Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224579
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115224579.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské
nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: D. U., nar. XX. E. XXXX,
trvalo bytom M. U. XXXX/X, U. F. H., zastúpenému advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, Krížna 14, 811

07 Bratislava, IČO: 43272428, o zaplatenie 1.893,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 26. januára 2017 č. k. 16C/455/2015-267 a o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 26. januára 2017 č. k. 16C/455/2015-265, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi1.893,64
eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.893,64 eur od 25.6.2014 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 76 ods. 1, 10 a 11, § 82 ods. 1 písm.
d/, ods. 2 až 4, § 85 ods. 5 ZoE (zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov); § 1 ods. 9 a 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu; § 15 ods. 6
zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov; poukazom na nariadenie
vlády SR č. 409/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, na rozhodnutia

KS Bratislava sp. zn. 5Co/160/2015, NS SR sp. zn. 3Cdo/99/2012 z 12.3.2015, sp. zn. 1Cdo/107/2008,
KS Trenčín sp. zn. 17 Co/135/2016, KS Trnava sp. zn. 11Co/171/2011; § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 121
ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 3
ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom k prvému dňu omeškania.
Vecne dôvodil, že medzi SPP (resp. neskôr ZSE Energia a.s.) a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská

zmluva, bližšie upravená ZoE v spojení s Nariadením vlády č. 409/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú
pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Žalovaný teda bol v priamom vzťahu ako spotrebiteľ so ZSE,
nie však s distribútorom (žalobkyňou). Vzťah žalovaného a žalobkyne nie je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože žalobkyňa si v danom konaní neuplatňuje cenu plynu ale náhradu škody. Vzťah medzi stranami
sa netýka dodávky plynu (žalobkyňa nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie
dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok na náhradu škody

podľa § 82 ods. 2 ZoE, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 82
ods. 1 písm. a/ bod. 2 ZoE. Aktívnu legitimáciu žalobkyne vyvodil z ust. § 82 ods. 2 ZoE. Ďalej dôvodil,že následkom porušenia zabezpečenia meradla proti jeho neoprávnenej manipulácii je nemožnosť
vykonania riadneho vyúčtovania plynu jeho dodávateľom, žalovaný nepreukázal, že za rozhodné
obdobie uplatňoval náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ, takúto fakturáciu nepredložil, preto súd

nemal pochybnosti o tom, že hoci v rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovaného dodaný,
pre výmenu meradla z dôvodu porušenia overovacej značky nebol dodávateľom vyúčtovaný. Dodávateľ
plynu preto žalobkyni neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu žalovaného podľa uzatvorenej
distribučnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak vznikla žalobkyni škoda. Hoci v §
82 ods. 2 ZoE sa uvádzajú ako osoby oprávnené na náhradu škody popri prevádzkovateľovi distribučnej

siete i dodávateľ, škodu si uplatnila výlučne žalobkyňa. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v
danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie,
súd zdôraznil fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade mal
súd za preukázanú existenciu všetkých znakov zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho
úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keď v danom prípade sa nejednalo o

meradlo na verejne prístupnom mieste. To, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn mal za preukázané
tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu. Pokiaľ sa týka škody, táto vznikla už len tým,
že sa odoberal plyn, teda, že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle ZoE sa neoprávnený odber
rovná škode, príčinná súvislosť existuje, keďže k odberu plynu došlo porušeným meradlom a potom
dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobkyni. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, doplneného

výpoveďou znalca, ktorý potvrdil odborný zásah do meradla, potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené. Znalec potvrdil, že plomba osadená v kryte
číselníka ide demontovať pomerne ľahko a pri optickom skúmaní zistil, že chýba na tejto plombe
jeden zaisťovací prvok, zabezpečenie bolo mechanicky poškodené. Poškodenie plomby signalizuje,
že bola vytiahnutá z krytu číselníka meradla, po jej demontáži je možné odskrutkovať opevňovaciu

skrutku číselníka, čím dôjde k tomu, že číselník je možné z meradla vybrať, plyn teda prúdi, ale číselník
ho nezaznamenáva. K vybratiu došlo bez poškodenia vrchnej časti plomby, čo naznačuje v podstate
odbornosť toho, kto to robil. Plomba bola na prvý pohľad v poriadku, po jej odňatí a vybratí číselníka, je
možné ho pretočiť aj rukami, bez použitia nástroja. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti a odbornosti
posudku a pokiaľ žalovaný namietal množstvo posudkov vypracovaných znalcom pre žalobkyňu, táto

námietka je irelevantná. Nevidel dôvod pribrať do konania kontrolného znalca a nepovažoval to ani za
hospodárne a účelné. Znalec je nezávislý subjekt, ktorý vykonáva svoju činnosť samostatne a nezávisle
od žalobcu, nie sú dôvody na spochybňovanie jeho osoby a vysokej odbornosti. V konaní nebolo sporné,
že plynomer sa nachádza v dome žalovaného, teda nie na verejne prístupnom mieste. Žalobkyňa
vyčíslila škodu v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z. a táto výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v zásade v

konaní namietané. Podľa vyhlášky sa určuje výška škody pri neoprávnenom odbere. Jej aplikácia nie
je podmienená nemožnosťou zistenia rozsahu škody inak. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané žalobkyňou predloženým posudkom znalca
Ing. Petra Lešku i jeho výpoveďou, keď posudok nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo
možno považovať za hodnoverný dôkaz. Znalec vysvetlil odborný zásah do meradla, ktorý mal za

následok skutočnosť, že s meradlom bolo možné manipulovať. Tento posudok nebol relevantným
spôsobom vyvrátený a spochybnený - skutočnosť, že znalec nebol pri demontáži meradla, nie je
rozhodujúca. Nie je tiež rozhodujúce, ak žalovaný sám žiaden zásah do overovacej značky na meradle
neuskutočnil. Podľa názoru súdu povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne
prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo možné založiť

na subjektívnom princípe, t.j. na preukazovaní zavinenia odberateľa prevádzkovateľom distribučnej
siete. Takáto požiadavka by podľa názoru súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť odberných
miest vybavených meradlom celkom paralyzovala činnosť žalobkyne , vykonávanú nepochybne i vo
verejnom záujme. Okrem toho je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno
manipulovať s číselníkom meradla. Ťažko si potom predstaviť situáciu, ku ktorej došlo i v tomto prípade,

