevysporiadal.

10. V súvislosti s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP) uvádza, že z obsahu
predmetnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v tomto záväzkovoprávnom vzťahu
vystupovala ako spotrebiteľka. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď túto úverovú zmluvu
posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v dobe uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy. Keďže úverová zmluva neobsahovala prvoinštančným súdom presne špecifikované
náležitosti vyplývajúce z uvedeného osobitného zákona, prvoinštančný súd dospel k správnemu
právnemu záveru, keď ju vyhodnotil ako zmluvu, na základe ktorej sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Preto plnenie, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému nad rozsah reálne

poskytnutého úveru (ktorý bol vo výške 365,13 Eur), predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného na úkor žalobkyne a teda prvoinštančný súd nemal inú možnosť, ako žalobe žalobkyne
vyhovieť.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd za správne vysporiadal i s otázkou platnosti

predmetnej rozhodcovskej doložky. Jasne poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola pri
uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere uzatvorená platne, z dôvodu absencie jej písomnej formy. I keď
v texte zmluvy o úvere sa nachádza vyhlásenie žalobkyne ako dlžníčky, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru (kde bola upravená predmetná rozhodcovská doložka), tieto nebolipodpísané účastníkmi úverovej zmluvy a teda logicky ani žalobkyňou ako spotrebiteľkou. Zároveň
prvoinštančný súd vyvodil správny záver, že bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky alebo
rozhodcovskej zmluvy, nie je možné predmetný rozhodcovský rozsudok považovať za také rozhodnutie,

ktoré by predstavovalo prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre toto občianskoprávne
konanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011 z ktorého vyplýva, že „neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určení neplatnosti

spotrebiteľskej zmluvy.“ Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vysvetlil, že oprávnenie súdu skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej doložky nevedie k posudzovaniu
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké
právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní
predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatnýrozsudoksúdu(§35zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní),môžesúdpristúpiťk

riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných
konaniach, napríklad pri riešení otázky, čí vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne
konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský
rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku
veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, ktorou sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská

zmluva je neplatná, avšak tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože
iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského
súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odvolací súd je toho názoru,
že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je aplikovateľné aj v prejednávanej

veci, ktorej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho
dôvodu, keď bolo potrebné vyriešiť otázku, či žalobkyňa plnila žalovanému na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Ako už bolo konštatované, súd prvej inštancie dospel
k správnemu k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Bez

existencie platného uzatvorenia rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy nie je možné
predmetný rozhodcovský rozsudok považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami právoplatného
rozsudku súdu a z toho dôvodu ani v prejednávanom spore nezakladá prekážku veci rozsúdenej (res
iudicata).

12. Odvolací súd sa (na základe vyššie uvedeného) v plnom rozsahu stotožňuje i s dôvodom, pre ktorý
prvoinštančný súd určil vo výroku rozsudku neprijateľnosť a neplatnosť presne špecifikovanej zmluvnej
podmienky, týkajúcej sa rozhodcovskej doložky.

13. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaný až vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho

odvolaniu uviedol argumentáciu ohľadom možného premlčania uplatňovaného nároku. Keďže podľa
ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len od do
uplynutia lehoty na podanie odvolania, a podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na
uvedenú argumentáciu žalovaného neprihliadal.

14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch vo veci samej
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. 1. Ako už bolo uvedené, žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj vo

výroku o trovách konania, pričom v odvolaní voči tomuto výroku namietal len to, že „sa nemôže stotožniť
s úhradou trov právneho zastúpenia, keďže spor nebol právoplatne rozhodnutý.“
15. 2. Pretože odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný i v prípade odvolania do výroku o trovách
konania a žalovaný v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu žalobkyni priznaných
trov prvoinštančného konania, odvolací súd sa týmto aspektom (výškou priznaných trov konania)

nezaoberal. Skúmal len to, či na strane žalobkyne existoval právny dôvodu (základ) na priznanie trov
prvoinštančného konania.
15. 3. Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v dobe rozhodovania prvoinštančného
súdu vyplývalo, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných naúčelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto prípade
je nesporné, že žalobkyňa bola v prvoinštančnom konaní plne úspešná (prvoinštančný súd jej žalobe
v celom rozsahu vyhovel) a preto prvoinštančný súd postupoval vecne správne, keď jej v súlade s

citovaným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu účelne vynaložených trov konania (medzi
ktoré nesporne patrí i náhrada trov právneho zastúpenia).
15. 4. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o
trovách konania.

16. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).