Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716205716
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716205716.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v spore žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., V.. S.. D. X proti žalovanej: Z.. B. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., U. XX, právne zastúpenej
JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, IČO: 31 976 204, o
určenie práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), o

odvolaní žalobcu a žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. novembra 2017
č.k. 19C/135/2016-84

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku uznesenia pod č. I.

II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania pod č. II.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví rozhodol tak, že
konanie zastavil. Druhým výrokom stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. O zastavení konania rozhodol podľa § 144, § 145 CSP, nakoľko žalobca vzal žalobu späť po začatí

pojednávania a žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu ich
náhradu nepriznal a to vzhľadom na charakter konania, ktorého cieľom je úprava práv a povinností
vyplývajúcichzBSMsúdom,pretožebývalímanželiasaoichvýkonenedohodli.Uviedol,žekonaniebolo
vyvolané neschopnosťou strán sporu dohodnúť sa o výkone práv vyplývajúcich z užívania spoločného

majetku. Pri rozhodovaní podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nie je viazaný návrhmi strán
na spôsob úpravy práv a povinností. Nie je preto možné určiť, ktorá zo strán sporu je v konaní úspešná,
v tomto prípade, ktorá strana procesne zastavila konanie. K zastaveniu konania pre späťvzatie došlo
z dôvodu, že strany sporu sa v konaní 18Pc/6/2016 dohodli o práve k súdenému motorovému vozidlu.
Žalovaná v konaní o vyporiadaní BSM navrhla prikázať motorové vozidlo do jej vlastníctva, s čím je
spojené aj právo vozidlo užívať. Žalobca s takýmto vyporiadaním súhlasil, ako vyplýva z odôvodnenia

rozsudku. Proti rozsudku o vyporiadaní BSM podal žalobca odvolanie, avšak z podaného odvolania
vyplýva, že odvolaním nebola napadnutá časť o prikázaní motorového vozidla do vlastníctva žalovanej.
Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že bývalí manželia sa o užívaní spoločnej veci dohodli a
preto považoval za správne, aby vzhľadom na charakter konania každá strana znášala svoje trovy.

4. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote (včas) žalobca a žalovaná odvolanie.5. Žalobca v odvolaní proti výroku o zastavení konania (výrok č. I) uviedol, že v roku 2016 podal na súd
prvej inštancie podnet o určenie práv a povinností vyplývajúcich z BSM na osobné motorové vozidlo
Škoda Octavia, o ktorom mal súd prvej inštancie rozhodnúť vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu

sa nevedeli dohodnúť na jeho užívaní. Žiadal preto, aby súd vrátil vec na ďalšie konanie, napriek
skutočnosti, že o veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 18Pc/6/2016.

6. Žalovaná v odvolaní proti výroku o trovách konania (výrok č. II) uviedla, že žalovaná sa v konaní
vedenom na Okresnom súde Michalovce pod č.k. 18Pc/6/2016, v procesnom postavení žalobkyne

žalobou zo dňa 07.09.2016, domáhala vyporiadania BSM žalovanej a žalobcu, ktoré zaniklo na základe
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/78/2015-234 zo dňa 25.11.2015 o rozvode manželstva a
o zverení mal. detí na čas po rozvode a úprave styku, ktorý nadobudol právoplatnosť okrem iného aj vo
výroku o rozvode manželstva dňa 14.01.2016, čím došlo k zániku BSM ex lege v súlade s § 148 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Poukazovala na to, že z obsahu spisu ako aj zo žaloby
vyplýva, že žalovaná sa pokúšala so žalobcom dohodnúť na mimosúdnom vyporiadaní BSM, o čom

predložila písomné dôkazy. Žalobca nemal záujem urovnať vzniknutú situáciu mimosúdne uzatvorením
dohody o vyporiadaní BSM a navyše podal žalobu, na základe ktorej bolo vedené predmetné konanie
č.k. 19C/135/2016. Žalovaná poukázala na § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 257 CSP a mala
za to, že v danom prípade procesné zavinenie zastavenia konania je na strane žalobcu, z dôvodu
späťvzatia žaloby. Žalovanej preto nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal byť postoj žalobcu na ťarchu

