Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201249
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201249.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Technická univerzita v Košiciach, IČO: 00 397 610,
Letná 9, Košice, zastúpený: Advokátska kancelária Winton s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, v mene ktorej
konáJUDr.KatarínaBruncková,PhD.,advokátkaakonateľka,protižalovanému:1/Výskumnáagentúra,
Hanulova 5/B, Bratislava, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501048/S01 zo

dňa 05.06.2015 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120060/Z03 zo dňa 05.06.2015,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti
č. N21501048/S01 (ďalej aj len „správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120060/

Z03 (ďalej aj len „žiadosť“), obe zo dňa 05.06.2015, týkajúcich sa projektu 26220120060 „Centrum
výskumu riadenia technických, environmentálnych a humanitárnych rizík pre trvalý rozvoj produkcie
a výrobkov v strojárstve“, na financovanie ktorého uzavrel žalobca dňa 12.07.2010 ako prijímateľ
so žalovaným 2/ v zastúpení žalovaného 1/ ako poskytovateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (ďalej aj len „NFP“) na realizáciu aktivít projektu.

2. Poukázal na to, že dňa 12.07.2010 uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 067/2010/2.1/OPVaV (ďalej aj len „Zmluva o NFP“). Zmluva o NFP bola
uzatvorená podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z
fondov Európskej únie (ďalej aj len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V

súlade so Zmluvou o NFP bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok na účely realizácie
projektu: „Centrum výskumu riadenia technických, environmentálnych a humanitárnych rizík pre trvalý
rozvoj produkcie a výrobkov v strojárstve“, ITMS kód projektu 26220120060.

3. V súvislosti s realizáciou projektu v nadväznosti na Zmluvu o NFP a tiež v súvislosti s realizáciou
ďalších projektov financovaných z eurofondov žalobca vyhlásil spoločné verejné obstarávanie

uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ č. 2010/S 136
zo dňa 16.07.2010 pod značkou 209226 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 134/2010 zo dňa15.07.2010 pod zn. 04647-MST na predmet zákazky „Nové technológie pre pracoviská Strojníckej
fakulty Technickej univerzity v Košiciach v rámci Operačného programu Výskum a vývoj“ postupom
užšej súťaže pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v priebehu verejného

obstarávania uskutočnili overovanie/kontrolu postupu obstarávania a odsúhlasili (schválili) jednotlivé
dokumenty žalobcu súvisiace s verejným obstarávaním na danú zákazku. Na základe výsledkov
verejného obstarávania žalobca uzatvoril zmluvu o dielo č. KE/OD/2010/40 zo dňa 03.12.2010 so
spoločnosťou AutoCont SK a.s. ako úspešným uchádzačom.

4. Listom doručeným žalobcovi dňa 09.06.2015 mu bola zaslaná správa a žiadosť, na podklade ktorých
žalovaný 1/ žiadal o vrátenie časti poskytnutých finančných prostriedkov. Celkovú výšku nezrovnalosti
určil sumou 567 727,98 eur.

5. Žalobca mal za to, že preskúmavanými rozhodnutiami ako aj postupom žalovaného 1/ a 2/, ktorý
predchádzal ich vydaniu, bol porušený najmä zákon č. 528/2008 Z. z. a tiež došlo k zásahu do jeho

práv a právom chránených záujmov, najmä práva na poskytnutie pomoci a podpory vyplývajúce zo
zákona č. 528/2008 Z. z. a Zmluvy o NFP uzavretej na základe schválenej žiadosti žalobcu. Na základe
uvedených rozhodnutí je žalobca nútený vrátiť príspevok vo výške 25% z výdavkov, ktoré boli zo strany
žalovaného 1/ a 2/ uznané za oprávnené a uhradené na zákazku. V rámci predmetných rozhodnutí
žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svojvoľne zmenili svoj právny názor na priebeh verejného obstarávania vo

vzťahu k zákazke a vytkli žalobcovi také nedostatky vo verejnom obstarávaní, ktoré pred vykonanou
kontrolou sami schválili. Takýto postup je podľa žalobcu retroaktívny, nakoľko porušuje právnu istotu a
legitímne očakávanie.

6. Žalobca tiež považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné pre ich arbitrárnosť, pre nesprávne

zistenie skutkového stavu veci, pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu
nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a
pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že správa a žiadosť sú zmätočné, nepreskúmateľné, nedostatočne
odôvodnené a neobsahujú zákonom predpísané náležitosti.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú odmietnuť.
Uviedol, že bude konať až v správnom konaní pri rozhodovaní o vrátení poskytnutého príspevku
podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 528/2008 Z. z.“). Správa a žiadosť sú

úkonmi predbežnej a procesnej povahy (ide o podkladové informácie majúce predbežnú povahu), nejde
o konečné riešenie nezrovnalosti. Predmetnú žalobu pokladá za predčasnú, keďže ku dňu jej podania
neexistuje konečné a právoplatné rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov, ktoré by bolo spôsobilé
zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Takýmto rozhodnutím by bolo až rozhodnutie podľa § 27a
ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.

