Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 11Cb/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615211365
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615211365.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: E., zast. Advokátska

kancelária A., proti žalovanému: C. Bratislava, o zaplatenie 3394,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 100 Eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.907,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne odo dňa 12.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15, 8%, vo výške o ktorej

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 3394,24 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel kúpnu zmluvu,
predmetom plnenia ktorej bol predaj predmetu E. a tento bol žalovanému dodaný dňa 25.06.2012 na
miesto určenia letisko S.a základe zmluvy vystavil žalobca dňa 25.06.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX.
na sumu 3394,24 Eur, ktorej splatnosť bola určená do 09.07.2012. Dňa 17.08.2012 žalovaný písomne
uznal svoj záväzok zaplatiť sumu vo výške 3394,24 Eur a uzatvoril s veriteľom dohodu o zaplatení
pohľadávky vo forme splátok s podmienkam, že v prípade nedodržania akejkoľvek splátky stráca

okamžite výhodu splátok. Napriek opakovaným urgenciám nebola predmetná pohľadávka zaplatená.
Predžalobnou výzvou zo dňa 10.08.2015 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy.

2. Dňa 02.02.2016 súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 11Cb/35/2015-15, voči ktorému včas podal
žalovaný dňa 25.02.2016 odpor. V odpore žalovaný uviedol, že uznáva, že so žalobcom uzavrel zmluvu,
ale jej predmetom nebol predaj uvedených zariadení ale ich krátkodobý prenájom v dobe od 23. do
24.06.2012, a to výlučne za účelom ich použitia na festivale WINGS ROCK FEST organizovanom

žalovaným v obci S., ktorý sa mal konať v týchto dňoch. Tento festival však bol žalovaný nútený zrušiť,
o čom žalobcu okamžite telefonicky informoval, a to dňa 22.06.2012. Tieto skutočnosti sú zrejmé z
Ponuky/Zmluvy č. E., v ktorej žalobca označený ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca a ako typ
ponuky je uvedený Prenájom - krátkodobý (akcia), termín prenájmu od 23.06.2012 do 24.06.2012 a
termíninštalácia23.06.2012.Tútoponukužalovanýakceptovalaodoslalspäťžalobcovi,čímsastalapre
nich záväzná. V obchodných podmienkach bolo uvedené, že účtovaná bude skutočná doba prenájmu, v
skutočnosti však k nájmu predmetných zariadení nedošlo, a preto nie je žalovanému zrejmé, na základe

čohosižalobcavyfakturovalsumu3394,24Eur.Žalovanýdalžalobcovivedieť,žesafestivalneuskutoční
ešte pred tým ako žalobca doviezol a nainštaloval predmetné zariadenia. V prípade, že žalobcovi vznikli
nejaké náklady v súvislosti so zmarením zmluvy, ich výška nemohla dosahovať sumu 3394,24 Eur. Táto
suma zo strany žalobcu nebola nijak preukázaná. Žalovaný ďalej uvádza, že v čase podpísania Uznaniazáväzku a dohody o zaplatení, ktoré žalobca k žalobe priložil, sa na neho obracalo viacero osôb, ktoré
si u neho uplatňovalo svoje pohľadávky vzniknuté v súvislosti s prípravou uvedeného festivalu, ktoré
im však žalovaný nemal ako splatiť, lebo v dôsledku neuskutočnenia festivalu nedosiahol očakávaný

príjem z predaných vstupeniek. V tom čase bola konateľka žalovaného, pani C., pod obrovským stresom
a toto uznanie záväzku podpísala napriek tomu, že nevedela, z akého titulu údajná pohľadávka žalobcu
vznikla. Napriek tomu však žalovaný uznal, že s prípravou prenájmu moli žalobcovi nejaké náklady
vzniknúť, z toho dôvodu žalovaný poslal dňa 22.02.2016 žalobcovi 100 Eur na úhradu týmto nákladov.