aby celkom nezainteresovaná osoba len nepoškodila, ale zisteným sofistikovaným spôsobom vymenila
zabezpečenie na meradle na odbernom mieste žalovaného. Poukázal na rozhodnutia KS Bratislava sp.
zn. 5Co 160/2015, KS Trenčín sp. zn. 17Co 135/2016, KS Trnava sp. zn. 11Co 171/2011, Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012 z 12.3.2015 a sp. zn. 1Cdo/107/2008, s tým, že v prípade objektívnej
zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť
ktokoľvek. Spôsob výpočtu škody vyplýva z vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, podľa jej § 1 ods. 9 ak nemožno
zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol napredmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla
predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu. Za neoprávnený odber sa považuje obdobie od
posledného fyzického odpočtu do dňa zdemontovania meradla. Treba prihliadnuť na skutočnosť, že

poškodenie tak, ako tomu bolo v tomto prípade, nie je viditeľné bez demontáže meradla a jeho
následného preverenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na faktúru týkajúcu sa odberu
plynu žalovaným za sporné obdobie, podľa ktorej bol za celé obdobie nameraný nulový odber plynu.
Žalobkyňa vychádzala zo zoznamu osôb, nájdených u inej osoby, ktoré sú z činnosti súdu z iných
konaní známe a táto skutočnosť je predmetom trestného konania, na základe toho vykonávala kontrolu

u odberateľov. V danom prípade sú záznamy od r. 2008. Vzhľadom na poškodené meradlo nie je možné
určiť reálnu spotrebu a za tým účelom práve tento výpočet určuje uvedená vyhláška. Porušením plomby
platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať ako
množstvo spotrebovaného plynu. Za tento priamy dodávateľ žalovaného ani neúčtoval žiadnu čiastku,
resp. vyúčtoval preplatok, vykazoval nulovú spotrebu. Vznik škody je daný tým, že k odberu plynu došlo,
dodávateľ tento neúčtoval /bola vykázaná nulová spotreba/, žalobkyňa ako distribútor do distribučnej

siete plyn dodávala a dodávať musela, pričom vzhľadom na charakter predmetu dodávky /plyn/ nie
je možné určiť, ktorému dodávateľovi patrí. Žalobkyňa neodvodzuje svoj nárok od „nulovej“ spotreby
žalovaného, ale o zákonný nárok z dôvodu neoprávneného odberu plynu. V danom prípade pre výpočet
škody je rozhodujúca skutočnosť, že meradlo nebolo umiestnené na verejne prístupnom mieste, a teda
nebolo potrebné použiť typový diagram - a potom nie je rozhodujúce, či sa jedná o prvý neoprávnený

odber. Samotná výška škody je v zmysle vyhlášky a nejedná sa podľa vyčíslenia iba o cenu plynu,
ale tiež náklady žalobcu. Výška náhrady škody v prípade neoprávneného odberu nemá predstavovať
cenu priemerne odberaného plynu - tak tomu môže približne byť v prípade potreby použitia typového
diagramu, o taký prípad sa však nejedná, nakoľko plynomer nebol umiestnený na verejne prístupnom
mieste. Z ust. § 15 ods. 6 zákona o metrológii vyplýva aj zánik platnosti meradla v dôsledku jeho

poškodenia, v dôsledku ktorej skutočnosti nemožno ani objektívne určiť reálnu spotrebu odobratého
plynu. Podľa § 82 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou
aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete. Námietku premlčania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, žaloba bola podaná 5.10.2015,
subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po vypracovaní posudku /ktorým

bolo preukázané, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá/, t.j. 6.6.2014, keď posudok bol vypracovaný
5.6.2014 /prípadne jeho odovzdaním žalobkyni, to však v tomto prípade nemá vplyv na uplynutie
premlčacej doby, nakoľko aj od momentu vypracovania posudku do podania žaloby premlčacia lehota
neuplynula/ a uplynula dňom 6.6.2016. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného na prípadné zníženie
vyčíslenej škody o spoluzavinenie žalobkyne. Žalobkyňa začala vykonávať kontroly bezprostredne po

zistení podozrenia z poškodenia zabezpečovacích zariadení, jednalo sa o veľké množstvo kontrol a
objektívne nebolo možné tieto vykonať v krátkom časovom rozpätí. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa
úmyselne vykonala kontrolu u žalovaného v dlhšom časovom odstupe a z toho dôvodu sa tak škoda
zvýšila. Obranu žalovaného s poukazom na uvedené mal za účelovú a nedôvodnú, v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za škodu, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobkyne

a ňou predložené dôkazy. Žalobkyňa i v ostatných konaniach /v ktorých bol účastný aj zástupca
žalovaného/ predložil dôkaz - Uznesenie OO PZ Cífer ČVS:ORP-1469/CI-TT-2014 AM a tento mal
súd za doplňujúci dôkaz k zoznamom, na základe ktorých žalobkyňa vykonávala kontrolu meradiel.
Uznesenie sa netýka prejednávanej veci, nasvedčuje však postupu osoby, ktorá vykonávala zásahy do
meradiel /je zrejmá z činnosti tunajšieho súdu v iných konaniach/ a opakovane za odplatu za účelom

manipulácie s meradlami. Nárok žalobkyne považoval v celom rozsahu za dôvodný a preukázaný, preto
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Spolu s istinou priznal súd žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky od
splatnosti faktúry do zaplatenia.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, a teda jej priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím

v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Trnava výdavky štátu 21,20 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 259 CSP. Vecne dôvodil, že rozsudkom súdu prvej inštancie z

27.1.2017 sp. zn. 16C/455/2015 bolo rozhodnuté vo veci samej, žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie
žalovanej čiastky spolu s príslušenstvom a žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov konania. Vo veci
boli zo strany štátu vynaložené výdavky v súvislosti s výpoveďou svedka vo výške 21,20 eur. V zmysle §259 CSP súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie výdavkov štátu - svedočného. Nejedná
sa o trovy konania strán, preto nie je možné použiť ustanovenie § 255 v spojení s § 262 CSP.

3.Protirozsudkusúduprvejinštancievcelomjehorozsahupodalvčasodvolanieibažalovanýsnávrhom
na jeho zmenu zamietnutím žaloby a rozhodnutím, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. Uviedol, že odvolanie podáva na základe odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Citoval čl. 2 ods. 1 až 3 CSP, § 220 ods. 2 a 3 CSP a poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 499/2011 a na konkrétne

rozhodnutia prvoinštančných i odvolacích súdov s tým, že súd prvej inštancie sa výrazne odchýlil od
ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej na to, aby si žalobkyňa uplatňovala škodu predstavujúcu
množstvo plynu, nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia, ale je nevyhnutné preukázať aj zásah
do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu.
Len zásahom do samotného meradla vznikne rozdiel medzi skutočne odobratým množstvom plynu a
množstvom plynu, za ktoré odberateľ vykoná/vykonal úhradu svojmu dodávateľovi, pričom tento rozdiel

