Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2009

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/2/1993

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6993899990
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2009:6993899990.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa T.
proti odporcovi Lesy SR, š.p., IČO 36 038 351 so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8 zast.
JUDr. Pavlom Halajom, advokátom v Revúcej, Námestie Slobody č. 2 o zaplatenie 18.684,06 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 8.705,32 € do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia ďalších 9.978,74 €, súd návrh navrhovateľa v
tejto časti z a m i e t a .

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 18.684,06 € za
obdobie od 09. 04. 1992 do 30. 04. 1995 vo výške 3 % ročne a od 01. 05. 1995 až do zaplatenia vo

výške 22 % ročne, súd návrh navrhovateľa v tejto časti z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania vo výške 166,08 € do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania vo výške 166,08 € do

troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady
škody vo výške 562.876,- Sk, po prepočte 18.684,06 € na základe tej skutočnosti, že odporca vyťažil
neoprávnene časť jeho lesa v druhej polovici roku 1991, čím mu vznikla škoda. Svoj nárok opieral o

ustanovenie § 420 Obč. zákonníka, keďže podľa názoru navrhovateľa neoprávneným zásahom odporcu
vznikla navrhovateľovi škoda.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, podľa jeho názoru odporca bol
oprávnený vykonávať ťažbu v lesnom poraste navrhovateľa, a pokiaľ by aj išlo o otázku vzniku prípadnej
škody na strane navrhovateľa, podľa názoru odporcu škoda na strane navrhovateľa vôbec nevznikla
s poukazom jednak na tú skutočnosť, že ťažbou odporcu na predmetnej parcele navrhovateľa bola

vyúčtovaná odporcom strata a zároveň odporca žiadal zohľadniť náklady pestebnej činnosti, ktoré
vynaložil odporca na pozemku navrhovateľa v období rokov 1992-2002.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. ich zástupcov, výsluchom
svedkov Z., Z., Z., Z., oboznámením sa s rozhodnutím bývalého ONV v Rimavskej Sobote zo
dňa 18. 09. 1969, rozhodnutím bývalého ŠN v Rimavskej Sobote č. D 263/86, dokladmi na čl. 11 spisu,

znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Marianom Kováčom, znalkyňou Ing. Vierou Petrášovou,
výsluchom znalkyne Ing. Viery Petrášovej a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako parc. č. 702/4 - les o výmere 86320 m2 v
katastrálnom území Y. v celosti na základe rozhodnutia bývalého ŠN v Rimavskej Sobote č. D 263/86. V
konanínebolaspornouskutočnosť,žeodporcavlesnomporastevykonalťažbuvpriebehuroku1991,na

základektorejskutočnostinavrhovateľsiuplatňovalprávonanáhraduškodyspoukazomnaustanovenie
§ 420 Obč. zákonníka. Keďže k ťažbe dreva na pozemku navrhovateľa došlo činnosťou odporcu, jeho
pracovníkmi, je tým daná zodpovednosť samotného odporcu v zmysle § 420 ods. 2 Obč. zákonníka
za podmienok zistenia splnenia všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu na náhradu
škody. Je teda potrebné preukázať na strane odporcu porušenie právnej povinnosti, ktoré porušenie
právnej povinnosti by bolo v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou na strane navrhovateľa, vznik

škody na strane navrhovateľa a zavinenie odporcu na spôsobenej škode.
Na základe návrhu navrhovateľa tunajší súd vydal v poradí druhý rozsudok dňa 24. 06. 2002,
ktorým súd návrh navrhovateľa na náhradu škody zamietol. Tento rozsudok bol zrušený uznesením
krajského súdu pod číslom 16 Co 55/03 zo dňa 29. 10. 2003, ktorým uznesením krajský súd prijal záver,
že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o tom, že po účinnosti zákona 229/91 Zb. bude svoj lesný

pozemoknavrhovateľobhospodarovaťsám,atedanájomnýpomermedziúčastníkmikonanianevznikol,
ani dohodou, ani zo zákona. Tento nájomný pomer teda nebolo potrebné ani vypovedať, keďže vôbec
nevznikol. Ak napriek neexistencii nájomného pomeru odporca vyťažil drevnú hmotu na pozemku
navrhovateľa, dopustil sa protiprávneho konania, čím je daný jeden zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu podľa § 421 Obč. zákonníka v znení platnom do 31. 12. 1991, keďže

ku vzniku škody malo dôjsť v priebehu roku 1991. Ďalej mal súd preukázané to, že navrhovateľovi
v príčinnej súvislosti protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda a základ nároku navrhovateľa je
teda daný. Týmto rozhodnutím krajského súdu je tunajší súd viazaný a z tohto rozhodnutia bolo teda
potrebné vychádzať v tom smere, že u odporcu sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu spôsobenú na lesnom poraste navrhovateľa. V ďalšom sa teda súd zaoberal zistením rozsahu

