Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/349/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213206135.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: CASH
COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Bratislava Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015 proti žalovaným:
1. Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt A., 2. T. U., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt A., o zaplatenie
5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16.

júna 2017 č. k. 6C/275/2014-134 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 31, § 34, § 451, § 52

ods. 1-4, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. Uviedol, že dňa 25. 03. 2013 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalované
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 18.799,39 eura s prísl. a trovy konania na tom skutkovom
základe, že jeho právny predchodca (Istrobanka a. s.) žalovanej v 1. rade na základe Zmluvy o úvere
zo dňa 07. 05. 2008 poskytol úver v sume (950.000 Sk) 31.534,22 eura, podmienky splácania úveru
sú uvedené v čl. II. a v čl. IV. So žalovanou v 2. rade jeho právny predchodca uzatvoril dňa 07.

05. 2008 ručiteľskú zmluvu, na základe ktorej žalovaná v 2. rade prevzala ručenie za dlh žalovanej v
1. rade vyplývajúci z úverovej zmluvy. Dlžník však nedodržal podmienky splácania úveru, preto veriteľ
pristúpil k výkonu svojho záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby predmetu zálohu a výťažok
z dražby bol započítaný na dlh žalovanej v 1. rade. Pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej
zmluvy nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 06. 2012 (pričom postúpenie
pohľadávky oznámil pôvodný veriteľ žalovaným). Následne listom zo dňa 10. 08. 2012 vyzval žalované

na okamžitú úhradu predmetného dlhu (avšak bezvýsledne ). Z obsahu predloženej úverovej zmluvy zo
dňa 07. 05. 2008 vyplýva, že túto zmluvu podpísala žalovaná v 2. rade (ako splnomocnenec žalovanej
v 1. rade). Vzhľadom na túto skutočnosť súd predovšetkým zisťoval, či žalovaná v 2. rade pri uzatváraní
predmetnej úverovej zmluvy konala v rámci udeleného plnomocenstva. Z obsahu plnomocenstva zo dňa
04. 07. 2007 vyplýva, že žalovaná v rade 1. v tomto plnomocenstve žalovanú v 2. rade nesplnomocnila
na uzavretie úverovej zmluvy a podľa názoru súdu zo žiadneho ustanovenia tohto plnomocenstva nie

je možné vyvodiť oprávnenie žalovanej v 2. rade uzatvoriť túto úverovú zmluvu. K tomu, aby žalovaná
v 2. rade úverovú zmluvu mohla uzavrieť v mene žalovanej v 1. rade, musela by mať v plnomocenstve
uvedené, akým obsahom tá úverová zmluva má a môže byť (a to minimálne uvedením sumy úveru). Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že úverová zmluva je absolútne neplatný právny úkon, pretože
žalovaná v 1. rade plnomocenstvo na uzavretie úverovej zmluvy takýmto obsahom neudelila žalovanej
v 2. rade. Na takúto neplatnosť súd je povinný prihliadať aj bez námietky strany sporu. Na základe

neplatnej zmluvy nevznikajú pre jej účastníkov právne následky, ktoré inak zákon s takýmto úkonom
spája. Pre žalovanú v 1. rade žiadna povinnosť na základe predloženej úverovej zmluvy nevznikla.Žalovaná v rade 2. ručiteľskou listinou by mohla prevziať ručenie za splnenie záväzku žalovanej v
rade 1., prevziať ručenie však je možné len za záväzok vzniknutý, to však nie je tento prípad. Súd teda
konštatoval,žemedzistranamisporuplatnýprávnyvzťahnazákladeúverovejzmluvyaručiteľskejlistiny

nevznikol. Uplatnený nárok preto súd posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto ho nadobudol a to tomu, na úkor koho sa nadobudlo.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr v lehote 3 rokov odo dňa jeho vzniku.
Vzhľadom na to, že predmetný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy, súd s prihliadnutím na ustanovenie §-u 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zisťoval, či nárok bol

uplatnený v zákonnej premlčacej lehote. V tomto spore súd prípadne premlčanie sporného práva je
povinný skúmať aj bez námietky strany sporu. V prejednávanej veci finančné prostriedky boli veriteľom
poskytnuté v roku 2008, teda v tom roku vzniklo bezdôvodné obohatenie, a to najneskôr dňa 31. 12.
2008. Od 01. 01. 2009 začala plynúť trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
a uplynula dňa 01. 01. 2012 a tým dňom zanikla súdna vymožiteľnosť sporného práva. Žaloba na súd
bola podaná dňa 25. 03. 2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd preto žalobu v celom

