Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222671
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116222671.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: O.
L., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpený STEHURA &
partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:

47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, spis. zn. 193/09/15 vydaný
rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom dňa 29.7.2016 v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného na základe plnej moci
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., proti žalovanému O. L., L.. XX.XX.XXXX, P. J.

J. XXXX/XX, XXX XX Ž. o zaplatenie 1.833,59 eur s prísl. v plnom rozsahu.

Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu dňa 07.09.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania
rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok uvedený vo výroku tohto rozsudku a zaviazal

žalovaného nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že mu bol zo Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. doručený rozhodcovský rozsudok spis. zn. 173/09/15 zo dňa
29.7.2016. S uvedeným rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí, považuje ho za nesprávny a vydaný
v rozpore so zákonom, pretože: 1. nie je tu daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, 2.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z [§

45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z.], 3. v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že
stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo
neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu [§ 45
ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z. z.], 4. stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu [§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z.], 5. rozhodcovský rozsudok

zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom [§ 45 ods. 1 písm. j) zákona č.
335/2014 Z. z.], 6. výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej
republiky [§ 45 ods. 1 písm. k) zákona č. 335/2014 Z. z.] a 7. rozhodcovský rozsudok vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci[§45ods.1písm.l)zákonač.335/2014Z.z.]. Žalobca,pokiaľide
odôvodyuvedenépodbodmi1.a2.,uviedol,ženamietanedostatokprávomocistálehorozhodcovského

súdu konať a rozhodnúť v danej veci, keďže rozhodcovskú zmluvu č. uzatvorenú dňa 28.8.2013, ktorá
mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, považuje za neprijateľnúzmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda v zmysle
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Súčasne žalobca namietal, že sporná
rozhodcovská zmluva nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ ide o dôvody

uvedené pod bodmi 3. až 7., žalobca s odkazom na znenie ust. § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z.
uviedol, že jedným zo všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je aj zákon
č. 129/2010 Z. z. V danom prípade ide o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí
obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná
zmluva podľa jeho názoru nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších

predpisov a neobsahuje správne uvedené náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k). Žalobca namietal,
že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj len „RPMN“), ako aj celkovej čiastke splatenej
spotrebiteľom je v predmetnej zmluve uvedený nesprávne a v jeho neprospech, nakoľko žalovaný pri
uvádzanícelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťnezahrnulpoplatokzamožnosťodkladusplátok
(bod 8.1 zmluvy), pričom skutočná výška je omnoho vyššia, a preto nemohol posúdiť výhodnosť tejto
zmluvy. Okrem toho zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel so žalovaným neobsahuje uvedený

údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Na
základe vyššie uvedeného, žalobkyňa mal za to, že predmetná zmluva obsahuje viaceré nedostatky,
a preto je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. zákona č. 129/2010 Z. z. potrebné považovať poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko predmetná úverová zmluva je zo zákona
považovaná za bezúročnú a bez poplatku. Bol povinný vrátiť žalovanému sumu, ktorú si od neho požičal,

čo aj urobil.. Rozhodcovský súd ho zaviazal na plnenie, na ktoré niet právneho nároku.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.11.2016, v ktorom uviedol,
že ak žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodcovská zmluva je neplatná, lebo jej podmienky neboli individuálne
dojednané, poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého
existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie

je súčasťou štandardnej zmluvy a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku z dôvodu: 1.
z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, 2.
z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy v lehote 14 pracovných dní od jej uzavretia, tým dosiahnuť jej zánik, a to bez toho, aby to

malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda nesporné, že žalobca mohol vlastným
úkonom ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu medzi
stranami sporu. Rozhodcovská zmluva má preto charakter individuálneho dojednania. Z rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia
zmluvy, teda o možnosti, no v žiadnom prípade povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadu vzniku

úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti rozhodcovskú zmluvu
jednostranne ukončiť. Ďalej žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy ako zmluvnej podmienky je v rozpore s Občianskym zákonníkom a zákonom č. 335/2014 Z. z.,
keďže rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky definované v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva riešenia sporov, pričom výber tejto

alternatívy je na žalujúcej strane. Ak žalobca namieta, že rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti
podľa ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z., táto jeho námietka je nedôvodná, keďže v zmysle ust.
§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 1.1.2015 spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Sporná rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 28.8.2013
pred účinnosťou zákona č. 335/2014 Z. z., a preto sa spravuje zákonom č. 244/2002 Z. z. a obsahuje

všetky zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ ide o žalobcom uvedený ďalší dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku, žalovaný poprel dôvodnosť tvrdení žalobcu o dôvodoch uvedených pod
bodmi 3 až 7 žalobného návrhu. K tvrdeniu žalobcu, že úver poskytnutý na základe predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere by mal byť bezúročný, konkrétne neuvedenie správnej výšky RPMN,
ako aj neuvedenie údaju o výške, počte a termínoch splatnosti splátok, žalovaný namietal, že žalobca

nesprávne do výpočtu RPMN zahrnul aj výšku poplatku za poskytnutie možnosti odkladu splátok v
zmysle dohody o poskytnutí služby, ktorú navyše považuje za nekalú praktiku. Dohoda o poskytnutí
tejto služby mala však charakter individuálneho dojednania mimo zmluvu o revolvingovom úvere, čo
dokazuje fakt, že bola samostatne podpisovaná a obsahuje vyhlásenie veriteľa o tom, že jej uzavretie nie
je podmienkou pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Z toho vyplýva, že odplata za poskytnutie