škody spôsobenej navrhovateľovi odporcom vyťažením časti jeho lesného pozemku.
Keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode ohľadom výšky škody, keďže odporca spôsobenie
škody v akomkoľvek rozsahu popieral, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
lesného hospodárstva Ing. Marianom Kováčom, ktorý podal vo veci znalecký posudok, ktorým určil
výšku škody vo výške 562.876,- Sk, na ktorú výšku škody upravil navrhovateľ aj svoj návrh. Zároveň

znalec vyčíslil náklady na ťažbu dreva, náklady na manipuláciu a náklady na sústreďovanie dreva.
Znalec pri určení výšky škody vychádzal z kombinácie údajov z lesného hospodárskeho plánu, priameho
posúdenia stavu porastu, prevzatím údajov z lesného hospodárskeho plánu s použitím priemerných
cien v rámci celého Slovenska za rok 1993. Odporca namietal závery znaleckého posudku a zároveň
žiadal započítať na prípadnom nároku navrhovateľa na náhradu škody náklady pestebnej činnosti za

roky 1992-2002 v celkovej výške 505.467,60 Sk, ktoré náklady mali pozostávať z nákladov na obnovu
lesa, ošetrovanie lesa, ochranu proti burine, ochranu proti zvery a prerezávky.
Na základe námietok odporcu bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Vierou
Petrášovou, ktorá znalkyňa podala vo veci znalecký posudok, kde vyčíslila cenu vyrúbaného dreva na
výšku 427.782,- Sk. Znalkyňa vychádzala z toho, že na základe rokovaní navrhovateľa s odporcom

bola určená výška ťažby na pozemku navrhovateľa 862 m3, ďalej bolo dohodnuté, že ťažba bola na
výmere 3,49 ha. Znalkyňa konštatovala, že parcela navrhovateľa tvorí len časť porastov 285 a 286,
preto nie je možné identifikovať po rokoch presný počet vyťaženej hmoty, a preto znalkyňa vychádzala
z dohodnutého objemu ťažby 862 m3. Pri výpočte škody vychádzala zo zistenia údajov na ohliadke,
aké stromy sa nachádzajú na pozemku navrhovateľa, akej kvality kmeňa sú, akej výšky a hrúbky, kde

takto zistené údaje sa prepočítali na stav lesa roku 1991 a tieto údaje, ktoré boli zistené priamo na
parcele navrhovateľa sa prepočítali podľa sortimentačných tabuliek, kde podľa hrúbky kmeňa, podľa
objemu dreviny a druhu dreva sa zadelí drevo do sortimentačných tabuliek podľa kvality a tým sa zadelí
drevo do akostných a hrúbkových tried. Pri cene dreva znalkyňa vychádzala z priemerných cien na
celom Slovensku, keďže v roku 1991 ešte neexistoval trh s drevom a ceny v rámci celého Slovenska

boli prakticky rovnaké.
Navrhovateľ potvrdil, že s odporcom sa zhodli na objeme vyťaženého dreva 862 m3 a vyťaženej ploche
3,49 ha, podľa jeho názoru však výška škody mala byť vyššia, keďže išlo o kvalitný porast. Odporca
namietal skutočnosť, že znalkyňa nevychádzala z realizačných cien, ktoré odporca dosiahol za celýodštepný závod za rok 1991. Čo sa týka kvality lesa, znalkyňa ohodnotila tento les ako les horšej kvality
ako priemer, keďže podiel až 95 % v lese pripadal na dub - cer, čo nie je vysoko hodnotená drevina,
pričom na kvalitu dreva majú vplyv aj výchovné zásahy, aj klimatické podmienky, kde samotná znalkyňa

v znaleckom posudku konštatuje značný podiel pokrivených kmeňov a kmeňov stromov poškodených
mrazovými trhlinami.
Čo sa týka námietok odporcu, znalkyňa konštatovala, že odporca jej predložil len tabuľky o akostných
triedach speňaženia dreva v rámci celého odštepného závodu za rok 1991 a nepredložil aj hrúbkové
triedy, a preto pri výpočte škody vychádzala z konkrétnych údajov o kvalite dreva zistených v teréne,

