Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Cb/103/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209205705
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2209205705.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : Č. Y. A. P..B.., J. : XXXXX XXX, B. B. V. Č.. XX, A., proti žalovaným: X./. F. F., N. XX.XX.R., A. M.
V., K. Č.. XXX/XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Evou Skačániovou, so sídlom Korzo B.Bertóka 789/3,
Dunajská Streda, X. /. T. S., N.. XX.X.R., A. Y., F. L..Č.. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Ing. Arpádom
Barczim, so sídlom T. Varsovej 225/3, Galanta, o zaplatenie istiny 12.741,26 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a v 2. rade trovy konania v plnej výške.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním zo dňa 4.5.2009 sa domáhal zaplatenia istiny 12.943,75 € s príslušenstvom na
tomprávnomzáklade,žemedzinímažalovanýmiv1.av2.radebolauzavretázmluvaospotrebiteľskom
úvere dňa XX.X.XXXX pod č. XXXXXX na základe ktorej im navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver vo
výške XXX.XXX,-Sk. Žalovaní porušili podmienky zmluvy, keď neplatili pravidelné splátky a omeškali sa
so zaplatením viac než dvoch splátok. Súčasne s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace s čím

sa úver zosplatnil. Výška istiny predstavovala ku dňu XX.X.XXXX X.XXX,XX €. Výška zmluvného úroku
12,9% ročne, úrok z omeškania 15% ročne. Súčasne žiadal zaplatiť úroky z úveru vo výške 2.337,10 Sk,
poplatky79.25€vyčíslenékudňu20.4.2009.rovnakožiadalzaplateniedebetnéhozostatkuodžalovanej
v 1. rade ku dňu 31.3.2009 na bežnom účte vo výške 202,49 € úročené 20% úrokom z omeškania.
Uznesením dňa 01.07.2013 bolo konanie v časti prevyšujúcich úrokov z omeškania nad 9% späť.

2 .Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa XX.X.XXXX pod č. XRob XX/XX-XX, proti ktorému v zákonnej

lehote podal odpor žalovaná v 1. rade tvrdiac, že úverová zmluva je predmetom trestného konania voči
obžalovaným Z. H. a M. K., kde ona vystupuje ako poškodená majúc za to, že právny úkon úverová
zmluva, ktorá bola uzavretá medzi ňou a žalobcom je absolútne neplatná s poukazom na § 39 Obč.
zákona a žiadala prerušiť konanie s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. až do právoplatného
rozhodnutia v trestnej veci.

3. Dňom 20.1.2010 súd rozhodol v trestnej veci vyššie uvedených osôb, ktorých oslobodil zo skutku.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.6.2010. Dospel k záveru, že pri vyhodnotení účasti
jednotlivých aktérov podpísanej zmluvy sa nepreukázala priama účasť obžalovaných pri vybavovaní
úveru v banke, najmä ich psychický alebo fyzický nátlak, alebo okolnosti, ktorými by uvádzali poškodenú
do omylu. Súd mal za to, že poškodená po celý čas si bola vedomá , že je dlžníčkou na uvedenom úverea nie je ručiteľka, pričom sa nepreukázal spôsob zariadenia pôžičky v pobočke banky, aby poškodená
bola uvedená na zmluve, ako úverový dlžník. Poškodená bola odkázaná svojim nárokom na náhradu
škody v občiansko-právnom konaní.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade boli rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazaní na zaplatenie pohľadávky 12
741,26 € s príslušenstvom, ako aj trov konania, ktorý rozsudok bol po odvolaní sa žalovanej v 1. rade
zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave dňa XX. 1. XXXX a vrátený na ďalšie konanie , aby sa súd
vysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalovanej v 1. rade v súvislosti s neplatnosťou úverovej

zmluvy,bezohľadunazáverytrestnéhokonania,ktoréhozáverynepreukázali,žebysvedkoviaZ.H.aM.
K. sa obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Majúc
zatožepodmienkouneplatnostizmluvynieje,abysamenovanéaleboinéosobydopustilitrestnéhočinu
a môže spočívať v okolnostiach uzatvorenia zmluvy, v konaní či opomenutí, ktoré z hľadiska trestnosti
zúčastnených osôb nie sú právne významné postihnuteľné.