8. Napadnutou správou a žiadosťou nebol žalobca zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu
finančných prostriedkov. Správa má len informatívny, oznamovací charakter a žiadosť len dobrovoľný
charakter výzvy a žalobca má možnosť sám sa rozhodnúť, či vráti požadované finančné prostriedky
alebo nie. Napadnuté správne akty nemajú priamy dopad na práva a právom chránené záujmy žalobcu,

a preto nie sú spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobca nemusí záver uvedený v správe
akceptovať a on ako riadiaci orgán nemôže mocensky vynucovať uhradenie finančných prostriedkov
len na základe správy a žiadosti. Dopad na práva a právom chránené záujmy bude mať až rozhodnutie
správneho orgánu vydané v správnom konaní podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528 /2008 Z. z., ktoré je
preskúmateľné odvolacím orgánom a následne aj v rámci správneho súdnictva.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.11.2016 poukázal predovšetkým na existujúcu judikatúru vo veciach
prieskumu správ o zistených nezrovnalostiach a žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov, a to
na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/20/2012 zo dňa 28.02.2013, sp. zn. 5Sžf/26/2014.

Hoci v danom prípade o poskytnutí pomoci už bolo rozhodnuté, arbitrárnymi aktmi - správou a
žiadosťou následne došlo k jej odňatiu, resp. k sankcii vo forme uplatnenia nároku na jej vrátenie
(stanovenie korekcie). Tým sa nepochybne zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcu.
Hoci správa a žiadosť nemajú povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy ako správneho aktu vydanéhov administratívnom konaní, je podľa názoru žalobcu nevyhnutné s ohľadom na ich účinky, ich vo vzťahu
k nemu považovať za opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p.

10. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ opomína skutočnosť, že rozhodnutia podľa § 27a
ods. 3 a 5 zákona č. 528/2008 Z. z. sú svojím obsahom de facto rozhodnutiami o zvýšení/sprísnení
povinnosti vrátiť nenávratný finančný príspevok. Nárok žalovaného 2/ voči žalobcovi na vrátenie 25%
výšky poskytnutého NFP však vzniká už vydaním správy, čo je zásahom do práv žalobcu.

11. Krajský súd v Bratislave preskúmal predovšetkým podmienky prípustnosti súdneho preskúmania
žalobou napadnutej správy a žiadosti a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej
neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

12. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí

správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

13. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3
rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj

ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

14. Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej
povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

15. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

17. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľapiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadkupredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľaods.2
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

18. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly
s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia
alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon

výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny
orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti
súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinnýuvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd
účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských
právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia

správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na
prostriedky z fondov EÚ nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných
druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.

19. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorý ako riadiaci orgán delegoval svoje právomoci

pre realizáciu Operačného programu Výskum a vývoj na žalovaného 1/, sa spravuje predovšetkým
zmluvou o poskytnutí NFP zo dňa 12.07.2010, na základe ktorej žalobca prevzal okrem iného aj
povinnostipostupovaťvproceseverejnéhoobstarávaniaprizadávanízákazkyvužšejsúťažinapredmet
zákazky „Nové technológie pre pracoviská Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach v rámci
Operačného programu Výskum a vývoj“ v súlade so ZVO a strpieť výkon kontroly súladu tohto postupu
so zákonom. Keďže zmluvné strany uvedenej zmluvy sú principiálne v rovnom postavení, nemožno

považovať úkony jednej zo zmluvných strán (žalovaného 1/) pri uplatňovaní zmluvných oprávnení
voči druhej zmluvnej strane (žalobcovi) za rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by
mal správny súd právomoc preskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. V
tomto zmysle argumentoval žalovaný 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe, tvrdiac, že správa i žiadosť
nemajú povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, ale sú len úkonmi súkromno-právnej

povahy vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí NFP. Ak by správa i žiadosť skutočne boli len úkonmi
zmluvnej strany vo sfére súkromného práva, bez akýchkoľvek sankčných následkov pre prijímateľa NFP,
potom sa možno jednoznačne stotožniť s tvrdením, že takéto úkony nie sú rozhodnutiami o právach a
povinnostiach, ktoré by bol oprávnený preskúmať správny súd.

