Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111226834
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2111226834.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., v právnej veci žalobcu: O. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom M. XX, H., proti žalovanému: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V.. H. XXXX/XX, A., o
zaplatenie 9.465,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.799,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od
12.11.2011 do zaplatenia zastavuje.

II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2011 po pripustení zmeny žaloby
uznesením č.k. 18C/10/2012-311 zo dňa 13.07.2017 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil a) náhradu za
bolesť vo výške 1137,- eur, b) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 500,- eur, c)
náhradu za stratu zárobku vo výške 166,47 eur, d) náhradu nákladov spojených s liečením škody na
zdraví vo výške 43,16 eur, majetkovú ujmu ako náhradu škody za poškodenie ošatenia a obuvi vo

výške 112,76 eur a náhradu škody za stratu zlatých šperkov vo výške 900,- eur, nemajetkovú ujmu za
spôsobenú citovú a morálnu ujmu za nemožnosť používať stratené šperky po dobu viac ako 8 rokov
vo výške 800,- eur, za morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a
dobrého mena vo výške 5305,72 eur a za stres vyvolaný z možnej operácie vo výške 500,- eur, úrok z
omeškania vo výške 9,5 %, od 12.11.2011 z celkovej sumy 9465,11 eur až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/27/2011 bol žalovaný

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil
voči žalobcovi, ktorý bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca
vyzval žalovaného dňa 24.10.2011 na zaplatenie škody v lehote 15 dní, výzvu žalovaný prevzal dňa
27.10.2011. Na základe súhlasu žalovaného pripravil žalobca Dohodu o uznaní dlhu, ale žalovaného ju
neprišiel v dohodnutý deň podpísať, ani škodu nezaplatil.

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.5.2013 špecifikoval žalobca:

a) morálnu a citovú ujmu vzniknutú stratou zlatých šperkov a nemožnosťou ich používania už viac ako 4
roky čo žalobca odôvodnil tým, že pri spáchanom trestnom čine žalobca stratil zlaté šperky, keď utekal
z miesta činu cez potok A.. Jednalo sa o zlaté šperky vyrobené na zákazku v R. H. v roku XXXX
(retiazka) a XXXX (prívesok s motívom, ktorý sa bežne nepredával. Vzhľadom k tejto skutočnosti aj cenaza zhotovenie bola v tom čase nadpriemerná. K týmto šperkom zhotoveným na zákazku mal žalobca
vlastný citový vzťah. Z tohto dôvodu ani v prípade zhotovenia nových šperkov zo strany páchateľa mu
nemôže vykompenzovať citovú a morálnu stratu k týmto pôvodným šperkom. Nemajetkovú ujmu za

stratu zlatých šperkov preto žalobca vyjadril sumou 500 eur.
b) fyzickú traumu (tzv. bolestné) vzniknuté pri ujme na zdraví (zlomenina nadočnicového oblúka, nosovej
prepážky a poškodenie zubov) a psychickú traumu žalobca odôvodnil tým, že v trestnom konaní
bol vypracovaný súdnoznalecký posudok znalcom z odboru traumatológie MUDr. Koroczom. V tomto
boli zranenia spôsobené trestným činom ohodnotené na sumu 1 132,-eur. Táto suma však nezahŕňa

poškodenie horných zubov, pretože poškodenie chrupu neposudzuje a neohodnocuje traumatológ.
Sumu určenú v súdnoznaleckom posudku vo výške 1 132 eur treba chápať ako tzv. bolestné,
ktoré vyjadruje fyzickú traumu. Súdnoznalecký posudok nezahŕňa spôsobenú psychickú traumu, ale
len fyzickú. Psychickú traumu vyvoláva každé zranenie, pričom žalobcove zranenia boli stredného
charakteru. Obe tieto zložky - fyzická aj psychická trauma - mu spôsobili obmedzenia v rodinnom aj
profesionálnom živote, napr. nemožnosť venovať sa rodine, práci, svojim záľubám atď. Jej následky

sa prejavili už pri pobyte vo fakultnej nemocnici. Tri dni po hospitalizácii chcel ošetrujúci lekár MUDr.
Urban poslať žalobcu domov. Žalobca to odmietol, lebo mal problémy s motorikou po zranení hlavy
a opustenie nemocnice vyvolávalo v ňom strach zo stretnutí s páchateľom na ulici, lebo tento sa mu
bezprostredne po spáchaní činu pred svedkom vyhrážal, že mu ešte „naloží“ (ďalšie fyzické násilie). Z
týchto dvoch dôvodov ukončenie hospitalizácie rázne odmietol, na čo ho MUDr. Urban nechal vyšetriť

psychológom. Ďalšou skutočnosťou prameniacou zo spôsobenej psychickej ujmy je fakt, že od fyzického
prepadnutia žalobca chodí ozbrojený. Z uvedených dôvodov k fyzickej traume je potrebné prirátať aj
nemajetkovú ujmu za psychickú traumu. Za spôsobenú psychickú traumu požaduje žalobca náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 2.178,72 eur. Obe tieto zložky - fyzickú traumu (tzv. bolestné) a psychickú
traumu vyjadruje žalobca sumou 3 310,72 eur.

c) morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrého mena
odôvodnil žalobca tým, že v dôsledku násilného trestného činu mu boli spôsobené krvné podliatiny pod
oboma očami, dokonca pod pravým okom mal viditeľnú krvnú podliatinu ešte aj pri vyšetrení u súdneho
znalca tri mesiace po spáchaní trestného činu. V dôsledku výrazných krvných podliatin sa ho ľudia pýtali
na príčiny ich vzniku, či sa pobil. Z tohto dôvodu im musel vysvetľovať, že bol prepadnutý. Následne

sa pýtali na dôvod prepadnutia. Keďže žalobca bol prepadnutý z dôvodu, že páchatelia ho označili
za úchyláka, vznikali pre neho trápne situácie a nie všetci ľudia môžu uveriť len jeho vysvetleniam.
Nemajetkovú ujmu v tomto bode žalobca vyjadril sumou 500 eur.
d)nemajetkovúujmužalobcažiadaajzastresvyvolanýzmožnejoperácie,narozhodnutieoktorejmusel
čakať tri dni. Pri fyzickom násilí mu boli spôsobené zranenia vyžadujúce hospitalizáciu v nemocnici. Na

vizite v nasledujúci deň. t. j. v sobotu 28.06.2008 bol prítomný aj primár MUDr. Kuchta, ktorý hmatom
skúšal rozsah fraktúry nadočnicového oblúka a po tom konštatoval, že bude treba počkať do pondelka,
aby sa ukázalo, či bude potrebné kosť operovať. Takáto správa spôsobovala žalobcovi psychickú ujmu
- stres. Tohto sa zbavil až v pondelok, keď sa ukázalo, že kosť nebude potrebné operovať. Nemajetkovú
ujmu v tomto bode vyjadril žalobca sumou 200 eur.

e) morálna ujma bola spôsobená žalobcovi aj označením jeho osoby za úchyláka masturbujúceho
na verejnosti, ako ho žalovaný označoval pravidelne počas trestného konania Z trestného konania
vyplýva, že na mieste činu a ani na inom mieste sa žiadne erotické časopisy nenašli napriek tomu,
že bezprostredne po spáchaní trestného činu robili ohliadku príslušníci polície. O týchto obvineniach
sa dozvedel aj služobný úrad žalobcu, najmä jeho priamy nadriadený, ktorý bol po návšteve v

zdravotníckom zariadení povinný celú udalosť písomne nahlásiť Generálnemu riaditeľovi Colného
riaditeľstva SR. Táto povinnosť mu vyplývala z interných predpisov. Samozrejme zisťoval aj podrobnosti
o dôvodoch prepadnutia žalobcu, ktoré mu boli vysvetlené. Orgány činné v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: ORP-82/2-OVK-TT-2013 žalobcu považujú do dnešného dňa za úchyláka. Jedná sa o trestné
konanie, ktoré nasledovalo po podaní žalobcaových trestných oznámení zo dňa 28.06.2012. Tieto

trestné oznámenia orgány činné v trestnom konaní odmietli uznesením ČVS: ORP-82/2-OVK-TT-2013
a žalobcovu následnú sťažnosť voči uzneseniu odmietla Okresná prokuratúra Trnava uznesením I
Pn 727/12 - 25 z 19.03.2013, z ktorého vyplýva, že ,,Doposiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by
výpovede vyššie uvedených osôb o obnažovaní sa oznamovateľa na verejnosti neboli pravdivé.“ Z
vyššie uvedeného jasne vyplýva, že napriek skutočnosti, že žalovaný O. neustále klamal, orgány činné

v trestnom konaní mu dali za pravdu. Stotožnili sa s jeho lživou výpoveďou napriek tomu, že žiadne
časopisy sa na mieste činu nenašli. Svedkovia G. O. a U. D. boli do trestného konania vedeného voči
žalovanému pribratí účelovo. Ich svedectvá mali znížiť nežiaduce následky vykonaného trestného činu
žalovaného a poskytnúť alibi na jeho spáchanie. K požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmyžalobca zdôraznil, že sa jedná o neodstrániteľnú ujmu, čo znamená, že sa jedná zo strany žalovaného
o spôsobenie absolútnej škody. Aj z posudzovania jeho osoby ako úchyláka zo strany orgánov činných
v trestnom konaní takmer 5 rokov po spáchaní trestného činu možno vyvodiť odôvodnený záver, že

