Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415220404
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415220404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

DagmarPodhorcovejaJUDr.JarmilyPogranovej,vprávnejvecit.č.plnoletého:G.F.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom L., D. 7, dieťa rodičov: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X., Dr. T. C. E.. XX, zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2 a
T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q., R. XX, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková
s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o návrhu na zvýšenie a zníženie výživného, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. apríla 2018 č. k. 11P/258/2015-440 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti matky

m e n í tak, že z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 300 eur na 100 eur mesačne,
počnúc od 13.11.2017.

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11PPom/3/2013-154 z 13.12.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.03.2014 č. k. 8CoPom/1/2014-185 a v
spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.11.2014 č. k. 11PPom/3/2013-241 v
časti vyživovacej povinnosti matky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 13.12.2013 č. k. 11PPOm/3/2013-154 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
8CoPom/1/2014-185 zo dňa 06.03.2013 a v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.
11PPOm/3/2013-241 zo dňa 21.11.2014 v časti o výživnom už t. č. plnoletého G. F., nar. XX.XX.XXXX
tak, že znížil vyživovaciu povinnosť rodičov, zo strany matky zo sumy 300 eur na 160 eur mesačne
počnúc od 15.01.2014 a zo strany otca zo sumy 150 eur na 120 eur mesačne počnúc od 26.01.2017,

ktoré výživné sú rodičia povinní platiť vždy do 15-dňa v mesiaci k rukám plnoletého G. F.. Návrh
plnoletého G. F. na zvýšenie výživného zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že naposledy o mal. G. F., nar. XX.XX.XXXX bolo rozhodované
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.12.2013 č. k. 11PPOm/3/2013-154 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoPom/1/2014-185 a v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu

Nové Zámky č. k. 11PPOm/3/2013-241 zo dňa 21.11.2014, ktorým bol mal. G. zverený do náhradnej
osobnej starostlivosti navrhovateľovi I. R. od XX.XX.XXXX. Rodičia boli zaviazaní prispievať na jeho
výživu, matka sumou 300 eur mesačne a otec sumou 150 eur mesačne počnúc od 23.05.2013. V tom
čase matka dosahovala čistý mesačný príjem 590,46 eura, žila v spoločnej domácnosti s manželomv U., popri zamestnaní študovala. Otec v tom čase žil v K. a dosahoval čistý mesačný príjem 914,10
eura. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine.
Mal za preukázanú zmenu pomerov na strane t. č. už plnoletého syna, keď bolo preukázané, že G. F.

navštevoval základnú školu v U. Q., potom nastúpil na X-ročné I. v U. Q., kde chodil 2 roky, pokračoval
v štúdiu 1 rok na 8-ročnom I. v R. a 1 rok na G. gymnáziu v U. Q.. Potom chodil na strednú školu v L. 2
roky a prestúpil na strednú školu v F., kde je v 3. ročníku. Zo správ z Dopravnej akadémie v F. mal súd za
preukázané, že G. F. študoval na ich škole od 01.09.2017 do 16.10.2017 a potom prestúpil na E. B. L.
D.. Matka i naďalej žije v U., je zamestnaná a popri zamestnaní stále študuje, jej čistý mesačný zárobok

bol vo výške 560 eur a od septembra 2016 do októbra 2017 vo výške 667,69 eura. Otec sa vrátil na
Slovensko v polovici roku 2016, zamestnal sa v spoločnosti Y., s.r.o. kde jeho mzda bola 405 eur, kde
však pracoval len 1 mesiac, od 15.11.2016 sa zamestnal v spoločnosti I., s.r.o., so sídlom W. a jeho
čistý mesačný príjem bol 745 eur. Býva v 2-izbovom byte, ktorý zakúpil za sumu 51.200 eur a na kúpu
bytu si zobral hypotéku vo výške 48.000 eur, ktorú splácal vo výške 230 eur mesačne. Z takto zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že je potrebné znížiť vyživovaciu povinnosť matky na sumu 160 eur

mesačne a otca na sumu 120 eur mesačne. Mal za preukázané, že t. č. už plnoletý syn študuje už na
tretej strednej škole, pričom došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. V súčasnosti matka
je v rozvodovom konaní so svojim manželom, došlo k podstatnému zníženiu jej príjmu, jej súčasný
príjem je vo výške 667 eur mesačne a poberá výživné od svojho manžela vo výške 150 eur mesačne.
Keďže matka v súčasnej dobe študuje tak ako študovala aj pri poslednom rozhodovaní o výživnom,

dospel k záveru, že je potrebné jej vyživovaciu povinnosť znížiť. Taktiež na strane otca došlo k zmene
pomerov, a preto znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 120 eur mesačne. Zároveň zamietol návrh
plnoletého na zvýšenie výživného, pretože príjem oboch rodičov nedosahuje takú výšku, aby mohli platiť
požadované výživné. Plnoletý je t. č. už vo veku 20 rokov a v prípade jeho riadneho štúdia by už strednú
školu ukončil a mohol sa zamestnať. Tiež poukázal na to, že si môže privyrobiť aj brigádne, prípadne si

vybaviť štipendium na zvýšenie svojho príjmu, avšak nemal za preukázané, že by sa nejakým spôsobom
snažil zlepšiť si príjem. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním matka a domáhala sa jeho
zmeny tak, že bude znížená jej vyživovacia povinnosť na 100 eur mesačne počnúc od 15.01.2016. V

dôvodoch svojho odvolania uviedla, že jej súčasný príjem je 667 eur, pričom má aj výživné od manžela
vo výške 150 eur, avšak len nájomné je vo výške 360 eur. Tiež má náklady spojené s cestou z miesta
bydliskadomiestavýkonupráce,ktoréjenutnépovažovaťzadôvodnevynaložené,nakoľkodomiestajej
pracoviska musí dochádzať motorovým vozidlom. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej mesačné
výdavky, keď niektoré z nich vôbec nevzal na zreteľ. Poukázala na to, že syn už dovŕšil 20. rok svojho