predstavuje škodu, ktorá vzniká v priamej príčinnej súvislosti s takýmto zásahom. Z odôvodnenia je
zrejmé, že súd odvodil vznik škody od iných skutočností, než ktoré uvádza ustálená rozhodovacia prax.
Súd tento odklon dôkladne neodôvodnil a vyššie uvedenú rozhodovaciu prax vo svojom rozhodnutí
ani neuviedol, čím porušil § 220 ods. 3 CSP a právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie.
Rozpor vo vnútroštátnej judikatúre, teda situácie, kedy súd v dvoch obdobných veciach rozhodne odlišne

predstavuje navyše aj porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, čo konštatoval Európsky súd
pre ľudské práva vo veci Beian v. Rumunsko zo 6.12.2007. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru
dostatočným spôsobom neodôvodnil preukázanie priamej príčinnej súvislosti. Jeho závery považuje za
všeobecné, vzájomne rozporuplné a zmätočné, pretože z nich nie je zrejmé, medzi ktorou konkrétnou
príčinou (konaním) a ktorým konkrétnym následkom súd skúmal priamu príčinnú súvislosť, resp. mal túto

za preukázanú v súvislosti so vznikom škody. Za protiprávne konanie podľa názoru žalovaného treba
považovať také konanie, ktoré napĺňa niektorú zo skutkových podstát neoprávneného odberu plynu
uvedených v § 82 ods. 1 ZoE. Pri posudzovaní § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE mal za to, že protiprávnym
konaním nie je samotný odber plynu (jeho protiprávnosť vylučuje zmluva o dodávke plynu, na základe
ktorej žalovaný odber plynu realizoval), ale konanie, ktoré poškodzuje zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nedalo odpoveď, resp. dalo zmätočnú odpoveď, či
protiprávnymkonanímjekonanievrozpores§82ods.1písm.d/ZoEalebokonanievrozpores§76ods.
11ZoE.Akmalsúdzato,ževzniklaskutočnáškoda,zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuniejemožné
určiť, ktorá konkrétna škodová udalosť bezprostredne tento vznik škody spôsobila. Právo na spravodlivé
súdne konanie je porušené aj tým, že súd svoje úvahy dostatočne neodôvodnil obzvlášť v prípade, keď

námietky žalovaného smerovali práve k otázke priamej príčinnej súvislosti, pričom zo strany žalovaného
bola zdôraznená absencia atribútu priamosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.01.2007
sp.zn.2Cdo/73/2006.Žalobkyňažalobouvymedzilalenkonaniesmerujúcekpoškodeniuzabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii a súd mal preto skúmať, či je daná priama príčinná súvislosť medzi
konaním poškodzujúcim plombu a odobratým množstvom plynu ako následkom, ktorý má podľa

žalobkyne vzniknúť takýmto konaním. Znalecký posudok môže preukazovať len konanie smerujúce k
poškodeniu plomby. Závery súdu považuje tiež za protichodné, nakoľko z jedného záveru súdu vyplýva
žeškodamalavzniknúťmomentom,keďdodávateľneuhradilcenuplynužalobkyni(konaniedodávateľa)
a z druhého záveru vyplýva, že škoda mala vzniknúť odberom žalovaného (konanie odberateľa). Pokiaľ
súduvádzaviacerékonaniaaviaceréokolnosti,ktorýmimalavzniknúťškoda,niejepotomzrejmé,medzi

ktorými konaniami a následkami súd skúmal priamu príčinnú súvislosť v tomto konkrétnom prípade.
Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS
115/03, III. ÚS 44/2011 s tým, že s poukazom na uvedené rozhodnutia má za to, že súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal s prednesenou argumentáciou, pričom s niektorou
argumentáciou sa nezaoberal vôbec. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto považuje za formálne,

nepresvedčivé, nedostatočné, nepreskúmateľné a v niektorých častiach za zmätočné a protichodné.
Poukázal na konkrétnu argumentáciu, ktorú predložil v rámci konania na súde prvej inštancie a s
ktorou sa súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal a tiež na závery súdu, ktoré
považuje za protichodné. Žalovaný namietal hodnovernosť znaleckého posudku z konkrétnych dôvodov.
Súd sa s touto argumentáciou vôbec nezaoberal. Taktiež namietal postup, akým žalobkyňa odôvodnila

vyúčtovanie so spotrebou plynu vo výške 0 m3 a to či už smerom k subjektu alebo k určeniu momentu,
kedy mal nastať zánik platnosti overenia určeného meradla ako aj k následkom, ktoré má zánik
platnosti overenia spôsobovať, touto argumentáciou sa vôbec nezaoberal, avšak práve na spotrebu
vo výške 0 m3 opakovane odkazoval. Žalovaný namietal aj princíp objektívnej zodpovednosti, toutoargumentáciou sa súd vôbec nezaoberal, tiež sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkou aktívnej
legitimácie. Napadnuté rozhodnutie je zmätočné vo vzťahu k presnému určeniu druhu neoprávneného
odberu i vo vzťahu k použitiu vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Súd sa vôbec nezaoberal vznesenou námietkou

premlčania, ktorá sa týkala objektívnej premlčacej doby. V napadnutom rozsudku na strane 13 sa
zaoberal len plynutím subjektívnej premlčacej doby, pričom plynutím objektívnej premlčacej doby sa
vôbec nezaoberal, nie je teda zrejmé a preukázané, že žalobkyňa podala žalobu včas, tak v rámci
subjektívnej premlčacej lehoty, ako aj v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Súčasťou súdneho spisu
sú zápisnice z pojednávaní vo veciach sp. zn. 16C/463/2015, 16C/418/2015 a 16C/453/2015. Strany

nepredložili takéto zápisnice a ani nenavrhli takéto dôkazy vykonať. Citoval ustanovenia § 185 ods. 2
a 3 CSP a uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia súd pripojil tieto
zápisnice do súdneho spisu, keď návrh na takéto pripojenie podaný nebol. Súd o týchto zápisniciach
neinformoval strany a tieto nemali možnosť sa k nim vyjadriť, čím porušil čl. 6 ods. 1 a čl. 9 CSP.
Taktiež nie je žalovanému zrejmé, aký význam má odsek 18 na strane 13 napadnutého rozsudku. Súd
v tomto odseku vyslovil hodnotenie predmetného dôkazu (uznesenie polície), avšak nie je zrejmé, akú

relevanciu má tento dôkaz na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že môže
predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené
čeľusťou toho istého nástroja, tak na základe vykonaného dôkazu dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu,pretožesúduvádza,žespornýodtlačokčeľusteplombovacíchklieštíakontrolnýodtlačokneboli
vytvorené čeľusťou toho istého nástroja, pričom v predloženom znaleckom posudku č. 377/PL-2014