sa jedná o nezvratný stav Tejto skutočnosti musí zodpovedať aj priznaná výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 3.000 eur.
f) znevýhodnenie postavenia žalobcu pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie výsluhového
dôchodku vplyvom dlhšej dočasnej práceneschopnosti žalobca odôvodnil tým, že na jeho sociálne
zabezpečenie ako príslušníka Finančnej správy SR sa vzťahuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom

zabezpečení vojakov a policajtov, podľa ktorého sa dočasná neschopnosť sa už nezapočítava do doby
služobného pomeru colníka. V dôsledku trestného činu žalovaného a následnej dočasnej neschopnosti
mu vznikne nárok o 28 dní neskôr, akoby tomu bolo v prípade, že k spáchaniu trestného činu nedôjde.
Nemajetkovú ujmu v tomto bode žalobca vyjadril sumou 200 eur.
g) ujma vzniknutá znížením funkčnosti predných horných zubov z dôvodu nemožnosti och používania pri
hryzení najtvrdších druhov potravy a výdavky na prípadné opravy do budúcnosti z dôvodu opotrebovania

materiálu použitého na dorovnanie dĺžky zubov žalobca odlvodnil tým, že pri fyzickom útoku voči
nemu prišlo aj k poškodeniu horných predných zubov - rezákov a to tým spôsobom, že sa mu odlúpili
zakončenia, t. j. rezné koncové plochy. Oprava poškodených predných horných zubov stála 1 x 24,90
eur a opätovná oprava 18,26 eur. Vzhľadom k tomu, že takto vykonaná oprava podlieha opotrebovaniu,
je potrebné ju pravidelne po 2-3 rokoch obnovovať a výška opráv za stomatologické výkony má

rastúcu tendenciu do budúcnosti. Funkcia horných zubov - predných rezákov sa znížila a vzhľadom
ku skutočnosti, že žalobca má už len 20 zubov, zohráva táto skutočnosť ešte väčšiu škodu, preto
nemajetkovú ujmu v tomto bode vyjadril sumou 50 eur.
h) nemožnosť robiť vychádzky na miesto, na ktorom bol spáchaný trestný čin, pretože páchateľ bol
niekoľko rokov neznámy. Keďže sa jednalo o násilný trestný čin s dobou liečenia takmer 1 mesiac, pokiaľ

nebol známy páchateľ a právoplatne odsúdený, nemohol žalobca zo strachu z opätovného napadnutia
navštevovať pravidelne tento hájiček pri rieke A. za účelom vychádzok. Tento navštevoval pravidelne
3 - 5 týždenne aj z dôvodu, že bol najbližšie k jeho bydlisku. Po fyzickom prepadnutí jeho osoby bol
nútený minimálne ďalšie 4 roky robiť vychádzky do odľahlejšieho parku, ktorý sa nachádza až v G. O..
Tento je však vzdialený autom 7 km. Z tohto dôvodu mu vznikli podstatne zvýšené náklady na prepravu,

pretože bol nútený využívať motorové vozidlo. Hájiček pri potoku A. je vzdialený od jeho bydliska 1 km a
občas sa tam žalobca dopravil aj bez motorového vozidla. Ani v dnešnej dobe túto lokalitu nenavštevuje,
pretože objednávatelia tohto trestného činu neboli zistení. A všetky dôvodné indície a stopy vedú k tomu,
že týmito objednávateľmi boli osoby z prostredia Penziónu D. O., ktorý sa nachádza 150 m od miesta
činu. Nemajetkovú ujmu v tomto bode vyjadril sumou 500 eur.

Celkovú náhradu škody vo výške 9.465,11 eur tvorí majetková ujma v bodoch a) až d) v požadovanej
sume 754,39 eur a nemajetková ujma v bodoch a) až g) v požadovanej sume 8 710,72 eur. Podaním
doručeným súdu dňa 15.8.2016 žalobca odkázal na podanie zo dňa 10.5.2014 a spresnil, že požaduje
náhradu za bolesť vo výške 1 137,- eur. Táto bola určená súdnoznaleckým posudkom, ktorý vypracoval
MUDr. Korocz, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za odškodnenie trvalého zdravotného