5. Súd vo veci doplnil dokazovanie vypočutím žalovaných v 1. a 2. rade, svedkyne Z. H., nariadením
znaleckého dokazovania z odboru grafológie, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu č.sp.
XT/XXX/XXXX na základe ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav veci:

6.Žalobca žiadal žalobe vyhovieť spochybňujúc akékoľvek tvrdenia žalovaných o neplatnosti právneho

úkonu či už v zmysle §37 Obč. zákonníka alebo odkazom na § 49a Obč. zákonníka pre relatívnu
neplatnosť.

7. Žalovaná v 1.rade bola vždy presvedčená že zmluvu podpisuje výlučne ako ručiteľka, hoci poskytla
všetky požadované podklady, o tom, že ona je povinná platiť pohľadávku zistila po vykonávaní zrážok z

jej mzdy. Žiadna rekonštrukcia domu u nej neprebehla, nakoľko ani nebola vlastníčkou nehnuteľnosti. H.
FY W. nikdy nekontaktovala. Na požiadanie M. K. mala súhlasiť s ručením na úvere žalovaného v 2.rade.

8. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že mal záujem si zobrať pôžičku za účelom, ktorým požiadal svedka
K., ktorým prisľúbil zabezpečiť ručiteľa. Následne navštívili banku za prítomnosti aj žalovanej v 1.

rade podpísali doklady tak ako im boli predložené, neskontroloval výšku poskytnutého úveru, ani v
akom postavení zmluvu podpisuje. Zaplatil asi tri splátky úveru na účet uvedený na kuse papiera
od pracovníčky banky, ktorý mala úmysel použite na nákup hnuteľných vecí. Jednoznačne tvrdil, že
žalovaná v 1. rade mala byť ručiteľkou na úvere, keď predtým sa nikdy nevideli. Spochybnil platnosť
zmluvy o úvere s poukazom na ust.§ 39 Obč. zákona, keď svojim obsahom odporuje zákonu a ust.§

49a, keď mal byť uvedený do omylu pri podpisovaní zmluvy.

9. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplynulo, že medzi pôvodne H. obchodní
bankou a.s., so sídlom W. 1, N. V., Na W. XXX/XX, J. : XXXXXXXX, ktorého práva neskôr prešli na
novovzniknutý právny subjekt H. obchodná banka, a.s., so sídlom V. č. XX, A., J. : XXXXXXXX, o

pribratí ktorej súd rozhodol uznesením dňa 7.2.2008 s poukazom na § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 25.4.2008 a odporcami v 1. a v 2. rade zmluva o spotrebiteľskom úvere,
nazákladektorejpodľačlánkuI.bolposkytnutýúverovýlimitvovýške300.000,-Sk,ktorýsamalmožnosť
čerpať dňom 21.6.2004 pri splnením všetkých zmluvných podmienok. Úver sa mal čerpať jednorázovo
a bol určený účel rekonštrukcie domu. Podľa článku V. boli dojednané splátky v počte 84 mesačných

anuitných splátok vždy k 21. dňu v mesiaci a takýto deň nie je v mesiaci, mal sa zaplatiť posledný
deň v tom ktorom mesiaci. Prvá splátka mala byť hradená 21.7.2004, a posledná splátka mala byť
hradená 21.6.2011. Prvá anuitná splátka bola vo výške 5.441,29 Sk a posledná 5.441,62 Sk. Splátky
sa mali platiť na účet odporkyne v 1. rade vedený u pôvodného navrhovateľa pod č. XXXXXXXXXXX/
XXXX. Podľa článku IV boli dojednané úroky pevnou úrokovou sadzbou tak z vyčerpaného, ako aj

nesplatenéhoúveruvovýške12,9%ročne.Vprípadeomeškaniasasplatenímdlhubolidojednanéúroky
z omeškania v článku VI vo výške 15% ročne. Súčasťou zmluvy sa stali aj obchodné podmienky, ktorým
mali byť oboznámení žalovaní v 1. a v 2. rade v zmysle článku VIII predmetnej zmluvy s poukazom
na § 273 ods. 2 Obch.zák. odporkyni bol poskytnutý úver na základe predloženého dodacieho listu č.
XX/XXXX vystavené firmou FY - W., nám. B. č. XXX/XX, F. B. zo dňa XX.X.XXXX, kde podľa názvu