3. Podaním doručeným súdu dňa 03.08.2016 sa k odporu vyjadril žalobca, ktorý uiedol, že so žalovaným
pôvodne uzavrel nájomnú zmluvu s dĺžkou prenájmu od 23.06.2012 do 24.06.2012, predmetom ktorej
bol prenájom zariadení v súvislosti so zabezpečením festivalu, ktorý organizoval žalovaný. Na nájomnej
zmluve bola uvedená poznámka: expedovať do utorka 19.06.2012. Preto žalobca aj vzhľadom na
množstvo požadovaného predmetu tento dodal vopred a na viackrát. Dňa 22.06.2012 bola väčšina
predmetov dodaná na miesto určenia. Ak chcel žalobca splniť svoje zmluvné povinnosti, musel

zabezpečiť dodanie tovaru skôr a informácia, ktorú mu žalovaný poskytol 22.06.2012 už preňho nebola
relevantná. Za účelom splnenia svojich povinností uzatvoril žalobca viacero prepravných zmlúv. Predmet
nájmu sa dovážal kamiónmi. Ako vyplýva z nájomnej zmluvy, žalobca dokonca poskytol žalovanému
zľavu v celkovej výške 3700 Eur bez DPH a 4440 Eur s DPH. Náklady na dopravu tam a späť, ako
aj ďalšie vedľajšie náklady (inštalácia) uvedené v nájomnej zmluve boli také nízke preto, že skutočné

náklady na dopravu boli premietnuté do ceny prenájmu. Je zrejmé, že cena dopravy vo výške 150 Eur
bez DPH a 180 Eur s DPH pri takomto množstve dodaných predmetov nie je reálna. Žalobca predložil
faktúry od subdodávateľov dopravy, na základe ktorých za dopravu predmetov nájmu zaplatil 1907,38
Eur Z fotografie dostupnej na internete je zrejmé, že už v ten deň tam boli sanitárne zariadenia žalobcu.
Žalobca ďalej uviedol, že za rozhosujúce považuje to, že žalovaný dňa 17.08.2012 uznal svoj záväzok

a zaviazal sa ho uhradiť v troch splátkach. Doposiaľ však zaplatil len 100 Eur. Žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi vystupoval ako podnikateľ pri výkone podnikateľskej činnosti, a preto neobstojí jeho obrana, že
v čase podpisovania uznania záväzku bola konateľka žalovaného pod obrovským stresom. Vzhľadom
na to, že žalovaný dňa24.02.2016 žalobcovi uhradil 100 Eur zobral týmto podaním žalobca o uvedenú
čiastku svoju žalobu späť.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 02.05.2017, na ktorom žalobca aj žalovaný zotrvali na
svojich vyjadreniach. Žalovaný uviedol, že namieta platnosť uznania záväzku, nakoľko z jeho obsahu
nevyplýva dôvod nároku. Celkovo teda nárok žalobcu považuje za nepreukázaný. Pokiaľ ide o zľavu,
ne ktorú sa žalobca odvoláva, táto bola žalovanému poskytnutá z dôvodu, že žalovaný uvádzal žalobcu

na letákoch a bolboardoch k festivalu ako jedného zo sponzorov. Žalovaný vyzval žalobcu , aby si
zariadenie, ktoré už doviezol odniesol. Žalobca tak urobil až po niekoľkých dňoch pričom žalovanému
vznikli náklady na stráženie týchto zariadení. Faktúry preukazujúce cenu dopravy považuje žalovaný
za prehnané, najmä vzhľadom na cenu dopravy uvedenú v objednávke k nájomnej zmluve. Žalobca
uviedol, že uplatnené náklady predstavujú nielen dopravu ale aj servis a manipuláciu so zariadeniami.

Pokiaľ ide o oznámenie žalovaného, že predmety nájmu už nepotrebuje, tak uvedené nastalo takým
spôsobom, že žalobca žalovaného kontaktoval ohľadom zaplatenia dohodnutej zálohy a práve v tomto
telefonáte žalovaný oznámil, že prredmety nájmuuž potrebovať nebude. K manipuláciam s predmetmi
nájmu žalovaný uviedol, že platil brigádnikov, ktorí nakladanie so zariadeniami mali v cene vykonaných
prác.