ktoré údaje boli vložené do sortimentačných tabuliek. Pokiaľ by sa vychádzalo z dokladov, ktoré predložil
odporca, tieto údaje by neboli také detailné a nevystihovali by konkrétnu situáciu na konkrétnom
pozemku.
Pri hodnotení záverov znaleckého posudku súd vychádzal z toho, že všetky dostupné údaje, ktoré
evidoval odporca, sa týkali len porastov, podľa ktorých on vedie evidenciu, kde parcela navrhovateľa
je len súčasťou týchto porastov ako väčšieho celku, a preto spôsob zistenia výšky škody zvolený

znalkyňou možno považovať za dostatočný pre objektívne zistenie výšky škody, keďže znalkyňa pri
výpočte škody vychádzala z údajov z konkrétnej nehnuteľnosti pri prepočte stavu lesa na stav v roku
1991, kedy les bol vyťažený, kedy tieto konkrétne údaje z konkrétnej nehnuteľnosti boli prepočítané
podľa daných sortimentačných tabuliek, kde zároveň je možné súhlasiť so znalkyňou v tom smere, že je
dostatočné použitie pri výpočte škody aj priemerné ceny realizované v rámci celého Slovenska, keďže

v roku 1991, čo bolo krátko po prijatí zákona o pôde, okrem odporcu prakticky neexistovali iné, hlavne
neštátne organizácie pôsobiace v lesnom hospodárstve, a teda ceny v rámci Slovenska boli približne na
rovnakej úrovni, kde v prípade použitia údajov len od odporcu, ktoré sa týkali len porastov ako takých, by
úplne vymizol prvok objektívnosti daný použitím údajov z konkrétnej nehnuteľnosti, ktoré zistila znalkyňa
ohliadkou konkrétnej nehnuteľnosti.

Čo sa týka záverov znaleckého posudku Ing. Kováča, na závery tohto znaleckého posudku súd
neprihliadol z toho dôvodu, že znalec vychádzal zo starších sortimentačných tabuliek, použil neplatnú
technickú normu a pri výpočte škody použil priemerné ceny z roku 1993, pričom ťažba sa uskutočnila
v roku 1991.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného,
ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením alebo uvedením
veci do pôvodného stavu.

Samotná hodnota vyťaženého dreva však v celom rozsahu nezohľadňuje výšku škody, ktorá bola
spôsobená na majetku navrhovateľa, keďže v danom prípade na jeho majetkovú sféru by mali vplyv
aj náklady na ťažbu dreva a následnú manipuláciu s drevom s prihliadnutím na osobitnú situáciu v
lesnom hospodárstve, kde platia záväzné lesné hospodárske plány, ktoré sú záväzné bez ohľadu na
užívateľa alebo vlastníka lesného pozemku v zmysle § 22 Zákona 61/77 Zb. o lesoch v znení platnom

do 23. 06. 1991, v zmysle ktorého ustanovenia všetci užívatelia lesných pozemkov hospodária podľa
lesných hospodárskych plánov, v ktorých sú stanovené záväzné ukazovatele, mimo iné výška ťažby,
kde v prípade, že by v čase ťažby, ktorá bola nariadená lesným hospodárskym plánom, bol by túto
ťažbu vykonával navrhovateľ, pri ťažbe dreva a pri jeho následnej realizácii by musel tiež vynaložiť
náklady spojené so samotnou ťažbou dreva s následnou manipuláciou dreva a s jeho odvozom na

prípadné speňaženie. Len po odpočítaní týchto nákladov na ťažbu dreva z hodnoty vyťaženého dreva
je možné zistiť, koľko by získal navrhovateľ z vyťaženého dreva po odpočítaní nákladov na ťažbu dreva,
čo by pre neho bol čistý zisk, keďže náklady jednoznačne na ťažbu by musel mať aj on a o tento
čistý zisk protiprávnym konaním odporcu prišiel a tento čistý zisk - čistý výnos predstavuje škodu na
strane navrhovateľa, keďže o tento čistý výnos, ktorý by bol navrhovateľ dosiahol vyťažením dreva sa

znížila majetková sféra navrhovateľa, a to predstavuje výšku škody, ktorú spôsobil odporca na strane
navrhovateľa svojím protiprávnym konaním, keďže neodpočítaním nákladov na ťažbu, ktoré by mal aj
navrhovateľ, by došlo k jeho zvýhodneniu oproti odporcovi a získal by neprimeranú výhodu v prípade,
že by drevo vyťažil sám, keďže aj jemu svedčila povinnosť ťažiť drevo podľa záväzného hospodárskeho
plánu.