služby odkladu splátok nebola odplatou zahŕňajúcou sa do celkových nákladov podľa ust. § 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z. z. ovplyvňujúcich výpočet RPMN podľa ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.
z. Ako druhý dôvod pre svoje konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe
zmluvy žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok.K tomuto dôvodu žalovaný uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere medzi stranami sporu nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov
tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické

opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti,
v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.
Zmluva uzatvorená medzi nimi vyžaduje pre platnosť iba to, aby obsahovala výšku, počet a termíny
splátok. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako
aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 eur), termín splatnosti

splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v splátkovom kalendári, ako aj v oznámení o schválení úveru,
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosti vyžadované
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
sú výsledkom implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, je dôležité a
podstatné vychádzať pri výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. aj z jej ustanovení.
Osobitne to určuje ako povinnosť aj ust. čl. 22 ods. 1 smernice. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 písm. h)

spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia. Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej
harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v podobe prijímania právnych
noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať odchylné ustanovenia.

Výslovne to vyplýva z čl. 22 smernice Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia,
členské štáty nesmú zachovať, ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice. S poukazom na uvedené, žalovaný považoval žalobu žalobcu
za nedôvodnú a žiadal, aby ju súd zamietol a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) doručenej súdu dňa 16.12.2016 zotrval na svojej

argumentácii v podanej žalobe a zásadne neuviedol novú skutkovú a právnu argumentáciu.
5.Žalovanýkdoručenejreplikežalobcupodaldupliku(§167ods.4CSP),doručenúsúdudňa14.3.2017,
v ktorej opätovne vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu ohľadom správnosti výpočtu RPMN a zotrval na
argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom otázky bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru z dôvodu neuvedenia údajov o počte, výške

a termínoch splatnosti splátok podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktorý sa týka slovenského zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný tak žiadal naďalej žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Na pojednávanie vytýčené dňa 29.10.2018 sa právna zástupkyňa žalovaného nedostavila,
svoju neprítomnosť a neprítomnosť žalovaného písomne ospravedlnila podaním doručeným súdu

dňa14.9.2018, pričom zotrvala na písomných vyjadreniach a súhlasila s vykonaním pojednávania v ich
neprítomnosti.
7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením listinnými dôkaznými prostriedkami

predloženými stranami sporu , ako aj zabezpečených a vykonaných súdom v zmysle ust. § 295 CSP,
zistil nasledovný skutkový stav :
9. Dňa 23.8.2013 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným č. zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj
ako „ZRÚ“, súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom). V časti 1. a 2. predtlače boli následne

vypísané údaje žalovaného ako veriteľa a osobné údaje žalobcu ako dlžníka. Časti 3. a 4. predtlače
(údaje o spoludlžníkovi 1. a 2.) ostali v tomto prípade nevyplnené. V časti 5. predtlače boli vypísané
údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače údaje o schválenom revolvingovom
úvere: poskytnutá čiastka úveru: 1.500,- eur, splatnosť úveru: 42 splátok, mesačná splátka vrátane
úrokov: 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania):

3.375,54 eur, RPMN za úver: 69,30 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná RPMN za úver:
46,06 % a ďalej údaje o revolvingovom úvere. V časti 8. bodu 8.1. predtlače bola obsiahnutá dohoda
o záväzku veriteľa poskytnúť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške

215,75 eur, ktorej splatnosť bola podľa bodu 8.4. určená dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby
s tým, že podľa dohody účastníkov malo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní oproti
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Dlžníkmal nárok na odloženie splátok úveru po splatení prvých troch splátok úveru za podmienky, že je
dlhodobo práceneschopný (práceneschopnosť trvajúca dlhšie ako tri týždne), alebo pokiaľ s ním bol
skončenýpracovnýpomerasúčasnezapodmienky,akdlžníkdoručípísomnúžiadosťoodkladsplatnosti

splátok úveru spolu s dokladmi právo dlžníka preukazujúcimi do dňa, kedy dosiahlo omeškanie dlžníka s
úhradou akejkoľvek splátky úveru 30 dní. V bode 8.6 predtlače veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody
o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník mal vyhlásiť,
že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim
podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Žalovaný predtlač podpísal dňa 28.8.2013.

10. Žalovaný adresoval žalobcovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8..2013 (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného
súdom), kde uviedol údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 1.500,- eur, splatnosť úveru: 42
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 80,37 eur, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru:
01.10.2013 a 01.3.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu
periódy splácania: 1., celková výška úveru: 1.500,- eur, RPMN úveru: 69,302 %, priemerná hodnota

RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy: 46,06 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť: 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a)
dohody o poskytnutí služby: 215,75 eur a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti ZRÚ: 28.8. 2013.
11. Žalobca ako dlžník dňa 23.8.2013 a žalovaný ako veriteľ dňa 28.8.2013 podpísali predtlač
žalovaného označenú ako „Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „RZ“; súčasť

rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) s nasledovným obsahom:
12. Podľa ust. bodu 1: dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto
rozhodcovskej zmluvy.
13. Podľa ust. bodu 2: veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie

je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
14. Podľa ust. bodu 3: veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch
jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia
sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy

totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „ZRÚ“), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou ZRÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v
súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
15. Podľa ust. bodu 4: veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy.
16. Podľa ust. bodu 5: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o.. -
Victoria rozhodcovský súd v Žiline zriadení pri Victoria legal arbiter s. r.o. a Výber rozhodcovského súdu,

ktorýbudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúťspočívanazmluvnejstranepodávajúcejžalobnýnávrh.
17. Podľa ust. bodu 6: rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným
rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z
účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť
za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov podľa svojho vlastného uváženia.

V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec
rozhodne a prejedná táto osoba. V prípade, že sporové strany žiadnu osobu, ako aj v prípade ak vzniknú
odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu,
ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu.
18. Podľa ust. bodu 7: dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich

kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať
v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o
odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty..
19. Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný poskytol úver v
zmysle zmluvy vo výške 1.284,25 eur (suma 1.500,- eur po odrátaní sumy 215,75 eur ako odplaty za

poskytnutie služby odkladu splátok) na jeho bankový účet.
20. Podľa karty klienta (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) žalobca uhradil na daný
úverový prípad za obdobie od 1.10.2013 do 1.5.2015 celkovo sumu 1.541,95 eur mesačnými platbamiv rozmedzí od 18,35 eur do 80,37. Žalobcovi boli predpísané na úhradu 42 splátok vo výške 80,37 eur
so splatnosťou každý mesiac do 01. dňa v mesiaci v období od 01.10.2013 do 01.3.2017.
21. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 9.7.2015 označeným ako

„Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ adresovaným žalobcovi (súčasť rozhodcovského spisu
vyžiadaného súdom) s odkazom na uzavretú ZRÚ a na to, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru, na čo mu zaslal viacero upomienok a vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s úhradou
viac ako troch splátok, doručil mu dňa 11.05.2015 oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania, čím stratil výhodu splátok

a dňa 5.7.2015 tak bol povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru vo výške 1.833,59 eur a
súčasne mu vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1. zmluvy v celkovej výške 61,22 eur,
úroky z omeškania vo výške 2,79 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 107,67 eur, vyzval žalobcu
na zaplatenie celkovej sumy 2.145,34 eur na svoj účet do 7 dní od doručenia tohto listu. Uvedený list
bol žalobcovi doručený dňa 11.5.2015.
22. Žalovaný ako žalobca podal proti žalobcovi ako žalovanému na Slovenskom arbitrážnom súde

zriadenom pri Asociácii Slovenských arbitrážnych súdov, Krížna 56, 821 08 Bratislava dňa 07.09.2015
žalobu zo dňa 20.08.2015 (súčasť rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom), ktorou sa domáhal
vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by bol žalobca ako žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu
1 833,59 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne z
konkrétne špecifikovaných súm a období a to tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta

spolu neprevýšia sumu1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku
z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 1.1833,59 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky
vo výške 107,67 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie
32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,35 eur vrátane DPH za 2 úkony právnej služby.

Žalovaný ako žalobca sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku na tom skutkovom základe, že
dňa 28.8.2013 uzavrel so žalobcom ZRÚ, na základe ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur.
Poskytnutý úver sa žalobca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov)
vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobca sa dostal do omeškania s
úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len sumu 1.541,95 eur. Vzhľadom k tomu,

že žalobca bol v omeškaní s úhradou splátky viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o
uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu
omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka bolo žalobcovi
doručené dňa 11.05.2015. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv.
sankcie straty výhody splátok dňa 05.07.2015, kedy bol žalobca povinný uhradiť doposiaľ neuhradené

splátky úveru, pričom celková suma dlhu žalobcu predstavuje súčet neuhradených splátok, t. j. sumu
1.833,59 eur. Nakoľko sa žalobca dostal do omeškania s plnením svojich povinností, vznikol mu nárok
voči žalobcovi na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne z konkrétne
špecifikovaných súm a období. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si tak popri nároku
na zmluvné pokuty omeškaných splátok uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania
neprevyšovali priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-tuálnych bodov ročne a súčasne
trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Preto si uplatňuje len časť
zákonných úrokov z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov. Výška

úrokovej sadzby úrokov z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných
sankcií podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom
na to, si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 0,55 % ročne z konkrétne špecifikovaných súm a období.
Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalobcu so splácaním úveru spolu dosiahnu
sumu poskytnutého úveru 1.500,- eur, uplatňuje si odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy

len úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.833,59 eur do zaplatenia. Zároveň žalovaný
uviedol, že zaslal žalobcovi viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím
rozhodcovského konania. Žalobca na výzvy nereagoval, ako to vyplýva z karty klienta - evidencia
žalovaného o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol žalobca opakovane vyzývaný na
splnenie jeho povinnosti, a to formou zaslania sms, resp. pri telefonickom, prípadne osobnom kontakte.

Napriek tomu zo strany žalobcu nedošlo k splneniu jej záväzkov. V nadväznosti na zaslanie pokusu o
zmier pred začatím súdneho konania svojim právnym zástupcom si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi
náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným
uplatnením nárokov voči žalobcovi, a to vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenejpodľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov a paušálnej náhrade advokátovi vo
výške jedného režijného paušálu, v celkovej sume 215,34 eur. Ako dôkazy v žalobe žalovaný označil:
výpis z obchodného registra žalobcu, ZRÚ, RZ, karta klienta - výpis z internej evidencie žalobcu, prehľad

základných úrokových sadzieb NBS, resp. ECB, pokus o zmier pred začatím súdneho konania.
23. Z doručenky listovej zásielky Slovenského arbitrážneho súdu adresovanej žalobcovi (súčasť
rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) vyplýva, že žalobcovi bola JUDr. Marekom Mochovičom,
predsedom predsedníctva Slovenského arbitrážneho súdu doručená dňa 14.10. 2015 žaloba
žalovaného zo dňa 20.08.2015 spolu s jej prílohami a s výzvou k podaniu žalobnej odpovede (súčasť

rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom), ktorou bol žalobca ako žalovaný vyzvaný na doručenie
žalobnej odpovede v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
24. Zo spisu Slovenského arbitrážneho súdu spis. zn. 173/09/15 (vyžiadaného súdom) nevyplýva, že by
žalobca doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď.
25. Rozhodca Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov,
z.z.p.o. Mgr. Branislav Bušo vydal dňa 29.7.2016 rozhodcovský rozsudok spis. zn. 173/09/15 (súčasť

rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom), ktorým bol žalobca ako žalovaný zaviazaný na žalované
plnenie v celom rozsahu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský súd zásadne odôvodnil svoje rozhodnutie konformne so žalobou žalovaného, ako aj s
argumentáciou žalovaného v prejednávanej veci o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku.
26. Z doručenky listovej zásielky Slovenského arbitrážneho súdu adresovanej žalobcovi (súčasť

rozhodcovského spisu vyžiadaného súdom) vyplýva, že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený
dňa 18.08.2016.
27. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak

je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích
rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
28. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
29. Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní

nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú
v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
30. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom

zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
31. Podľa ust. § § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
32. Podľa ust. § § 4 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, [4) § 3 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách] ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.
33. Podľa ust. § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná

len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
34. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“), v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len
spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,[1) § 585 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.] vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je,

alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.
35. Podľa ust. § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanouprotidruhémuúčastníkovinasúdedomáhaťzrušeniarozhodcovskéhorozsudku,aka)účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť
na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa
tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebolustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v
súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci
spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie
ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania
sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd

nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi
predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý
rozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,[17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27.

októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364,
9.12.2004)] a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku

by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
36. Podľa ust. § 45 ods. 2 ZSRK, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na
tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber
dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu

ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ
mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
37. Podľa ust. § 45 ods. 3 ZSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i)

až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.
38. Podľa ust. § 46 ods. 1 ZSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského

rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
39. Podľa ust. § 46 ods. 2 ZSRK, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po
uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.
40. Podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
41. Podľa ust. § 47 ods. 2 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený
v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály

rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
42. Podľa ust. § 47 ods. 3 ZSRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály
rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecnezáväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, [17) napríklad § 53 Občianskeho zákonníka,
zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov,

zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa")
(Ú.v. EÚ L 364, 9.12.2004)] a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku
2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

43. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ZSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia
tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli
urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
44. Podľa ust. § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje

predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
45. Podľa ust. § 73 ods. 5 ZSRK, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá
pred1.januárom2015odkazujúcanarozhodovaniepredstálymrozhodcovskýmsúdompodľapredpisov
účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa
tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak
nejdeozriaďovateľa,ktorýmápodľaosobitnéhopredpisu[10)§90zákonač.492/2009Z.z.oplatobných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] povinnosť zriadiť a
na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
46. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
47. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].

48. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010,
na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej

služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento zcelkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo

súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
49. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
50. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011

do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať
tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo

službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného

alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného

kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnychdní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

51. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od
01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
52. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa

týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
53. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §

591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
54. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo

do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
55. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
56. Podľa ust. § 502 ods.1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

57. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
58. Podľa ust. § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony.

59. Podľa ust. § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
60. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

61. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
62. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

63. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
64. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
65. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.66. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

67. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008
do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
68. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
69. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01.07.2011, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
70. Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.
71. Podľa ust. § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon
neustanovuje inak.

72. Podľa ust. § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
73.Vzhľadomkuskutočnostiam,žespornáRZbolauzavretádňa28.3.2013,t.j.ešteprednadobudnutím
účinnosti ZSRK (dňa 01.01.2015) a napokon vzhľadom k nižšie uvedenému právnemu posúdeniu, že

v danom prípade išlo medzi stranami sporu o spotrebiteľský zmluvný vzťah, súd považuje za potrebné
vysporiadať sa s intertemporalitou (časovou pôsobnosťou) ZRK a ZSRK pri právnom posudzovaní
prejednávanej veci.
74. Pokiaľ ide o intertemporálnu otázku, podľa akej právnej úpravy je potrebné posudzovať prípustné
dôvody žaloby o zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku a lehotu na podanie tohto návrhu na

súde, odpoveď na túto otázku možno nájsť v ust. § 73 ZSRK. Podľa ust. § 73 ods. 1 ustanovenia
ZSRK sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
01.01.2015. Keďže v danom prípade sa dotknuté rozhodcovské konanie začalo nepochybne na návrh
žalovaného až po dni 01.01.2015 (dňa 07.09.2015), je nepochybné že žalobu žalobcu a predmetné
rozhodcovské konanie vrátane napadnutého rozhodcovského rozsudku je potrebné posúdiť v zmysle

príslušných ustanovení (§ 45) ZSRK. Napokon aj postup všeobecného súdu po prípadnom zrušení
rozhodcovského rozsudku treba vyvodzovať z cit. ust. 47 ods. 1 a 2 ZSRK.
75. Žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podal žalobca dňa 07.09.2016 na vecne
a miestne príslušnom súde podľa cit. ust. § 12 a ust. § 19 písm. d) CSP (Okresný súd Žilina vzhľadom
na adresu trvalého pobytu žalobcu). Taktiež možno konštatovať, že žalobca podal žalobu o zrušenie

sporného rozhodcovského rozsudku v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku
(dňa 18.08.2016) podľa cit. ust. § 46 ods. 1 ZSRK, teda včas a rovnako proti druhej vecne legitimovanej
strane sporu - druhému účastníkovi rozhodcovského konania - žalovanému.
76. Súd sa tak zaoberal žalobou z vecnej stránky. Žalobca navrhoval zrušiť napadnutý rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e), g), i) až l) ZSRK.