5. Na pojednávaní dňa 09.06.2017 vypovedal splnomocnenec žalobcu, ktorý uviedol, že si spomína, že
veci, ktoré boli predmetom nájmu dovážali do S. osobne. O zrušení festivalu sa dozvedeli až vo štvrtok.
Uznali, že veci, ktoré tam doviezli si budú musiť odviesť naspäť. Cena dopravy je vo všeobecnosti taká,
že záleží na veľkosti auto- kamión 1,20 Eur/km, menšie auto - 1Eur/km. Medzi sídlom spoločnosti a

miestom konania festivalu je približne 250 - 260 km. Splnomocnenec ďalej uvidol, že medzi žalobcom
a žalovaným bol len jeden obchodnoprávny vzťah a to ten, o ktorom sa teraz vedie spor.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi: Faktúrou č. XXXXXXXXXX, uznaním záväzku zo dňa
17.08.2012, predžalobnou výzvou, ponukou č. E. poštovým poukazom, dodacím listom č. 1, dodacím

listom, faktúrou č. XXXXXXXXX,. faktúrou č. XXXXXXXXXX., faktúrou č. XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXX, výpisom z internetovej stránky, výpisom z účtu žalobcu, dohodu
o privativní novaci, zápisom z mimoriadneho valného zhromaždenia, uznesením NS SR X MObdo/X/XXXX, . mailovou komunikáciou, faktúrou č. XXXXXXX, dohodami o pracovnej činnosti, výplatnými
páskami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Z Ponuky/Zmluvy č. E.S Prenájom súd zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol prenájom nariadení žalobcu na dobu od 23.06.2012 do 24.06.2012, miestom
určenia S. letisko. Cena dopravy bola v Zmluve dohodnutá 180 Eur tam aj späť. Celková cena prenájmu
s DPH mala byť vo výške 10.825,80 Eur. V poznámke k Zmluve bolo uvedené, že predmet expedovať
do utorka 19.06.2012.

8. Z Dodacieho listu č. 1 G. súd zistil, že 20.06.2012 boli dodané niektoré zariadenia súvisiace s
oplotením.

9. Zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že žalovaný oznámil, že zariadenia, ktoré boli predmetom
nájomnej zmluvy už nepotrebuje dňa 22.06.2012.

10. Dňa 25.06.2012 vystavil žalobca žalovanému faktúru na sumu 3394,24 Eur, so splatnosťou
09.07.2012. Predmetom faktúry boli: „skutočné náklady na realizáciu objednávky“. Cena 2828,53/ks,
množstvo 1ks, 20% DPH, spolu 3394,24 Eur.

11. Z faktúry č. XXXXXXXXX. súd zistil, že spoločnosť elkawe s.r.o. fakurovala žalobcovi prepravené za
prepravu mob. WC Z. v dňoch 21.-22.06.2012 v sume 447 Eur.

12. Z faktúry č. XXXXXXXXX9 súd zistil, že spoločnosť E. (Česká republika) fakturovala žalobcovi sumu
221.373 CZK za dodanie oplotenia v dňoch 21.-22-06.2012.

13. Z faktúry č. XXXXXXX. súd zistil, že subjekt Nákladná doprava J. K. fakturovala žalobcovi sumu
154,56 Eur ako prepravu zo dňa 25.06.2012, ZH - OO.á a späť.

14. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že subjekt Nákladná doprava J. K.akturoval žalobcovi sumu 264

Eur za prepravu tovaru zo dňa 22.06.2012, ZH - S. 2x.

15. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že subjekt Nákladná doprava J. K. fakturoval žalobcovi sumu
260,16 Eur za prepravu tovaru zo dňa 21.06.2012, ZH - S.
16. Z faktúry č. XXXXXXXX súd zistil, že spoločnosť L. fakturovala žalobcovi sumu 264 Eur za vykonanú

dopravu dňa21.06.2012 na trati Košice- S.
17. Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa10.07.2013 bolo pod VS XXXXXXXXXX . zaplatených 447 Eur, dňa
30.07.2012 bolo pod VR.9 zaplatených 264 Eur, dňa 18.07.2012 pod VS XXXXXXXXXX suma 206,16
Eur, 30.07.2012 VS XXXXXXXXXX suma 264 Eur, dňa 30.07.2012 VS XXXXXXXXXX suma 154,56 Eur.

