Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/379/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212228262
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212228262.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
ul. K. XX/X, o zaplatenie 248,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 15. augusta 2017 č. k. 6C/72/2013-273, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 91,07 eura s 9%

ročným úrokom z omeškania zo sumy 13,01 eura a to od 11.01.2010 do zaplatenia, od 11.02.2010 do
zaplatenia, od 11.03.2010 do zaplatenia, od 11.04.2010 do zaplatenia, od 11.05.2010 do zaplatenia, od
11.06.2010 do zaplatenia, od 11.07.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania plnom rozsahu.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.08.2017 č. k. 6C/72/2013-273 v poradí tretím rozsudkom
vo veci samej, pretože prvý rozsudok vo veci samej zo dňa 03.06.2014 č. k. 6C/72/2013-119 a v
poradí druhý rozsudok vo veci samej zo dňa 13.09.2016 č. k. 6C/72/2013-214 boli v dôsledku včas
podaných odvolaní žalobcu zrušené a to v poradí prvý rozsudok úplne a v poradí druhý rozsudok v
jeho zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania uzneseniami Krajského súdu v Nitre zo dňa
19.08.2015 č. k. 5Co/791/2014- 149 a zo dňa 28.04.2017 č. k. 5Co/114/2017-246 a vec bola vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

157,50 eura s príslušenstvom, ktoré povolil splácať žalovanému v mesačných splátkach po 25 eur
splatnými vždy do 28. dňa, toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, keď s prihliadnutím na čiastočný úspech
oboch strán v konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Pokiaľ ide o právne posúdenie, prvoinštančný súd daný právny vzťah posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4
Obč. zák., v znení účinnom od 01.05.2014, § 1, § 4 ods. 1 až 8 zák. č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľskom
úvere účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere a podľa § 232 CSP. Vzhľadom na
závery vykonaného dokazovania daný spor považoval prvoinštančný súd za spotrebiteľský, na ktorýbolo potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z.z., účinný v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy, ako lex specialis, ako aj všeobecnú úpravu zakotvenú v ust. § 52 a nasl.
Obč. zák. V danom prípade zmluva, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, neobsahuje náležitosti podľa

§ 4 ods. 2 písm. a/ a to sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto náležitosť
má potom obsahovať údaj o tom, aká suma sa zo splátky započíta na úrokovú istinu, aká suma na
úroky, prípadne na poplatky. Absencia tejto zákonom stanovenej náležitosti v spotrebiteľskej zmluve má
potom za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že
žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi ako veriteľovi iba sumu, ktorú od neho dostal. Predmetná zmluva

takéto rozčlenenie splátok neobsahuje a preto konajúci súd v súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR,
absenciuúdajovvtomtosmerepovažovalzanenaplneniezákonnejpožiadavkyvzmysle§4ods.2písm.
a/ zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku ktorej je poskytnutý úver žalovanému bez úrokov a bez poplatkov
a navyše ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto návrh nie je podľa názoru prvoinštančného
súdu v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, pretože jeho závery
sa týkajú výkladu Smernice, a nie vnútroštátneho predpisu.

4. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 248,57 eura s prísl., t.j. 7-ich splátok a 35,51 eura. Na základe
Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09.08.2005 mal žalovaný úver splatiť v 59-ich splátkach. Pri
charakteristike bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalovanému v sume 40.000,- Sk
jedna splátka predstavuje sumu 677,96,- Sk, resp. 22,50 eura (44.000:59?677,96,- Sk). Vzhľadom k

tomu, že 7 splátok v rozmedzí od 10.01.2010 do 10.07.2010 nie je premlčaných, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi v rámci výroku napadnutého rozsudku sumu 157,50 eura s tam špecifikovaným
príslušenstvom. Priznaných 157,50 eura predstavuje 7 splátok po 22,50 eura za jednu splátku (22,50
x 7 =157,50) spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,50 eura za mesiace január už júl
2010, vždy od 11-teho dňa v mesiaci, až do zaplatenia.

5.Vostatnejčasti,t.j.nadsumupriznaných157,50eurapožalovaných248,64euravrátaneuplatneného
príslušenstva, t. j. ohľadne 91,07 eura s prísl., súd prvej inštancie podanú žalobu, ako nedôvodnú
zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania
podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a podľa § 388 CSP tento zmenil tak, že žalobcovi bude priznaný uplatnený nárok 248,64
eura spolu s príslušenstvom v plnom rozsahu. Eventuálne odvolaciemu súdu navrhol procesný postup
podľa § 389 ods. 1 CSP, ktorý by mal za následok zrušenie tohto rozsudku s následným vrátením

veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. K uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere došlo dňa 09.08.2005. Ustanovenie, na základe ktorého

