Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217222028
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217222028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky D. M. rod.
Ď. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. XXX/X v T. zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Ferenčíkom
PhD. s.r.o. Advokátskou kanceláriou so sídlom na Krivej ul. č. 23 v Košiciach a manžela navrhovateľky
C. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. v súčasnosti s doručovacou adresou Š. N. D. č. XXX T. v konaní
o rozvod manželstva o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo
6.3.2018 č.k. 14Pc/101/2017-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté

20.7.1985 zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Košice, vo zv. II ročník 1985 na strane 139
pod por. č. 159 a žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tak, že dokazovaním mal nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov
konania je hlboko a vážne rozvrátené, neplniace žiadnu zo svojich funkcií a je iba formálnym zväzkom,
pretože manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, neudržiavajú vzájomný
kontakt a nerozumejú si ani v citovej oblasti. Konštatoval, že manželia sa pokúsili o záchranu ich

manželstva bezúspešne, preto v súčasnosti ani jeden z nich nepripúšťa možnosť obnoviť manželské
spolužitie. Zistil, že príčinou rozvratu ich manželstva je vzájomné citové odcudzenie, spôsobené najmä
mimomanželským pomerom manžela navrhovateľky a následným vzájomným citovým odcudzením.
Vyjadril názor, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, a pretože už nie je
schopné plniť ani jednu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine manželstvo rozviedol. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s odôvodnením, že
rozsudok považuje za predčasný, pretože je presvedčený, že je možná obnova manželského spolužitia,
ktorú si uvedomil po vyhlásení rozsudku. Konštatoval, že má manželku rád a napriek tomu, že súhlasil
pred súdom prvej inštancie s rozvodom manželstva, vie si predstaviť spoločný život s ňou bez výčitiek
vo vzájomnej úcte bez vážnych konfliktov a v harmónii.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že podľa jej názoru jeho odvolanie nespĺňa

zákonom kladené požiadavky ani po formálnej ani po obsahovej stránke, a preto nie je dôvod, aby sa
ním odvolací súd zaoberal a v záujme rýchleho a hospodárneho konania jeho odvolací návrh zamietol.5. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s §
191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manžela navrhovateľky uplatnenými v
odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a manžel navrhovateľky
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok

iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že jediným
hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Pri skúmaní vážnosti
rozvratu manželstva je povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný citový
vzťah medzi manželmi, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi. Na zrušenie manželstva
rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal

povinnosť manželstvo rozviesť. Znamená to, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom
ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v tejto právnej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. K odvolacím námietkam
manžela navrhovateľky odvolací súd dodáva, že z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že

manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, čo potvrdil aj manžel navrhovateľky pred súdom prvej inštancie,
predktorýmsúhlasilsrozvodommanželstvazapríčinenýmvýlučnením,konkrétnemanželskouneverou.
Manželka navrhovateľa ako pred súdom prvej inštancie tak aj v odvolaní zdôraznila, že nechce zotrvať v
manželstve, obnovenie ktorého si po nevere svojho manžela a neplnení účelu manželstva v súčasnosti
nevie predstaviť. Odvolací súd konštatuje, že postoj manžela navrhovateľky k manželstvu deklarovaný

v podanom odvolaní nie je možné hodnotiť ako úprimnú snahu o obnovenie spolužitia, pretože ani pred
súdom prvej inštancie, ani v štádiu odvolacieho konania nevyvinul žiadnu reálnu iniciatívu smerujúcu
k zmene postoja manželky vo vzťahu k eventuálnemu obnoveniu funkcií ich manželstva. Vzhľadom na
skutkové zistenia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania
neplní svoj účel, pretože nevytvára rodinné prostredie, v ktorom by manželia žili spolu vo vzájomnej

zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc , pričom tento rozvrat je hlboký a
trvalý o čom svedčí aj skutočnosť, že manželia spolu nekomunikujú, dlhodobo sa intímne nestýkajú a
reparácia ich vzťahu v dôsledku absolútnej rezignácie manželky navrhovateľa je vylúčená. Vzhľadom
na jej odmietavý postoj k zachovaniu manželstva nemožno ani očakávať, že svoj postoj k manželskému
spolužitiu prehodnotí. Súčasný právny stav neumožňuje súdu donútiť manželku navrhovateľa zotrvať

v nefunkčnom manželstve, ktoré považuje ona za neperspektívne a svoj ďalší život nemieni prežiť
vo vzťahu s manželom, ktorý sa dopustil manželskej nevery. Manželom navrhovateľky prezentovaná
snaha o zachovanie manželského spolužitia iba vo verbálnej rovine vyznieva v kontexte dlhodobého
reálneho neriešenia problémov nevieryhodne. Záujem manžela navrhovateľky o zotrvanie manželstva
nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať v manželstve s manželom. Na

základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, a preto jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods.
2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).