77. Pokiaľ ide o žalovaný dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK pri riešení platnosti spornej RZ
je potrebné vychádzať z prechodných ustanovení (§ 73) ZSRK, v zmysle ktorých rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. (§ 73 ods. 3 ZSRK).
78. Súd sa vzhľadom k spornosti platnosti RZ medzi stranami sporu zaoberal touto otázkou (takáto
povinnosť súdu napokon vyplýva aj z cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK). V súlade s cit. ust. § 73 ods. 3

ZSRK je tak potrebné skúmať aj platnosť spornej RZ podľa právneho poriadku účinného v čase jej
uzavretia (cit. ust. ZRK a cit. ust. OZ), čím je zachovaná zásada zákazu pravej retroaktivity (spätného
časového pôsobenia právnych noriem.). Z pohľadu ZRK pre platnosť rozhodcovskej zmluvy bolo
nevyhnutné dodržať písomnú formu (cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK) a súčasne rozhodcovská zmluva musela
obsahovať dojednanie jej účastníkov o tom že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
(podstatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK). Toto dojednanie účastníkov
rozhodcovskej zmluvy zároveň muselo spĺňať kritéria všeobecnej platnosti právneho úkonu podľa cit.
ust. § 37 ods. 1 OZ (sloboda a vážnosť vôle účastníkov a súčasne určitosť a zrozumiteľnosť jej prejavu),podľa cit. ust. § 38 OZ (musela byť uzavretá osobami so spôsobilosťou na právne úkony nekonajúcimi
ani v duševnej poruche) a cit. ust. § 39 OZ (nemohla byť v rozpore so zákonom, zákon obchádzať,
priečiť sa dobrým mravom).

79. V danom prípade tak sporná RZ mala formu rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 1 ZRK), ktorá bola
uzavretá na samostatnej listine takto aj označenej a podpísanej oboma jej účastníkmi dňa 28.3.2013,
to znamená, že sporná RZ bola uzavretá v písomnej forme, t. j. v súlade s cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK, čím
z hľadiska formy spĺňa podmienku platnosti.
80. Rovnako možno dospieť k záveru, že sporná RZ obsahovala dohodu jej účastníkov o tom, že

akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo tejto rozhodcovskej
zmluvy (8500030409), uzavretej medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým v zmluve označeným rozhodcovským súdom, pričom
výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh. Súd má tak za to, že sporná RZ tak obsahovala všetky podstatné
náležitosti podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK a teda aj v tejto rovine bola platne uzavretá [tým nebol
zistený ani dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK].
V danom prípade tak nebolo možné preskúmavať spornú RZ z hľadiska jej formálnych a obsahových
(podstatných) náležitostí podľa ust. § 3 ZSRK.

81. Z vyjadrení strán sporu v ďalšom nevyšlo najavo, že by vo vôli strán sporu a jej prejave v
tomto prípade absentovala sloboda (strany sporu netvrdili, že by ktorýkoľvek z nich urobil svoj právny
úkon súčasne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, alebo pod nátlakom - fyzickým alebo
psychickým donútením).
82. V danom prípade išlo o právny úkon v písomnej forme, teda prejav vôle strán sporu bol zachytený

na hmotnom podklade - listine. Strany sporu svoj prejav vôle byť viazaný podmienkami uvedenými
v písomnom vyhotovení spornej RZ potvrdili svojimi podpismi pod celým textom RZ. Skutočnosť, že
sporná RZ mala formulárovú podobu, nemôže nič zmeniť na tom, že žalobca a žalovaný urobili prejav
vôle, ktorým akceptovali obsah jednotlivých dojednaní v spornej RZ. Posúdenie otázky prijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky (rozhodcovskej zmluvy) a jej platnosti z pohľadu cit. ust. § 53 ods. 1, 4 písm. r) a

5 OZ (čomu sa súd bude venovať nižšie) nemá relevanciu vo vzťahu k platnosti spornej RZ podľa cit.
ust. § 37 ods. 1 OZ.
83. Pokiaľ ide o podmienku určitosti a zrozumiteľnosti spornej RZ, zo slovného vyjadrenia jej jednotlivých
ustanoveníjemožnéjednoznačne,určiteazrozumiteľnevyvodiť,žejejúčastníciRZprejavilivôľu,abysa
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo tejto rozhodcovskej
zmluvy (XXXXXXXXXX), uzavretej medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere riešili pred príslušným všeobecným súdom v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní, a to niektorým zo stálych rozhodcovských súdov určených v tejto
RZ, pričom túto voľbu je oprávnený vykonať strana podávajúca žalobný návrh. Sporná RZ tak spĺňala

bezpochyby podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.
84. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že sporná RZ spĺňa požiadavky platnosti právneho
úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ.
85. Nakoľko možnosť rozhodovania sporov z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov v
rozhodcovskom konaní v čase uzavretia spornej RZ umožňoval na základe dohody účastníkov vo

forme rozhodcovskej zmluvy (doložky) ZRK, nemožno zákonom aprobovaný dvojstranný právny úkon
účastníkov - RZ považovať za právny úkon v rozpore so zákonom, ani za právny úkon zákon
obchádzajúci. Súčasne súd nezistil ani to, že by obsah spornej RZ bol v kolízii s dobrými mravmi. Aj vo
väzbe na cit. ust. § 39 OZ vychádzal súd pri posudzovaní prejednávanej veci z platnosti spornej RZ.
86. V konaní nevyšlo rovnako najavo, že by žalobca bol obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na

