Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107204924
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2107204924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. H. R.,
narodený X.X.XXXX, bytom P. XX, V., 2. Ing. F. R., narodený XX.X.XXXX, bytom E. X, V., 3. H. R.,
narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX, 4. R. J., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpení:
JUDr. Ján Sitarčík, advokát, so sídlom Dr. Herza 20, Lučenec, proti žalovanému: LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, IČO 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, právne
zastúpený: JUDr. Irena Sopková, advokátka, so sídlom Hlavná 25, Košice, o určenie vlastníctva a iné,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/179/2008-953 zo dňa 8.11.2017,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcom na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal voči žalobcom 1., 2., 3., 4. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c) Civilného

sporového poriadku, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k
špecifikovaným nehnuteľnostiam voči žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie
SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, z ktorej skutočnosti musel vychádzať aj pri riešení
otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku vecnej

pasívnej legitimácie takto označeného žalovaného z dôvodu, že povinným subjektom - žalovaným
(t. j. pasívne legitimovaným účastníkom) môže byť len ten, kto je v katastri nehnuteľností zapísaný
na príslušnom liste vlastníctva, teda Slovenská republika. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností je Slovenská republika, je táto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide, a nie žalovaný. Keďže žalobcovia určili nesprávny okruh účastníkov, nie je splnená ani
podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

4. Súd prvej inštancie priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nárok náhradu trov konania
voči žalobcom 1., 2., 3., 4. v rozsahu 100 %, keď v okolnosti, že žalovaný má z predmetných
nehnuteľností úžitok po dobu 70 rokov, nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanienároku na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný je len správcom majetku, ktorého vlastníkom je
Slovenská republika, teda ide o dva odlišné subjekty.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1., 2., 3., 4.. V odvolaní uviedli, že v
prvom rade namietajú, že vo veci rozhodol sudca Mgr. Pavel Ištók tzv. prerozdelením vecí na základe
netransparentnej a verejnosti neprístupnej zmeny rozvrhu práce. Rozvrh práce nemôže rozhodnutie o
prerozdelení veci prenechať na predsedovi súdu ex post, lebo také usporiadanie ohrozuje nezávislosť
sudcov. Zákonnosť a legitimitu sudcu nie je možné uznať na základe nového príchodu sudcu na okresný

súd, keď zákonná sudkyňa pracuje na súde a nie je dlhodobo pracovne neschopná. Sudca, ktorý bol
povolaný na základe takého rozhodnutia súdneho funkcionára, nie je zákonným sudcom podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy SR. Keďže nedošlo k mimosúdnej dohode v pôvodnej žalobe, bol preto ako žalovaný
označený subjekt LESY Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, a to v súlade s jeho
splnomocnením a kompetenciami podľa § 50 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Neskôr bol žalobný
návrh „upresnený" a ako žalovaný bola označená (aj) Slovenská republika, LESY Slovenskej republiky,

štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, a to podaniami zo dňa 23.1.2010, zo dňa 28.7.2014,
zo dňa 23.10.2017. Po formálnej stránke je mimo pochybností, že pôvodné označenie žalovaného,
posudzované výlučne samo osebe, nebolo správne. Ak je však posudzované vo vzájomnej súvislosti s
ostatným obsahom žaloby, smerujúcim proti správcovi štátneho majetku, totiž nikto iný za štát v danej
oblasti nemôže konať, iba LESY Slovenskej republiky, mala by uspieť možnosť urobiť procesné podanie,

ktoré označeniu žalovaného z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie obstálo, najmä keď vo veci sa ešte
nezačalo konať. Žalobcovia také podanie urobili ešte v roku 2010 a potom viackrát ho ešte zopakovali,
takže súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
umožňovalo napraviť nedostatok vecnej legitimácie. Po účinnosti Civilného sporového poriadku je to
ustanovenie § 79. Ak teda žalobcovia ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, dokonca ešte pred