Znalkyňa vyčíslila náklady na ťažbu vo výške 143.397,- Sk, kde vychádzala z množstva vyťaženého
drevaazplatnýchvýkonovýchnoriempráceamzdovýchtarifovrobotníkovasporovnanímtýchtoúdajov
s konkrétnymi prírodnými podmienkami na konkrétnej parcele, kde sa zohľadňovala na konkrétnom
pozemku navrhovateľa dostupnosť porastu, svahovitosť, vzdialenosť na vyťahovanie dreva, vzdialenosťpre odvoz, kde tieto konkrétne údaje sa zistili priamo v teréne, kde náklady, ktoré znalkyňa vyčíslila,
sa porovnávali s celoslovenským priemerom, kde u navrhovateľa by tieto náklady boli nižšie ako
celoslovenský priemer vzhľadom na konkrétnu situáciu v lesnom poraste navrhovateľa, keďže tento

porast mal dobrú dostupnosť, keďže je prístup k nehnuteľnosti aj zhora aj zdola.
Navrhovateľ uviedol, že on pri ťažbe dreva by mal nižšie náklady ako odporca, a preto sa mu zdajú byť
reálnejšie náklady na ťažbu, ktoré vyčíslila znalkyňa. Zástupca odporcu poukazoval na tú skutočnosť, že
v predmetnom poraste 286/01, ktorého súčasťou je aj parcela navrhovateľa, pri ťažbe bola dosiahnutá
strata, kde len podľa ich výpočtov na celý porast 286/01 boli vyčíslené náklady len na ťažbu - vypílenie

dreva 104.335,- Kčs a pri ďalších nákladoch na približovanie a vagónovanie dreva, výpočet bol urobený
už len na konkrétny porast.
V tejto súvislosti znalkyňa uviedla, že zo strany odporcu pre znalecké dokazovanie pre výpočet
nákladov na ťažbu dreva požadovala prvotné doklady týkajúce sa nákladov, a to hlavne mzdové listy
pracovníkov, ktorí vykonávali ťažbu, ako aj ostatné činnosti súvisiace s ťažbou dreva, kde tieto doklady
zo strany odporcu neboli predložené, pričom ide o podstatnú položku, keďže celkové náklady sa odvíjajú

hlavne od mzdových nákladov pracovníkov, keďže je tam najväčší podiel manuálnej práce. Odporca
predložil len niektoré prvotné doklady týkajúce sa ťažby a vyťahovania dreva, neboli však kompletné,
keďže neobsahovali náklady na odvoz, manipuláciu a prípadné vagónovanie dreva. Z toho dôvodu
znalkyňa použila priemerný koeficient pre všetky výkony pri ťažbe dreva, keďže odporca v tom období
používal rôzne koeficienty, kde iný koeficient sa používal pri ziskových činnostiach a pri neziskových

činnostiach bolo počítané v rozpočte s dotáciami a vyrovnávaním medzi jednotlivými činnosťami lesov.
Znalkyňa zároveň poukázala na to, že do nákladov, ktoré vypočítal odporca, tieto boli vypočítané
podľa kalkulačného vzorca, ktoré náklady sami o sebe zahŕňajú aj nepriame náklady, t.j. réžiu, kde
ona v znaleckom posudku uvažovala o týchto nákladoch tak, ako keby ťažbu bola vykonávala nejakú
ťažobná skupina odhliadnuc od ďalších režijných nákladov, s ktorými musí počítať odporca ako veľký

zamestnávateľ.
Keďže zo strany odporcu neboli predložené kompletné prvotné doklady o nákladoch za ťažbu, pričom
tieto náklady ako také boli počítané na celý porast, nie na konkrétnu parcelu navrhovateľa a tieto náklady
naťažbubolivypočítanénapodmienkyodporcu,nemožnovychádzaťztýchtopodkladovakovýchodiska
pre zistenie nákladov na ťažbu dreva, ktoré by mal navrhovateľ v úplne iných podmienkach menšej

ťažobnej skupiny. Pri výpočte znalkyne sa vychádzalo z priemerných koeficientov pre všetky výkony
pri ťažbe dreva s prispôsobením týchto koeficientov konkrétnym podmienkam na konkrétnej parcele s
poukazom na dostupnosť porastu, svahovitosť, vzdialenosť na vyťahovanie, vzdialenosť pre odvoz, a
preto sa súdu javí, že v tejto časti závery znalkyne sú dostatočným podkladom pre zistenie konkrétnej
výšky nákladov na ťažbu, ktoré by mal navrhovateľ pri vyťažení dreva.