prevedenívrekonštrukčnýchprác,išloorekonštrukciukúpeľnevcelkovejkúpeľne145.000,-Sk,plastové
okná 69.600,-Sk, parkety 52.500,-Sk, kachličky 27.360,-Sk, radiátory 21.360,-Sk, na základe ktorej bola
vystavená faktúra č. 98/2004 na zaplatenie pohľadávky z dodaného diela. Dňom 21.6.2004 bol daný
príkaz na úhradu uvedenej faktúry H. obchodnou bankou, právnym predchodcom súčasnej banky, kdeje uvedený účet č. XXXXXX/XXXX. Zmluva neidentifikuje osobu dlžníka, keď pri podpise žalovanej v
1.rade je uvedený údaj „pán/pani“. V prípade žalovaného v 2.rade už sa uviedol údaj o spoludlžníkovi.
Tieto údaje absentujú aj na prvej strane zmluvy pri uvedení generálií žalovaných.

10. Z výpovede svedkyne Z. H., pri porovnaní s jej konfrontáciou so svedkom M. K. v zápisnici v rámci
prípravného konania vo veci podozrenia z trestného činu podvodu dňa 8. XX. XXXX, sa preukázalo
vybavenie úveru svedkyňou H. na požiadanie svedka K. pre žalovaného v 2. rade, o ktorom mala
svedkyňa už vedomosti, že v dôsledku nesplnenia podmienok na uzavretie zmluvy o úvere, bola jeho

žiadosť bankou odmietnutá. Žalovaná v 1. rade mala byť podľa predloženej žiadosti písomných tlačivách
označená ako dlžníčka a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ. Svedok K. mal byť celý čas presvedčený, že
ručiteľom je žalovaná v 1. rade a žiadateľom je žalovaný v 2. rade Úver mal byť vo výške 350 000,-
Sk, svedok K. tvrdil požiadavku na úver vo výške 100 000,-Sk, keď po podpísaní zmluvy peniaze boli
poukázané na účet svedkyne H. a následne po odrátaní jej prislúchajúcej provízie 15 000,-Sk v obálke
odovzdané bez potvrdenia svedkovi K. v sume 285 000,-Sk. Svedok K. potvrdil prevzatie finančnej

hotovosti len vo výške 160 000,-Sk z čoho mal vyplatiť žalovanej v 1.rade sľúbenú hotovosť 10 000,-Sk
a zvyšok odovzdať žalovanému v 2. rade .Poklady na poskytnutiu účelového úveru predložila k zmluve
svedkyňa Z. H., kde nepoprela, že uviedla údaj o jej bankovom účte, kde peniaze boli preúčtované.

11. Vzhľadom na odstup času 13 rokov od uzavretia zmluvy, súd vychádzal z vykonaného dokazovania

v rámci trestného konania vyšetrovacieho spisu Okresného delenia PZ v Dunajskej Strede č.Y.-XXX/
OEK-DS-XXXX a Trestného spisu Okresného súdu v Dunajskej Strede č.sp.XT/XXX/XXXX, keď pri
výsluchu svedkyne Z. H. súd dospel k presvedčeniu, že si mnohé veci uvedené v prípravnom konaní
nepamätá. Jednoznačne zopakovala svoje tvrdenia o sprostredkovaní uzavretia úverovej zmluvy, keď
si nepamätala, či boli podané dve žiadosti o úver alebo len jeden, v akej výške bola poskytnutá suma,

pričom vo svojich výpovediach v prípravnom konaní jednoznačne mala upozorniť svedka M. K., na
požiadanie ktorého poskytla doklady , po uvedení žiadateľa T. S., ktorého žiadosť mala byť už skôr
zamietnutá. Svedok K. mal pri odovzdávaní dokladov uviesť údaje o dlžníkovi žalovanú a žalovaného
ako ručiteľa. Žalovaný v 2.rade celý čas vedenia trestného konania, tvrdil, že zmluva o úvere, ktorú
sprostredkoval svedok K. mala byť výlučne pre žalovanú v 1.rade, keď jemu sa mal vybaviť úver až