začatím akéhokoľvek dokazovania vo veci, označili žalovaného správne (Slovenská republika - LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik), bol tým nedostatok vo vecnej legitimácii odstránený. Navrhujú, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcov 1., 2., 3., 4. sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že konajúcemu sudcovi
bola vec pridelená zákonným spôsobom a vo veci je zákonným sudcom. Podstatou tohto konania je
správne označenie účastníkov, teda aj strany, ktorou je v tomto konaní žalovaný. V danom prípade súd
prvej inštancie správne žalobu zamietol, pretože žalobcovia správne neoznačili žalovaného. Vlastníkom
nehnuteľností je Slovenská republika a LESY Slovenskej republiky nie sú vlastníkom nehnuteľností, sú

iba ich správcom. Žalobcovia v priebehu celého konania si zamieňali dva subjekty, ktoré označovali ako
LESY Slovenskej republiky, keď sa snažili opravovať, či zamieňať subjekty. Navrhuje odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového

poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na určenie, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom území R., ako parcely registra "C" č. 281/1, vo
výmere 8 753 m2, lesné pozemky, č. 285/1, vo výmere 432 399 m2, lesné pozemky, č. 287/1, vo výmere
61 159 m2, lesné pozemky, č. 287/2, vo výmere 28 309 m2, lesné pozemky, č. 288, vo výmere 1 673
m2, lesné pozemky, č. 289, vo výmere 2 712 m2, lesné pozemky, č. 290/1, vo výmere 258 454 m2, lesné

pozemky, č. 290/2, vo výmere 1 016 m2, lesné pozemky, č. 291, vo výmere 181 544 m2, lesné pozemky,
č. 296, vo výmere 4 647 m2, lesné pozemky, č. 297, vo výmere 6 488 m2, ostatné plochy, č. 301, vo
výmere 6 043 m2, lesné pozemky, č. 304, vo výmere 3 924 m2, lesné pozemky, č. 370, vo výmere 179
631 m2, lesné pozemky, č. 371, vo výmere 18 228 m2, lesné pozemky, č. 373/1, vo výmere 1 971 m2,
lesné pozemky, č. 374, vo výmere 99 987 m2, lesné pozemky, č. 375, vo výmere 167 539 m2, lesné
pozemky a parcely registra "E" č. 281/1, vo výmere 600 m2, lesné pozemky, č. 281/6 , vo výmere 908

m2, lesné pozemky, na Liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území R., ako parcely registra "E" č.
292/2, vo výmere 805 m2, orná pôda, č. 298, vo výmere 1 543 m2, orná pôda, č. 305, vo výmere 2 104
m2, orná pôda, č. 368, vo výmere 17 804, lesné pozemky, na Liste vlastníctva č. XXX, v katastrálnom
území P. Z., ako parcely registra "C" č. 55/5, vo výmere 444 m2, vodné plochy, č. 61/4, vo výmere 2 304
m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 61/5, vo výmere 2 948 m2, záhrady, č. 61/6, vo výmere 2 158 m2,

záhrady, č. 61/7, vo výmere 41 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 61/11, vo výmere 60 m2, zastavané
plochy a nádvoria, č. 61/12, vo výmere 81 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 172/1, vo výmere 696
m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 181/1, vo výmere 950 m2, trvalé trávne porasty, č. 181/2, vo výmere
82 m2, trvalé trávne porasty, č. 182/1, vo výmere 487 m2, trvalé trávne porasty, č. 182/2, vo výmere 128
m2, trvalé trávne porasty, č. 183/1, vo výmere 2 811 m2, trvalé trávne porasty, č. 183/2, vo výmere 1