18. Z dohody o privatívnej nevácii súd zistil, že medzi spoločnosťami E. (Česká republika) a žalobcom
došlo k vyrovnaniu vzájomných záväzkov medzi spoločnosťami, okrem iného aj f.č. XXXXXXXXXX v
sume 221.373 CZK.

19. Dňa 17.08.2012 žalobca a žalovaný podpísali Uznanie záväzku a dohodu o zaplatení pohľadávky.

20. Predžalobnou výzvou vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie istiny dlhu 3394,24 Eur.

21. Z Dohôd o pracovnej činnosti súd zistil, že žalovaný zamestnával brigádnikov na pomocné práce
od20.06.2012 do 25.06.2012.

22. Podľa § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý
bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela,
môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

23. Podľa § 357 Obchodného zákonníka Strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa §
356 , je
povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpeniaod zmluvy platí primerane § 351 .

24. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva
a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu
škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo
voľby tohto zákona podľa § 262 , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa

prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

25. Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

26.Podľa§380ObchodnéhozákonníkaZaškodusapovažujetiežujma,ktorápoškodenejstranevznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

27.Podľa§323ods.1ObchodnéhozákonníkaAkniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď

pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30.Podľa§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Zb.Výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

32. Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne.

34. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť v sume 100 Eur pred otvorením
pojednávania, súd konanie v späťvzatej časti vo výške istiny 100 Eur a v časti prislúchajúcich úrokov z
omeškania týmto rozsudkom zastavil aj bez výslovného súhlasu žalovaného.

35. Predmetom konania teda ostala uplatnená istina 3294,24 Eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Strany medzi
sebou uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol krátkodobý prenájom zariadení žalobcu na
dobu od 23.06.2012 do 24.06.2012 s miestom dodania do S. na letisko. Uvedené zariadenia mali byť

použité v súvislosti s organizovaním festivalu na letisku v S. Táto skutočnosť bola medzi stranami
výslovne uvedená a bola medzi stranami aj v tomto spore nesporná. V súvislosti s realizáciou festivalu
mal žalobca zabezpečiť mobilné WC, sanitárnu techniku a oplotenie. Zo zhodných tvrdení strán súd
zistil, že dňa 22.06.2012, t.j. deň pred dohodnutou dobou prenájmu žalovaný telefonicky oznámilžalobcovi, že došlo k zrušeniu festivalu a že už predmety nájmu nebude potrebovať. Túto skutočnosť súd
posúdil ako odstúpenie od zmluvy žalovaným z dôvodu zmarenia účelu zmluvy v dôsledku podstatnej
zmeny okolností. Z výpovede splnomocnenca žalobcu súd zistil, že tento so zrušením zmluvy súhlasil,

nakoľko sám uviedol, že na základe tohto telefonátu mu bolo zrejmé, že predmety nájmu, ktoré už na
miesto určenia boli dovezené, bude musieť odviezť naspäť. Žalovanému tak vznikla povinnosť nahradiť
žalobcovi škodu, ktorá mu v dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikla. Žalobca svoj nárok na zaplatenie
sumy 3294,24 Eur právne nekvalifikoval, čo mu však v zmysle zásady iura novit curia nemôže byť na
ujmu. Súd takto uplatnený nárok žalobcu právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody. Sám žalovaný

uviedol, že uznáva, že v súvislosti so zmarenou zmluvou mohli žalobcovi vzniknúť nejaké náklady,
namietal však uplatnenú výšku, ktorú považoval za neprimeranú.

36. Po zmarení účelu zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3394,24
Eur. Následne došlo dňa 17.08.2012 medzi stranami k podpisu Uznania záväzku a dohody o splatení
dlhu. Z obsahu uznania vyplývala skutočnosť, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 3394,24 Eur. Z

takto formulovaného uznania záväzku vyplýva, že žalovaný uznal výšku záväzku. Dôvod záväzku nebol
vuznaníšpecifikovaný.Medzistranamiišloaideoobchodnoprávnyvzťahkeďžeideodvapodnikateľské
subjekty, a preto na posúdenie platnosti tohto uznania je potrebné prihliadať na ust. § 323 Obchodného
zákonníka. Toto ustanovenie síce nepočíta s tým, že podmienkou platnosti uznania je uvedenie dôvodu
záväzku priamo v písomnom vyhotovení tohto právneho úkonu, avšak výslovne uvádza, že uznanie