Takto za zistenia ceny vyrúbaného dreva 427.782,- Sk a pri odpočítaní nákladov na ťažbu podľa
znaleckého posudku Ing. Petrášovej 143.397,- Sk vychádza, že navrhovateľ by vyťažením 862 m3 dreva
získal čistý výnos 284.385,- Sk, čo je v prepočte 9.439,85 € a o túto sumu sa znížil majetok navrhovateľa,
čo predstavuje škodu na strane navrhovateľa, ktorú spôsobil odporca.
V priebehu konania odporca žiadal proti nároku navrhovateľa započítať náklady pestebnej činnosti

za roky 1992-2002 v celkovej výške 505.467,60 Sk, ktoré náklady pozostávali z nákladov na obnovu
lesa, ošetrovanie, ochranu proti burine, ochranu proti zvery a prerezávky. Čo sa týka týchto nákladov
na pestebnú činnosť, znalkyňa ohliadkou nehnuteľnosti navrhovateľa uviedla, že jednoznačne môže
potvrdiť, že bola vykonaná umelá obnova lesa na celej vyťaženej ploche, keďže to bolo stanovené
zákonom do dvoch rokov po ťažbe pozemok vysadiť. Výsadba bola uskutočnená v súlade s lesným

hospodárskym plánom, v ktorom je predpísané drevinové zloženie porastu. Čo sa týka ďalších nákladov
pestebnej činnosti, priamo na ohliadke bolo možné potvrdiť len prerezávku, ostatné náklady vzhľadom
na odstup času, a to ochranu proti burine, ochranu proti zvery a ošetrovanie nebolo možné potvrdiť.
O všetkých nákladoch pestebnej činnosti odporca predložil len prehľady priemerných nákladov za
celý závod, nepredložil prvotné doklady - mzdové listy a dodacie listy, ktoré by svedčili o tom, že

pestebná činnosť v požadovanom rozsahu bola skutočne vykonaná. Všetky prehľady, ktoré predložil
odporca, boli urobené na úrovni porastov, a tieto práce, súvisiace s pestebnou činnosťou, boli uvedené
v lesnej hospodárskej evidencii, kde však boli uvedené len technické údaje - hektáre, uvedené na akých
výmerách sa tieto činnosti vykonávali podľa jednotlivých porastov. Pri stanovení výšky nákladov na
pestebnú činnosť preto znalkyňa vychádzala z priemerných hodnôt pre celé Slovensko, keďže odporca

si do svojich nákladov započítal aj réžiu, pričom znalkyňa zároveň uviedla, že väčšinu z týchto prác
si navrhovateľ mohol vykonať aj osobne sám, keďže nejde o technicky náročné činnosti. Musel by si
samozrejme zakúpiť sadenice.Zástupca odporcu žiadal, aby boli započítané voči nároku navrhovateľa na náhradu škody všetky výkony
pestebnej činnosti, o ktorých svedčia záznamy z lesnej hospodárskej evidencie, ktoré vychádzajú z
lesného hospodárskeho plánu, kde do tejto evidencie sa zapíšu všetky výkony, ktoré sa uskutočnili v

predmetnom poraste, kde údaje do lesnej hospodárskej evidencie zapíše konkrétny pracovník odporcu
na základe kontroly skutočného stavu porastu. Znalkyňa vyčíslila náklady na pestebnú činnosť na
parcele navrhovateľa za roky 1992-2002 197.217,- Sk, kedy vychádzala z priemerných hodnôt pre
celé Slovensko, keďže odporca nepredložil prvotné doklady o vykonaní týchto pestebných nákladov,
hlavne mzdové listy pracovníkov, prípadne dodávacie listy na použitý materiál, kde vychádzala z

lesnej hospodárskej evidencie, v ktorej boli tieto práce zaznamenávané. Priamo na ohliadke znalkyňa
vedela potvrdiť len výkon pestebnej činnosti len v súvislosti s výsadbou stromčekov a s prerezávkami.
Navrhovateľ uviedol, že na jeho pozemku sa nevykonávala úmyselná výsadba, ale len náhodná, keďže
pri zemných prácach pracovníci odporcu zničili hraničné body a tým došlo aj k čiastočnej výsadbe na
jeho pozemku. Čo sa týka ďalších prác pestebnej činnosti na jeho pozemku, tieto neboli vykonané.
Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že priamo na mieste samom nebol zistený rozdiel v rámci porastu