788 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 183/3, vo výmere 725 m2, trvalé trávne porasty, č. 184/1, vo
výmere 136 m2, ostatné plochy, č. 184/2, vo výmere 673 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 184/3, vo
výmere 637 m2, ostatné plochy, č. 185/2, vo výmere 173 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 185/3, vo
výmere 3 588 m2, lesné pozemky, č. 188/1, vo výmere 2 000 m2, vodné plochy, č. 188/2, vo výmere 104
m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 188/4, vo výmere 32 m2, vodné plochy, č. 190/1, vo výmere 1 669

m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 190/2, vo výmere 193 170 m2, lesné pozemky, č. 190/3, vo výmere
1 053 m2, lesné pozemky, č. 191/1, vo výmere 3 509 m2, ostatné plochy, č. 191/2, vo výmere 2 634
m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 191/4, vo výmere 2 147 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 191/6,
vo výmere 122 600 m2, trvalé trávne porasty, č. 191/11, vo výmere 55 682 m2, trvalé trávne porasty, č.
191/12, vo výmere 258 m2, ostatné plochy, č. 191/13, vo výmere 685 m2, ostatné plochy, č. 197/1, vo

výmere 7 835 m2, lesné pozemky, č. 205/1, vo výmere 70 424 m2, lesné pozemky, č. 206/1, vo výmere 6
891 m2, lesné pozemky, č. 211/2, vo výmere 42 268 m2, lesné pozemky, č. 244/2, vo výmere 2 793 m2,
vodné plochy, č. 251/4, vo výmere 2 243 m2, vodné plochy, č. 546/1, vo výmere 20 663 m2, trvalé trávne
porasty, č. 546/2, vo výmere 25 000 m2, orná pôda, č. 584/3, vo výmere 16 612 m2, lesné pozemky,
č. 584/4, vo výmere 20 248, lesné pozemky, č. 618, vo výmere 18 178 m2, lesné pozemky, č. 620, vo

výmere 6 272 m2, lesné pozemky, č. 621, vo výmere 1 057 m2, lesné pozemky, č. 622, vo výmere 950
m2, lesné pozemky, č. 623, vo výmere 1 309 m2, lesné pozemky, č. 624, vo výmere 2 428 m2, lesné
pozemky, č. 625, vo výmere 17 124 m2, lesné pozemky, č. 626, vo výmere 3 719 m2, lesné pozemky, č.
627, vo výmere 7 135 m2, lesné pozemky, č. 628, vo výmere 5 316, lesné pozemky, č. 629, vo výmere
655 m2, lesné pozemky, č. 636, vo výmere 838 m2, lesné pozemky, č. 637, vo výmere 813 m2, lesné

pozemky, č. 638, vo výmere 104 m2, lesné pozemky, č. 640, vo výmere 953 m2, trvalé trávne porasty, č.
641/1, vo výmere 878 m2, lesné pozemky, č. 641/2, vo výmere 2 877 m2, trvalé trávne porasty, č. 642,
vo výmere 79 m2, lesné pozemky, č. 643, vo výmere 4 740 m2, lesné pozemky, č. 644, vo výmere 651
m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 645, vo výmere 9 779 m2, lesné pozemky, č. 646, vo výmere 6
309 m2, lesné pozemky, č. 647, vo výmere 536 m2, lesné pozemky, č. 648/1, vo výmere 3 453 m2, lesné

pozemky, č. 648/2, vo výmere 1 234 m2, lesné pozemky, č. 649, vo výmere 658 m2, lesné pozemky,
č. 650, vo výmere 6449 m2, lesné pozemky, č. 651, vo výmere 5 154 m2, lesné pozemky, č. 652, vo
výmere 950 m2, lesné pozemky, č. 653, vo výmere 611 m2, lesné pozemky, č. 654, vo výmere 3 510 m2,
lesné pozemky, č. 655, vo výmere 4 640 m2, lesné pozemky, č. 656, vo výmere 309 m2, Lesné pozemky,
č. 657, vo výmere 255 m2, lesné pozemky, č. 658, vo výmere 1 457 m2, lesné pozemky, č. 659, vo