je jasne na strane 6 uvedené, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok
mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja - teda plomba na meradle bola pravá. Súd tak na
základevykonanéhodôkazudospelknesprávnymskutkovýmzisteniam-kúplneprotichodnýmzáverom
oproti zneniu predloženého znaleckého posudku. Súd dospel na základe vykonaného dôkazu - prehľad
vykonaných kontrol odberných miest k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v konaní namietal

postup žalobkyne v rozpore so všeobecnou povinnosťou predchádzať škodám a mal za to, že ak má súd
vznik skutočnej škody za preukázaný, je namieste uplatňovanie § 441 O.z. v tom zmysle, aby žalobkyňa
znášala pomernú časť škody sama. Vo vzťahu k prehľadu vykonaných kontrol považuje žalovaný
vyjadrenia súdu za všeobecné, opomínajúce riadne vyhodnotenie predloženého zoznamu vykonaných
kontrol, z ktorého zoznamu vyplýva, že žalobkyňa síce začala vykonávať kontroly bezprostredne po

získaní zaistených zoznamov, avšak nevyužila všetky dostupné kapacity, aby kontroly vykonala čo
najrýchlejšie. Z prehľadu je zrejmé, že je v možnostiach žalobkyne vykonať približne 50 kontrol za deň,
avšak takýto rozsah kontrol nerobila od apríla 2013, ale až od februára 2014. Takéto konanie rozhodne
nemožno považovať za súladné so všeobecnou preventívnou povinnosťou predchádzať škodám. Súd
v dôsledku týchto nesprávnych záverov o možnostiach žalobkyne vykonať výmeny meradiel, ktoré

získal vykonaním predmetného prehľadu, potom vec aj nesprávne právne posúdil, nakoľko neaplikoval
§ 441 O.z.. Vo vzťahu k dôkazu - vyúčtovacia faktúra ZSE energia, a.s. č. 7010502289 z 13.6.2014 s
výsledkom preplatok 762,25 eur žalovaný uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
(vzniku škody). Poukázal na skutočnosť, že obdobie neoprávneného odberu je určené od 19.6.2013
do 27.3.2014, pričom spotreba vo výške 0 m3 je uvedená len za obdobie od 1.7.2013 do 26.3.2014.

Nie je teda preukázané, že odberateľ mal počas celého obdobia neoprávneného odberu spotrebu
vo výške 0 m3 a je spochybnené, že žalobkyňa určila obdobie neoprávneného odberu správne (aj
keď si žalovaný stále myslí, že žiadne obdobie neoprávneného odberu ani určené byť nemalo). Ďalej
poukázal na skutočnosť, že odber plynu v rozhodnom období bol realizovaný na základe zmluvy o
dodávke plynu medzi dodávateľom a odberateľom, ktorá je právnym dôvodom samotného odberu.

Zaplatením faktúry č. 7200617542 došlo k úhrade za plyn, ktorý žalovaný spotreboval v rozhodnom
období od 1.7.2013 do 26.3.2014. Žalobkyni preto nemohla vzniknúť škoda na množstve plynu v tomto
období, lebo za celý spotrebovaný plyn v tomto období žalovaný zaplatil svojmu dodávateľovi. Dodávateľ
žalovaného síce dodal žalovanému následne 13.6.2017 opravnú faktúru, avšak v rámci zmluvného
záväzku medzi nimi. Ak by sa tento moment jednoducho interpretoval tak, že za plyn zaplatené nebolo,

tento stav nastal až dňa 13.6.2014, teda neskôr, ako sa žalobkyňa domáhala náhrady škody (9.6.2014).
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že vznik škody na množstve plynu nemožno odôvodňovať
poukazovaním na spotrebu vo výške 0 m3, nakoľko tento stav nastal až neskôr. Pokiaľ mala žalobkyňa
v určitom momente za to, že jej škoda vznikla, jej vznik nemôže preukazovať poukazovaním na
udalosť, ktorá nastala až neskôr. Ak teda absentuje protiprávnosť konania, výsledok takéhoto konania

(samotného odberu plynu, jeho spotreba), nemôže byť považovaný za škodu, a o to viac za škodu,
ktorá mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s poškodením plomby. Pokiaľ absentuje protiprávnosť
konania, do úvahy by teoreticky prichádzalo bezdôvodné obohatenie, ktoré však nebolo žalobou
uplatňované a takýto nárok nemožno odvodiť ani zo skutkového stavu, ktorý žalobkyňa vymedzilažalobou. Žalovaný trval na tom, že žiadny z predložených a vykonaných dôkazov nepreukazuje vznik
skutočnej škody a preto má za to, že žalobkyňa nepreukázala vznik skutočnej škody, ktorá by mala
vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v

zmysle skutkového stavu vymedzeného žalobou a ani sa o preukázanie skutočnej škody nepokúsila.
Žalobkyňavykonalavýpočetvýškyškodymechanicky(„odstola“)atedavykonalafiktívnyvýpočetškody,
vytvorila fiktívnu pohľadávku na náhradu škody a túto si v súdnom konaní uplatňovala. V tejto súvislosti
odkázal žalovaný na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej ak sa žalobkyňa domáha
náhrady škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii, ale je potrebné preukázať aj zásah do meradla, v dôsledku ktorého
meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Žalobkyňa takýto zásah nielenže
nepreukázala, ale ani nepreukazovala, lebo ani netvrdila, že takýto zásah bol vykonaný. S poukazom
na rozhodnutie NS SR zo 14.12.2010 sp. zn. 7 Cdo 5/2010 žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie sa
bez dôkladného odôvodnenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, resp. ju úplne prehliadol. Súd
nesprávne uplatňoval § 82 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 a 3 ZoE. Súd mal výšku škody určenú na základe

vyhlášky č. 449/2012 Z.z. automaticky odmietnuť, nakoľko vyhláška č. 449/2012 Z.z. sa týka určenia
výšky škody predstavujúcej množstvo plynu, pričom následkom konania poškodzujúceho plombu môže
byť len škoda predstavujúca plombu, nie plyn. V zmysle rozhodovacej činnosti nestačí preukázať len
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj zásah do meradla, v dôsledku ktorého
meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Len v priamej príčinnej súvislosti

takýmto zásahom vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu. Takéto konanie sa ľudovo nazýva
„stočenie“. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považuje za nepreskúmateľné a zmätočné, nakoľko súd
uvádza svoje úvahy, ktoré sú v súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou a považuje
ich za správne, avšak v konečnom dôsledku vznik škody odôvodňuje úplne inými skutočnosťami a
okolnosťami, než ktoré v predchádzajúcej časti uviedol. Ak by mal aj súd za to, že na odbernom mieste

