Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207549
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216207549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: MUDr. J. P., B.., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. č. XX, zastúpeného AK: JUDr. Róbert Bockanič, so sídlom Bratislava, Seberíniho 1, proti
žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpeného splnomocnencom: FORTITUDINE,
s.r.o., IČO: 47 257 067, Advokátska kancelária, so sídlom Dunajská Streda, Ulica Svätej Alžbety
5772/19, o zaplatenie 1.160,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 5C/149/2016-62 zo dňa 23. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu
1.120,- Eur spolu s úrokom omeškania 5 % ročne zo sumy 1.120,- Eur od 19.04.2016 až do zaplatenia,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. výrokom uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia 229,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, III. výrokom vo
zvyšku nárok žalobcu na zaplatenie istiny 40,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 12.04.2016

a úroku z omeškania z istiny 1.160,- Eur od 12.04.2016 do 18.4.2016 zamietol, IV. výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov konania vo výške 93,10%, V. výrokom,
rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom
uznesení.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 34, § 35 ods. 1 a 2, § 632, § 634, § 642
ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458, § 457, § 517 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nariadením

vlády č. 87/1995 Z. z., aj s poukazom na procesné ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný podľa písomných potvrdení
vystavených 22.8.2015 a 28.8.2015 sa mal zaviazať za poskytnutú zálohu zakúpiť materiál a urobiť nové
omietky na dome číslo XX v A.. Žalobca podaním dňa 5.4.2015 (správne zo dňa 5.4.2016) odstúpil od
zmluvy o dielo a žiadal o vrátenie poskytnutej zálohy v celkovej výške 1.120,- Eur v lehote 7
dní od doručenia oznámenia (doručené žalovanému 11.4.2016).

4. Okresný súd právne uzavrel, že v danom prípade predmetom dohody bola obnova omietky rodinného
domu, ktoré je možné považovať za zmenu veci, kde sa mala vyhotoviť nová omietka. Keďže v
tomto prípade nešlo o vyhotovenie diela na počkanie, zákon v zmysle § 632 Občianskeho zákonníkaukladá zhotoviteľovi povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktorá
obsahuje označenie predmetu diela, rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a dobu jeho zhotovenia.
Žalovanýmtakétopotvrdenievydanénebolo,keďpodpísalpotvrdenievyhotovenéžalobcomobsahujúce

údaje o poskytnutí záloh na zakúpenie materiálu a urobenie novej omietky. Pri gramatickom výklade
obsahu týchto dokladov nie je možné inak vyložiť dojednanie len tak, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi
vyhotoviť novú omietku na dome, za účelom ktorým mu bola poskytnutá záloha 1.200,- Eur. Zákon
nevyžaduje aby cena diela bola dojednaná už pri uzavretí zmluvy. Cenu je možné dohodnúť a aj po
vykonaním diela. V prípade, že cena nie je dojednaná zákon ukladá zaplatiť primeranú cenu (§ 634

odsek 1 Občianskeho zákonníka). Výpoveďou svedka D. bolo preukázané, že materiál (zamiešaná
farba), bola zakúpená ešte pred tým, ako on obhliadol nehnuteľnosti. Naznačil, že tento materiál bol
zakúpený na spôsob realizácie rekonštrukcie omietky pracovnou skupinou, ktorá práce nepreviedla,
a ktorú zabezpečil pred ním žalovaný. Žalovaný ako prvý svedka informoval o stave prípravy prác
na nehnuteľnosti, keď nie je možné pochybovať o tom, že informácie jemu podal žalovaný skôr
ako stavbu obhliadol. Až po presvedčení sa o stave omietky domu, mohol skonštatovať nevhodnosť

už zabezpečeného materiálu. Nakoľko žalovaný nepreviedol rekonštrukciu omietky rodinného domu
žalobcu, dôvodne podaním dňa 5.4.2015 (správne malo byť 2016) doručené žalovanému dňa 11.4.2016
odstúpil od zmluvy, ktoré právo mu zákon priznáva v ust. § 642 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
pričom nie je povinný uviesť dôvody odstúpenia. Nakoľko došlo k zrušeniu zmluvy, v dôsledku
nevykonania prác žalovaným a ostal nepoužitý materiál, ktorý pre účely rekonštrukcie zabezpečil

