Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203844
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114203844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa GU SLOVENSKO,

s.r.o., IČO: 35 793 708, so sídlom Lužianky, Dolné Hony 24/1085, Priemyselný park Nitra-sever, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 249 650, so sídlom v Nitre,
Štúrova 13, proti odporcovi OKNA MARTIN TRADE s.r.o., IČO: 44 993 943, so sídlom Dlhé Klčovo, Dlhá
155, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou,
Ulica 1. mája 1246, v konaní o určenie neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu
takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 558,21 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 11.2.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že prevod vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu P. O. S., D.: I.-XXX G. voči navrhovateľovi je neúčinný a to v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľ svoj návrh opieral o skutočnosť, že medzi navrhovateľom ako oprávneným a obchodnou
spoločnosťou OKNA MARTIN ako povinným bolo začaté 2.4.2013 exekučné konanie a to na základe
vykonateľného exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu I. J. Y. zo dňa 31.1.2013, sp. zn.

XXRo/X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21.2.2013. Navrhovateľ predložil súdu
tieto listinné dôkazy.

Poukázal pritom na to, že exekútorským úradom bolo vykonané osobné šetrenie na základe zistenia
majetkových pomerov spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. a bolo zistené, že vlastnícke právo k
motorovému vozidlu P. O. S., D.: I.-XXX G. má firma OKNA MARTIN TRADE. Keďže v spoločnosti
OKNA MARTIN TRADE je konateľkou pani S. S. - manželka S. S., konateľa spoločnosti OKNA MARTIN,

s.r.o., mal navrhovateľ za to, že prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu medzi dvoma
právnickými osobami, ktorých konatelia sú blízkymi osobami - manželmi, došlo v zmysle ustanovení §
42aods.4písm.d)kodporovateľnémuprávnemuúkonu,ktorýmbolaukrátenápohľadávkanavrhovateľa
v exekučnom konaní voči obchodnej spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o..Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že žaloba nie je dôvodná, pretože predajom motorového
vozidla nedošlo k ukráteniu možnosti žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Vozidlo bolo na základe

vystavenej faktúry predávajúcou spoločnosťou prevedené 14.3.2011 za sumu 11.760 Eur. Cena nebola
neprimerane nízka a zohľadňovala stav a vek vozidla. Platobný rozkaz bol vydaný v januári 2013. Vtedy
bol doručený aj vtedajšiemu odporcovi OKNA MARTIN, s.r.o.. Predaj auta však už bol dávno realizovaný
a to v období marec 2011. Teda v čase predaja neprebiehalo žiadne súdne ani exekučné konanie medzi
navrhovateľom a spoločnosťou OKNA MARTIN, s.r.o..

Zároveň odporca predložil súdu doklady, z ktorých vyplýva uhradenie sumy za predaj auta spoločnosťou
OKNA MARTIN, s.r.o..

Na pojednávaní dňa 3.12.2014 boli vypočutí ako svedkovia S. S. a I. I..

Svedok S. S. je v spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. konateľom a jediným majiteľom spoločnosti. Podniká
od roku 1992. Spoločnosť navrhovateľa dodávala na výrobu okien kovania celé roky. Celé roky s
nimi spolupracovali a v podstate neboli žiadne problémy. Obdobia boli rôzne, niekedy boli ťažkosti
finančné, ale dlžoby sa snažili hneď vyrovnať. Záverom roku 2011 sa dostali do platobnej neschopnosti.
Posledná neuhradená pohľadávka bola v decembri 2012. Vždy, keď boli problémy s neuhradením faktúr,

faktúra bola splatná 60 dní, tak vždy sa tolerovala v stavebníctve dvojnásobná doba na zaplatenie.
Spoločnosť OKNA MARTIN je výrobná spoločnosť. Zabezpečovali aj rozvoz okien. Spoločnosť OKNA
MARTIN TRADE predávala tieto výrobky, ale nielen spoločnosti OKNA MARTIN, ale aj iným firmám
a zabezpečovala servis a montovanie. Po kríze to auto, ktoré je predmetom tohto konania sa stalo
nadbytočným. V spoločnosti OKNA MARTIN mali viacero áut a došlo k viacerým predajom aj externe

alebo do bazáru. Auto, ktoré je predmetom konania sa predalo v marci 2011 spoločnosti OKNA MARTIN
TRADE,pretožetambolovyužiteľnejšie.Ajvroku2010bolispoločnostiOKNAMARTINTRADEpredané
nejaké autá pre montážnikov. V spoločnosti OKNA MARTIN TRADE je svedok zamestnancom, nemá
tam žiaden podiel, podiel má tam jeho manželka, ktorá je aj konateľkou.