výmere 5 068 m2, lesné pozemky, č. 661, vo výmere 17 411 m2, lesné pozemky, č. 662, vo výmere 2 460
m2, lesné pozemky, č. 663, vo výmere 24 029 m2, lesné pozemky, č. 664, vo výmere 3 812 m2, lesné
pozemky, č. 665, vo výmere 35 456 m2, lesné pozemky, č. 668, vo výmere 1 194 m2, lesné pozemky, č.
669, vo výmere 795 m2, lesné pozemky, č. 670, vo výmere 1 428 m2, lesné pozemky, č. 671, vo výmere435 m2, lesné pozemky, č. 672, vo výmere 392 m2, lesné pozemky, č. 673, vo výmere 3 277 m2, lesné
pozemky, č. 674, vo výmere 2 108 m2, lesné pozemky, č. 706/1, vo výmere 1 734 m2, lesné pozemky, č.
706/2, vo výmere 382 m2, lesné pozemky, č. 717/1 , vo výmere 10 376 m2, lesné pozemky, č. 717/2, vo

výmere 780 m2, lesné pozemky, č. 718/1, vo výmere 92 608 m2, lesné pozemky, č. 718/2, vo výmere 2
450 m2, lesné pozemky, č. 732/1, vo výmere 150 374 m2, lesné pozemky, č. 732/2, vo výmere 56 m2,
zastavané plochy a nádvoria, č. 740, vo výmere 92 999 m2, lesné pozemky, č. 742/1, vo výmere 2 607
559 m2, lesné pozemky, č. 742/2, vo výmere 92 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 743, vo výmere 2
453 m2, ostatné plochy, č. 744, vo výmere 2 766 m2, lesné pozemky, č. 745, vo výmere 1 985 m2, lesné

pozemky, č. 746, vo výmere 7 239 m2, lesné pozemky, č. 747, vo výmere 888 m2, lesné pozemky, č.
748, vo výmere 518 m2, lesné pozemky, č. 749, vo výmere 4 054 m2, lesné pozemky, č. 750, vo výmere
94 m2, lesné pozemky, č. 751, vo výmere 2 176 m2, trvalé trávne porasty, č. 752, vo výmere 10 013 m2,
lesné pozemky, č. 753, vo výmere 1 034 724 m2, lesné pozemky, č. 754, vo výmere 128 519 m2, lesné
pozemky, č. 763, vo výmere 3 594 138 m2, lesné pozemky, č. 764, vo výmere 2 212 m2, lesné pozemky,
č. 765, vo výmere 547 m2, lesné pozemky, č. 766,vo výmere 108 m2, lesné pozemky, č. 767, vo výmere

845 m2, lesné pozemky, na Liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území F., ako parcely registra "C"
č. 340, vo výmere 478 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 344, vo výmere 2 514 m2, lesné pozemky,
č. 372/1, vo výmere 102 447 m2, lesné pozemky, č. 373/1, vo výmere 79 454 m2, lesné pozemky, č.
374/1, vo výmere 83 898 m2, lesné pozemky, č. 378, vo výmere 137 871 m2, lesné pozemky, č. 379,
vo výmere 2 115 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 381, vo výmere 2 000 m2, zastavané plochy a

nádvoria, č. 383, vo výmere 3 050 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 384/1, vo výmere 2 330 m2,
zastavané plochy a nádvoria, č. 384/3, vo výmere 4 406 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely
registra "E" č. 334, vo výmere 3 385 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 372, vo výmere 27 m2, lesné
pozemky, č. 374/1, vo výmere 204 m2, lesné pozemky, č. 374/2, vo výmere 93 m2, lesné pozemky, č.
384, vo výmere 129 m2, trvalé trávne porasty, na Liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území Y.

B., ako parcely registra "C" č. 3761, vo výmere 291 037 m2, lesné pozemky, č. 3764, vo výmere 482
667 m2, lesné pozemky, č. 3767, vo výmere 190 050 m2, lesné pozemky, č. 3773/1, vo výmere 74 098
m2, lesné pozemky, č. 3773/2, vo výmere 46 595 m2, lesné pozemky, č. 3773/3, vo výmere 2 014 m2,
lesné pozemky, č. 3773/4, vo výmere 1 013 m2, lesné pozemky, č. 3773/5, vo výmere 2 037 m2, lesné
pozemky, č. 3774, vo výmere 2 280 m2, lesné pozemky, č. 3775, vo výmere 2 726 m2, lesné pozemky, č.