právne úkony, alebo že by pri uzatváraní spornej RZ konal v duševnej poruche (čo platí aj o osobách
konajúcich za žalovaného, ako právnickú osobu), a preto súd nezistil ani dôvod neplatnosti spornej RZ
ani podľa cit. ust. § 38 OZ.
87. Súd sa tak v ďalšom zameral na kontrolu sporného právneho úkonu - RZ v zmysle právnych
noriem na ochranu spotrebiteľa, resp. posúdenie prijateľnosti spornej RZ ako zmluvnej podmienky, a

to s poukazom na to, že je nepochybné, že v danom prípade medzi stranami sporu uzavretá ZRÚ a
rovnako aj sporná RZ, ako súvisiaci právny úkon, spĺňala atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust.
§ 52 ods. 1 OZ, t. j. zmluvy uzavretej medzi dodávateľom [podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom
v čase uzavretia ZRÚ a RZ, ktorým bez najmenších pochybností žalovaný bol, keďže je zjavné, žežalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery, o čom má súd vedomosť
zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP] a spotrebiteľom (podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom v
čase uzavretia ZRÚ a RZ), ktorým žalobca opätovne bez najmenších pochybností bol, keďže z obsahu

ZRÚ a RZ nevyplýva, že by konal pri jej uzatváraní a plnení, v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.
88. Žalobca namietal, že sporná RZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53 ods. 1
OZ a teda neplatná podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ.
89. Na to, aby súd mohol prejudiciálne vysloviť neplatnosť spornej RZ podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ,

musí dospieť k záveru o súčasnom (kumulatívnom) naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná RZ ako
zmluvná podmienka nebola v danom prípade so žalobcom individuálne dojednaná (cit. ust. § 53 ods.
1 veta druhá in fine v spojení s ust. § 53 ods. 2 OZ) a súčasne, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu (cit. ust. § 53 ods. 1 veta
prvá OZ). V prípade, že obe podmienky nie sú naplnené, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
90. Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania spornej RZ OZ obsahuje v cit. ust. § 53 ods. 2 legálnu definíciu

zmluvnej podmienky, ktorá sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takouto je podmienka, s ktorou
sa spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť jej obsah.
V danom prípade je možné konštatovať, že išlo síce o zmluvnú podmienku, ktorá bola žalovaným ako
dodávateľom vopred sformulovaná a navrhnutá, avšak žalobca mal možnosť sa s ňou oboznámiť pred
uzavretím (podpisom) spornej RZ (prečítaním textu znenia predtlače RZ, v kontexte čoho súd poukazuje

ajnabod3RZ,vktoromsaudáva,žežalovanýpreduzavretímtejtorozhodcovskejzmluvypoučilžalobcu
o dôsledkoch jej uzavretia). Súd zároveň zdôrazňuje skutočnosť, že sporná rozhodcovská zmluva bola
vo forme samostatnej listiny, ktorá bola oboma stranami podpísaná. Súd mal tiež za to, že žalobca mal
možnosť túto podmienku ako celok odmietnuť bez toho, aby to ovplyvnilo uzavretie hlavného právneho
úkonu - ZRÚ. Uvedené možno bezpochybne vyvodiť priamo zo znenia bodu 2 RZ, kde žalovaný túto

skutočnosť výslovne deklaroval a žalobca svojim podpisom na RZ výslovne potvrdil, že o tomto bol zo
strany veriteľa jasne a určite informovaný. Tento záver súdu podporuje aj to, že žalobca bol v zmysle ust.
bodu 7 RZ oprávnený bez udania dôvodu odstúpiť od RZ do 14 dní od jej uzavretia a teda aj ihneď po
jej uzavretí, čím je prakticky vyvrátená podmienenosť uzavretia ZRÚ uzavretím RZ. Súd tak vychádzal z
toho,žespornáRZbolavdanomprípadeindividuálnedojednaná,čoužsamoosebevylučujeposúdenie

tejto zmluvnej podmienky ako neprijateľnej podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ.
91. Pokiaľ ide o druhý predpoklad pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd poukazuje
na to, že sporná RZ nevyžadovala od žalobcu ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní [§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia RZ; každému
z účastníkov RZ bola ponechaná možnosť podať žalobu v rámci sporov, ktorých sa týkala RZ, aj

na všeobecnom súde]. Vyžadovať od žalovaného ako dodávateľa, aby v RZ vymedzené spory so
žalobcomakospotrebiteľomriešilprioritnevsúdnomkonanípredpríslušnýmvšeobecnýmsúdom,bytak
nepochybneznamenalonegáciusamotnejRZasúčasneajzásadnúnegáciuprávnejúpravyobsiahnutej
ZRK, resp. ZSRK.
92. Súd tak po prieskume spornej RZ konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neplatnosti spornej RZ a teda

nebol ani naplnený predpoklad podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK. Súčasne možno konštatovať,
že nebol naplnený ani dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45
ods. 1 písm. c) ZSRK, keďže v danom prípade nebol rozhodnutý rozhodcovským rozsudkom spor, ktorý
by RZ nepredvídala, ako to vyplýva z jej obsahu alebo by bolo rozhodcovským rozsudkom rozhodnuté
vo veci, ktorá bola vylúčená z rozhodcovského konania (nešlo o vec podľa ust. § 1 ods. 2 a 3 ZSRK).

93. Odhliadnuc od toho, že žalobca výslovne v podanej žalobe skutkovo nenamietal dôvod na zrušenie
sporného rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. d) ZSRK a súd tento dôvod ani
v zmysle cit. ust. § 45 ods. 3 ZSRK ex officio (z úradnej moci) nepreskúmava, možno konštatovať, že
v danom prípade bolo konané v rozhodcovskom konaní príslušným stálym rozhodcovským súdom, t. j.
nástupníckym stálym rozhodcovským súdom v zmysle ust. § 73 ods. 5 ZSRK, keďže jedným z členov

zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu (Slovenský arbitrážny súd) je aj obchodná
spoločnosť Slovak arbitration court, s. r. o., ktorá bola zriaďovateľom Slovenského arbitrážneho súdu,
na ktorého rozhodovanie odkazovala sporná RZ. O uvedenej skutočnosti má súd vedomosť zo svojej
činnosti (§ 186 ods. 1 CSP).
94. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom namietaný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust.