došlo k neoprávnenému zásahu do meradla, teda k stočeniu plynomeru, toto konanie nespadá pod
skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, ale práve a len pod skutkovú
podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ ZoE. Ak mal súd za to, že meradlo bolo
stočené, mal toto konanie posúdiť ako neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c/ ZoE, pričom
mal skúmať aj otázku zavinenia, lebo pri tomto druhu neoprávneného odberu sa uplatňuje princíp

subjektívnej zodpovednosti, čo potvrdili aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré
súd v napadnutom rozsudku uvádzal. Súd vznik škody odôvodnil tým, že za plyn zaplatené nebolo,
lebo zálohové platby, ktoré žalovaný platil svojmu dodávateľovi, boli žalovanému vrátené. Toto právne
posúdenie súdu považuje žalovaný za nesprávne. Následkom konania, ktoré poškodzuje plombu, môže
byť iba poškodenie plomby samotnej. Spotreba vo výške 0 m3 bola vo vyúčtovaní uvedená až potom,

kedy už žalobkyňa mala za to, že jej vznikla škoda. Vznik takejto škody tak nemožno preukazovať
udalosťou, ktorá nastala až neskôr. Neobstojí úvaha súdu, podľa ktorej v zmysle ZoE neoprávnený
odber sa rovná škode. Táto úvaha priamo odporuje a je v zjavnom rozpore s § 82 ods. 2 ZoE. V konaní
o náhradu škody sa má súd vždy pokúsiť o určenie výšky škody, ktorá najviac zodpovedá skutočne
vzniknutej škode. Pokiaľ priznaná náhrada škody výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody,

dochádza k porušeniu majetkových práv zodpovednej osoby. Súd otázku priamej príčinnej súvislosti
nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vymedzil následok (vrátenie zálohových platieb) a príčinu
(konanie poškodzujúce plombu), medzi ktorými zisťoval priamu príčinnú súvislosť. Tieto závery však
len predpokladá žalovaný, nakoľko napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôslednejšie úvahy o priamej
príčinnej súvislosti. Súd nesprávne vykladal § 76 v spojení s § 82 ods. 5 ZoE, keď § 82 ods. 5 ZoE

nemôžežalobkyňuzbavovať zodpovednostizapostupvzmysle§76ods.10ZoE.Tietodveustanovenia
nemožnovykladaťspoločne,resp.vovzájomnejsúvislosti,nakoľkoúpravavnichuvedenásatýkadvoch
odlišných vecí. Žiadať od odberateľa súhlas na predvyplnenom tlačive, ktorý dá žalobkyňa podpísať
odberateľovi po samotnej výmene meradla, rozhodne nemožno považovať za postup v súlade s § 76
ods. 10 ZoE a takýto dodatočný súhlas udelený ex post (a možno aj v tiesni), nemôže zhojiť nezákonný

postup žalobkyne. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že sa mala uplatniť právna zásada „na
nepráve nemožno stavať právo“, resp. „právo nemôže byť založené na nepráve“ a preto žiadal súd, aby
na všetky dôkazy získané v nadväznosti na výmenu určeného meradla, najmä na predložený znalecký
posudok neprihliadol. Pokiaľ priamo pracovníci žalobkyne vykonávali výmeru meradla v režime § 76
ods. 10 ZoE, tento režim nemôže ex post zmeniť právny zástupca žalobkyne a následne súd. Preto

mal žalovaný za to, že súd nesprávne právne vykladal § 76 ods. 10 ZoE a § 82 ods. 5 ZoE. Súd
mal § 76 ods. 10 ZoE vykladať samostatne a mal zistiť, či konanie žalobkyne bolo v súlade s týmto
zákonným ustanovením a ak nebolo, aké sú následky takéhoto postupu. Súd podľa jeho názoru určil
druh zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, v ktorej súvislostipoukázal na svoje odvolanie ako aj na vyjadrenia urobené počas súdneho konania, v zmysle ktorých
sa má uplatňovať princíp subjektívnej zodpovednosti. Z uvedených dôvodov si žalovaný myslí, že v
prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE sa má uplatňovať princíp subjektívnej

zodpovednosti podľa všeobecnej právnej úpravy uvedenej v O.z. a nie princíp objektívnej zodpovednosti
a z tohto dôvodu súd druh zodpovednosti nesprávne právne posúdil (sú dané dôvody pre odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe).

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom

na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Právne odôvodnil odvolanie
ust. § 365 ods. 1 písm. a), c), d) a h) CSP. Ďalej dôvodil s poukazom na § 259 CSP a § 262 ods. 1 a
2 CSP tak, že § 262 nerozlišuje, či ide o trovy konania strán alebo trovy konania štátu. Bol názoru, že
súd o trovách štátu musí rozhodovať len podľa § 262 CSP. V zmysle tohto ustanovenia o samotnom
nárokurozhodujevrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí. Rozsudoksúduprvejinštanciez26.1.2017č.k.
16C/455/2015-267, ktorým sa konanie končí (na súde prvej inštancie) neobsahuje žiadny výrok, ktorým

by súd rozhodoval o trovách štátu. Pokiaľ rozsudok neobsahuje takýto výrok, nie je daný ani právny
základ pre vydanie uznesenia, ktorým by súd rozhodoval o výške trov štátu. Napadnuté rozhodnutie bolo
vydané priamo sudcom. Žalovaný si preto myslí, že sudca nie je oprávnený subjekt na vydanie takéhoto
uznesenia a takéto uznesenie malo byť vydané súdnym úradníkom. Napadnuté uznesenie malo byť
vydané až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané

ešte pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (napadnuté uznesenie č.l. 265, rozsudok č.l. 267), takže
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.

5. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosť potvrdiť. Uviedla, že sa s ním plne stotožňuje.

Rozhodovacia prax súdov nie je jednotná, nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaného, že by sa
súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Pokiaľ by malo ísť o rozhodovaciu prax ustálenú týmto
spôsobom je nepochopiteľné, prečo žalovaný nepredložil rozhodnutie vyššej súdnej autority, napríklad
NS SR, ktorý by sa v danom rozhodnutí priklonilo k akýmkoľvek jeho tvrdeniam a záverom. Žalobkyni
je z jej činnosti zrejmé, že takéto rozhodnutie neexistuje. Naopak, tvrdenia žalobkyne podporuje aj

viacero rozhodnutí NS SR, uviedla ako príklad objektívnu zodpovednosť, ktorú žalovaný počas celého
konania neodôvodnene popieral. Pokiaľ sa má teda jednať o ustálenú rozhodovaciu prax, nie je táto
rozhodovacia prax ustálená v prospech žalovaného. Pre posúdenie neoprávnenej manipulácie bolo
smerodajné zistenie znalca, ktoré sa týkalo poškodenia jedného zo zabezpečovacích prvkov plomby
umiestnenej na meradle. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že: „Optickým skúmaním povrchu plomby

som zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.“ Konštatovanie znalca, že
spornýodtlačokakontrolnýodtlačokmoholbyťvytvorenýčeľusťoutohoistéhonástroja,jepreposúdenie
naplnenia neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE toto konštatovanie nepodstatné.
Relevantné je zistenie znalca, že plomba bola poškodená v tej časti, ktorá ju pevne drží na svojom
mieste v číselníku meradla. Pokiaľ je na plombe zistené takéto poškodenie, plomba nemôže plniť

svoj účel. Súd v tejto súvislosti vyhodnotil predložené dôkazy tak, že svedčia o zásahu do meradla
a mal teda preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a teda k
naplneniu podmienok neoprávneného odberu podľa ustanovení § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. S uvedeným
záverom sa žalobkyňa plne stotožňuje a odôvodnenie súdu považuje za dostatočné. Je výlučne úlohou
súdu posúdiť, či bola zo strany žalobkyne prevenčná povinnosť dodržaná. Súd si v tejto súvislosti

osvojil argumentáciu žalobkyne a uviedol, že tieto kontroly nebolo možné vykonať v krátkom časovom
rozpätí. Súd sa teda touto námietkou žalovaného zaoberal, avšak vyhodnotil ju rovnako ako žalobkyňa,
t.j. ako neopodstatnenú. Preukázanie nulovej spotreby je len podporným dôkazom, ktorý viac-menej
súvisí s aktívnou legitimáciou. Na základe nulovej spotreby žalobkyňa preukazuje, že plyn, ktorý
spotreboval žalovaný, nie je vlastníctvom dodávateľa plynu, ale distribútora plynu (nakoľko dodávateľ

podľa vyúčtovania dodal 0 m3). Celý tento proces však vyplýva z ustanovení právnych predpisov a
najmä vyhlášky č. 24/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Z
tohto dôkazu sa však dá zjednodušene vyvodiť skutočnosť, že žalovaný za plyn nezaplatil žiadnemu
subjektu. Žalovaný uvádzal, že v danom konaní absentovalo protiprávne konanie žalovaného a do

úvahy teoreticky pripadá bezdôvodné obohatenie, ktoré si však žalobkyňa neuplatnila. S týmto tvrdením
žalobkyňa nesúhlasí. Súd správne vyhodnotil, že v dôsledku poškodenia plomby vznikla žalobkyni
škoda, ktorej výška bola vzhľadom na to, že odberné miesto nie je verejne prístupným miestom, správne
určená podľa vyhlášky č. 499/2012 Z.z.. Je pravdou, že nie každé poškodenie zabezpečenia meradlaznamená automaticky vznik škody na plyne. Je však nutné uviesť, že sa jedná o prípady, kedy spotreba
plynurealizovanápoškodenýmmeradlomnebola.Argumentáciaainterpretáciaustanovenia§82ZoEzo
strany žalovaného smeruje práve do vyššie opísaného akceptovateľného stavu. Fikcia zákona je v danej

veci zrejmá, pokiaľ má meradlo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, meradlom
bol odoberaný plyn a meradlo nie je verejne prístupné, určí sa výška škody vyhláškou 449/2012 Z.z..
Zákon neponecháva priestor na akúkoľvek inú interpretáciu tohto ustanovenia, preto ani tieto námietky
žalovaného nemôžu obstáť. Nález Ústavného súdu Českej republiky z 11.8.2015 sp. zn. I. ÚS 668/15
žalobkyňa považuje za rozhodnutie vydané súdnym orgánom inej krajiny, teda nesmerodajné, taktiež

sa týka dodávok a distribúcie elektriny, čo je problematika zásadne odlišná. Vnútorný trh s elektrinou
funguje odlišne ako trh s plynom, nehovoriac o tom, že sa v predloženom rozhodnutí jedná o vnútorný trh
s elektrinou v Českej republike. Problematikou princípu objektívnej zodpovednosti sa zaoberal viackrát
Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom jasne uzavrel, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť.

6. Žalovaný v jeho vyjadrení z 20.4.2017 uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza

§ 76 ods. 11 ZoE, avšak len v prehľade ustanovených právnych predpisov. V tej časti odôvodnenia,
ktorá obsahuje úvahy súdu, nie je možné zistiť, akým spôsobom súd vykladal § 76 ods. 11 ZoE (najmä
kto je adresátom povinnosti - zákazu) a akým spôsobom súd toto ustanovenie aplikoval vo vzťahu k
zistenému skutkovému stavu a vo vzťahu k ostatným ustanoveniam právnych predpisov. Pokiaľ súd len
uvedie výpočet ustanovení právnych predpisov a z odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom súd

tieto právne predpisy vykladal a aplikoval (tak samostatne ako aj spoločne), napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné. Zo strany žalovaného bolo prezentovaných niekoľko argumentov, ktoré podľa
jeho názoru odôvodňujú zmenu praxe a odklon od nej. Súd sa však jeho argumentami nezaoberal,
čím ani neuviedol prečo sú tieto argumenty nesprávne a prečo neodôvodňujú navrhovaný odklon.
Zo znaleckého posudku nie je možné zistiť, akým spôsobom znalec postupoval pri jeho vypracovaní,

niektoré skutočnosti znalec vysvetlil vo výpovedi na pojednávaní, avšak žalovaný má za to, že ani
takéto dodatočné vysvetlenie nemôže zhojiť nedostatky znaleckého posudku, nakoľko prezentovaný
postup znalca nie je možné spätne skontrolovať a preskúmať v zmysle príslušného zákona. Znalec
dodatočne uviedol, že plombu demontuje pomocou navŕtania šraubu a následného vytiahnutia plomby.
Navŕtanie plomby považuje žalovaný za násilný spôsob demontáže plomby. Znalec neskúmal iný

spôsob demontáže plomby. Pokiaľ nie je preukázaná možnosť opakovanej demontáže a montáže
pravej originálnej plomby, potom plomba plní svoju funkciu (zabraňuje neoprávnenému zásahu) a preto
zistené poškodenie podľa názoru žalovaného nie je poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. Nie je jednoznačne vylúčené, že zistené poškodenie
plomby spôsobil samotný znalec, nakoľko plombu pri zvolenom spôsobe demontáže poškodiť môže

a znalec spôsob demontáže nezaznamenal (video alebo zvukový záznam), pričom takýto záznam by
vylučoval, že plombu poškodil znalec. Aj keby sa dospelo k záveru, že znalec plombu nepoškodil, tento
záver nevylučuje vyššie uvedený záver o tom, že plomba stále plnila svoju funkciu. Pokiaľ žalobkyňa
uvádza, že žalovaný za plyn nikomu nezaplatil, toto považuje žalovaný za všeobecné tvrdenie, ktoré
nemožno považovať za relevantný argument, pretože opomína uviesť, koho príčinou nastal tento stav,

