Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Pc/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618206496
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618206496.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v právnej veci navrhovateľky C. Ž.

X.. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. A. E. G. Č.. XXX, XXX XX A. E. G., proti odporcovi O. Ž. E.. XX.XX.XXXX,
J. I. A. E. G. Č.. XXX, XXX XX A. E. G., J..Č.. F. - E. Z. E. Ž., E.. F.. Y., I. XXX, XXX XX I., Z. K., o určenie
manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne, vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred, počnúc dňom 1.11.2018, k rukám navrhovateľky.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 29.10.2018 návrh na určenie manželského výživného,
ktorým požadovala, aby manžel jej platil výživné vo výške 150 eur mesačne od 01.11.2018 s
odôvodnením, že je v zlej sociálnej situácii, jej príjem nepostačuje na krytie základných životných potrieb
a nákladov na lieky, pričom s manželom od mesiaca apríl 2017 nežije v spoločnej domácnosti a manžel
na jej výživu žiadnou formou neprispieva. Navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške
107,30 eur a predpokladá, že manžel poberá starobný dôchodok vo výške 430 eur.

2. Manžel sa k návrhu na určenie manželského výživného nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2018, súdnu zásielku odporca neprevzal v odbernej
lehote. Predvolanie na pojednávanie na deň 17.01.2019 mal odporca doručené dňa 03.12.2018
prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Čaňa, na ktoré sa napriek riadnemu
predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť nijako neospravedlnil.

4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky odporcu a obsahom listinných
dôkazov.

5. Manželka odporcu trvala na podanom návrhu a uviedla, že manželstvo s ním uzavrela dňa
XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š.X., zväzok X, ročník XXXX,
strana XX, por. č. XX a manželstvo trvá doposiaľ. Pracovala v Y. K. Z. a starala sa o rodinu a domácnosť.

Odporca bol tiež zamestnaný, ale opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom naposledy sa
vrátil z výkonu trestu v mesiaci marec 2017. V apríli 2017 bol hospitalizovaný v nemocnici PRO VITAE
Gelnica, po prepustení z liečenia sa domov nevrátil, nedal o sebe nič vedieť, s rodinou sa nekontaktoval,
finančne na chod domácnosti neprispieva.Navrhovateľka býva v rodinnom dome, ktorý spoločne vybudovali, ktorý nie je ani omietnutý a zapísaný
v katastri nehnuteľnosti. Za dodávku elektriny má platiť 27 eur mesačne, ale má vykázaný nedoplatok,
o čom predložila Upomienku č. 4512483806 zo dňa 06.01.2019 vo výške 50,10 eur. Obec A. E.

G. ju vyzýva na zaplatenie daňového nedoplatku, a to za daň z nehnuteľnosti a daň za psa vo
výške 91,03 eur a spolu s nedoplatkom za komunálny odpad má zaplatiť celkom 163,03 eur. Je
poberateľkou starobného dôchodku vo výške 116 eur. Má vážne reumatologické ťažkosti, je sledovaná
v reumatologickej ambulancii v Košiciach, trpí na bolesti chrbtice, mesačne na lieky vynakladá približne
25 eur. Cestovné na kontrolu k lekárovi do Košíc činí 6 eur. Lekár pri vyšetrení konštatoval, že nemá

potrebnú výživu a často nemá ani na lieky. Na finančnú pomoc manžela je bytostne odkázaná. Finančne
jej čiastočne vypomáha syn.

6. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca je poberateľom starobného
dôchodku v úhrnnej výške 503,80 eur a má vykonávané zrážky z dôchodku vo výške 65,40 eur.
Ubytovanie a stravu má zabezpečenú v zariadení F. - E. Z. E. Ž., E..F.., Y., I.. Odporca na výzvu súdu,

aby sa k návrhu vyjadril, nereagoval, zostal pasívny.

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

13. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

14. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

15. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

16. Vykonaným dokazovaním a právnym posúdením návrhu dospel súd k záveru, že návrhu je možné

čiastočne vyhovieť, pretože súd mal preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach manžela
navrhovateľky prispievať na výživu svojej manželke, s prihliadnutím na požiadavku, aby manželia
mali rovnakú životnú úroveň, ktorá je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach
vyplývajúcich z manželského zväzku, ale neuplatňuje sa mechanicky len odvodením z ich zárobkových
pomerov.

Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel. Aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná
úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu
tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká.Povinným je druhý manžel. Povinnosť plniť výživné vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká
spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov v zmysle zákona. Je základným vyjadrením
manželskej ekonomickej solidarity. Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému

právo na výživné, by bol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Vecná legitimácia súdu je daná tým, že jeden z manželov neplní túto povinnosť vôbec, v dôsledku čoho
nie je životná úroveň oboch manželov zásadne rovnaká.
Súd v konaní zistil, že navrhovateľka z príjmu 116 eur mesačne nie je schopná zabezpečiť si základné
životné potreby, nemá na zaplatenie predpisu na elektrinu vo výške 27 eur mesačne, drevo na

vykurovanie zakupuje príležitostne, aj to len za 50 eur, na lieky dopláca mesačne po 25 eur, trpí na
viaceré chronické ochorenia a nemôže si zakúpiť ani stravu v potrebnom rozsahu. Deti pochádzajúce z
manželstva sú už dospelé, ani jeden z účastníkov nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Odporca dosahuje príjem mesačne vo výške 503,80 eur, preukázateľne má vykonávané zrážky len
vo výške 65,40 eur, v zariadení, v ktorom je umiestnený, má zabezpečené stravovanie aj ubytovanie.
Z preukázaného príjmu povinného, súd dospel k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach

prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne, túto sumu súd považoval za primeranú
potrebám navrhovateľky a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.