Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/360/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207490.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS
s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: L. A., nar. XX. XX. XXXX, E. T. F. XXXX/
XX, O., o vymoženie sumy 963,20 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie,

vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12Er/641/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing.
Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. Ex 6435/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/641/2015-23 zo dňa 25. septembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníúčinnom
do 31.12.2014 (Exekučný poriadok), ustanovenia § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ustanovenia §

45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (zákon
o rozhodcovskom konaní), ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/1415
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,

a.s. so sídlom v Bratislave dňa 25. 04. 2014, na základe zmluvy o úveru č. 1629965311 zo dňa 07.
02. 2011.

4. Súd prvej inštancie skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná,

pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

5. Za týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere č. 162996531 zo dňa 07. 02. 2011,

ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným, obchodné podmienky pre úver - dostupnápôžička
ako aj všeobecné obchodné podmienky. V bode 3.5 zmluvy o úvere, v článku 10., II. časti Všeobecnýchobchodných podmienok a v článku 12, bode 12.2 obchodných podmienok pre úver - dostupnápôžička
je obsiahnutá rozhodcovská doložka.

6. Konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné podmienky
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane Všeobecných obchodných podmienok, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd

poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda
spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto
ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno,
podľa názoru súdu považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť
je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu

podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia
vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Ďalej uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.

Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti

súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a následné zastavenie exekučného konania.
8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

9. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tvrdil, že mu
súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový

stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo

veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku,
ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len
jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal
narozhodnutieNajvyššiehosúduSRzodňa16.06.2009sp.zn.4Cdo159/2009análezÚstavnéhosúdu

pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu
prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľkosúd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že
oprávnený ako právny nástupca Poštovejbanky, a.s. postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách

a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie
ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti.
Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal
oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil.

Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho
postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon.
Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s
poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak,
že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne,
súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej

len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 25. 09. 2015 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. doručený návrh oprávneného zo dňa
25. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so

sídlom v Bratislave pod sp. zn. IA-C/0314/1415 dňa 25. 04. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30. 09. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 10. 2014. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.
podaním zo dňa 14. 04. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 25. 09. 2015 súd prvej inštancie obsadený vyšším
súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing.

Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015 z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

13. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

14. Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súddospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

15. Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné
do 31. decembra 2014.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej,

arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IA-C/0314/1415 dňa 25. 04. 2014, o
vydanie ktorého požiadala Poštová banka, a.s. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe zmluvy
o úvere, dostupná pôžička zo dňa 07. 11. 2011, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní
povinnému) poskytnutý úver v sume 1.000,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v 70 mesačných
splátkach po 30,62 eur s ročnou percentuálnou mierou nákladov banky 28,70 %. Súčasťou zmluvy o

úvere, dostupná pôžička je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.
Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia
žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní.“ Ďalšou súčasťou zmluvy o úvere, dostupná pôžička sú obchodné podmienky
pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, v ktorých v článku 12 - Prechodné a
záverečné ustanovenia, v bode 12.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej

dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Súčasťou zmluvy o úvere, dostupná pôžička sú aj
Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je v článku 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka je
obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: 10.2.1 „Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých
sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť
sa súdnemu riešeniu sporov. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa

riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/

pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu“.

19. V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s

poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvy o úvere, dostupná pôžička, z obchodných podmienok pre úver
dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva i zo Všeobecných obchodných podmienokštandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, dostupná pôžička zo dňa 07. 02. 2011 a
tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred

spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať
rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o úvere, dostupná pôžička, v obchodných podmienkach pre
úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva i vo Všeobecných obchodných podmienkach
štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, dostupná pôžička zo dňa 07. 02. 2011 bez
ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

20. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

21. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere, dostupná

pôžička, v obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva
i vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere,
dostupná pôžička zo dňa 07. 02. 2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od
počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti
spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere

o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením
rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b/ zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené
nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a
v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

24. Krajský súd v Nitre dáva súdu prvej inštancie v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise
sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom

spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
JánoviGasperovi,PhD..Naviacsúdprvejinštanciepredložilodvolaciemusúdunarozhodnutieodvolanie
oprávneného zo dňa 30. 10. 2015 na č. l. 32 - 40 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie
doručoval povinnému. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo
dňa 25. 09. 2015 spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 30. 10. 2015 proti tomuto uzneseniu doručí

súd prvej inštancie povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa

druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.