3776, vo výmere 1 050 m2, lesné pozemky, č. 3777/1, vo výmere 17 444 m2, lesné pozemky,
č. 3777/2, vo výmere 7 269 m, lesné pozemky, č. 3777/3, vo výmere 1 980 m2, lesné pozemky, č. 3778,
vo výmere 19 715 m2, lesné pozemky, č. 3782/3, vo výmere 20 835 m2, lesné pozemky, č. 3783/1,
vo výmere 13 964 m2, lesné pozemky, č. 3784, vo výmere 18 300 m2, lesné pozemky, č. 3785, vo
výmere 19 519 m2, lesné pozemky, č. 3786, vo výmere 18 361 m2, lesné pozemky, č. 3787, vo výmere

345 m2, lesné pozemky, č. 3788, vo výmere 227 m2, lesné pozemky, č. 3789, vo výmere 28 885 m2,
lesné pozemky, č. 3790/1, vo výmere 6 473 m2, lesné pozemky, č. 3790/2, vo výmere 15 557 m2, lesné
pozemky, č. 3791, vo výmere 3 489 m2, vodné plochy, č. 3793/1, vo výmere 7 853 m2, lesné pozemky,
č. 3793/2, vo výmere 30 650 m2, lesné pozemky, č. 3797, vo výmere 92 455 m2, lesné pozemky, č.
3798, vo výmere 22 670 m2, lesné pozemky, č. 3799, vo výmere 38 071 m2, lesné pozemky, č. 3800,

vo výmere 15 261 m2, lesné pozemky, č. 3801, vo výmere 12 617 m2, lesné
pozemky, č. 3802, vo výmere 16 588 m2, lesné pozemky, č. 3803, vo výmere 7 823 m2, lesné pozemky,
č. 3804, vo výmere 11 333 m2, lesné pozemky, č. 3805, vo výmere 16 268 m2, lesné pozemky, č. 3806,
vo výmere 20 605 m2, lesné pozemky, č. 3807/1, vo výmere 21 346 m2, lesné pozemky, č. 3807/2, vo
výmere 914 m2, lesné pozemky, č. 3807/3, vo výmere 1 405 m2, lesné pozemky, č. 3807/4, vo výmere

1 564 m2, lesné pozemky, č. 3807/5, vo výmere 1 159 m2, lesné pozemky, č. 3807/6, vo výmere 1 142
m2, lesné pozemky, č. 3807/7, vo výmere 115 m2, lesné pozemky, č. 3808/1, vo výmere 41 672 m2,
lesné pozemky, č. 3809/2, vo výmere 1 856 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 3824, vo výmere 101
400 m2, lesné pozemky, č. 3826, vo výmere 87 366 m2, lesné pozemky, na Liste vlastníctva č. XXX,
v katastrálnom území H. G., ako parcely registra "C" č. 408, vo výmere 222 978 m2, lesné pozemky, č.

409/1, vo výmere 9 664 m2, lesné pozemky, č. 409/2, vo výmere 673 m2, lesné pozemky, č. 417, vo
výmere 82 532 m2, lesné pozemky, č. 418, vo výmere 1 892 m2, lesné pozemky, č. 419, vo výmere 22
875 m2, lesné pozemky, č. 420, vo výmere 7 999 m2, lesné pozemky, č. 421, vo výmere 687 m2, lesné
pozemky, č. 422, vo výmere 3 575 m2, lesné pozemky, č. 424, vo výmere 3 158 m2, lesné pozemky, č.
425, vo výmere 1 013 803 m2, lesné pozemky, č. 426, vo výmere 166 252 m2, lesné pozemky (ďalej aj

„predmetné nehnuteľnosti“) a o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom E.
R., narodenom XX.X.XXXX v F., zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom Y.. Súd prvej inštancie žalobu
zamietolzdôvodunedostatkupasívnejvecnejlegitimácieanedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmuna
požadovanom určení. Žalobcovia nesúhlasili s rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní namietali, ževo veci rozhodol nezákonný sudca, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie napravili upresnením žaloby,
keď ako žalovaného označili Slovenskú republiku, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik Banská
Bystrica. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcov je predmetom odvolacieho konania posúdiť,