K predaju auta došlo podľa svedka v marci 2011. Bol to P. O., rok výroby 2008. Podľa odpisov malo
veľmi nízku, takmer nulovú hodnotu. Predali ho spoločnosti OKNA MARTIN TRADE za 9.800 Eur.
Tieto peniaze boli prevedené na účet, nebola tam nejaká snaha oklamať systém. V roku 2011 bola
pohľadávka voči ním zo spoločnosti navrhovateľa 22.000 Eur, ale po 14.3. tam bolo zaplatených 70.000
Eur. Svedok poukazoval na to, že nijakým spôsobom nechcel ukrátiť veriteľa, nebolo to jeho zámerom. V

tom čase neprebiehali žiadne súdne konania ani exekúcie. Peniaze za auto boli poukazované v štyroch
alebo piatich splátkach. Po decembri 2012 prestali uhrádzať svoje záväzky voči veriteľom, pretože mali
záväzky voči bankám a banky im blokovali účty. Takže prestali platiť nielen spoločnosti navrhovateľa,
ale aj ostatným. Na konci roku 2012 predstavoval dlh voči navrhovateľovi 28.000 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa k svedeckej výpovedi poukazoval na to, že z výpisov vyplýva, že ten dlh
spoločnosti OKNA MARTIN, s.r.o. bol vždy nad 20.000 Eur v každom mesiaci a teda aj v roku 2011 aj v
roku 2012. Svedok na to uviedol, že spoločnosť vždy tolerovala dlhšiu splatnosť faktúr, ale navrhovateľ
im stále dodával tovar, takže obchodovanie s nimi malo zmysel. Tento systém obchodovania bol bežný.

Svedok I. I. je zamestnancom navrhovateľa od roku 2006. Spolupracoval so spoločnosťou OKNA
MARTIN, s.r.o.. Prítomného svedka pána S. pozná dlhšie. Platobná disciplína bola taká, že vždy tam
boli otvorené nejaké položky. Dodával sa tovar vždy len na základe nejakej úhrady, to znamená, že
ak mal byť dodaný tovar za 1.000 Eur, tak muselo dôjsť k úhrade tých predchádzajúcich dlhov aspoň
v hodnote 1.300 Eur. Obchody v zime boli horšie, v lete lepšie. Stále so spoločnosťou boli v jednaní

a prítomný svedok ich uisťoval, že má majetok, bola tam budova, takže v obchodoch pokračovali. V
roku 2012 prestali chodiť platby, myslí si, že to bolo niekedy v októbri 2012. Veci fungovali tak, že
čiastka nad 20.000 Eur, to bol dvojmesačný obrat medzi spoločnosťami, ale stále tam boli nejaké položky
po lehote splatnosti, napríklad 6.000 Eur, ale aj 20.000 Eur. Ak si spoločnosť OKNA MARTIN, s.r.o.
objednala nejakú novú dodávku, musela zaplatiť hodnotu tej dodávky + 30 % navyše, aby sa uhradili

staré pohľadávky. Takáto dohoda bola medzi nimi a takto to fungovalo s tým, že verili, že pán S. si má
zobrať nejaký úver z banky. Uviedol, že keď rokovali v prvom štvrťroku 2011, svedok S. im hovoril, že
by mali byť dlhy vyrovnané konkorentným úverom. Predaj nehnuteľnosti sa potom riešil v roku 2012.
Svedok uviedol, že nevie, aké boli obraty v spoločnosti, ale je možné, že ten dlh na konci roku 2011 bol28.000 Eur. Svedok potvrdil, že niektoré spoločnosti platia svoje pohľadávky načas, ale je pravdou, že
voči menším dodávateľom mal navrhovateľ podlžnosti.

Svedok S. následne po svedeckej výpovedi svedka I. opätovne poukazoval na to, že ich snaha nebola v
marci 2011 ukrátiť veriteľa, obchodovali s ním a chceli obchodovať ďalej. Potvrdil to, čo uviedol svedok
I. o tom platení. To znamená, že keď brali od nich kovania, tak museli zaplatiť časť starých faktúr vo
výške novej dodávky plus nejaké percentá navyše.

Súd mal k dispozícii aj listinné dôkazy zo strany navrhovateľa ako aj odporcu ohľadne predaja
predmetného motorového vozidla a úhrady faktúr za obdobie roku 2011.

Podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je
právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom.