následne, kde sa mala zaručiť na úvere žalovaná. Žalovaná nepoprela, že za svoje služby mala jej byť
vyplatená suma 10 000,-Sk, ktoré mala obdržať od svedka K., ktorý peniaze jej odovzdal v jej byte, keď
na pojednávaní dňa 01.12.2014 tvrdila, že zo sľúbenej provízie obdržala 4000,Sk a zvyšok 5 000,-Sk
jej mala odovzdať svedkyňa H..

12. Samotný priebeh uzatvárania zmluvy o úvere zhodne opísali žalovaní, ako aj svedkyňa H.,
keď žalovaní boli privezení do banky v M. svedkom K., ktorý ostal vonku. Doklady boli predložené
zamestnankyňou F. V., ktorej meno si pamätala aj žalovaná. Obaja mali byť oboznámení ňou o obsahu
zmluvy, o ich postavení v zmluvnom vzťahu. Žalovaný v 2.rade pri výsluchu v prípravnom konaní dňa
08.11.2005 jednoznačne tvrdil, že pracovníčka uviedla ako dlžníčku žalovanú a jeho ako ručiteľa. Toto

tvrdenie zopakoval aj pri konfrontácii žalovaných dňa 5.03.2007, žalovaná si nepamätala či tieto údaje
boli uvedené, tvrdiac, že to možno povedala po maďarsky, čomu ona nerozumela, pričom nepoprela, že
boli upozornení aby si zmluvu pozreli a podpísali , keď nikto žalovanej nezakázal prečítať si predložené
doklady( výpoveď žalovanej v prípravnom konaní dňa 12.10.2007/, keď ona v domnení, že sa musia
ponáhľať doklady podpísať na popud svedkyne H., si nič neprečítala. Na doklade označené ako dohoda

o zrážkach zo mzdy bolo pod čiarou uvedený údaj meno žalovanej ako dlžník, údaj o ručiteľovi doklady
neobsahovali. Doklady jej mali byť doručené poštou, ktorú skutočnosť v priebehu konania žiadnym
spôsobom nepreukázala. Toto tvrdenie žalovanej bolo spochybnené výpoveďou svedkyne F. V., ako aj
vtedy riaditeľky banky v M., J.. Q. K.. Jednoznačne trvali na tom, že zmluvy po podpísaní sa v jednom
vyhotovení vydávajú klientom. Peniaze boli preúčtované na účet uvedený v zmluve, keď išlo o zmluvu

o účelovom úvere.

13. Zo žiadostí o poskytnutí spotrebiteľského úveru datované dňa 18.6.2004, keď boli založené do
vyhodnotenia, v jednom prípade bola žiadosť žalovanej v 1.rade a spoludlžník žalovaný v 2.rade, ktorá
žiadosť bola vyhodnotená kladne, keď žiadosť žalovaného v 2.rde , kde bola ako spoludlžníčka uvedená

žalovaná v 1.rade, v ten istý deň bol vyhodnotený záporne. Pri podpisoch na žiadostiach bol uvedený
dátum 20.06.2004.Zmluva o úvere sa podpisovala s dátumom 21.06.2004.14. Na základe záverov znaleckého posudku písmo znalca číslo XX/XXXX sa potvrdilo pravosť podpisov
žalovanej 1/ na úverovej zmluve. Žalovaný 2/ najprv tvrdil vzájomné zaručenie sa na úveroch, keď aj
žalovaná v 1.rade potrebovala získať hotovosť 10 000,-€.

15. Podľa príkazu na úhradu H. banky zo dňa 21.06.2004 suma 300 000,-Sk bola poukázaná na účet
svedkyne H. č. účtu príjemcu XXXXXXX/XXXX , keď podľa pohybov na tomto účte mala svedkyňa
v mesiaci jún 2004 vyberať len sumu 200 000,-Sk a nie tvrdených 285 000,-Sk zvyšok 100 000,-Sk
previedla na svoj účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX.