či v procesnom postupe súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci a či súd prvej inštancie
právne správne posúdil uplatnený nárok.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Ako prvé žalobcovia v odvolaní namietali, že vo veci rozhodol sudca Mgr. Pavel Ištók prerozdelením

veci na základe netransparentnej a verejnosti neprístupnej zmeny rozvrhu práce, ktorý nie je zákonným
sudcom. So zreteľom na povahu práva na zákonného sudcu sa odvolací súd najprv zaoberal odvolacou
námietkou o porušení tohto práva v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

13. Podľa Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so
zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v
senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie
v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na

vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

15. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmenu
v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

16. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených
vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.

17. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj
v prípade výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.

18. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v citovanom Čl. 48 ods. 1, podľa

ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený
ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára
a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania
rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred
daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej

agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc". Okrem
procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli,
je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určeniezloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo
297/2012 z 30.10.2013).

19. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje
ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o súdoch“), podľa ktorého zákonný sudca je
sudca,ktorývykonávafunkciusudcunapríslušnomsúdeabolurčenývsúladesozákonomasrozvrhom
práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno

vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

20. Ústavný súd opakovane judikoval, že za zákonného sudcu podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republikyjezásadnepotrebnépovažovaťtoho,ktobolurčenýnaprejednaniearozhodnutievecivsúlade
s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV.
ÚS 161/08). Ústavný súd Slovenskej republiky pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca,

ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd tej inštancie súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný
rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý
druh súdnej agendy. Je nutné dodať, že tu nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale rozvrh práce súladný
so zákonom a nadzákonnými normami.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sudcovi Mgr. Pavlovi Ištókovi bola vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie dňa 16.5.2017 Dodatkom č. 7 k Rozvrhu práce Okresného Piešťany na
rok 2017 zaevidovaným v registri Spr súdu prvej inštancie pod číslom 1SprR/12/2017 (č. l. 899).
Odvolací súd sa ďalej oboznámil s Dodatkom č. 7 zo dňa 9.5.2017 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Piešťany zverejneným na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa Čl. II.

uvedeného dodatku sa nevybavené veci súdneho oddelenia 9C (súdne oddelenie sudkyne Mgr. Andrey
Hadnagyovej) prerozdeľujú medzi súdne oddelenia 20C (súdne oddelenie JUDr. Dominiky Horváthovej)
a 21C (súdne oddelenie Mgr. Pavla Ištóka) v pomere 1 : 1. Z bodu III. Odôvodnenia uvedeného dodatku
vyplýva, že k prerozdeleniu nerozhodnutých vecí v agende C medzi dvoch novovymenovaných sudcov
JUDr.DominikuStarúaMgr.PavlaIštóka došlozdôvoduzabezpečeniarovnakejpriemernejzaťaženosti

v porovnaní s ostatnými civilnými sudcami.

22. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený
v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1
listiny a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne

akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je
preto nevyhnutne požiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia
uvedených práv boli náležite preskúmané a aby sa súd, príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s
nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 5.9.2006).

23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na zákonného sudca bolo v súdenom spore
zachované, keďže preskúmavaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Mg. Pavlovi
Ištókovi v súlade so zákonom o súdoch a v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Piešťany na
rok 2017 v znení Dodatku č. 7, a to náhodným výberom (prerozdelením vecí medzi dvoch sudcov v
rovnakom pomere) pomocou technických prostriedkov z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti

sudcov tamojšieho súdu. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že pod odňatím možnosti konať
pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia
jej procesných práv priznaných zákonom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených
záujmov. V súdenom spore bol súd prvej inštancie správne obsadený a preskúmavané rozhodnutie
bolo vydané zákonným sudcom. Neodôvodnená je odvolacia námietka žalobcov o porušení práva na

zákonného súdu v konaní pred súdom prvej inštancie a konanie pred súdom prvej inštancie nebolo
zaťažené vadou spočívajúcou v nesprávnom obsadení súdu.