Zmyslom ustanovení § 42a je odporovateľnosť ako inštitút občianskeho práva, účelom ktorého je
zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou
odporovateľnostijeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe.Dlžníkovprávnyúkonmusíukracovať

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu
judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných
procesných predpisov. Práve tá vymáhateľnosť pohľadávky musí byť daná už v čase úkonu dlžníka,
ktorého odporovateľnosť namieta oprávnený veriteľ v konaní.

Okresný súd pri svojom zamietnutí návrhu navrhovateľa vychádzal z právneho názoru, že úspešné
uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) je možné pri vymáhateľnej
pohľadávke, to znamená taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Odporovacia žaloba je právnym
prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to

postihnutím veci, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Z toho vyplýva, že
vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno
nariadiť exekúciu.

Súd poukazuje na to, že prax súdov za posledných 15 rokov v tejto veci prešla vývojom, objavovali sa
názory, že vymáhateľná pohľadávka je už tá, ktorou sa možno úspešne domáhať žalobou na súde. Tento
názor však bol podľa názoru súdu už prekonaný a na dokreslenie súd cituje rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/253/2012 a poukazuje aj na ním citované rozhodnutie NS ČR..

„V otázke, čo treba rozumieť pod pojmom „vymáhateľná pohľadávka“ použitým v ustanovení § 42a
ods. 1 Obč. zákonníka sa dovolací súd nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 23. decembra 1999 sp.zn. 3 Cdo 102/99, ktorý bol publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2001. Podľa citovaného
rozhodnutia zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno

úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, t.j. pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná) a ktorá
nie je čo do svojej povahy pohľadávkou naturálnou.
Podľa názoru dovolacieho súdu pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zákonníka
treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným
titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa

spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený
právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené,
potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti
dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej

bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových
hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením
peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v
zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno
vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným

titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie
- k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby
pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o
pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú.
Vzhľadom na zhodnosť právnej úpravy v Slovenskej republike s právnou úpravou v Českej republike

z komparatívneho hľadiska dovolací súd poukazuje na rovnaké právne závery českej judikatúry
(rozhodnutiauverejnenévZbierkesúdnychrozhodnutíastanovískNajvyššiehosúduČRpodR12/1998,
R 12/2003 a R 5/2007).“

V kontexte vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu súd sa stotožňuje s týmto právnym názorom
a preto návrh navrhovateľa zamietol s poukazom na to, že v čase úkonu, ktorého odporovateľnosť

navrhovateľ žaluje v tomto konaní, neexistovala vymáhateľná pohľadávka - vykonateľné rozhodnutie
navrhovateľa voči spoločnosti OKNA MARTIN s.r.o..

Navyše súd chce ešte dodať ďalšie skutočnosti, ktoré podporujú zamietavé rozhodnutie tohto súdu.
To, že spoločnosť OKNA MARTIN mala voči navrhovateľovi pohľadávku v čase právneho úkonu -

prevedenia motorového vozidla je nespochybniteľné, zrejmé však je a bolo to potvrdené svedkami,
ako aj svedkom - obchodným zástupcom navrhovateľa, že prax medzi navrhovateľom a spoločnosťou
OKNA MARTIN celé roky bola taká, že nezaplatené faktúry medzi spoločnosťami boli realitou. Napriek
tomu navrhovateľ pravidelne dodával spoločnosti OKNA MARTIN kovové komponenty na výrobu okien.
Situácia v marci 2011 nebola iná ako rok predtým, alebo pol roka potom, stále existovali nezaplatené

faktúry a stále spoločnosti medzi sebou obchodovali. Svedok potvrdil prax navrhovateľa a spoločnosti
OKNA MARTIN, že pri novej zákazke sa časť starých neuhradených faktúru zaplatila a to vo výške novej
objednávky + 30 % navyše. Táto obchodná prax medzi spoločnosťami podľa názoru súdu potvrdzuje
tvrdenia svedka S., že nebolo úmyslom pri prevode motorového vozidla ukrátiť veriteľa - navrhovateľa,
pretože spoločnosti týmto spôsobom fungovali dlhé obdobie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 558,21 Eur.

Trovy konania predstavujú v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej

pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie pre súd, zastupovanie na dvoch pojednávaniach)
á 61,87 Eur, 4-krát režijný paušál á 8,06 Eur, cestovné výdavky 2-krát cesta I.-K.-I. (6.10. a 3.12.2014)
á 25,89 Eur, náhrada za stratu času 2-krát (6.10.2014) 26,80 Eur a 3.12.2014 2-krát 26,80 Eur, spolu
trovy konania 558,21 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.