16. V tejto súvislosti vypovedala svedkyňa J.. K., ktorá poprela povinnosť banky zisťovať údaje o účte
uvedenej na predkladanej faktúre v prípade účelového úveru.

17. Žalovaný zaplatil tri splátky úveru do októbra 2004, keď prestal s úhradou splátok. Následne
v decembri sa dozvedela žalovaná, že sa jej realizujú zrážky zo mzdy. Túto okolnosť mali riešiť

stretnutiami, ktoré sa uskutočnili u žalovanej v 1.rade, za prítomnosti jeho manžela, o ktorom tvrdila
žalovaná, že v rozhodnom čase pracoval v banke.

18. Podľa § 497 Obch.zák. Zmluvu o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 52 ods.1 až 3 Obč.zákonníka účinný od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

20. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21.Spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 23a Ods. 1 zákona číslo 634/1992 zbierky o ochrane spotrebiteľa v, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
z potreby telo obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

23.Občianskyzákonníkčíslo40/1964Z.z.definovalospotrebiteľskézmluvyvustanovení§52rozdelenie
v období od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2007 a rozdielne v období od 1. 1. 2008. § 52Občianskeho zákonníka

v znení do 31. 12. 2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom bol pred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v období do 31. 12. 2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy účastníkmi,

zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku pod definíciou spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 Občianskeho zákona nespadala. Je, ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 23a zákona číslo 634/1992Zb. Keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka, jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej
zrejmé, že spotrebiteľský obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi

účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže
z ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka nie je možno vyvodiť, že piata hlava
Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované
v § 52ods.1, potom všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v

citovanom ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa číslo 634/1992 Zb. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv od právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Z predmetnej zmluvy je zrejmé že spĺňa
predpoklady že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtomspotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť
ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie, spotrebiteľskou
zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či upravená občianskym alebo

Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú, posudzovanú v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 1 odsek
2 zákona číslo 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia zmluvy
neobstojí..

24. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25.Podľa§37ods.1Obč.zákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;
inak je neplatný.

26. Podľa § 40a prvá veta OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, §
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

27. Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá

je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo
o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v
pohnútke nerobí právny úkon neplatným (§ 49a OZ).

28. Náležitosťou každého právneho úkonu musí byť samozrejme aj vôľa smerujúca k uskutočneniu tohto

úkonu. Na to, aby bol úkon platný a vyvolal právne následky, je nevyhnutné, aby vôľa bola bezvadná,
teda mala zákonom požadovanú kvalitu v podobe jej slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Vôľa
konajúceho subjektu musí zahŕňať nielen rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ale aj predstavu o
reálnom obsahu tohto úkonu vrátane jeho právnych následkov. Iba v takom prípade možno hovoriť o
znaku ,,vážnosti" vôle konajúceho subjektu.

29. Pri posudzovaní vážnosti vôle pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty a
princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa
pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko" teda úkon nemienil vážne, pričítali na
ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu

potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu nemohlo byť
subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny úkon nie
je mienený vážne.

30. Vzhľadom na to, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia

manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší
prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený, dáva v prípade
pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať
účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje
subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa

nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že vôľa
konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo, aj keby konajúci subjekt skutočne
nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní vážnosti vôle a platnosti právneho
úkonu neprihliada (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 429/2014/

31. S poukazom na uvedené stanovisko , pri posúdení relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovanými
predpokladá, že omyl konajúcej osoby, žalovaných 1.a 2.rade, ktorý vychádzal zo skutočnosti, ktorá je
pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o
ňom musela vedieť. Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny
úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva

v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo
vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná
a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právnehoúkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej
skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne
následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne

významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý
účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl
vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať
zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný).
Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre

jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň
vedieť. Ustanovenie § 49a OZ však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi

riešenia zamýšľaného právneho úkonu.(pozri. Rozhodnutie NS SR3 Cdo 192/2008).