24. Ďalej žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nezobral do úvahy
ich upresnenie žaloby ešte v roku 2010, v ktorom podaní označili žalovaného ako Slovenská republika,

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik a súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, resp. v zmysle ustanovenia § 79
Civilného sporového poriadku.25. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok NS sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1.7.2008).

26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v žalobe zo dňa 7.2.2007 označili ako žalovaného LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 6, Banská Bystrica. V podaní zo dňa 23.1.2010
žalobcovia uviedli, že v súlade s listami vlastníctva, na ktorých sú vedené nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom určovacej žaloby, upresňujú označenie žalovaného ako Slovenská republika, LESY

Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 6, Banská Bystrica. Súd prvej inštancie posúdil
uvedené podanie žalobcov podľa obsahu ako návrh na zámenu účastníkov (akt. subjektov) na strane
navrhovateľa (akt. na strane žalovaného) a uznesením č. k. 7C/179/2008-859 zo dňa 15.6.2015
nepripustil zámenu účastníka na strane odporcu tak, že z konania vystúpi odporca - LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 a na jeho

miesto vstúpi ako odporca - Slovenská republika konajúca prostredníctvom LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351. Proti uvedenému
uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a Krajský súd v Trnave uznesením č. k.
23Co/577/2015-883 zo dňa 7.12.2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V podaní zo
dňa 12.2.2016 žalobcovia uviedli, že trvajú na návrhu na rozšírenie účastníkov konania (akt. subjektov)

na strane odporcu (akt. na strane žalovaného), a to Slovenská republika, LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica tak, ako už uviedli v ich odvolaní zo dňa 8.7.2015 proti
uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 7C/179/2008-859 zo dňa 15.6.2015. Súd prvej inštancie uznesením
č. k. 7C/179/2008-903 zo dňa 29.7.2017 návrh žalobcov, ktorým navrhujú, aby do konania pristúpil ako
žalovaný Slovenský republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 5, Banská

Bystrica, IČO 36 038 351, zamietol. Opakovane žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 8.11.2017
navrhli, aby súd prvej inštancie pripustil do konania na strane žalovaného Slovenskú republiku - LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, ktorý návrh žalobcov súd prvej inštancie zamietol
uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 8.11.2017 prítomným právnym zástupcom strán
a prítomnému žalobcovi 2..

27. Žalobcovia namietali vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného, že došlo iba k chybe v označení žalovaného, keďže žalovaným má byť Slovenská republika
a túto vadu žaloby odstránili upresnením správneho označenia žalovaného v ich podaní zo dňa
23.1.2010 a i v nasledovných podaniach vo veci. Už v uznesení č. k. 23Co/577/2015-883 zo dňa

7.12.2015 vydaným v preskúmavanom prípade tunajší súd poznamenal, že ak má byť žalovaný štát,
ide o subjekt úplne odlišný od doterajšieho žalovaného a pokiaľ má terajší žalovaný konať v mene
štátu, nejde o totožný stav, ako keď je on sám žalovaný ako štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi. Posudzujúc odvolacie námietky žalobcov niet dôvodu odkloniť sa
od tejto argumentácie použitej už tunajším súdom rozhodujúc o návrhu žalobcov na zámenu účastníka

(akt. subjektu) na strane žalovaného.

28. V súdenom prípade totiž nešlo o situáciu, že by bola Slovenská republika od počiatku stranou
sporu a žalobcovia jednoznačne a nezameniteľným spôsobom označili za žalovaného LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik a nie Slovenskú republiku, teda dva odlišné subjekty. Neobstojí preto námietka

žalobcov,žeodstránilinedostatokpasívnejvecnejlegitimácieupresnenímoznačeniažalovaného,keďže
žaloba nebola postihnutá takou vadou, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní. Žalobcovia v žalobe
označili subjekt, ktorý nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný, čo nie je vada žaloby, ktorá by sa
dala odstrániť. Pokiaľ teda žalobcovia v žalobe označili za žalovaného subjekt, ktorý nie je pasívnevecne legitimovaný v konaní, nejde o vadu žaloby, ktorá by sa dala odstrániť upresnením neúplného
označenia inak nepochybného subjektu, pretože vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva
a jej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby.