žalovanej vo forme povinnosti znášania trov právneho zastúpenia na vlastné náklady, nakoľko celé
predmetné konanie ako aj konanie o vyporiadanie zaniknutého BSM pod sp.zn. 18Pc/6/2016, bolo podľa
názoru žalovanej vyvolané pre postoj a správanie sa žalobcu, spočívajúce v neochote vyporiadať vec
mimosúdne. Žalovaná mala za to. že len z dôvodu, že sa v danom prípade jedná o konanie, u ktorého
usporiadanie vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu, nemôže táto skutočnosť

zakladaťautomatickúaplikáciu§257CSP.Podľanázoružalovanej,niesúvdanomprípadedanédôvody
osobitného zreteľa a nie je daná výnimočnosť, pre ktorú by mal byť aplikovaný postup podľa § 257
CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že
žalovanej priznáva náhradu trov konania vo výške 100% a zároveň aby odvolací súd priznal žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s povinnosťou žalobcu tieto uhradiť na účet právneho

zástupcu žalovanej JUDr. Jána Kizivata.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že z odvolania žalobcu nie sú zrejmé odvolacie
dôvody zakotvené v § 365 CSP, ktorými by žalobca odôvodňoval ním podané odvolanie a teda odvolanie
žalobcu nemá podľa názoru žalovanej zákonom predpísané a požadované náležitosti. Navrhla aby

odvolací súd podľa § 386 písm. d/ CSP za použitia § 392 CSP odmietol odvolanie žalobcu a priznal
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Zároveň žalovaná uviedla, že jej nie
je zrejmé z akého dôvodu podal žalobca odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, nakoľko
priamo žalobca na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 úkonom učineným ústne do zápisnice vzal
žalobu späť a teda rozhodnutie o zastavení konania je priamym dôsledkom prejavu vôle žalobcu

spočívajúceho v späťvzatí žaloby žalobcu. S poukazom na § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, žalobca v danom prípade nevystupuje ako
subjekt oprávnený podať odvolanie voči výroku uznesenia o zastavení konania. Vzhľadom k uvedenej
skutočnosti navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku potvrdiť ako vecne správne a priznať
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

9. Odvolací súd pred prejednaním odvolania žalobcu zisťoval, či odvolanie žalobcu proti uzneseniu vo
výroku o zastavení konania (výrok pod č. I) je prípustné podľa § 359 v spojení s § 386 písm. b/ CSP a

zistil, že odvolanie podala neoprávnená osoba.

10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Žalobca podal odvolanie proti výroku uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené (výrok č. I). Súd
prvej inštancie rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom na pojednávaní dňa
27.11.2017 (čl. 83 spisu). Ak už žalobca žalobu vzal späť, toto späťvzatie nemožno odvolať.13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý učinil späťvzatie žaloby, nie je osobou oprávnenou
na podanie odvolania proti výroku uznesenia, ktorým súd konanie na základe späťvzatia žaloby

zastavil, nakoľko sa jedná o rozhodnutie v súlade prejavenou vôľou žalobcu a tomu prislúchajúcemu
dispozičnému úkonu, ktorým bolo späťvzatie žaloby.

14.Keďžežalobcapodalodvolanieprotivýrokuuznesenia,ktorýmnebolorozhodnutévjehoneprospech
podľa § 359 CSP, odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.

15. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že boli splnené podmienky prípustnosti odvolania žalovanej
(odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku pod č. II nie je dôvodné.

16. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
v spore o určenie práv a povinností vyplývajúcich z BSM, v ktoré súd prvej inštancie vzhľadom na
späťvzatie žaloby žalobcom zastavil.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. V sporovom konaní v zásade platí, že strana, ktorá zavinila, že konanie bolo zastavené, znáša
trovy konania. Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ

žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej
sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak by žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému trovy žalovaného znáša
žalobca.

20. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prihliadol v danom prípade na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to poukázaním na predmet konania
a osobné pomery oboch strán sporu.

21.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniavspojenís§256ods.1CSPjesúdpovinnýskúmať,
či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený
predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na
aplikáciu § 257 CSP.

22. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu. Pritom je potrebné všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde

a ich postoj v konaní (R 24/1964). Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako
si strany plnili svoje procesné povinnosti, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone,
ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Ustanovenie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že
strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia
ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie

spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Dôvody hodné
osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku
v priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť neriešenej právnej problematiky, e) zložitosť
prípadov výkladu zmluvy, f) osobné pomery strany sporu, g) nízky príjem.23. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal a to predovšetkým s ohľadom vyššie

spomínanú povahu a okolnosti sporu, nakoľko je v záujme oboch strán sporu vyriešiť predmet tohto
konania.

24.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievovýrokuonáhradetrovkonania
(výrok č. II) ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rovnako rozhodol podľa § 257 CSP a prihliadol na už vyššie
uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa (viď body 21 a 22 odôvodnenia tohto uznesenia) a stranám
sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).