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľských úveroch neobsahuje
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ je účinné až od 01.01.2008 (novela zák. č. 568/2007
Z. z.). Na základe uvedeného potom žalobca zastáva ten názor, že pokiaľ nie je splnená podmienka
podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z., nie je uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená „sankcia“ podľa zákonných

ustanovení platných a účinných v čase uzavretia zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 258/2001 Z. z.),
nastáva iba v prípade, ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo nie je daný prípad,
nakoľko táto je v predmetnej zmluve uvedená. Rovnako súdom nebolo možné poukazovať ani na ust. §
4 ods. 5 cit. zák., pretože úrok a aj poplatky sú špecifikované v úvodných ustanoveniach tejto zmluvy. V
tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutie KS v Trnave zo dňa 30.10.2015

sp. zn. 11Co/807/2014.

8. Žalobca ďalej poukázal na rozporný výklad ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z., podľa
ktorého súčasťou zmluvy musí byť presný rozpis, aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a
aká na poplatky, ktorý protirečí Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 ES z 23.04.2008

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102EHS, ktorá smernica aj bola
transformovaná do nášho právneho poriadku práve zákonom o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 10
ods.2písm.h/tejtosmernice„Zmluvaoúverezrozumiteľneaskutočneuvádzavýšku,početafrekvenciusplátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými úvermi na účely splatenia.

9. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo
veci C-42/15, v ktorom bolo judikované, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej
právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak táto sankcia je
primeraná iba pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie RPMN, prípadnej existencie notárskych

poplatkov, alebo neuvedenie počtu a frekvencie splátok. Ďalej v predmetnom rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ bolo judikované aj to, že za primerané, by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie
niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah
svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Záverom žalobca požiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania spolu
v sume 51,01 eura.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania, zvoliac

pritomprocesnýpostuppodľa§378ods.1a§380ods.1CSP,beznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd dospel tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu
zo dňa 04.10.2017 je opodstatnené a preto o ňom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15.08.2017 č. k. 6C/72/2013-273 v
napadnutých častiach výrokov podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko nevzhliadol dôvod k potvrdeniu, alebo

k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V danom prípade rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu proti rozsudku OS Komárno zo dňa
15.08.2017 č. k. 6C/72/2013-273 v napadnutých častiach výrokov (zamietajúci a o náhrade trov konania)
odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu posúdeniu Zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 09.08.2005, čo sa prejavilo v zmene napadnutého rozsudku, tak ako je
uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Predmetnú zmluvu vzhľadom na dátum jej uzatvorenia, t. j.
09.08.2015 nie je možné považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, pretože ust. § 4 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z. z., účinného do 31.12.2007 umožňovalo takúto zmluvu považovať za bezúročnú a bez
poplatkov iba v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zák., t. j. ak neobsahovala uvedenie ročnej percentuálnej

miery základov, čo však nie je daný prípad, pretože tento údaj je v zmluve zo dňa 09.08.2005 uvedený.
Až novelou realizovanou zák. č. 568/2007 Z. z., nadobudlo od 01.01.2008 účinnosť ust. § 4 ods. 2
písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, podľa ktorého, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
zakotvené pod týmito jednotlivými písmenami, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Vychádzajúc
predovšetkým z dátumu uzatvorenia predmetnej zmluvy, ako aj s poukazom na v čase uzatvorenia tejto

zmluvy aktuálne platnú právnu úpravu, nie je možné Zmluvu o poskytnutí splátkového úveru zo dňa
09.08.2005 považovať za bezúročnú a bez poplatkov, tak ako nesprávne konštatoval v napadnutom
rozsudkusúdprvejinštancie.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenaobsahrozhodnutiaKSvTrnave
zo dňa 30.10.2015 sp. zn. 11Co/807/2014.

14. Na margo výkladu prvoinštančného súdu vzťahujúceho sa na záväznosť rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorého závery sa majú týkať iba výkladu Smernice 2008/48
Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 22.04.2008, a nie vnútroštátneho predpisu odvolací súd
poznamenáva, že týmto rozsudkom, ako aj Smernicou 2008/48 Európskeho parlamentu a Rady zodňa 23.04.2008, a nie vnútroštátneho predpisu odvolací súd poznamenáva, že týmto rozsudkom ako
aj Smernicou 2008/48 je Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie viazaná. Z odôvodnenia
tohto rozsudku je možné vyvodiť ten záver, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom iba na základe žiadosti spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne
a kedykoľvek počas doby trvania úverovej zmluvy odovzdať spotrebiteľovi výpis vo forme amortizačnej
tabuľky viažucej sa k tomu, koľko z jednotlivo splatených splátok sa započítava na úhradu úveru (istiny)
a koľko sa započítava na príslušenstvo istiny (úroky). V nadväznosti na uvedené je potrebné akceptovať
aj obsah článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48.

15. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že predmetom tohto konania po právoplatnom zastavení konania,
či už pôvodne voči žalovanej v 2./ rade (úplné zastavenie konania) alebo voči žalovanému (čiastočné
zastavenie konania) je zaplatenie sumy 248,64 eura s prísl., a nie zaplatenie sumy 223,64 eura, ako
v záhlaví napadnutého rozsudku uvádza súd prvej inštancie. Samotný súd prvej inštancie v odseku 9/
odôvodnenia v poradí svojho druhého rozsudku vo veci samej zo dňa 13.09.2016 č. k. 6C/72/2013-214

okrem iného konštatuje, že po čiastočnom zastavení konania je predmetom rozhodovania uplatnený
nárok žalobcu voči žalovanému (pôvodne žalovanému v 1./ rade) v sume 248,64 eura. Žalobca na čl.
182 v písomnom podaní zo dňa 07.09.2016 okrem čiastočného späťvzatia žaloby po sumu 1.486,08
eura voči žalovanému poznamenáva, že voči tomuto subjektu si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy
248,64 eura s príslušenstvom (7 splátok á 35,52 eura za jednu splátku spolu s 9 % ročným úrokom

z omeškania z každej splátky). Takisto aj v písomnom odvolaní zo dňa 04.10.2017 smerujúceho voči
rozsudku OS Komárno zo dňa 15.08.2017 č. k. 6C/72/2013-273 žalobca uvádza, že predmetom jeho
nároku voči žalovanému je zaplatenie sumy 248,64 eura s príslušenstvom. Pokiaľ súd prvej inštancie v
odseku 1/ odôvodnenia napadnutého rozsudku spomína aj čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu ohľadne
zaplatenia 25 eur (dňa 07.04.2014), tak predmetné späťvzatie bolo realizované, dva roky predtým,

ako žalobca špecifikoval svoj nárok voči žalovanému na sumu 248,64 eura s príslušenstvom, a ktorý
nárok, resp. jeho výšku akceptoval aj súd prvej inštancie, pretože na jeho totožnú výšku poukazoval v
nasledujúcom rozhodnutí vo veci samej (zo dňa 13.09.2016).

16. Z uplatneného nároku žalobcu v sume 248,64 eura s príslušenstvom voči žalovanému už bola

žalobcovi priznaná právoplatne suma 157,50 eura s príslušenstvom a to rozsudkom OS Komárno zo dňa
15.08.2017 č. k. 6C/72/2013-273 (pretože v tejto časti výroku žiadny z účastníkov odvolanie nepodal) a
to za sedem mesačných splátok splatných od 10.01.2010 do 10.07.2017 v sume 22,50 eura za jednu
splátku, pri konštatovaní súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
09.08.2015. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd predmetnú zmluvu na rozdiel od prvoinštančného súdu

nepovažoval za bezúročnú a bez poplatkov, rozhodol o priznaní nároku žalobcovi ešte aj v sume 91,07
eura s príslušenstvom a to za sedem mesačných splátok za obdobie od 10.01.2010 do 10.07.2010 za
jednusplátkuvsume13,01euras9%úrokomzomeškaniaod11dňavkaždommesiaciodjanuára2010
až do júla (vrátane) 2010 až do zaplatenia, pri konštatovaní, že predmetný úver je s poplatkami a úrokmi.
Právoplatne priznaná suma 157,50 eura žalobcovi spolu s príslušenstvom zo strany prvoinštančného

súdu a suma 91,07 eura spolu s príslušenstvom zo strany odvolacieho súdu týmto rozsudkom dávajú
v súčte po zaokrúhlení tú sumu, ktorú v poslednej úprave žalobného petitu požadoval žalobca, t. j.
248,64 eura. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nepovažoval predmetnú zmluvu o splátkovom úvere
za bezúročnú a bez poplatkov, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 7-ich splátok za január až júl 2010
v hodnote 35,52 eura za jednu splátku, súd prvej inštancie priznal tento nárok žalobcovi síce za to isté

obdobie aj za ten istý počet splátok, avšak iba vo výške 22,50 eura za jednu splátku, pretože predmetný
úver na rozdiel od odvolacieho súdu nesprávne považoval za bezúročný a bez poplatkov. O výške
priznaného príslušenstva žalobcovi rozhodol súd podľa § 517 ods. 1, 2 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z.
V danom prípade vzhľadom na výšku priznanej istiny spolu s príslušenstvom žalobcovi, odvolací súd
nevzhliadol žalovanému povoliť mesačné splátky tejto istiny po 20 eur mesačne podľa § 232 ods. 3 CSP.

17. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods.
1, 2 CSP s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi voči žalovanému, pretože
žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1
CSP s tým, že nárok na ich náhradu voči žalovanému priznal žalobcovi v plnom rozsahu, nakoľko tento
mal v odvolacom konaní plný úspech.19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).