medzi lesom navrhovateľa a odporcu, kde problém bol aj v tom, že samotná ťažba nebola vykonaná
celoplošne v rámci porastu, ale aj to, že samotná výsadba nebola urobená celoplošne v rámci celého
porastu, ktorého súčasťou je aj parcela navrhovateľa.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca nepredložil prvotné doklady za náklady na pestebnú činnosť,
predložil len prehľady za celý odštepný závod a poukazoval na záznamy v lesnej hospodárskej evidencii,

kde tieto práce boli zaznamenané, súd má za to, že pri zisťovaní týchto nákladov na pestebnú činnosť
je možné vychádzať z týchto nákladov podľa znaleckého posudku, ktoré boli vyčíslené v celkovej výške
616.304,70 Sk na celý porast 286/01 a pri koeficiente výmery 0,32 pre konkrétnu parcelu navrhovateľa,
keďže pri zisťovaní týchto nákladov znalkyňa vychádzala z priemerných hodnôt pre celé Slovensko,
keďže odporca si do svojich nákladov započítal aj svoju réžiu a nepredložil hodnoverné prvotné doklady.

Pri započítaní konkrétnych nákladov na pestebnú činnosť bolo potrebné vychádzať z právneho vzťahu,
ktorývznikolmedziúčastníkmikonania,kdenazákladeprávnehonázoruvyslovenéhokrajskýmsúdomv
zrušujúcom uznesení 16 Co 55/03, že medzi účastníkmi konania nevznikol nájomný pomer ani dohodou
ani zo zákona, a tým, že odporca vyťažil napriek tomu drevnú hmotu na pozemku navrhovateľa, dopustil
sa protiprávneho konania, na čom nič nemení ani to, že odporca nevedel, kde sa pozemok navrhovateľa

nachádza. Na základe tohto je možné konštatovať, že odporca bol držiteľom neoprávneným, ktorý
neoprávnený držiteľ v zmysle § 131 ods. 1 Obč. zákonníka je povinný vydať vec vlastníkovi spolu s
jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady
potrebné pre údržbu a prevádzku veci. Odporca teda za dobu neoprávnenej držby si môže odpočítať
len bežné udržiavacie náklady súvisiace s chodom nehnuteľnosti a nemôže si započítať náklady, ktoré

priamo menia podstatu veci v smere jej zhodnotenia alebo nezhodnotenia na rozdiel od oprávneného
držiteľa, ktorý v zmysle § 130 ods. 3 Obč. zákonníka má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne
vynaložil, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.
Pokiaľ teda odporca žiadal započítať aj náklady súvisiace s obnovou lesa, t.j. s výsadbou nových
stromčekov, v danom prípade nejde o náklady spojené s údržbou a prevádzkou veci, keďže touto

činnosťou priamo zasahoval do charakteru pozemku v smere jeho zhodnotenia a na tieto náklady
odporca nemá nárok si započítať s poukazom na ustanovenie § 131 ods. 1 poslednej vety Obč.
zákonníka.
Čo sa týka ďalších nákladov pestebnej činnosti, čo sa týka ošetrovania porastov, ochrany proti burine
a ochrany proti zvery, vykonanie týchto nákladov preukazoval odporca len prehľadmi za celý odštepný

závod podľa jednotlivých porastov s poukazom na údaje v lesnej hospodárskej evidencii, pričom tieto
práce vzhľadom na odstup času znalkyňa nemohla na ohliadke v roku 2007 potvrdiť. Bolo na odporcovi,
aby vynaloženie týchto nákladov zdokladoval hodnoverným spôsobom, v prvom rade predložením
mzdových listov pracovníkov, ktorí mali tieto práce vykonávať, prípadne predložením dodacích listov o
zakúpení postrekov a podobne, prípadne navrhnúť svedkov na vykonanie týchto prác, odporca však

takéto dôkazy nepredložil, resp. ich nenavrhol, kde samotné uvedenie vykonania týchto prác v lesnej
hospodárskej evidencii súd nepovažuje za hodnoverné a dostačujúce, keďže tieto výkony do lesnej
hospodárskej evidencii zapísal pracovník odporcu, a to už počas existencie sporu na tunajšom súde.
Tieto práce pestebnej činnosti navrhovateľ popieral a tieto výkony nevedela potvrdiť ani znalkyňa na
ohliadke, a preto s týmito nákladmi na pestebnú činnosť súd neuvažoval, keďže odporca hodnoverným