rozsahu zamietol z dôvodu premlčania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, keď
v konaní úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by im
týmto konaním akékoľvek trovy vznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa

ním jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie nesprávne
dospel k záveru, že úverovú zmluvu podpisovala žalovaná v 2. rade ako splnomocnenec žalovanej
v 1. rade. Z predmetnej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že ju ako dlžník podpisovala Z. bez

akéhokoľvek zastúpenia, resp. splnomocnenia. Táto skutočnosť vyplýva jednak z článku I. predmetnej
úverovej zmluvy, kde sú identifikované zmluvné strany a zároveň vyplýva z 10. strany úverovej zmluvy,
kde sa nachádza podpis žalovanej v 1. rade ako dlžníka. Súd teda nesprávne v konaní dospel k
záveru, že úverovú zmluvu podpisovala žalovaná v 2. rade ako splnomocnenec žalovanej v 1. rade.
Plnomocenstvo predložené v konaní tvorilo súčasť ručiteľskej listiny č. RL-Sp/004/130/2008 zo dňa 07.

05. 2008, podľa ktorej bol zabezpečený predmetný úverový vzťah ručiteľským prehlásením žalovanej
v 2. rade. A jedine z tohto listinného dôkazu- ručiteľskej listiny vyplýva, že ju podpisovala žalovaná
v 1. rade ako splnomocnenec za žalovanú v 2. rade. Na základe dôkazov produkovaných žalobcom
je teda jednoznačne zrejmé, že úverová zmluva bola na strane dlžníka uzatvorená a podpísaná
priamo samotnou žalovanou v 1. rade bez akéhokoľvek zastúpenia. Predmetná úverová zmluva bola

uzatvorená platne, súd prvej inštancie preto nesprávne posudzoval uplatnený nárok ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, čím nesprávne dospel k záveru, že došlo k jeho premlčaniu, a teda
dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal titulom poskytnutého úveru zaplatenia istiny 5.000 eur,
vyúčtovaných riadnych úrokov vo výške 6.408,86 eura, vyúčtovaných úrokov z omeškania 7.288,91
eura, bankových poplatkov 101,62 eura, úroku vo výške 6,49% ročne zo sumy 9.925,37 eura od 15. 06.

2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16.435,85 eura od 15. 06. 2012
do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. K
takémuto záveru dospel z dôvodu, že prihliadnuc na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., posudzoval
premlčanie nároku žalobcu ex offo a z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný, žalobu
zamietol.

9. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republiky viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušnýchorgánovotom,že bolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania, avšak odvolací súd musí v rámci svojej

rozhodovacej činnosti prihliadať aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 5. februára 2018 sp.
zn. PL. ÚS 11/2016, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 27. 09. 2018 a ktorým vyslovil,
že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Hoci ústava a zákon o ústavnom súde

nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred
právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú
hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex
tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť
vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je

priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu
právnej istoty (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2006 sp. zn. I. ÚS 316/06-37).

11. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

12. Vo vzťahu k vyššie uvedenému Nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že aplikáciou ustanovenia §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie prihliadal
na premlčanie ex offo, bez námietky premlčania, keď v súčasnosti nie je možné na aplikáciu ustanovenia

§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní a opätovne posúdi dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. K námietkam
žalobcu uvedeným v odvolaní odvolací súd udáva, že tieto sú dôvodné, i pokiaľ ide o namietané

nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu podpisu úverovej zmluvy,
keď nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že túto zmluvu podpísala žalovaná v 2. rade
ako splnomocnenec žalovanej v 1. rade. Z obsahu uzavretej zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu,
rovnako prezentovaného i žalobcom v podanom odvolaní, jednoznačné, že túto podpísala žalovaná v
1. rade Nora Gálová ako dlžníčka a plnomocenstvo nachádzajúce sa v spise na č. l. 25 svedči o tom,

že toto udelila žalovaná v 2. rade žalovanej v 1. rade, a nie naopak.13. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k tomu záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, výsledky celého konania potom náležite
zhodnotiť a potom o veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).