je platné, ak ide o určitý záväzok. Súd je toho názoru, že o platné uznanie záväzku žalovaným by v
tomto prípade išlo len vtedy, ak by v tomto úkone bol uvedený odkaz buď na nájomnú zmluvu alebo na
vystavenú faktúru č. XXXXXXXXXX. Teda ak by bol tento záväzok bezpečne identifikovateľný. Žalobcovi
resp. stranám nič nebránilo, aby takýto odkaz v Uznaní záväzku učinili, a tým dostatočne určito vymedzili
záväzok, ktorého sa malo uznanie týkať. V Uznaní zo dňa 17.08.2012 je uvedená len výška záväzku.

Takéto uznanie záväzku súd posúdil ako neplatné z dôvodu neurčitosti záväzku v ňom uvedenom. Z
takého to určenie nie je zrejmé, akého záväzku sa uznanie týka. Tento záver podporuje aj skutočnosť,
že doposiaľ ani po vykonanom dokazovaní nie je zrejmé, v čom záväzok na za zaplatenie sumy 3394,24
Eur mal spočívať. Žalobca ani v súdnom konaní sumu 3394,24 Eur nešpecifikoval (s výnimkou nákladov
spojených s dopravou v sume 1907,38 Eur, vo zvyšku nebolo zrejmé ani z faktúry ani iných dôkazov, z

čoho táto suma pozostáva). Žalovaný tak nemohol uznať záväzok keď v danom čase nebol jednoznačný
jeho úplný obsah, t.j. záväzok nebol určitý. V priebehu konania žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným
existoval len jeden jediný obchodnoprávny vzťah, a preto je zrejmé, čo bolo obsahom Uznania záväzku
zo dňa 17.08.2012. S uvedeným sa súd nestotožnil, nakoľko v zmysle § 323 Obchodného zákonníka k
uznaniu záväzku a teda aj k jeho vymedzeniu medzi stranami môže platne dôjsť len písomným prejavom

vôle. Teda aj keby určenie záväzku z obsahu úkonu vyplývalo konkludentne, nebola by splnená ďalšia
podmienka uznania záväzku, a to že je potrebné uznanie záväzku, teda aj určitosť záväzku, dojednať
písomnou formou.

37. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že konateľka žalovaného bola v čase podpisovania uznania

záväzku pod obrovským tlakom z dôvodu nutnosti zrušenia festivalu a z dôvodu, že sa v tom čase na ňu
obracalo väčší počet veriteľov o úhradu dlhov, na takúto obranu súd neprihliadol. Vzťah medzi stranami
sporu bol obchodnoprávny a žalovaný vystupoval ako podnikateľ, ktorého plne zaväzuje konanie jeho
štatutára a ktorý zároveň nesie za takéto konania plnú zodpovednosť a znáša podnikateľské riziko.
Nebolo teda možné v danom vzťahu na psychické rozpoloženie konateľky prihliadnuť.

38. Vzhľadom na to, že súd konštatoval neplatnosť uznania záväzku zo dňa 17.08.2012, ďalej skúmal
či žaloba o zaplatenie 3294,24 Eur (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí) je dôvodná. Medzi stranami
nebolo sporné, že z titulu zmareného záväzku je žalovaná povinná nahradiť škodu, ktorá žalobcovi v
súvislosti s uvedeným vznikla. Sporná bola výška tejto škody. Medzi stranami bolo zrejmé, že žalobca

začal s donáškou predmetov nájmu ešte predo dňom kedy mal nájom skutočne trvať. V čase zrušenia
záväzku teda boli už nejaké zariadenia dodané na miesto určenia. Táto skutočnosť vyplývala aj z
dodacích listov založených v spise aj z výpovede konateľky žalovaného, ktorá potvrdila, že žalobca
skutočne doviezol nejaké predmety plnenia plus oplotenie na miesto určenia, nakoľko konateľka uviedla,
že žalovanému vznikali náklady v súvislosti so strážením a prípadnou manipuláciou s týmito predmetmi.