32.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že právny predchodca žalobca uzavrel
zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo žalovanými v 1. a 2. rade , ako spoludlžníkmi. B. H. bola informovaná
svedkom K., že je požiadavka o poskytnutie úveru pre žalovaného v 2.rade a hoci jej bolo známe,

že táto osoba nevyhovuje, riadila sa usmernením K., že zmluvu o úvere uzavrie žalovaná v 1.rade a
žalovaný v 2.rade bude spoludlžníkom. Zmluva bola predložená na podpis s možnosťou oboznámiť
sa s jej obsahom. Žalovaná zmluvu obdržala po jeho podpise, spolu s ostatnými dokladmi. Hoci aj by
tak nebolo , zmluvu dostala najneskôr poštou. Mala teda možnosť aj dodatočne si zmluvu prečítať a
spochybniť svoje postavenie ako dlžníka. Žalovaná tak urobila až po tom keď obdržala oznámenie o

realizovaní zrážok z jej mzdy v decembri 2004.Z toho je zrejmé, že aj keby omyl bol vyvolaný žalobcom
neúmyselne, musel by vychádzať zo skutočností, ktorý je pre uskutočnenie právneho úkonu podstatný, a
bez ktorého by k právnemu úkonu nebolo došlo. V tomto smere žalovaná svojím správaním spochybnila
svoje tvrdenia o úmysle uzavrieť zmluvu o úvere v postavení ručiteľa. Pre ňu bolo podstatné len to aby
žalovaný mal zamestnanie a úver splácal, ktoré závery vyplynuli zo spoločných jednaní po realizovaní

zrážok z jej mzdy. Naopak, čo mohlo uviesť do omylu žalovanú bola skutočnosť, že veriteľ v zmluve o
úvere uviedol pri mene žalovaných 1.a 2.rade ich označil ako klientov, ktorý výraz gramaticky identifikuje
subjekty, ktoré sú v určitom zmluvnom vzťahu z veriteľom, pričom pri generáliach žalovanej v1.rade, v
časti podpisu neoznačil vôbec žalovanú žiadnym právnym postavením , len ponechal údaj „pán/pani“.
Z toho je zrejmé, že veriteľ svojim postupom vedome zastrel postavenie žalovanej, čím ju uviedol do

omylu. Tvrdenie zamestnankyne banky F. V. a J.. K., vystupujúce v mene veriteľa o riadnom informovaní
žalovanej v.1.rade o jej postavení je tým jednoznačne spochybniteľné. Presvedčenie žalovanej o
povinnosti žalovaného platiť úver ako dlžník, bola aj skutočnosť, že prvé splátky úveru platil výlučne
on. Z dôvodov uvedených súd považoval právny úkon veriteľa voči žalovanej v 1.rade za neplatný od
počiatku aj s poukazom na ust.§ 37 Obč.zákona pre jeho neurčitosť.

33. Podľa § 41 Obč.zákonníka ,ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. V prípade žalovaného v 2.rade súd nevzhliadol neplatnosť právneho úkonu, keď žalovaný vedel,
že má byť len spoludlžníkom, v prípade tejto konkrétnej zmluvy, s tým vedomím aj zmluvu podpisoval.
Tento údaj bol aj uvedený pri jeho mene na podpis. Nakoľko išlo o plnenie tvrdené pre veriteľa žalovanej
v 1.rade v ktorej časti súd vzhľiadol zmluvu neplatnou a ktorú časť nie je možné oddeliť od zvyšnej časti,
posúdil zmluvu za absolútne neplatnú od počiatku pre jej neurčitosť.

35. Podľa § 457Obč.zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36. V priebehu konania sa nepreukázalo, že by žalovaný v 2.,rade získal vyplatenú finančnú hotovosť

tvrdenú svedkom M. K. v sume 160 000,-Sk, keď svedkyňa Z. H. z poukázanej sumy úveru vybrala
hotovosť 200 000,-Sk, mohla byť sumou, ktorú prevzal uvedený svedok, keď jeho odovzdanie žiadnym
hodnoverným spôsobom sa nepreukázala. Nebolo možné posúdiť nárok žalobcu voči žalovanémuv 2.rade ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaný na základe neplatnej zmluvy. V
dôsledku uvedených skutočností súd žalobu zamietol aj voči žalovanému v 2.rade.

37.. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. S poukazom na citované ustanovenie súd priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)