poškodenia, ktoré má nepriaznivé následky pre výkon životných úkonov, uspokojovanie životných
potrieb alebo uplatnenie pri styku s ľuďmi (bez ohľadu na to, či ide o viditeľné poškodenie). Peňažné
odškodnenie trvalého zdravotného poškodenia (zubov) vo výške 500,- eur za zníženie funkčnosti
predných zubov a ďalšie opravy zubov v budúcnosti, stratu na zárobku počas doby práceneschopnosti
vyčíslená vo výške 166,47,- eur, náklady spojedné s liečením škody na zdraví spočívajúce v oprave

poškodených zubov vo výške 43,16 eur. Suma 900,- eur je potrebná na vyhotovenie nových šperkov
v rovnakej kvalite. Náhrada škody za poškodenie ošatenia a obuvi je 112,76 eur, majetová ujma na
veciach je 1 012,76 eur. Nemajetkovú ujmu tvorí 800,- eur za morálnu a citovú ujmu vzniknutú stratou
zlatých šperkov a nemožnosťou ich používania viac ako 8 rokov. Morálna ujma spôsobená znížením
vážnosti, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrého mena je v dôsledku krvných podliatin pod oboma

očami trvajúce 3 mesiace. Žalovaný žalobcu v trestnom konaní označil za „úchyláka masturbujúceho na
verejnosti a odhaľujúceho sa pred deťmi“, nejestvuje jediný dôkaz o týchto tvrdeniach, za čo požaduje
5 305,72 eur. Za stres vyvolaný z možnej operácie, na rozhodnutie o nej musel čakať tri dni, požaduje
500,- eur.

4.Žalovanýknávrhužalobcuuviedol,žežalobcanepredložilsúdupotrebnédoklady,atolekárskusprávu
z nemocnice, stomatológie, doklady o oblečení. Stratené veci sa podľa vyšetrovateľa našli. Čo sa týka
zlatých šperkov, odmieta zaplatiť akúkoľvek čiastku. Žalobca si mohol vymyslieť, že tieto šperky v čase
trestného činu mal pri sebe, nijako to nedokázal. Ako aj on uviedol, stratil ich sám. Čo sa týka zubov, tietoproblémy si mohol žalobca spôsobiť sám pri preskakovaní potoku Parná. Žalovaný odmietol aj ostatné
nároky žalobcu zaplatiť a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne W. G., znalca MUDr. Amir
Amiry Manesha, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so spisom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 5T/27/2011, trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 5T/27/2011-198 zo dňa 28.04.2011 č.l.
10, potvrdením Finančného riaditeľstva SR č.l. 31, príjmovým pokladničným dokladom č. 641 č.l. 32,
príjmovým pokladničným dokladom č. 1476 č.l. 32, znaleckým posudkom č. 8/2012 č.l. 74, doplnením

znaleckého posudku č.l. 103, odpoveďou Finančného riaditeľstva SR č.l. 147, znaleckým posudkom
č. 4/2014 č.l. 178, znaleckým posudkom č. 32/2008 č.l. 57 zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/27/2011 a s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, svojim návrhom sa domáha
nemajetkovejujmyaskutočnejškody,ktorápozostávazozníženiavážnostiľudskejdôstojnostiaosobnej

cti v dôsledku spôsobených zranení a tiež bolestné. Žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur a ďalej sa voči žalovanému domáha zaplatenia škody vo výške
465,11 eur, ktorá mu bola spôsobená na veciach. Svojho nároku voči žalovanému sa domáha z dôvodu,
že žalovaný mu škodu spôsobil trestným činom, pre ktorý bol právoplatne odsúdený Okresným súdom v
Trnaveatotrestnýmrozkazomzodňa28.04.2011,č.k.5T/27/2011.Nemajetkováujma,ktorúsiuplatňuje

voči žalovanému, predstavuje sumu 9.000,- eur, v tejto sume je zahrnutá aj jeho ujma na zdraví, uvedená
ujma na zdraví u neho predstavuje zníženie jeho ľudskej dôstojnosti a vážnosť tak, ako uviedol na
začiatku. Uvedeného nároku sa domáha na základe toho, že chodil 3 mesiace s monoklami, ľudia sa ho
pýtali na príčinu, žalobca hovoril pravdu, teda že bol prepadnutý. Túto ujmu mu spôsobil žalovaný sám.
Pokiaľ ide o škodu spôsobenú na veciach, túto rozpísal v podaní zo dňa 15.05.2012 a na tomto trvá.