§ 45 ods. 1 písm. i) ZSRK (ktorý je súd povinný zároveň v zmysle ust. § 45 ods. 3 ZSRK preskúmavať ex
officio), súd pri posudzovaní tohto dôvodu vychádzal z nasledovných skutkových a právnych záverov.
95. Zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ je v zmysle cit. ust. § 261 ods. 6 písm. d) ObZ absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy do dňa účinnosti súčasného ust. § 52 ods.2 veta tretia OZ, t. j. do dňa 01.04.2015, teda aj v čase uzavretia ZRÚ (18.09.2013) spravovala ObZ
bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba, spotrebiteľ. Zmluva o
úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa

nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
96. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom vznikol
právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej ZRÚ zo dňa 23.8.2013. Aj s poukazom na to, že zo
stranyžalovanéhoišlozjavneočinnosťvzmysleust.§2ods.1a2ObZazostranyžalobcupriuzatváraní
zmluvy nešlo o konanie v rámci predmetu jeho podnikania alebo povolania, pričom išlo o dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným žalobcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
ZRÚ vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym
zmluvnýmtypom,spotrebiteľskýúvermôžebyťdohodnutývpodoberôznychtypovzmlúv,napr.vzmluve
o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588
OZ a pod., sa súd tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom

na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom
uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, keďže žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi peňažné
prostriedky do sumy 1.500,- eur a žalobca sa zaviazal žalovanému tieto vrátiť a zaplatiť úroky.
97. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala
náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. f a k) zákona č. 129/2010 Z. z, konkrétne údaj o dobe

trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako ani údaj o termíne splatnosti
jednotlivých splátok úveru. Rovnako súd dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahovala nesprávny
údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko žalovaný do jeho výpočtu nezahrnul odplatu za
poskytnutie služby v zmysle ust. čl. 8 bod 8.1. písm. a) ZRÚ, ktorú súd považoval za poplatok za „službu“,
ktorá mohla byť hypoteticky za splnenia len určitých striktne stanovených podmienok spotrebiteľovi, vo

forme budúcej možnosti odkladu splátok, poskytnutá veriteľom, teda spotrebiteľ mal vopred zaplatiť za
„službu“, ktorú mu mal za splnenia striktných podmienok veriteľ v budúcnosti poskytnúť, ale v skutočnosti
vôbec neposkytol a súčasne nešlo ani o službu spočívajúcu v akomkoľvek protiplnení, ktoré mal veriteľ
spotrebiteľovi poskytnúť; išlo teda o poplatok, ktorý súvisel so samotným splácaním poskytnutého
spotrebiteľského úveru vo forme predĺženia splatnosti maximálne troch splátok úveru, a teda uvedená

odplata mala byť podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. Dôsledkom neuvedenia náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm.f a k) a nesprávneho výpočtu RPMN v neprospech spotrebiteľa je zároveň vo vzťahu
k zmluve o spotrebiteľskom úvere skutočnosť, že je túto potrebné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm.b) a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže boli nesporne žalobcovi

poskytnuté peňažné prostriedky, spotrebiteľský úver v sume vo výške 1.284,25 eur, je zmluva v zmysle
cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase jej uzavretia
aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm.f) a k) a nesprávne
uvedenej výške RPMN zákona č. 129/2010 Z. z. platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov Z uvedeného dôvodu tak

povinnosťou žalobcu bolo žalovanému vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 1.284,25 eur, t. j. celkovo
zaplatiť žalovanému sumu 1.284,25 eur v 42 mesačných rovnomerných splátkach vo výške 1/42-tiny
sumy 1.284,25 eur (30,5774 eur = 1.284,25 eur / 42 splátok) .
98. Možno tak konštatovať, že pokiaľ rozhodcovský súd na daný prípad neaplikoval cit. ust. § 9 ods. 2
v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. rozhodol v rozpore s ustanoveniami

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na
výsledoksporu,keďžežalovanémupriznalajžalovanýnároknazaplatenieúrokov[keďžepriznanásuma
1.833,59 eur sa rovná rozdielu sumy v predmetnej zmluve o úvere uvedenej celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, t. j. sumy 3.375,54 eur (pozostávajúcej z istiny 1.500,- eur a úroku 1.875,54 eur) a
sumyvšetkýchúhradžalobcu1.541,95eur;3.375,54eur-1.541,95eur=1.833,59eur].Keďženesporne

žalovaný poskytol žalobcovi na základe predmetnej ZRÚ peňažné prostriedky vo výške 1.1284,25 eur
a v zmysle listinného dôkazu - karty klienta ku dňu 1.5.2015 žalobca žalovanému uhradil celkovo sumu
1.541,95 eur, žalobca ku dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu (dňa 29.7.2016), ako aj ku dňu podania
žaloby žalovaného na rozhodcovskom súde (dňa 07.09.2015), splnil svoj peňažný záväzok z predmetnej
ZRÚ tak v celom rozsahu