spôsobom nepreukázal vykonanie týchto prác v súvislosti s ošetrovaním porastu, ochranou proti burine
a ochranou proti zvery.
Znalkyňa na ohliadke potvrdila len vykonanie prerezávky, keďže podľa jej názoru išlo jednoznačne o
výchovný zákrok, ktorá činnosť bola uskutočňovaná pravidelne. Nešlo teda o náhodný úkon, na čopoukazoval navrhovateľ v súvislosti s krádežami dreva v jeho poraste. Tieto náklady na prerezávky v
rokoch 1996 a 1997 znalkyňa vyčíslila na 43.389,- Sk, kde však z tejto sumy bolo potrebné počítať len
s koeficientom výmery pozemku navrhovateľa v celkovej výmere porastu 286/01, kde bolo zistené z

protokolu o vydaní nehnuteľnosti navrhovateľovi zo dňa 25. 04. 2006, že výmera porastu 286/01 je 6,91
ha a navrhovateľovi bola vydaná výmera 3,5347 ha, čo predstavuje 51 % výmery a v tomto rozsahu
51 % je potrebné počítať aj náklady na prerezávku, kde pripadajú na parcelu navrhovateľa náklady vo
výške 22.128,39 Sk.
Vzhľadom na započítací návrh odporcu, ktorým žiadal započítať svoj nárok na náhradu nákladov

pestebnej činnosti voči nároku navrhovateľa na náhradu škody sa súd zaoberal týmto započítacím
nárokom, kde však vzhľadom na horeuvedené súd mal za preukázané len náklady súvisiace len s
prerezávkou vo výške 22.128,39 Sk ako pomernej časti nákladov za prerezávku primeranú výmere
parcely navrhovateľa, kde na základe započítacieho návrhu, ktorý urobil jeden z účastníkov - odporca
voči druhému účastníkovi - navrhovateľovi, kde ide o plnenie rovnakého druhu, tieto pohľadávky zaniknú
započítaním, keďže sa vzájomne kryjú do preukázanej výšky nákladov pestebnej činnosti na prerezávky

vo výške 22.128,39 Sk, kde zánik vzájomných pohľadávok v tejto výške nastane okamihom, kedy sa
tieto pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli s poukazom na ustanovenie § 580 Obč. zákonníka, t.j.
ku dňu doručenia započítacieho návrhu navrhovateľovi dňa 24. 06. 2005, keďže v tom čase už existoval
nárok navrhovateľa na náhradu škody na základe vyťaženia dreva v roku 1991 a bol splatný, taktiež bola
splatná pohľadávka odporcu titulom nákladov pestebnej činnosti za prerezávku za roky 1996 a 1997,

preto na základe jednostranného právneho úkonu - započítacieho návrhu, na ktorý návrh sa nevyžaduje
súhlas druhého účastníka, po tom, ako sa pohľadávky stretli, došlo k zániku pohľadávok v dôsledku
započítania do výšky 22.128,39 Sk a vzhľadom na to o túto sumu súd znížil výšku škody, ktorá bola
spôsobená vyťažením dreva odporcom navrhovateľovi, kde z celkovej výšky škody 284.385,- Sk súd
odpočítal 22.128,39 Sk, škoda predstavuje výšku 262.256,61 Sk, čo je v prepočte 8.705,32 €, ktorú

sumu súd navrhovateľovi priznal a odporcu na túto výšku škody zaviazal.
Keďže navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie celkovo 18.684,06 € (562.876,- Sk), súd návrh navrhovateľa
v časti zaplatenia ďalších 9.978,74 € zamietol.
Navrhovateľ si uplatňoval na odporcovi aj úroky z omeškania z celkovej žalovanej výšky za obdobie od
09. 04. 1992 do 30. 04. 1995 vo výške 3 % ročne a od 01. 05. 1995 až do zaplatenia vo výške 22 %

ročne. Voči tomuto nároku navrhovateľa vzniesol námietku premlčania odporca, kde poukazoval na tú
skutočnosť, že nárok na úroky z omeškania ako samostatný nárok jeho splatnosť začína plynúť v deň,
kedy je možné uplatniť základ nároku, v danom prípade nárok na náhradu škody, a tento nárok ako taký
nevzniká samostatne za každý deň, a preto podľa názoru odporcu navrhovateľ si uplatnil právo na úroky
z omeškania po uplynutí premlčacej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ

podal návrh na súd na náhradu škody dňa 28. 12. 1992, kedy si uplatňoval nárok na náhradu škody bez
úrokov z omeškania. Tento nárok si uplatnil až svojím návrhom dňa 28. 05. 2004 (č. listu 236 spisu), kde
súd uznesením pripustil rozšírenie návrhu o úroky z omeškania na pojednávaní dňa 11. 11. 2004.
Podľa § 121 ods. 3 Obč. zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pri záväzkovom právnom vzťahu, ktorého predmetom