Počas konania však žalobca nezdôvodnil z čoho presne suma 3294,24 Eur pozostáva. Z vystavenej
faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva len všeobecné označenie „náklady na realizáciu objednávky“. Žalobca
tieto všeobecné náklady vedel špecifikovať len pokiaľ išlo o dopravu predmetov plnenia či už na alebo
z miesta určenia. V ostatnej časti žalobca svoj nárok neidentifikoval. Takto určený nárok potom vsúdnom konaní nebolo možné priznať. V konaní boli zo strany žalobcu preukázané len náklady spojené
s dopravou zariadení na a z miesta určenia. Z predložených faktúr prepravcov - spoločnosti eZ.f.č.
XXXXXXXXX) na sumu XXX Eur, spoločnosti JS.eská republika (f.č. XXXXXXXXXX) na sumu XXX,XX

Eur (XX.XXX CZK), subjektu E. (f.č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX) spolu v sume XXX,XX Eur s
spoločnosti L.. (f.č. XXXXXXX) na sumu 264 Eur (všetko spolu 1907,38 Eur) a z predloženého výpisu
z účtu a dohody o privatívnej novácii, mal súd za preukázané, že žalobcovi skutočne vznikli náklady na
dopravu zariadení na miesto určenia letisko Očová. Tieto náklady boli žalobcovi nielen fakturované ale
boližalobcomajprepravcomskutočnevyplatenéakovyplývalozpredloženýchvýpisomzúčtužalobcu.Z

uvedeného mal súd za to, že žalobca v konaní preukázal, že z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným
mu vznikla škoda v podobe sumy vo výške 1907,38 Eur. Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1907,38 Eur. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol.

39. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že náklady na dopravu vyčíslené žalobcom sú neprimerané
vzhľadom na to, že v Zmluve bola suma dopravy uvedená ako 180 Eur s DPH tam aj späť, súd dodáva,

že na takúto obranu neprihliadol. Žalobca si neuplatňoval nárok na zaplatenie dopravy zo zmluvy ale
uplatnil si náklady, ktoré mu s dopravou vznikli v skutočnosti, t.j. náklady, ktoré skutočne na dopravu
vynaložil. Dohoda o cene dopravy uvedená v zmluve je teda v tomto konaní irelevantná.

40. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na

zaplatenieúrokovzomeškaniazdlžnejsumy1907,38Eur.Deň,ktorýmsažalovanýdostaldoomeškania
súd ustálil na deň 12.02.2016, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy bola žaloba žalovanému doručená (spolu
s vydaným Platobným rozkazom), pretože až týmto dňom sa žalovaný preukázateľne o uplatnenom
nároku žalobcu dozvedel. Ani z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX ani z predžalobnej výzvy
nevyplývalo, že tieto boli žalovanému skutočne aj doručené a teda, že vznikla povinnosť žalovaného

plniť. Sadzbu úroku z omeškania súd určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. vo výške 8,05
% ročne v spojení so sadzbou ECB ku dňu omeškania s prihliadnutím na to, že záväzok medzi stranami
vznikol pred dňom 01.02.2013.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodoval zvlášť v časti zastavenej a zvlášť vo zvyšnej časti konania. V
zastavenej časti konania súd rozhodoval o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP, a teda skúmal,
kto zavinil zastavenie konania. Pri skúmaní náhrady trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny.

Keďže žalobca vzal späť žalobu z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu 100 Eur, mal
súd za to, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný, a preto má v zastavenej časti
konania nárok na náhradu trov konania žalobca. Vo zvyšnej časti konania (v uplatnenej sume 3294,24
Eur) bol v konaní úspešný žalobca len čiastočne, nakoľko súd jeho žalobe vyhovel len v sume 1907,38
Eur. Vo zvyšnej sume 1386,86 Eur bol úspešný žalovaný. V tejto časti konania preto vznikol pomerný

nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalobcovi. Celkový pomer náhrady trov konania je teda
nasledovný: žalobca bol úspešný v sume 100 Eur a v sume 1907,38 Eur, t.j. 57,9 %, žalovaný bol
úspešný v sume 1386,86 Eur, t.j. 42,1%. Celkový pomer úspechu žalobcu tak predstavuje rozdiel vo
výške 15,8% (57,9 - 42,1). Preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 15,8%.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).