z akého dôvodu nastal tento stav a kedy nastal tento stav. V prípade neoprávneného odberu podľa
§ 82 ods. 1 písm. c/ a d/ ZoE ani neprichádza do úvahy určenie „obdobia“ neoprávneného odberu,
nakoľko ide o jednorazové udalosti. Určenie obdobia neoprávneného odberu sa má určovať len v
prípade neoprávnených odberov podľa § 82 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoE, pričom dôjsť k týmto druhom
neoprávnených odberov môže len vtedy, keď odberateľ nemá uzavretú zmluvu o dodávke plynu s

dodávateľom. Pokiaľ takáto zmluva uzavretá je, vylučuje, aby samotný odber ako dlhodobé a trváce
konaniemohlobyťpovažovanézaprotiprávne.Zpodanejžalobyvyplýva,žežalobkyňavžalobeoznačila
konanie poškodzujúce plombu a len takéto konanie preukazovala znaleckým posudkom. Žalovaný
zastávanázor,žekeďtýmtoneoprávnenýmodberomnemôževzniknúťškodanamnožstveplynuajedná
sa o jednorazové konanie, žalobkyňa nemohla na určenie výšky škody použiť vyhlášku č. 449/2012

Z.z. a ani typový diagram dodávky. Týmito spôsobmi sa určuje výška takej škody, ktorá objektívnym
konaním poškodzujúcim plombu vzniknúť nemôže. Nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, ale je potrebné preukázať aj zásah do meradla, v dôsledku ktorého
meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Len neoprávneným zásahom do
meradla (do jeho číselníka = stočenie), ktorému má plomba zabrániť, vzniká rozdiel medzi skutočne

spotrebovaným množstvom plynu a množstvom nameraného plynu na meradle, pričom tento rozdiel
potom predstavuje škodu predstavujúcu množstvo plynu. Poškodenie plomby však samo osebe zásah
nepotvrdzuje, nepreukazuje. Na preukázanie neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE
stačí preukázať poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a nie je potrebné preukázaťzásah do meradla (stočenie), avšak potom nie je možné žiadať náhradu škody, ktorá predstavuje
množstvo plynu, keďže takáto škoda samotným poškodením plomby objektívne vzniknúť nemôže.
Vyššie uvedený prístup, podľa ktorého škoda predstavujúca množstvo plynu vzniká až neoprávneným

zásahom do meradla (neoprávnenou manipuláciou, stočením číselníka meradla), síce potvrdzujú aj
vyjadrenia žalobkyne, znalca a v neposlednom rade aj súdu, avšak súd vznik škody nakoniec odôvodnil
úplne odlišnými skutočnosťami a žalobkyňa v konaní ani netvrdila, že neoprávnený zásah aj mal
byť na odbernom mieste žalovaného vykonaný. Pokiaľ tú skutočnosť ani netvrdila, nemohla ju ani
preukazovať, ani preukázať. Nie je potom žalovanému zrejmé, že pokiaľ všetky zúčastnené subjekty

vrátane žalovaného majú rovnaký názor na súvis medzi plombou a neoprávnenou manipuláciou, tak
v prípade, keď žalobkyňa neoprávnenú manipuláciu netvrdí, tak súd žalobe vyhovie. Bol názoru,
že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, okrem iného aj § 82 ods.1 písm.
d/ ZoE, ktorý súd nesprávne vykladal a aplikoval (aké konanie toto ustanovenie pokrýva, čo môže
byť jeho následkom). Pokiaľ nebol preukázaný zásah do meradla (neoprávnená manipulácia) a tento
neoprávnený zásah nebol ani tvrdený, nemohol byť preukázaný ani vznik skutočnej škody. Pokiaľ súd

dospel k záveru, že vznik skutočnej škody je preukázaný, tento záver považuje žalovaný za nesprávny.

7. Žalobkyňa v jej podaní z 3.5.2017 uviedla, že v prípade, ak mal žalovaný za to, že to bol práve
znalec, kto porušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle žalovaného, mal v tejto veci
konať a podať trestné oznámenie na znalca, v opačnom prípade považuje žalobkyňa tieto vyjadrenia za

ničím nepodložené, zavádzajúce a dehonestujúce prácu znalca. Znalec vo svojej výpovedi dostatočne
vysvetlil postup pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalecký posudok č. 291/PL-2014 obsahuje
všetko, čo Zákon o znalcoch vyžaduje v zmysle ustanovenia § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z..
Znalec Ing. Peter Leška je znalcom od 14.2.2007, pracujúcim pre Kriminalistický a expertízny ústav
Policajného zboru. Žalobkyňa má za to, že podmienky, aby mohla byť osoba zapísaná do zoznamu

znalcov, sú jednak dlhodobá a vysoká odbornosť osoby a jej bezúhonnosť. Žalobkyňa sa obrátila na
najskúsenejšieho znalca v predmetnom odbore a má za to, že znalec vie, ako má vykonávať znalecké
posúdenieavie,akomáuviesťzáveryznehovyplývajúce.Spochybnenieznalcaajehočinnostiprávnym
zástupcom žalovaného podľa žalobkyne nie je namieste. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti
neoprávnenej manipulácii (plomby), platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať, či

meradlo meria správne a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Žalobca nemôže
údaje z meradla (číselníka meradla), na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii použiť. Inak by mu hrozilo uloženie pokuty.

8. Spolu s podaním z 15.12.2017 žalovaný predložil doplnený prehľad rozhodovacej činnosti okresných

a krajských súdov týkajúcich sa právnej otázky - podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody
(vznik škody) a súvisiaceho výkladu § 82 ods. 2 ZoE v spojení s § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE a zhrnutie
podstaty argumentácie uvedenej v prezentovaných súdnych rozhodnutiach. Samotným poškodením
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nevzniká žiadna škoda predstavujúca množstvo plynu,
nakoľko samotné zabezpečenie nemá žiadny vplyv na prietok plynu alebo na určenie množstva

odobratéhoplynu.Ažsamotnouneoprávnenoumanipuláciou,tedaneoprávnenýmzásahomdomeradla,
v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva množstvo odobratého
plynu, vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože ňou vniká rozdiel medzi skutočne
spotrebovaným množstvom plynu a množstvom plynu, ktoré zaznamenalo meradlo, a práve tento rozdiel
je škodou. Žalobkyňa v predmetnej veci neuniesla bremeno dôkazu, pretože nepreukázala, že na

odbernom mieste žalovaného bol vykonaný neoprávnený zásah do meradla, v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, ale neuniesla ani
bremeno tvrdenia, pretože v žalobe ani netvrdila, že k takémuto neoprávnenému zásahu vôbec malo
na odbernom mieste žalovaného dôjsť.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a § 356 CSP),po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na objektívnej zodpovednosti
žalovaného za škodu v súvislosti s neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, keď
mal za preukázané, porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom a
splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti. Škodu považoval za vyčíslenú podľa vyhlášky
č. 449/2012 Z.z., ktorú žalobkyni priznal v celom rozsahu s tým, že spôsob a výška vyčíslenia neboli
v zásade namietané.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Podľa § 82 ods. 2 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi

plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 ZoE ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d/, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdu
dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 ZoE si

žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody. V danej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE.
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojomrozhodnutíz22.3.2018sp.zn.3Obdo/51/2017konštatoval,
že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber
plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za
neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý
bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní
preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s §

82 ods. 2 ZoE povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu.
Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE a § 82 ods. 2 ZoE, upravujú osobitný prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu
k ustanoveniu § 420 O.z., upravujúcemu všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za
škodu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu

podľa § 82 ods. 1 písm. d/, v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE, sú 1. porušenie právnej povinnosti,
2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto
prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto
ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď

dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo
prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať
zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané
všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu,t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ
plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ

zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27.6.2018 sp. zn. 9Co/87/2017, ods. 26).

11. V súvislosti s argumentom žalovaného v odvolaní, pokiaľ ide o vykonanie a hodnotenie dôkazu -
znaleckého posudku, z ktorého súd vychádzal (pri základe nároku) a ktorý dôkaz žalovaný namietal už

v konaní pred súdom prvej inštancie aj v rámci odvolania, odvolací súd uvádza nasledovné:
Súd vykonával dokazovanie listinami ešte za účinnosti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok), a to doručením príloh žaloby žalovanému (podľa § 129 ods. 1 O.s.p.: Dôkaz listinou sa vykoná
tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom
doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená.), niektoré z nich však boli

žalovaným spochybnené (viď nižšie).
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p. <., od 1.7.2016 § 204 -
§ 209 CSP), zaťažil svoje konanie vadou (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26.3.2012 sp. zn. 1MCdo/6/2010).

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 19.12.2001 sp. zn. I. ÚS 49/01 uvádza, že zásadu
priamostiaústnostivykonávaniadôkazovakojednuzozákladnýchzásadobčianskehosúdnehokonania
zaručuje nielen ústava (čl. 48 ods. 2), ale aj dohovor (čl. 6 ods. 1). V širšom chápaní je totiž táto zásada
súčasťou práva účastníkov konania na spravodlivé prejednanie veci týkajúcej sa ich občianskych práv
a záväzkov a zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti sporového konania.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany
proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol
jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď
na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí
potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné,spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS
174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba

považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v
danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.2.2006, sp. zn. I. ÚS
154/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom
stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za

rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).
Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,

ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na námietky odvolateľa dospel
k záveru, že rozsudok je arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený, nakoľko z jeho odôvodnenia
nemožno jednoznačne vyvodiť, z čoho súd vychádzal keď priznal žalobkyni ňou požadovanú náhradu

škody, pričom konštatoval, že výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v zásade v konaní namietané (s. 10,
ods. 16 rozsudku), nie je zrejmé, z čoho súd uvedené vyvodil, pretože žalovaný spochybňoval jednak
škodu ako takú (jej vznik, existenciu) a rovnako aj jej výšku, čo vyplýva okrem iného aj zo zápisnice
z pojednávania 28.4.2016 (č. l. 59 rub) a z jeho písomných podaní. Uvedené nedostatky odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v

ustanovení v § 220 CSP.
Vyššieuvedenéprocesnépochybeniasúzávažné,vichdôsledkudošlokporušeniuprávastránsporuna
spravodlivý proces a zároveň k odňatiu možnosti konať pred súdom, písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z dôvodu, že rozhodnutiu
súdu prvej inštancie chýba náležitá argumentácia vo vzťahu k výške škody chýbal argumentačný základ,

ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu
súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť, vrátane závislého výroku o trovách konania strán, a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa
ďalšími námietkami uvádzanými žalovaným v odvolaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť
jeho rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie
(teraz už výlučne podľa príslušných ustanovení CSP o vykonávaní dôkazov), výsledky celého konania
zhodnotiťaažpotomovecirozhodnúť,pričomjepotrebnénáležitesavysporiadaťsrelevantnouprávnou
i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3

CSP odôvodniť.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu súdu
prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), c), d) a h)
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§
380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V rámci úpravy trov konania podľa CSP už trovy konania neznáša štát, preto nová právna úprava
nepozná ani inštitút náhrady trov konania štátu. Otázku kto znáša trovy dôkazov je potrebné posudzovaťv kontexte ust. § 253 a § 262 CSP. V zásade prichádzajú do úvahy 2 riešenia: Trovy dôkazu znáša strana
prostredníctvom preddavkovej povinnosti - v takom prípade rozhoduje súd o priznaní svedočného a
znalečného podľa § 258 CSP, t.j. iba v prípade, že sú trovy dôkazu kryté preddavkom. Druhým riešením

(v prípade absencie preddavku) je priznanie týchto trov podľa ust. § 262 CSP tým spôsobom, že súd
uloží strane aby tieto trovy nahradila oprávnenej osobe (svedkovi, znalcovi a pod.). V prípade, že trovy
daného dôkazu nie sú kryté preddavkom, aplikuje sa na rozhodovanie o týchto trovách ust. § 262 CSP,
čo znamená, že súd o nich rozhoduje v rámci rozhodovania o náhrade trov konania v štádiu, v ktorom sa
konanie končí. V oboch prípadoch rozhoduje súd formou uznesenia, pričom odvolanie je prípustné len

proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m/ CSP). V prípade
nevyužitia možnosti súdu realizovať preddavkovanie dôkazu sú nároky oprávnených osôb (svedkov a
pod.) uspokojované prostredníctvom rozhodovania o náhrade trov konania (§ 262 CSP).
Napadnutým uznesením rozhodol súd prvej inštancie (reprezentovaný sudcom) jednak o nároku na
náhradu trov - výdavkov štátu ale zároveň i o jej výške. Vzhľadom k tomu, že takéto rozhodnutie
vydal sudca, je proti nemu v zmysle § 357 písm. m/ CSP prípustné odvolanie a vzhľadom na zrušenie

rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
i napadnuté uznesenie, pretože o nároku na náhradu trov - výdavkov štátu malo byť rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa § 262 CSP, čo sa nestalo, týmto uznesením odvolacieho súdu
prišlo aj k zrušeniu rozhodnutia vo veci samej vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania
a k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v novom konečnom

rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania vrátane nároku na náhradu
trov - výdavkov štátu.

15. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí rozhodne preto súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)