Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32Csp/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116218943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706,
proti žalovanému: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 4.533,85 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 16,9 % ročne zo sumy 4.468,31 eur od
21.10.2014 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.185,17 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 4.185,17 eura od 21.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 27,86%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa15.08.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa24.08.2016,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.533,85 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.468,31 eur od od 21.10.2014 do zaplatenia, ako aj

zmluvný úrok vo výške 16,90 % ročne počítaný zo sumy 4.468,31 eur od 21.10.2014 až do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 06.05.2014 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu
4.500,- eura. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v
sume 78,69 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku

resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 20.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie opakovane,
ale bez výsledku. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania a zmluvné úroky. Ako
dôkazy žalobca označil a predložil Žiadosť o flexipôžičku, Oznámenie o splnení obchodných podmienok,
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 06.05.2014, Všeobecné obchodné podmienky
(VOP), Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 20.10.2014, fotokópiu doručenky, Prehľad splátok
a úhrad, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016, Podací hárok.

3. Žalovanému bola žaloba doručená zverejnením oznámenia na úradnej tabuly súdu a webovej stránke
súdu v súlade s § 116 zákona č. 160/2015 Z.z.. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré žalovaného predvolal v súlade s § 106 zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“). Žalovaná sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavila.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Pred otvorením pojednávania dňa 21.11.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške
16,5 % ročne zo sumy 4.468,31 eur od 21.10.2014 do zaplatenia späť.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške16,9%počítanéhozosumy4.468,31eurod21.10.2014zastavil.Súhlasžalovanéhosúdnežiadal,
nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli dňa 06.05.2014 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 4500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 119-

tich mesačných splátkach s poistením vo výške 78,69 eur. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo
výške 16,9 % a RPMN boli dojednané vo výške 18,48%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo
výške 18,87%. Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom 20.04.2024. Celkové náklady dlžníka
sú uvedené v sume 4.864,31 eur, celková čiastka 9.364,31 eur.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.19. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento

zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti

20. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou

mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (platného v čase vzniku

omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a
účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a

je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona
č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako
spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,

povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v
danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný
vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných

ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

26.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobabolazčastipodanánedôvodne.
Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4.500,eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia
§ 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvypodľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd
zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ a síce výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky s

poistením 78,69 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala
výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie
a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby
sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady

ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva
zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva,
že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou
kvality. Uzavretú zmluvu súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú, čo nespochybnil ani žalobca. Žalobca

ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci
predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru,
teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto

sú neplatné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd uvádza, že zákon ukladá
povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov
a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa.
Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počte a termínov

splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto
náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými
relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia

sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a
nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým
aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny
úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov. Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol

a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak,
abysadokázalzorientovaťvponukeaabyzároveňnebolomožné,abysiveriteľvočidlžníkoviuplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd pri svojich záveroch vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 25Co/197/2016 zo dňa 30.11.2016, ktoré si súd prvej inštancie dovolil citovať, a s ktorým

sa plne stotožňuje. Súd v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod
zn. C-42/15 má za to, že v zmysle uvedeného rozhodnutia sa článok 23 smernice 2008/48 má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie

môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie členenia splátky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
nakoľko v prípade plnení a ich započítaní žalobcom, bez tohto nemôže objektívne posúdiť výšku svojho
záväzku a v takomto prípade by bol odkázaný na ľubovôľu žalobcu, preto aj v zmysle výkladu k článok
23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov

27. Vzhľadom na vyššie uvedené sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným, nemá nárok na zaplatenie
úroku z pôžičky, poplatkov za poistenie, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy

pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného vo výške 314,83 eur (raz žalovaný zaplatil splátku
vyššiu o 7 centov). Po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vyjadrením žalobcu na
pojednávaní, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne, nakoľko poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nebolo sporné, že žalovanému bola vyplatená suma 4.500eur z titulu úveru. Žalovaný zaplatil len splátky vo výške 314,83 eur, preto súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 4.185,17 eur, t.j. vo výške nesplateného úveru poskytnutého žalobcom. Zároveň súd
zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. vo výške 5% ročne

počítaný zo sumy 4.185,17 € od 21.10.2014 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania
od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty troch dní od zosplatnenia úveru dňa 20.10.2014, ktoré bolo
doručené žalovanému dňa 28.10.2014.

28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262

ods. 1 CSP tak, že priznal ich pomernú časť žalobcovi ako strane úspešnejšej v konaní, pričom úspech
súd vypočítal nasledovne (hrubý úspech žalobcu bol 63,93 % ako 4831,86 eur (istina 4.185,17 eur +
úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 646,89 eur) delené 7.557,99 eur (suma
4.533,85 eur +úroky z omeškania vo výške 690,44 eur a úroky z úveru vo výške 2.333,70 eur - obe
vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) x 100 = 63,93%, a teda úspech žalovaného 36,67 %, ktorý súd

odpočítal od úspechu žalobcu= čistý úspech žalobcu 27,86 %). Súd konštatuje, že v časti požadovaných
úrokov z úveru súd neúspech pripočítal na stranu žalobcu, nakoľko nemal v konaní preukázané, že
žalobca vzal späť z dôvodu úhrady žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobcovi
priznal voči žalovanému právo náhradu trov konania v rozsahu 27,86% o ktorých výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

33. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.