Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212599
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115212599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom O. XX, E., zastúpený: advokátom: Mgr. Peter Kubala, Hlavná 31, Trnava, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie
neplatnosti Zmlúv o úvere a zaplatenie sumy 1.041,- €s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 576,29 € s 5,05% ročným úrokom

z omeškania z istiny od 8.7.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd zamieta žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 576,29 € vo výške 5,05% ročne
od 6.7.2015 do 7.7.2015 vrátane.

III. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v
časti nároku o neplatnosť úverových zmlúv. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. V časti konania o zaplatenie sumy žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.5.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd určil, že Zmluva o úvere uzatvorené medzi stranami sporu dňa 25.4.2005 a 22.3.2006 sú neplatné
azaplateniasumy1.041,-€ súrokomzomeškania5,05%ročnezistinyod6.7.2015dozaplateniaztitulu
bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej sumy žalobcom žalovanému z titulu uzatvorených Zmlúv
o úvere bez bližšej špecifikácie. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami,
typickými štandardnými formulárovými zmluvami, pričom neobsahujú údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN) a preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Okrem toho namietol, že zmluvy
neobsahujú výšku ročnej úrokovej sadzby, konečnú splatnosť úveru, výšku, počet s termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané stranami a preto nie
sú súčasťou zmluvy. Poprel, že by mu žalovaný vyplatil z titulu úverovej zmluvy zo dňa 22.3.2006 nejaké
peňažné prostriedky. Namietol nemožnosť požadovať zaplatiť úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluvách. Namietol neprijateľnosť zmluvných dojednaní, napr. splnomocnenie advokáta M.. C., ktoré
už bolo súdmi opakovane judikované. Z týchto dôvodov sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške zaplatených finančným prostriedkov žalovanému spolu s úrokom z omeškania od doručenia

žaloby žalovanému.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 9.7.2015 a uviedol, že Zmluvy o úvere nie sú
spotrebiteľskými úvermi, nakoľko boli uzatvorené v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
zmluvné strany sa dohodli, že sa budú do budúcna spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Preto Zmluvy o úvere nemusia obsahovať náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. údaj o RPMN. Vo
vzťahu k Zmluve o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 30.10.2006 namietol prekážku veci rozhodnutej,
nakoľko vo veci už rozhodol Rozhodcovský súd č.k. SR 5288/06. Vo vzťahu k tejto Zmluve o úvere
namietol aj nedostatok naliehavého právneho záujmu, nakoľko žalobca mohol do 30 dní po rozhodnutí
rozhodcovského súdu podať žalobu na súd, čo neurobil. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

K jednotlivým Zmluvám o úvere uviedol, že z titulu Zmluvy č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 25.4.2005
poskytol žalovanému sumu 464,71 € a žalovaný zaplatil 1.041,- €. Z titulu Zmluvy č. XXXXXXX
uzatvorenej dňa 22.3.2006 poskytol žalobcovi sumu 663,88 € z ktorej ku dňu 9.7.2015 nezaplatil žiadnu
čiastku. Nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a k vyjadreniu nepripojil žiadne dôkazy.

3. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

5. Pred prvým pojednávaním dňa 25.10.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti určenia neplatnosti Zmlúv
o úvere a zároveň vzal žalobu späť aj v časti zaplatenia sumy 464,71 € s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne z tejto sumy od 6.7.2015 do zaplatenia bez odôvodnenia. Naďalej trval len na

zaplatení sumy 576,29 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne z istiny od 6.7.2015 do zaplatenia z titulu
bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred predbežným prejednaním
sporu a pred prvým pojednávaním súd v tejto časti konanie zastavil.

6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z neúčasti písomne ospravedlnil a požiadal,

aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou,
vyjadreniamistránsporu,zmluvamioúvererozhodcovskýmrozsudkom,uznesenímtunajšiehosúduč.k.
17Er/275/2007-95 zo dňa 22.5.2017, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový
stav.

7. Z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.4.2005 (ďalej len „Zmluva o úvere 1“) súd
zistil, že v záhlaví zmluvy za označením Zmluvy o úvere sa uvádza, že je uzatvorená v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Výška úveru je 464,71 €, poplatok 300,07 €, celková suma na zaplatenie
764,79 €, splátky v počte 8 po 95,60 € počnúc dňom 25.5.2005. V poslednom odseku žalobca potvrdil
osobitne, že v rovnaký deň prevzal peňažnú hotovosť uvedenú v zmluve.