žalovaný, technickým postup rekonštrukcie vymieneným žalovaným, len kvalita vybraného materiálu
bola vyhradená žalobcom, keď žalovaný mienil ponúknuť žalobcovi kúpu lacnejšieho materiálu podobnej
kvality, keď opravu touto technikou nezrealizovali pracovné skupiny vybraté žalovaným. I v takom
prípade je zhotovené dielo na zodpovednosť zhotoviteľa, hoci s vykonaním diela poverí tretiu osobu.
Nepreukázalosavpriebehukonania,žepriamožalobcadojednalrekonštrukciuomietkyrodinnéhodomu

s týmito pracovnými partiami, ktoré zabezpečil žalovaný. Žalobca jednal len so svedkom M. D.. Tvrdenia
svedkyne O. F., vyvrátil žalobca i svedkyňa Dr. P., keď zhodne potvrdili, že v rozhodnom čase, keď
tam boli partie vybraté žalovaným, žalobca nikdy nebol prítomný, preto s nimi nemohol ani dojednať
vyhotovenie diela. Nakoľko farba zakúpená žalovaným na natretie fasády domu žalobcu už nie je v
záručnej dobe, uplynuli dva roky od zakúpenia, čo potvrdil sám žalovaný, pričom túto žiadnym spôsobom

nemôže žalobca už použiť, sa nejavilo byť účelné vydať toto plnenie.

5. Ďalej okresný súd konštatoval, že žalobca zo zakúpeného materiálu na základe písomných potvrdení
použil náter penetrát v hodnote 229,- Eur, keď žalovaný vrátil z poskytnutej zálohy 80,-
Eur, celkom žiadal zaplatiť 1.160,- Eur. Okresný súd uložil obom stranám poskytnúť vzájomné plnenie,

žalovanému vo výške 1.120,- Eur, po odpočítaní 80,- Eur, ktoré poskytol plnenie z vyplatenej zálohy
1.200,- Eur a žalobcovi povinnosť vrátiť hodnotu zakúpeného penetrátu vo výške 229,- Eur. V rozdiele
40,- Eur žalobu zamietol, ako neodôvodnenú (pri poskytnutí zálohy 1.200,- Eur žalovaný vrátil 80,- Eur),
keď náklady na prepravu 40,- Eur žalobca nepreukázal.

6. Zároveň okresný súd priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania 5 % ročne z
priznanejsumy1.120,-Eurpouplynutílehotyposkytnutejnaplneniepoprevzatíoznámeniaoodstúpení.
Žalovaný prevzal oznámenie o odstúpení od zmluvy o dielo 11.4.2016. Žalobca mu poskytol 7 dní na
plnenie. Lehota na plnenie uplynula 18.4.2016, dňom nasledujúcim 19.4.2016 sa dostal do omeškania.
Výšku úrokov z omeškania stanovuje nariadenie vlády číslo 87/1995 Zb. v znení novely č. 20/2009 Z. z.

7. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
pomernej časti trov konania 93,10 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že mozgová príhoda je tak vážne zdravotné
obmedzenie, že nie je možné, aby sa žalovaný zaviazal vykonaním akýchkoľvek prác tak ako to tvrdí
žalobca, keď po celý život vykonáva odbornú prácu maliara, o čom žalobca vedel. Obe sporné strany
potvrdili, že žalobca poveril žalovaného nákupom farieb potrebných na vykonanie prác, pričom žalobca

trval na nákupe materiálu požadovanej kvality a akosti, hoci ho žalovaný upozornil na výšku ceny
požadovanej farby. K uzavretiu zmluvy o dielo (vykonanie obnovy fasády domu) medzi stranami nikdy
nedošlo, a uvedené žalobca fakticky ničím nepreukázal. Vykonaním dôkazov bolo preukázané faktické
uzavretie príkaznej zmluvy, keď žalovaný zaobstaral na požiadanie žalobcu farby, aj potrebné pracovnéskupiny na vykonanie požadovaných prác, čo uviedla aj svedkovia O. F. a M. D.. Má za to, že k uzavretiu
zmluvy o dielo došlo medzi žalobcom a svedkom M. D., ktorý dojednával výkon prác so žalobcom
a navrhol ich vykonanie iným spôsobom. Nevhodnosť materiálu bola zapríčinená uzatvorením novej

zmluvy o dielo, v rámci ktorej došlo k zmene pracovného postupu. K uzavretiu zmluvy o dielo medzi
stranami nedošlo z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Povinnou náležitosťou ústne
uzavretej zmluvy je písomné potvrdenie vydané zhotoviteľom objednávateľovi (nie je pravda). Pričom v
danejvecižalobcavydalpotvrdenie,čímprekročilrámecsvojichprávapovinností,ktorénechalpodpísať
žalovaným s odôvodnením, že ide o potvrdenie, že došlo k zakúpeniu farieb, ktoré žalovaný v dobrej

viere bez vedomosti o obsahu podpísal, čo zapríčinil aj jeho zhoršený zdravotný stav. Žalobca požiadal
žalovaného o uskladnenie materiálu a následne ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia z
dôvodu držby jeho materiálu. Žalobca sa mal domáhať náhrady škody a nie bezdôvodného obohatenia.

9. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného uviedol, že je nedôvodné.

10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a uviedol, že na podanom odvolaní
trvá. Konanie strán nemožno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, žalobca sa mal domáhať vydania
náhrady škody s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 2113/2001.

11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu a zotrval na svojom vyjadrení už

k odvolaniu žalovaného.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

13. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného

nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

14. Podľa § 379 písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

15. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa ods. 2 na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

16.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduvymedzenýmrozsahomadôvodmiodvolaniažalovanéhos

poukazom aj na § 379 písm. a) CSP citovaného v odseku 14 bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
vo veci správne, ak žalobe žalobcu (čiastočne) vyhovel (žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu
1.120,- Eur spolu s úrokom omeškania 5 % ročne zo sumy 1.120,- Eur od 19.4.2016 až do zaplatenia,
žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 229,- Eur), čiastočne žalobu zamietol v sume 40,- Eur s
príslušenstvom), v IV. a V. výroku rozhodol o náhrade trov konania, a to s poukazom na odvolacieho

dôvody žalovaného.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktorédôvody odvolatelia prezentovali už počas prvoinštančného konania a preto preberá súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom
uplatnených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie

nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,
pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v celom napadnutom
rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i
správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne

presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného napadnutého
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu žalovanému.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na odvolaciu
argumentáciu žalovaného dopĺňa:

19. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

20. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je

povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo v
dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, že žalobca fakticky ničím nepreukázal, že medzi

stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne vychádzal zo
záveru, že medzi stranami bola uzavretá ústna zmluva o dielo (§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka),
predmetom ktorej s poukazom na obsah potvrdení zo dňa 22.8.2015 a zo dňa 28.8.2015 bola dohoda o
realizácii (novej) omietky na dome žalobu, pričom žalovanému bola poskytnutá suma 1.200,- Eur (500,-
Eur + 700,- Eur) ako záloha, za ktorú tento zakúpil materiál (farbu). V tejto súvislosti odvolací súd

ešte poukazuje na výpoveď žalovaného na pojednávaní 25.4.2017 (zápisnica z pojednávania zo dňa
25.4.2017), ktorý potvrdil, že so žalobcom jednali o obnovení vonkajšej omietky, pričom bolo dojednané,
že má odstrániť všetko čo je odlúpené a obnoviť tam omietku. Z uvedené aj odvolací súd má za to,
že okresný súd správne uzavrel, že obnova omietky rodinného domu sa považuje za zmenu veci,
pričom žalovaný sa zaviazal omietku obnoviť. S ohľadom na uvedené nemožno súhlasiť s námietkou