20. Okrem zmluvy o poskytnutí NFP však upravuje práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa NFP aj
právny poriadok, predovšetkým zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý okrem iného určuje aj postup riadiaceho
orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a).
Žalovaný ako riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverených mu uvedeným zákonom v prípade
zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi

príspevku v pozícii správneho orgánu, je teda voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe
zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Ustanovenie § 27a ods. 4 zákona
č. 528/2008 Z. z. explicitne rieši situáciu, keď riadiaci orgán zistí z protokolu Úradu pre verejné
obstarávanie, že prijímateľ príspevku pri zadávaní zákazky v rámci realizácie projektu porušil zákonom
stanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať

vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto situácii riadiaci orgán môže (teda aj nemusí) vyzvať
prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je
na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie. V tomto
štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje správny poriadok
a preto výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti

rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku.

21. V prípade, že prijímateľ výzve nevyhovie, pretože sa napríklad domnieva, že pri postupe zadávania
zákazky zákon neporušil, vydá riadiaci orgán v konaní podľa správneho poriadku rozhodnutie, ktorým
zaviaže prijímateľa vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve, najviac 100% poskytnutého príspevku

alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.).

22. Z dokumentácie k prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný 1/ v sprievodnom liste k žiadosti a
výzve výslovne uviedol, že ak žalobca nevyhovie žiadosti o vrátenie časti príspevku, môže príslušná
správa finančnej kontroly následne začať voči žalobcovi správne konanie. V písomnom vyjadrení k

žalobe explicitne označil svoj postup v súvislosti s vypracovaním správy a žiadosti ako výzvu podľa
§ 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., aj keď podľa žalovaného 2/ išlo len o právne
nezáväzné úkony predpokladané zmluvou o poskytnutí NFP. Správny súd je toho názoru, že správu
a na ňu nadväzujúcu žiadosť je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4
zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o

opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sami o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie
alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo
nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a
vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach.Správa i žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za
následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku
nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade

nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží
mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani žiadosť teda nie sú konečnými
autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so
zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov.
Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné.

23. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že právnym následkom nevyhovenia
výzve na dobrovoľné plnenie je podľa zákona uloženie povinnosti vrátiť 1,5 násobok zistenej
nezrovnalosti, čomu sa snažil žalobca predísť podaním žaloby. Správny súd je toho názoru, že za
daného legislatívneho stavu je na rozhodnutí prijímateľa príspevku, či na základe výzvy - žiadosti o
vrátenie príspevku alebo jeho časti, požadovanú korekciu zaplatí a vyhne sa tak správnemu konaniu,

alebo bude čeliť následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku, vrátane sankcie v
podobe 1,5 násobku zistenej nezrovnalosti. Tento následok (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok korekcie)
bude možné preskúmať až potom, ako nastane, teda keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a
ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti totiž dôjde k autoritatívnemu
zásahu do právnej sféry žalobcu, teda k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Proti

rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobca podať opravný prostriedok a rozhodnutie o
ňom prípadne podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. V konaní
o nej bude v kompetencii správneho súdu (v medziach žalobných bodov) posúdiť, či žalobca porušil
povinnostivyplývajúcezoZVO,čimohlomaťtakétoporušenievplyvnavýsledokverejnéhoobstarávania
a prípadne či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie

nebráni iná skutočnosť, napríklad predchádzajúce schválenie postupu verejného obstarávania riadiacim
orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom, či prípadná ústavná nekonformnosť
ustanovenia § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť 1,5 násobok
uplatnenej korekcie po predchádzajúcej márnej výzve na dobrovoľné plnenie, ako to namietal pred
súdom žalobca.

24. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98
ods. 1 písm. g) S.s.p. pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré
nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

25. Krajský súd dodáva, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016,
ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.), nemohla byť v neprospech žalobcu,
nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli
byť súdne preskúmané, pretože vyššie opísané závery by museli viesť k zastaveniu konania v zmysle
§ 250d ods. 3 O.s.p.

26. Krajský súd vzal do úvahy i uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.
zn. 4Sžf/56/2015, v ktorom najvyšší súd za podobných skutkových i právnych okolností považoval
správu o zistenej nezrovnalosti za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom
na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Zároveň však Najvyšší súd SR konštatoval,

že nakoľko správa o zistenej nezrovnalosti bola vydaná podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z.,
nemožno ju v zmysle § 14 ods. 18 tohto zákona preskúmať správnym súdom (§ 248 O.s.p.) a preto
konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Krajský súd sa nemohol stotožniť s naznačeným doslovným
výkladom § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. a s ohľadom na systematiku uvedeného zákona je toho
názoru, že vylúčenie súdneho preskúmania podľa § 14 ods. 18 platí len pre rozhodnutia o schválení

alebo neschválení žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov. Vylúčenie súdneho prieskumu všetkých
rozhodnutí vydaných podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. by totiž znamenalo, že podrobiť
prieskumu správnym súdom by nebolo možné ani rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 o uložení
povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť, čo by sa podľa názoru krajského súdu priečilo ústavne
garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.28. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok,
ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania

odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd
žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. -
prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica.

29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.