je peňažné plnenie, môže ísť o hlavný záväzkový právny vzťah a vedľajší - akcesorický. Hlavným
záväzkovým právnym vzťahom je ten, keď nárok smeruje priamo na zaplatenie určitej pohľadávky a k
získaniu peňazí. Vedľajší peňažný záväzkový právny vzťah v danom prípade bude povinnosť dlžníka
zaplatiť veriteľovi úrok na základe porušenia právnych alebo zmluvných povinností. Povinnosť dlžníka
zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného

dlhu s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a spočíva v tom, že dlžník musí
poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia istiny tiež stanovené percento úrokov z omeškania. Tým
dochádza k zmene obsahu práv veriteľa a dlžníka, k zmene obsahu záväzkového právneho vzťahu
spočívajúceho v tom, že vedľa povinnosti splniť záväzok hlavný - zaplatenie istiny je dlžník povinný splniť
tiež záväzok vedľajší - zaplatenie úrokov z omeškania. Táto povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ako

taká nevzniká samostatne - znova za každý deň trvania omeškania, ale len jednorázovo v deň, keď sa
dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného záväzku. V danom prípade táto povinnosť zaplatiť úroky
z omeškania vznikla dňom, kedy navrhovateľ podľa hmotného práva bol oprávnený požadovať, aby
žalovaná pohľadávky - istina bola uhradená, kde samotný navrhovateľ si uplatňoval úroky z omeškania
od 09. 04. 1992, kde k tomuto dátumu jednoznačne už vzniklo jeho právo na náhradu škody, keďže

drevo bolo vyťažené odporcom v roku 1991.
Príslušenstvo ako také musí byť vecou v právnom zmysle a je preto spôsobilé byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov, kde samostatná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony
týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo. Na to, aby došlo kúčinkomprávnehoúkonutýkajúcehosahlavnejveciajnapríslušenstvotrebapredmetomtohtoprávneho
úkonu urobiť aj príslušenstvo. Navrhovateľ svojím návrhom, ktorý podal na súd dňa 28. 12. 1992 si nárok
na úroky z omeškania neuplatnil. Uplatnil si len právo na náhradu škody, kde úroky z omeškania sa

stali predmetom konania až dňa 11. 11. 2004. Až do tohto obdobia sa právne úkony týkajúce sa hlavnej
veci, v tomto prípade práva na náhradu škody nevzťahovali na príslušenstvo tejto veci, v danom prípade
úroku z omeškania, ktoré neboli predmetom konania a do tohto obdobia toto príslušenstvo pohľadávky
vystupovali samostatne, so samostatným právnym režimom, a preto bolo potrebné samostatne skúmať,
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania tohto nároku odporcom, či v danom prípade možno toto

právonavrhovateľovipriznaťspoukazomnaustanovenie§100ods.1Obč.zákonníka.Právosapremlčí,
ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v občianskom zákonníku, na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ
nie je daná osobitná premlčacia doba, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade na úroky z omeškania neplatí osobitná premlčacia doba
a povinnosť platiť úroky z omeškania sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a keďže

si navrhovateľ uplatnil svoj nárok na úroky z omeškania až 28. 05. 2004, kde úroky z omeškania
sa stali predmetom konania až 11. 11. 2004, pričom povinnosť platiť úroky z omeškania nastala ešte v
roku 1992, je nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania zjavne premlčaný, a preto nemožno
navrhovateľovi toto právo priznať.
Keďže navrhovateľ, ako aj odporca mali vo veci úspech len čiastočný, pričom pomer ich úspechu a

neúspechu je v zásade rovnaký, súd v zmysle § 142 ods. O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Zároveň súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. uložil účastníkom konania povinnosť na náhradu trov konania,
ktoré boli hradené z rozpočtu tunajšieho súdu, každému z účastníkov po polovici týchto trov, ktoré trovy
konania predstavujú zvyšok znalečného Ing. Kováča, kde bolo hradené z rozpočtu tunajšieho súdu

4.520,- Sk, zvyšok znalečného Ing. Petrášovej za doplnenie znaleckého posudku a znalečné za výsluch
znalkyne na pojednávaní a cestovné vo výške 172,94 €, svedočné Z., ktorý bol vypočutý na krajskom
súdu 260,- Sk a 17,- Sk trovy ohliadky, ktoré neboli kryté zálohou zloženou navrhovateľom. Spolu trovy
štátu predstavujú výšku 332,17 €, kde súd každého z účastníkov zaviazal na náhradu polovičky týchto
trov, t.j. vo výške 166,08 € podľa pomeru úspechu oboch účastníkov v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.