žalovaného, že žalovaný sa nemohol s ohľadom na mozgovú príhodu zaviazať vykonaním akýchkoľvek
prác (tak ako to tvrdí žalobca), keď po celý život vykonáva prácu maliara. V konaní nebolo síce
preukázané a ani žalobcom tvrdené, že sa strany dohodli aj na výške ceny za vykonané dielo, uvedené
však nemá vplyv na tom, že k uzavretiu (ústnej) zmluvy o dielo došlo, keď aj § 634 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na ktorý správne v odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku odkázal okresný súd s

takouto situáciou počíta a ukladá poskytnúť primeranú cenu.

22. S námietkou žalovaného, že povinnou náležitosťou ústne uzavretej zmluvy je písomné potvrdenie
vydané zhotoviteľom objednávateľovi sa odvolací súd nestotožnil a poukazuje na to, že § 632
Občianskeho zákonníka citovaný v odseku 20 ukladá túto povinnosť zhotoviteľovi, avšak uvedené

potvrdenie iba osvedčuje prijatie objednávky a skutočnosti, ktoré má písomné potvrdenie obsahovať, a
to označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
Povinnosť uviesť v písomnom potvrdení uvedené skutočnosti má predovšetkým procesný význam. V
prípade pochybností o obsahu dojednania zaťažuje totiž dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať obsah dojednania, zhotoviteľa diela. Podstatné je, že nie je nevyhnuté, aby bolo toto písomné

potvrdenie vydané, keď pre nenaplnenie tohto ustanovenia sa nestáva uzavretá zmluva neplatnou.
Eventuálne to ani neznamená, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo. Účelom písomného potvrdenia
je totiž umožniť objednávateľovi, aby preukázal, čo je obsahom zmluvy (pozri rozhodnutie ÚS ČR sp.
zn. III. ÚS 1246/13).

23. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného, že žalobca prekročil rámec svojich práv a povinností,
keď vydal potvrdenie, ktoré nechal podpísať žalovaným s odôvodnením, že ide o potvrdenie, že došlo
k zakúpeniu farieb, ktoré žalovaný v dobrej viere bez vedomosti o obsahu podpísal, čo zapríčinil aj
jeho zhoršený zdravotný stav sa odvolací súd nestotožnil, keď samotný žalovaný na pojednávaní dňa25.4.2017 (zápisnica z pojednávania zo dňa 25.4.2017) uviedol, že písomné potvrdenia o prevzatí záloh
podpísal. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva nemožnosť žalobcu vyhotoviť potvrdenie
zo dňa 22.8.2015 a zo dňa 28.8.2015, ako ani nemožnosť žalovaného takéto potvrdenia podpísať.

Skutočnosť, že k ich podpísaniu zo strany žalovaného došlo v dobrej viere bez vedomosti o obsahu, čo
mal zapríčinil aj zhoršený zdravotný stav žalovaného, v konaní nebola žalovaným žiadnym spôsobom
preukázaná ani tvrdená. Pričom ani z obsahu súhrnnej správy z liečenia na č.l. 42 nevyplýva tvrdený taký
zdravotný stav, naopak vyplýva, že po liečbe došlo k zlepšeniu stavu a pacient bol prepustený domov.