99. Súčasne možno konštatovať s ohľadom na jednotlivé úhrady žalobcu na predmetný jeho
peňažný záväzok z ZRÚ, ako aj na vyššie konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného
spotrebiteľského úveru a z toho vyplývajúcej výšky splátok v sume 30,5774 eur, že žalobca sa v
období od uzavretia zmluvy s plnením svojho peňažného záväzku z predmetnej ZRÚ do omeškanianikdy nedostal. Žalovaný tak nebol zjavne oprávnený (ku dňu 11.05.2015, deň doručenia oznámenia
žalovaného žalobcovi o uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ) uplatniť právo podľa cit. ust. § 565 OZ a
jeho konanie bolo v rozpore s cit. ust. § 53 ods. 9 OZ, keďže žalobca ku dňu doručenia oznámenia o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebol v omeškaní so zaplatením žiadnej splátky (ku dňu 11.05.2015
žalobca uhradil žalovanému sumu 1.541,49 eur, pričom mal uhradiť sumu zodpovedajúcu 20 splátkam
vo výške 30,5774 eur, t. j. sumu 611,55 eur), a preto právny úkon žalovaného - zosplatnenie úveru
bolo potrebné považovať za neplatný pre rozpor so zákonom (podľa ust. § 39 OZ, pre rozpor s ust.
§ 53 ods. 9 OZ). Uvedené nedostatky v právnom posúdení rozhodcovského súdu - vyššie uvedený

rozpor napadnutého rozhodnutia rozhodcovského súdu so všeobecne záväznými právnymi predpismi
naochranuprávspotrebiteľatakmohli(mali)vplyvnavýsledokrozhodcovskéhosporu.Tentonedostatok
v právnom posúdení rozhodcovského súdu mal vplyv aj na dôvodnosť napadnutým rozhodcovským
rozsudkom žalovanému priznaného nároku na zaplatenie náhrady nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 107,67 eur (tieto mali zodpovedať trovám právneho zastúpenia za
vykonanie pokusu o zmier zo dňa 08.07.2015 pred začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania),

a to vzhľadom k tomu, že takéto náklady (podľa ust. § 121 ods. 3 OZ) sa musia týkať splatnej pohľadávky
a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny
nárok odlišný od trov konania, čo v danom prípade vzhľadom k vyššie uvedenému naplnené zjavne
nebolo.
100. V danom prípade tak vzhľadom na uvedené bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK.
101. Súčasne žalobca namietal ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvod podľa cit. ust.
§ 45 ods. 1 písm. j) ZSRK, teda že rozhodcovský rozsudok ho zaväzoval na plnenie, ktoré je svojou
povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom [aj tento dôvod, ako
aj predošlý podľa písm. i) bol súd povinný preskúmať z úradnej povinnosti podľa cit. ust. § 45 ods. 3

ZSRK].
102. Je zrejmé, že žalovaný si uplatňoval v napadnutom rozhodcovskom konaní nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne z konkrétne špecifikovaných súm a období, a to nepochybne
podľa ust. čl. 14 ZD, pričom rozhodcovským rozsudkom bol žalovanému priznaný aj tento uplatnený
nárok. Súd tento žalovaným uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa

ust. § 544 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od vyššie uvedeného záveru o tom, že žalobca nebol nikdy v
omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov z ZRÚ, súd uplatnenie tohto nároku žalovaným v
rozhodcovskom konaní považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
(§ 265 ObZ, t. j. obchodnoprávna obdoba ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), a to vzhľadom

k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté nie v samotnej ZRÚ uzavretej medzi jej
účastníkmi, ale v ZD. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že obchodné podmienky (v danom prípade ZD)
v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom

písanej forme (tomu je aj v danom prípade, napr. veľkosť písma ZD je cca 2 mm) skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
pravdepodobne uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ
tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a
takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Preto súd dospel k záveru, že ak napadnutým

rozhodcovským rozsudkom bolo priznané žalovanému právo na zaplatenie dotknutej zmluvnej pokuty,
možno z tohto vyvodiť, že bol naplnený dôvod podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. j) ZSRK na zrušenie
napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje
žalobcu ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým
mravom (resp. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku).

103. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom namietaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust.
§ 45 ods. 1 písm. l) ZSRK, súd považuje za potrebné definovať, čo je nesprávnym právnym posúdením
veci. Nesprávne právne posúdenie má vždy základ v ustanoveniach právneho predpisu, ktoré tvoria
súčasť žalobného dôvodu. Nesprávne právne posúdenie však nespôsobuje len to, že súd nepoužil
(neaplikoval) správne ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť

aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom
nesprávne interpretované. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že uvedené nedostatky
rozhodnutia rozhodcovského súdu [napĺňajúce zároveň dôvody podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. i) ZSRK]
možno považovať aj za spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci rozhodcovským súdom, zktorého rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodnutí o žalobe žalovaného. Preto v prejednávanej veci
bol naplnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 45 ods. 1 písm. l) ZSRK.
104. Súd tak na základe dôvodov podľa ust. 45 ods. 1 písm. i), j) a l) ZSRK zrušil napadnutý

rozhodcovský rozsudok v celom jeho rozsahu, keďže súdom uvedené dôvody sa tak nepochybne
dotýkaliajčastivýrokuonáhradetrovrozhodcovskéhokonania,atozdôvodu,ženapadnutérozhodnutie
rozhodcovského súdu o náhrade trov konania je zjavne závislé od rozhodnutia v merite veci (úspech
toho ktorého účastníka rozhodcovského konania).
105. Pokiaľ ide o ďalší postup po zrušení rozhodcovského rozsudku, súd považuje za potrebné uviesť,

keďže v danom prípade nešlo o dôvody zrušenia podľa ust. § 47 ods. 1 ZSRK, že v zmysle cit. ust. § 47
ods. 2 ZSRK vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
106. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
107. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

108. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
109. Súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom
na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu .
110. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).