života a je v jeho možnostiach privyrábať si aj formou brigádnickej činnosti a týmto spôsobom financovať
svoje potreby. Uviedla, že cieľom výživného nie je potrebné pokryť všetky náklady spoločnej domácnosti,
v ktorej žije spolu s I. R., pričom sa domnieva, že byt, v ktorom bývajú, je práve financovaný z príjmov
syna titulom výživného od rodičov. Pokiaľ mu nevyhovuje pobyt na študentskom internáte, je v jeho
možnostiach bývať v prenajatom byte spolu s inými študentmi, pričom však on odmieta akúkoľvek inú

alternatívu ako financovanie prenajatého bytu, v ktorom by mohol žiť len spolu s pánom R.. Poukázala
tiež na to, že opakovane strieda školy a v súčasnosti by už dávnom mohol mať ukončené štúdium
a mohol by byť súčasťou pracovného života. Z jeho strany preto ide o účelové predlžovanie statusu
nezaopatreného dieťaťa na úkor svojich rodičov.
VdoplneníodvolaniapredložilapotvrdenieStrednejodbornejškolyD.,kdejejoznámili,žeod17.10.2017

G. F. nenastúpil na štúdium, a preto prestal byť žiakom školy od 13.11.2017.

4. Otec ani plnoletý syn sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) prejednal vec na odvolacom pojednávaní po doplnení dokazovania oboznámením sa listinou a to
potvrdením Strednej odbornej školy D. dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti matky je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť a to zo strany
matky na 160 eur mesačne počnúc od 15.01.2016, zo strany otca na 120 eur mesačne od 26.01.2017
a návrh plnoletého G. F. na zvýšenie výživného zamietol. Rozsudok bol napadnutý odvolaním len zostrany matky, a preto rozsudok v časti zníženia vyživovacej povinnosti otca a v časti zamietajúcej, ktorým
súd zamietol návrh plnoletého syna na zvýšenie výživného v dôsledku absencie odvolania nadobudol
právoplatnosť a prieskumom odvolacieho pojednávania bola len časť, v ktorej súd znížil vyživovaciu

povinnosť matky zo sumy 300 na 160 eur mesačne.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmeniapomery.Okremvýživnéhopremal.dieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnálennanávrh.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine potrebnou na to, aby súd mohol
vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu pomerov, ktorá s
prihliadnutím na všetky okolnosti môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď táto

zmena sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane
povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na
strane povinného môže byť takouto zmenou pomerov strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť,
vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd

preukázané, že sa zmenili pomery, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

10.Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelzhodnesnázoromsúduprvejinštancie,žejedôvodnéznížiť
vyživovaciupovinnosťmatky,avšaknieodčasuakopožadovala,keďžemožnokonštatovať,žejejpríjem
od poslednej úpravy výživného sa až takým závažným spôsobom neznížil. Naopak v čase poslednej

úpravy výživného dosahovala príjem 590,46 eura, v súčasnosti má príjem 667 eur, pričom poberá aj
výživné od svojho manžela vo výške 150 eur mesačne. Rozdiel je len v tom, že v súčasnosti už nežije v
spoločnej domácnosti so svojim manželom, a teda náklady na domácnosť znáša sama. Odvolací súd
však prihliadal i na tú skutočnosť, že matka pracuje len na polovičný úväzok a je teda v jej schopnostiach
a možnostiach dosahovať i vyšší príjem, ako v súčasnosti dosahuje. Aj naďalej popri zamestnaní študuje

tak, ako študovala v čase poslednej úpravy výživného, a preto jej návrh na zníženie výživného počnúc
od 15.01.2016 nepovažoval odvolací súd za dôvodný. Nesporne však z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že plnoletý syn počnúc dňom 13.11.2017 nenastúpil na riadne štúdium na Strednú odbornú
školu v D., a preto odvolací súd počnúc uvedeným dňom znížil vyživovaciu povinnosť matky tak, ako
požadovala na 100 eur mesačne, keďže od uvedeného obdobia možno mať za to, že je v schopnostiach

a možnostiach i plnoletého syna, aby si či už brigádnicky prípadne v riadnom trvalom pracovnom pomere
svoju výživu zabezpečil. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca matky predložil potvrdenie, z
ktorého vyplývalo, že G. F. by mal byť od 03.09.2018 študentom Obchodnej akadémie v M. G., avšak
tento požiadal o individuálne učebný plán, pričom komisionálne skúšky má vykonať do 31.01.2019.
Za takejto situácie je otázne, či by nebol dôvod i na zrušenie vyživovacej povinnosti matky voči t. č.

už plnoletému synovi, avšak odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a preto znížil
vyživovaciu povinnosť matky na 100 eur mesačne tak, ako požadovala v odvolacom návrhu, avšak
počnúc od 13.11.2017, t. j. od času, ako plnoletý syn nenastúpil na strednú školu v D..

11. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd

výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí
d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti

f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu