Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/52/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4404111581
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4404111581.5

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Bratislava, Pribinova
25 proti povinnému: T. X., B..: XX.XX.XXXX, X. T. XX, XXX XX Š.D., o vymoženie 720,64 Eur s
príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 2,99 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.01.2004, doručený súdnemu exekútorovi
dňa 10.02.2004, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 21 710,- Sk (720,64
Eur) s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 90,- Sk (2,99 Eur) a trov exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom
v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4, zo dňa 16.11.2003 pod č. N 4871/2003, NZ 106219/2003.

2. V exekučnom titule vyhlásil povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že uznáva čo do
základu aj do výšky dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25 736,- Sk, pozostávajúci úveru a poplatku
v sume 21 710,- Sk, ktorá suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od
07.10.2003 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov
právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Podľa zápisnice sa k notárovi dostavil Mgr.

Bruno Žlnay, advokátsky koncipient, konajúci na základe plnej moci, ktorá je prílohou zápisnice v mene
povinnej osoby.

3. Spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere č. 4021419 zo dňa 04.09.2003
(ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z

tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto
splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru do notárskej zápisnice
pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Bratislava č. N 4871/2003, NZ 106219/2003 zo
dňa 16.11.2003 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

4. Poverením tunajšieho súdu 9Er/52/2004-23 zo dňa 06.09.2004 bol vykonaním exekúcie poverený

súdny exekútor JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P. Pázmaňa 51/19.

5. Uznesením tunajšieho súdu 9Er/52/2004-36 zo dňa 23.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.08.2011, bolo vyhovené žiadosti oprávneného o zmene súdneho exekútora a poverením tunajšieho
súdu 9Er/52/2004-38 zo dňa 16.08.2011 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60.6. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (ďalej ExP) ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) ExP, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

8. Podľa § 57 ods. 2 ExP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo

osobitného zákona.

9. Podľa § 58 ods.1 ExP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) ExP, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,

predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o

úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako i plnomocenstvo,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

12. Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu sa prejavuje tým, že
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

apovinnostiachstránvneprospechspotrebiteľa.Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Súd teda musí podrobiť súdnej kontrole všetky
neprijateľné podmienky, pričom svoju pozornosť musí hlavne sústrediť na neprimeranosť sankcií, ktoré
hrozia spotrebiteľovi ak nedodrží povinnosti zo zmluvy. Takéto skúmanie podmienok zmluvy judikoval
i súdny dvor, ktorý hovorí o nevyhnutnosti ex offo ochrany spotrebiteľa pred nečistými zmluvnými

podmienkami.

13. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.

14. Európsky súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že toto ustanovenie treba považovať za
kogentné, a teda nie je možné v žiadnom prípade sa od neho odchýliť a meniť ho. Európsky súdny
dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň

pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

15. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky (arg.
slovom ,,najmä“, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka,
aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky
sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“).
Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a
nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA

CLARO).

16. Ako vyplýva z úvodných častí odôvodnenia oprávnený a povinný dňa 04.09.2003 uzavreli tzv.
formulárovú zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je vo forme predtlače uvedený text o splnomocneníadvokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej
zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

17. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

18. V danom prípade má súd za to, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v
zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír (ani jeho zástupca na základe

substitučnej plnej moci Mgr. Bruno Žlnay) nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z
úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu
a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo
za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe

svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a spotrebiteľ ju
nemal právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná, teda plnomocenstvo udelené povinným
je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka
je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska
zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na

základe absolútne neplatného právneho úkonu. Na tom, že splnomocnený zástupca Mgr. Tomáš Kušnír
konal v rozpore so záujmami zastúpeného, nemení nič ani okolnosť, že nakoniec dlh do notárskej
zápisnice neuznal on, ale osoba, ktorú na to substitučne splnomocnil - advokátsky koncipient Mgr. Bruno
Žlnay, nakoľko tento bol zamestnancom advokáta, teda osobou od neho závislou.

19. Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny
právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému
oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k
tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Teda prinútil povinného súhlasiť s niečím, čo žiadnym
spôsobom ovplyvniť nemohol a s čím musel súhlasiť, hoci na to oprávnený nemal v čase podpisu zmluvy

žiadny nárok. Taktiež i v tejto časti zmluvy o úvere možno vzhliadnuť neprijateľnú podmienku, a preto
i z tohto dôvodu je táto časť zmluvy neplatná (§ 52 a § 53 Občianskeho zákonníka). Povinný teda
platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a notárska zápisnica N 4871/2003,
NZ 106219/2003 zo dňa 16.11.2003 nie je z daného dôvodu exekučným titulom.

20. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu,
ako ich urobil v mene povinného, a či zmluvné zastúpenie podľa § 31 Občianskeho zákonníka medzi
ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje to, že tento
dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh
neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej

výške. K danému je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších
právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje
uznanie určitého záväzku. Ak porovnáme úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, zistíme, že táto
úprava vymedzuje inštitút „uznania dlhu" v § 558 Občianskeho zákonníka, pričom však predmet uznania
vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy „uznania záväzku" v Obchodnom zákonníku. Z

dikcie§323Obchodnéhozákonníkavyplýva,žeideozáväzok,ktorýjepredmetomuznaniaazvýrazňuje
sa jeho „určitosť". Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú
jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi
občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku, resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku
treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom

dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na
účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je
právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval. Uznať možno len dlh, ktorý
vznikol, a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v
čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité

okolnosti nastanú.

21. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.22. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti.

23. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal
práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je
ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh

a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo
nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

24. Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že je potrebné vziať zreteľ aj na ďalšiu podstatnú
skutočnosť, a to rozpor záujmov povinného a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy nemal povinný
možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Z

toho súd vyvodil, že ak oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej
moci, a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného. V prípade Mg. Tomáša Kušníra
ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez
možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným, pričom povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu,
je pre neho absolútne neznáma, čo znamená, že takáto osoba nemôže konať v jeho záujme, ale

v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a
za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice a preto je v
záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom
povinného nie je dospieť až k jej spísaniu. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne
odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho

dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nemôže slúžiť
ako exekučný titul. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť a i z nej vyvodiť záver neplatnosti
plnomocenstva.

25. Súd tiež poukazuje na nesúlad uloženej povinnosti v časti úrokov z omeškania s dobrými mravmi.

V danom prípade ide o ročný úrok vo výške 91,25 % (0,25 % x 365 dní). Takýto úrok z omeškania
obsiahnutý vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nemožno považovať za primeraný, a preto
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

27. Podľa článku 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

28. Podľa prílohy smernice bodu 1 písm. e/ je stanovené, že nekalá podmienka uvedená v článku 3
smernicejeokreminýchajpožiadavkaspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

29. V danom prípade výška úroku z omeškania 0,25 % denne (91,25 % ročne) predstavuje neprimerane
vysokú sankciu za porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa oproti výške reálne poskytnutého úveru.
Uvedená výška úroku z omeškania nie je zákonná, je v rozpore s dobrými mravmi.

30. Pokiaľ ide o otázku právomoci exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom
aj po udelení poverenia na vykonanie exekúcie, a teda kedykoľvek v priebehu exekučného konania,
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení uznesenia, sp.
zn. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinnýskúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Všeobecný súd rozhodne

o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania
ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. “

31. V náväznosti na takéto uznesenie Ústavného súdu SR zaujal stanovisko k tejto problematike
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci spisovej značky 2Cdo263/2010 z dňa 21.12.2011.
„Podstatnou...skutočnosťouje,žesplnomocnenie,ktoréudelilpovinnývzmluveoúvere,jekoncipované
široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého
konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať
prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte

záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“
dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Navyše
nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu)
vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve
o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací

súd považuje za neplatné. Povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola
zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej
vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho

splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platným spôsobom nebolo, nemohol neskorší
právny úkon uskutočnený „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne
účinky pre osobu, v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže
byť exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenej či povinnej/povinnému vznikol nárok, ktorého

vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať“.

32. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že plnomocenstvo uzatvorené medzi Mgr. Tomášom
Kušnírom a povinným je absolútne neplatné, a táto skutočnosť je postačujúca pre jednoznačný záver
súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným

titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto súd podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu v danej veci za neprípustnú a exekúciu zastavil.

33. S obdobným názorom vyslovil súhlas i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení
zo dňa 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16 nevzhliadol žiadnym spôsobom porušenie ústavných

práv oprávneného.

34. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

35. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

36. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po tom, čo si ich v lehote 15 dní
vyčísli a špecifikuje súdny exekútor.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.