8. Z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.3.2006 (ďalej len „Zmluva o úvere 2“) súd
zistil, že v záhlaví zmluvy za označením Zmluvy o úvere sa uvádza, že je uzatvorená v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Výška úveru je 663,88 €, poplatok 634,67 €, celková suma na zaplatenie
1.298,55 €, splátky v počte 12 po 108,21 € počnúc dňom 20.4.2006. V poslednom odseku žalobca

potvrdil osobitne, že v rovnaký deň prevzal peňažnú hotovosť uvedenú v zmluve. Predložená zmluva
vôbec neobsahuje rozhodcovskú doložku.

9. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že žalobca zaplatil z titulu Zmluvy o úvere 1 sumu 1.041,00 € a z
titulu Zmluvy o úvere 2 nezaplatil žiadnu čiastku. Toto tvrdenie žalovaného o úhradách splátok nebolo

žalovaným spochybnené.

10. Z titulu Zmluvy o úvere 2 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom v
Bratislave č.k. SR 5288/06 zo dňa 31.10.2006 a následne tunajším súdom zastavená exekúcia z tohto
titulu uznesením č.k. 17Er/275/2007-95 zo dňa 22.5.2017 z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky.

11. Na pojednávaní dňa 25.10.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že z titulu Zmluvy o úvere 2 sa
žalobca nedomáha žiadneho plnenia.12. Súd žalovaného podaním zo dňa 30.5.2017 poučil podľa § 153 v spojení s § 149 CSP o zákonnej
koncentrácii konania a vyzval ho na doplnenie skutkových tvrdení a označenie dôkazov v lehote 15 dní.
Žalovaný sa v určenej lehote nevyjadril. V konaní súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 2 písm. b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), ma účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(1) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.(2)
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. (4)
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku
dňu 8.7.2015 vo výške 0,05%.

14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a vyjadrení právneho žalobcu žalobkyne, že sa žalobca nedomáha
žiadneho plnenia z titulu Zmluvy o úvere 2 je predmetom konania len vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške zaplatených splátok žalobcom prevyšujúcich poskytnuté peňažné plnenie žalovaným žalobcovi
z titulu Zmluvy o úvere 1.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, a to z
nasledovných dôvodov.16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom
bola uzavretá Zmluva o úvere 1, na základe ktorej žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 464,71 €. Žalobca
z titulu úveru uhradil žalovanému 1.041,- €.

17. Po oboznámení sa so Zmluvou o úvere 1 súd dospel k záveru, že strany uzatvorili spotrebiteľský
úver, a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere

vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca mal postavenie spotrebiteľa. V
zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.
25/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Ďalej súd zistil, že uzatvorená zmluva neobsahuje RPMN, čo je podstatná náležitosť zmluvy o úvere
a ktorej nedostatok má za následok, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z tohto dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko prijal plnenie bez právneho
dôvodu a to vo výške rozdielu prijatého plnenia od žalobcu a skutočne poskytnutého plnenia z titulu

úveru, t.j. vo výške 576,29 € (1.041,- € - 464,71 €). Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie
úrokov z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne od 8.7.2015 do zaplatenia. Žalovanému bola žaloba
doručená dňa 6.7.2015 a nasledujúci deň mohol na základe doručenej žaloby plniť a do omeškania sa
dostal dňom 8.7.2015, vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

19. Súd sa z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal ďalšími namietanými chýbajúcimi náležitosťami
zmluvy, nakoľko ich nedostatok nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rovnako
sa nezaoberal ani namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko nemajú vplyv na
rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia. Zmluvou o úvere 2 sa súd nezaoberal, nakoľko po
čiastočnom späťvzatí sa na jej základe žalobca nedomáhal žiadneho plnenia.

20. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Súd o náhrade trov konania v časti týkajúcej sa neplatnosti úverových zmlúv rozhodol v zmysle
ustanovení § 256 ods. 2 CSP. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto časti, pretože vzala žalobu
späťbezuvedeniadôvodu.Plneúspešnémužalovanémupriznalsúdplnúnáhradutrovkonania.Ovýške
náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením.

22. O náhrade trov konania v časti bezdôvodného obohatenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a §
256 ods. 2 CSP. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny 464,71 € s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne od 6.7.2015 do zaplatenia , nakoľko vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu a bol

neúspešný v časti úroku z omeškania z istiny 576,29 € vo výške 5,05% ročne za čas od 6.7.2015 do
7.7.2015 vrátane. Žalobca mal v tejto časti konania úspech 55% (576,29 € istina a úrok z omeškania
ku dňu vyhlásenia rozsudku 66,98 €) a úspech žalovaného bol 45%, vzhľadom na pomer úspechu súd
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).