Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220162
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217220162.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľky - plnoletého
dieťaťa: G., v konaní zast. advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7, proti
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: V., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Natália Borsosová, s.r.o., so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya č. 6, o návrhu na zvýšenie vyživovacej

povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
12Pc/60/2017- 116 zo dňa 14. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu

povinná platiť výživné: V. B., nar. XX.XX.XXXX na navrhovateľku - plnoleté dieťa: G. B., nar. XX.X.XXXX
a to zo sumy 500,- Sk mesačne na 100,- Eur mesačne, počnúc od 3.10.2017. Určil, že výživné je splatné
vždy do 15.dňa, toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky - plnoletého dieťaťa. Zaostalé
splatné výživné na G. B. za obdobie od 3.10.2017 do 31.5.2018 vo výške 396,69 Eur, súd povolil V.
B. splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Zároveň zmenil rozsudok

Okresného súdu Komárno 12C/126/2004 zo dňa 14.1.2005 v časti o výživnom. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 62 ods. 2,3,4,5 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, nakoľko sa priebežne pripravuje na budúce povolanie a nie
jeschopnásamasaživiť.Plnoletédieťauviedlo vydokladovalolistinnýmidôkazmipribližnúvýškusvojich
výdavkov, ktorá predstavuje cca 350,- Eur. Súd konštatoval, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu

sa príjem otca podstatne zvýšil a to aj napriek tomu, že sa stal nezamestnaným a vznikol mu nárok
na nezamestnaneckú podporu. Súd však pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z posledných
12 mesiacov, kedy príjem otca spolu s diétami dosahoval cca 1000,- Eur. Skutočnosť, že dohodou
rozviazal pracovný pomer súd vyhodnotil tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Zároveň zohľadnil, že matka platí na výživu dieťaťa sumou 100,- Eur a okrem toho jej hradí aj

náklady s používaním motorového vozidla. Uviedol, že vzhľadom na výšku príjmu plnoletého dieťaťa,
ktorý nie je ani pravidelný, neprihliadol na príjmy dieťaťa. Súd hodnotiac jednotlivo všetky dôkazy ako aj
vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že otec bez ohrozenia svojej vlastnej životnej úrovne a životnej
úrovne svojej rodiny je schopný na výživu plnoletého dieťaťa prispievať sumou 100,- Eur a to počnúc
odo dňa podania návrhu t.j. od 3.10.2017. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vzniklo zaostalé výživné
za obdobie od 3.10.2017 do 31.5.2018 a to vo výške 396,69 Eur, ktoré súd s poukazom na ustanovenie

§ 232 CSP umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok až do vyrovnania.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Zástupkyňa plnoletého dieťaťa si uplatnila náhradu trov konania vo výške 1099,20 Eur a mala za to,
že sú splnené dôvody osobitného zreteľa. Z ustanovenia § 52 CMP vyplýva, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP súd môže
náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Uviedol,
že ustanovenie § 55 CMP predstavuje prelomenie generálnej klauzuly, avšak v konaniach podľa CMP
vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ak súd vyhodnotí,
že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé môže priznať nárok na náhradu trov konania.

Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, za
predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o
konania vymenované v § 53 CMP. Pri hodnotení kritéria by súd nemal ako jediné kritérium zohľadňovať
osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. V
danom prípade súd dospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania by nebolo spravodlivé, nakoľko v
konaní nevznikli jednorázové obštrukcie zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné a

taktiež nešlo ani o šikanózne konanie. Otec v priebehu celého konania výživné platil na plnoleté dieťa vo
výške 50,- Eur, teda samotné konanie nebolo iniciované z toho dôvodu, že by otec úplne odmietal svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť. Spornou bola len výška výživného, ktorú súd nakoniec po vykonanom
dokazovaní určil.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podala písomne v zákonnej

lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách
konania zmenil a priznal navrhovateľke náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia, ako aj náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedla, že nestotožňuje s tým, že priznanie náhrady trov konania navrhovateľke
by v danom prípade nebolo spravodlivé a okolnosti prejednávanej veci nezakladajú relevantnosť pre
takéto rozhodnutie. V danom prípade bola nútená uplatniť si výživné voči svojmu otcovi i z dôvodu, že

je bez akéhokoľvek príjmu. Do starostlivosti ju prichýlila jej teta, ktorá suplovala rodičovské povinnosti
a starostlivosť. Keďže navrhovateľka bola bez akýchkoľvek príjmov, žiadala svojho otca, aby jej okrem
doteraz určeného výživného prispieval aspoň sumou 100,- eur, čo však otec odmietol. Uviedla, že z
hľadiska spravodlivosti je skutočne nespravodlivé, pokiaľ by v situácii neschopnosti samostatne sa živiť,
nemala nárok na náhradu trov konania, ktorú náhradu za ňu uhrádzala jej teta, ktorá aj bez týchto

výdavkov supluje jej rodičov.
4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým
výrokom v rozsudku súdu prvej inštancie a navrhuje ho potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania. K vyčísleniu trov právneho zastupovania, uviedol, že súdu navrhovateľka nepredložila riadne
vyčíslenie trov konania ani v prvoinštančnom ani v odvolacom konaní. Poukázal na § 58 CMP , podľa

ktorého o výške trov konania súd rozhodne rozhodnutím, ktorým konanie končí. Právna zástupkyňa
navrhovateľky na pojednávaní dňa 14.6.2018 síce vyčíslila trovy konania vo výške 1099,20 eur, avšak
z jej prednesu nie je zrejmé, či sa pri výpočte riadila vyhláškou č. 655/2004 Z.z., či sa jedná o tarifnú
odmenu alebo sa na odmene dohodli inak. Uviedol, že spôsob výpočtu trov právneho zastupovania
a výšku režijného paušálu upravuje vyhláška č. 655/2004 Z.z., čo predloženému výpočtu právnej

zástupkyne navrhovateľky nezodpovedá. Nakoľko navrhovateľka má v konaní právneho zástupcu, ktorý
ovláda zákonné ustanovenia upravujúce uplatnenie si trov konania, je toho názoru, že v odvolacom
konaní sú splnené podmienky na aplikáciu ust § 54 a § 55 CMP, lebo jeho trovy v odvolacom konaní
vznikli z dôvodu, že navrhovateľka si síce uplatňuje trovy aj v odvolacom konaní, avšak vyčíslenie
odvolaciemu súdu riadne nepredložila, a súd jej ho z toho dôvodu nemôže priznať. Jeho trovy v

odvolacom konaní teda vznikli zavinením navrhovateľky, resp. jej právnej zástupkyne, preto si ich v
tomto odvolacom konaní uplatňuje.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť.

6. V prejednávanej veci sa navrhovateľka - plnoleté dieťa podaným návrhom domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné zo sumy 500,- Sk na 175,-
Eur mesačne. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je študentkou denného štúdia na H. Jej výdavky

sú také vysoké, že bez pomoci rodičov nie je schopná sa sama uživiť. Žije v domácnosti svojej tety D. F..
Matka jej dobrovoľne prispieva na výživu sumou 100 eur. Otec navrhovateľky, s návrhom na zvýšenie
výživného nesúhlasil. Navrhol zvýšiť výživné na 50,- Eur mesačne a poukázal na to, že celý čas od
predchádzajúceho rozhodnutia súdu platil výživné vo výške 50,- Eur. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, žemá novú rodinu a dva a pol roka s ním žila dcéra v spoločnej domácnosti, kedy jej on zabezpečoval
osobné potreby.
7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.
8. Podľa §55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
9. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

10. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, v dôsledku verejného záujmu, ktorý je
prítomný v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať ani sankčnú funkciu trov konania,
ktorá by sa mala pomeriavať v súlade so zásadou úspechu. Okrem prítomnosti verejného záujmu,
ktorý je rozhodujúci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov
konania, ako je to v sporovom konaní, je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch. Jedným z nich je
jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v konaniach, ktoré možno

začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Ďalším je potom
práve skutočnosť, že konanie podľa Civilného mimosporového poriadku možno začať aj bez návrhu (§
23 ods. 2 CMP).
11. Priznanie nároku na náhradu trov konania je v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku
výnimočné, keďže všeobecné pravidlo o náhrade trov v CMP je, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve
výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v tam taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu
trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo
požadovať, a v súlade § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo
konaní vymenovaných v § 53 CMP. Predmetné ustanovenie reflektuje na to, že rozhodovanie o nároku

na náhradu trov podľa predmetného zákona je skôr výnimočné. Uplatnenie nároku na náhradu trov
konania je predpokladom jeho priznania. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania nie je
ich vyčíslenie, ale len ich uplatnenie.
12.Vpredmetnejvecisiprávnazástupkyňanavrhovateľkynapojednávanídňa14.6.2018uplatnilanárok
na náhradu trov konania vo výške 1099,20 eura, uvádzajúc, že odmena za jeden úkon predstavuje

sumu 220 eur + režijný paušál 9 eur + 20% DPH, a to za 4 úkony právnej služby. Dôvodila, že sú
splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko ide o výživné na plnoleté dieťa. Súd prvej inštancie
napadnutým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože
priznanie náhrady trov konania by nebolo spravodlivé. Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie o posúdení nároku na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP

predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka náležite odôvodnená.
Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, nie sú jediným kritériom
osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci. V konaní
sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca zo sumy 16,60 eura na
sumu 175 eur, pričom otec jej dobrovoľne prispieval výživným v sume 50 a následne 100 eur. Otec

sa dôvodne v konaní bránil proti navrhovateľkou požadovanej výške výživného poukazujúc na 2 nové
vyživovaciepovinnosti.Takakoskonštatovalajsúdprvejinštancie,vkonanínevznikaližiadneobštrukcie
zo strany otca, ktorý si napokon riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a skutočnosť, že nesúhlasil
s výškou vyživovacej povinnosti nemožno hodnotiť v jeho neprospech. Odvolací súd je toho názoru,
že v danej veci ide o bežné konanie o zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, pričom

táto vec nevykazuje žiadne znaky výnimočného prípadu, pri ktorom by bolo dôvod na vybočenie zo
všeobecnej princípu o náhrade trov konania uvedeného v § 52 CMP. Nakoniec ani právna zástupkyňa
navrhovateľky žiadnym spôsobom neodôvodnila prečo by v tejto veci malo ísť o výnimočný prípad
odôvodňujúci priznanie nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

13. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom právnej zástupkyne otca, ktorá poukazovala na ust. § 58
CMP s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľky si nevyčíslila riadne trovy, a preto jej nevznikol na ne
nárok. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd bude rozhodovať aj o nároku, aj o výške trov konania v
jednomrozhodnutí,atovrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Niejevšakpovinnosťtoho,ktosináhradu
trov konania uplatňuje, ani jeho právneho zástupcu, vyčísliť trovy konania. Trovy konania sa priznajú v

rozsahu, v akom sú zrejme z obsahu súdneho spisu. Keďže v danej veci nevznikol navrhovateľke nárok
na náhradu trov konania, nebol ani dôvod, aby sa súd prvej inštancie zaoberal vyčíslovaním výšky trov
konania.14. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
postupoval pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v súlade s citovanými ustanoveniami.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.
15. V odvolacom konaní si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania právna zástupkyňa otca.
Odvolacísúdotrováchkonaniarozhodolpodľa§396ods.1CSPa §52CMPtak,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania vychádzajúc už z vyššie uvedenej koncepcie nároku
na náhradu trov v predmetnom konaní.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).