24.Vkonanínebolosporné,žežalobcalistomzodňa5.4.2015(správne2016)účinneodstúpilodzmluvy
o dielo s poukazom na § 642 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 11.4.2016,
čím došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy o dielo, účastníci ktorej bolo povinný si vydať vzájomné plnenia.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Pri synalagmatických záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná
podmienenosť plnenia, ktorá znamená, že plnenia sa môže domáhať len strana, ktorá už sama dlh
splnila alebo preukázateľne je pripravená ho splniť. Povinnosť účastníkov poskytnúť si vzájomné plnenie
vyplýva nielen zo zmluvy (§ 560 Občianskeho zákonníka), ale aj zo zákona (§ 457 Občianskeho

zákonníka). Práve § 457 Občianskeho zákonníka upravuje dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného
obohatenia v prípadoch, kedy má jeho vznik pôvod v občianskoprávnej zmluve, či už neplatnej alebo
zrušenej. Nároky vyplývajúce z tohto ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, zákonodarca
jeho prostredníctvom sleduje obnovenie predchádzajúceho stavu. Nárok zmluvnej strany na vrátenie
poskytnutého plnenia zo zmluvy, ktorá bola zrušená, je podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť

druhému účastníkovi to, čo získal zo zrušenej zmluvy. Pretože súd je v zmysle § 216 CSP
viazaný žalobou, je nutné, aby táto žaloba umožnila vyjadriť vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti
účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy vo výroku rozsudku (rozsudok NS ČR z 15. 06. 2000 sp. z.
25Cdo/489/1999). Okresný súd postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona a správne
ustálil, že žalobe je možné čiastočne vyhovieť (I. a II. výrok). Nárok žalobcu na vrátenie zálohy na kúpu

materiálu (farby) v zmysle zmluvy o dielo, od ktorej odstúpil, je zo zákona podmienený záväzkom vrátiť
žalovanému to, čo sa mu dostalo od žalovaného za kúpnu cenu za materiál (farbu), vrátenia ktorej sa
domáha; inak by bola i naďalej bezdôvodne obohatená v rozpore s § 457 Občianskeho zákonníka (R
26/1975).

27. Odvolací súd má za to, že okresný súd správne uzavrel, že v dôsledku nevykonania prác v zmysle
zmluvy o dielo žalovaným zostal nepoužitý materiál pôvodne určený na natretie fasády rodinného domu
žalobcu, ktorý už nie je v záručnej dobe (dva roky od zakúpenia), ktorý nemôže žalobca už použiť, preto
sa nejaví byť účelné vydať toto plnenie in natura (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). So záverom
okresného súdu v odseku 18 napadnutého rozsudku, keď uložil obom stranám zaplatiť vzájomné plnenia

žalovanému vo výške 1.120,- Eur (1.200,- Eur - 80,- Eur) a žalobcovi vo výške 229,- Eur sa odvolací
súd stotožnil, pričom zároveň okresný súd správne uložil žalovanému zaplatiť aj úroky z omeškania
od 19.4.2016, kedy sa žalovaný dostal do omeškania potom ako bol žalobcom vyzvaný na plnenie
do 7 dní od doručenia písomného odstúpenia. Zvyšok žalovanej sumy 40,- Eur s príslušenstvom (III.
výrok) okresný súd správny zamietol, keďže žalobca nepreukázal poskytnutie tejto sumy žalovanému

(na prepravu).

28. S námietku žalovaného, že žalobca sa mal domáhal náhrady škody a nie bezdôvodného obohatenia
sa odvolací súd nestotožnil, keď síce bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje
teda len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére; primárnym bude vždy

inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie, avšak v
danej veci sa jedná o synalagmatický záväzok, ktorého existencia je podmienená vzájomným plnením.

29. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 1.120,- Eur spolu s úrokom omeškania 5 % ročne zo sumy 1.120,-

Eur od 19.4.2016 až do zaplatenia, žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému sumu 229,- Eur a vo zvyšku
nárok žalobcu na zaplatenie istiny 40,- Eur s príslušenstvom zamietol rozhodol vecne správne,
a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov
konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.30. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).