29. Žalobcovia svoju odvolaciu argumentáciu tak založili v podstate na porušení procesných noriem
upravujúcichcivilnésporovékonanie(do30.6.2016občianskesúdnekonanie),keďžesúdprvejinštancie
podľa ich názoru nepostupoval správne, nakoľko im neumožnil odstrániť nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Inou vadou konania je taká vada konania, ktorá spočíva v pochybení v procesnom postupe

súdu, ktoré pochybenie nie subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, ktorá ale (na rozdiel od nich)
nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Právne relevantnou je pritom len iná vada majúca za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Podanie žalobcov zo dňa 23.1.2010 nemôže vyvolať také procesné
následky, ktoré by videli k odstráneniu nedostatku, pre ktorý bola žaloba zamietnutá. Ak žalobcovia
namietajú, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovenia § 92 Občianskeho súdneho poriadku,
resp. podľa ustanovenia § 79 Civilného sporového poriadku, nie je ich odvolacia námietka opodstatnená,

keďže súd prvej inštancie trikrát právoplatne rozhodol o ich návrhoch na zámenu a pristúpenie subjektu
na strane žalovaného podľa procesného predpisu aktuálne účinného ku dňu vydania predmetného
uznesenia. Odvolací súd preto konštatujem že nezistil, že by konanie pred súdom prvej inštancie bolo
postihnuté takouto vadou.

30. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného. Náležite súd prvej inštancie
konštatoval, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Slovenská republika, teda subjekt odlišný
od žalovaného, čo nepochybne viedlo k správnemu spôsobu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o
zamietnutím žaloby žalobcov. Totiž už len tento záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného postačoval k tomu, aby žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a žaloba o
určenie nehnuteľností do dedičstva, ktoré nehnuteľnosti vlastní Slovenská republika, hoci aj zastúpená
LESMI Slovenskej republiky, štátny podnik, bola zamietnutá. Iný záver, ako záver o o neopodstatnenosti
žaloby žalobcov smerujúcej proti žalovanému, preto ani neprichádzal do úvahy.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) správne súd prvej inštancie
dospel aj záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení,
keďže žaloba nesmerovala proti osobe zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných
nehnuteľností.

32. Z odvolania vyplýva, že žalobcovia majú výhrady voči právnemu posúdeniu veci zo strany súdu
prvej inštancie vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie žalovaného. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Výsledky dôkaznej verifikácie
všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu
a vyplývajú z obsahu spisu, viedli ku konštatovaniu, že subjekt označený ako žalovaný v žalobe nie je
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že

žalovaný nie je v danom prípade pasívne legitimovaný. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie
vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie
je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací
súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil žiadne právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

33. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolacie námietky žalobcov z vyššie uvedených dôvodov

odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

34. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusídať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobcovia v odvolaní uviedli, že podávajú
odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedli žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalobcovia žiadnym
relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaného voči žalobcom v
rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnili, nie je ich odvolanie
proti tomuto výroku opodstatnené.

36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa
vyporiadal s námietkami uvádzanými žalobcami najskôr v konaní pred súdom prvej inštancie a potom i
v odvolaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku voči

žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

38. Žiada sa dodať, že preskúmavaný rozsudok nie je prekážkou pre podanie novej žaloby, v ktorej bude
správne označený pasívne legitimovaný subjekt a netvorí teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci

(res iudicata) pre toto prípadné ďalšie konanie, v ktorom sa môžu žalobcovia domáhať svojich nárokov,
keďže k zamietnutiu žaloby došlo iba z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).