Žalovaný nehovorí pravdu, krivo ho obviňuje, že masturboval, toto sa nezakladá na pravde, nič také sa
nepreukázalo ani v trestnom konaní. Pokiaľ ide o retiazky, ktoré stratil pri skutku, nemá vedomosť o tom,
že sa nejaké našli, jemu žiadne retiazky vrátené neboli, p. G. ho ohľadne tohto nekontaktoval. Pokiaľ ide
o poškodené, resp. stratené veci, pri skutku bola stratená zlatá retiazka, s príveskom turecký polmesiac,
o váhe 8,35 gramu, rýdzosti 585/1000 o dĺžke asi 70 cm, prívesok obdĺžnikového tvaru rozmerov 25 mm

x 19 mm s vyobrazením polmesiaca s malou 5-cípou hviezdou o váhe asi 4 gramy. K tejto škode došlo
zrejme tak, že žalovaný mu retiazku roztrhol, táto bola roztrhnutá pri fyzickom útoku žalovaného na jeho
osobu a k strate došlo, keď utekal cez potok, retiazka spadla do potoka. Túto retiazku mu vyrábal R.
D.. H., na doklade, ktorý predložil, je uvedená iba hodnota práce, nakoľko retiazka bola zhotovená z
žalobcaovho vlastného zlata, ktoré R. dodal. Za vyhotovenie prívesku zaplatil 920,- Kčs a za zhotovenie

retiazky platil 880,- Kčs. Podľa jeho odhadu hodnota zhotovenej retiazky bola 8.000,- Kčs a prívesku
3.500,- Kčs. Pokiaľ ide o škodu na veciach, ktoré mal oblečené, tak obuv do prírody - tenisky boli zničené
celkom, nakoľko v týchto prebehol cez potok, kde bolo blato, tenisky doma oprali, avšak vyprať sa
nedali, tenisky vyhodil. Žalobca si nepamätá, akú značku tričko malo, bolo modrej farby s bielymi pruhmi
na rukávoch a trošku s červeným, tričko mal asi 10 mesiacov, tričko kúpil za 699,- Sk, o tomto doklad

nemá a nepamätá si, čo na tričku bolo poškodené, Tričko vyhodil on. Nohavice boli šuštiakové, červenej
farby, roztrhali sa o skaly, keď ležal na zemi pri útoku žalovaného, tieto mali tiež asi 10 mesiacov, ako
nové stáli 999,- Sk, doklad o tomto nemá. Doklady o zakúpení týchto vecí po pol roku vyhodil, pretože
predajcovia neuznávali reklamácie po pol roku. Pri fyzickom útoku zo strany žalovaného dostal od neho
päsťou do tváre niekoľkokrát, došlo u neho k poškodeniu na špičkách predných zubov, tieto zuby mal

už 2-krát opravované v dôsledku útoku žalovaného. Oprava zubov vždy vydrží asi 2-3 roky, takže aj do
budúcna každé 2-3 roky bude chodiť k zubárovi dať si opraviť špičky predných zubov. Z titulu poškodenia
zubov si teda uplatňuje 1 x 24,90 eur a opätovná oprava 18,26 eur. Keďže do konca života každé 2-3
roky sa bude musieť táto oprava zubov opakovať, zahrnul tento nárok do nemajetkovej ujmy v sume
9.000,- eur. V nemajetkovej ujme je ďalej zahrnuté bolestné v dôsledku zranení, pokiaľ ide o bolestné,

súdu o výške bolestného doloží znalecký posudok. Žalobca si zníženie funkčnosti predných zubov
neuplatňuje z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ale z titulu nemajetkovej ujmy, výšku uviedol iba
odhadom, je na úvahe súdu akú výšku mu prizná.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, žiada aby súd návrh zamietol.

Je pravdou, že sa voči žalobcovi dopustil trestného činu ublíženia na zdraví dňa 27.06.2008, za čo bol
aj právoplatne odsúdený. Pokiaľ ide o škodu na veciach, náhrady ktorej škody sa žalobca domáha,
vyšetrovateľ Kuhajda sa vyjadril, že tieto veci sa našli. Nie je ochotný zaplatiť žalobcovi ani nemajetkovú
ujmu, nakoľko žalobca vážnosť stratil svojím konaním. Žalovaný osobne v uvedený deň, t.j. 27.06.2008videl, že žalobca onanoval pri potoku v C. D. A.. Z uvedeného dôvodu, že žalobcu videl onanovať, mu
ublížil na zdraví. Vybil žalobcu preto, lebo nemá čo robiť medzi ľuďmi, má byť zavretý v ústave a liečiť
sa. Žalovaný vie o tom, že žalobca toto robil aj v minulosti, lebo mu toto hovorili aj upratovačky, ktoré

robili na mlyne, báli sa chodiť potom z roboty domov. Pohľadávku žalobcu neuznáva, žiada v tejto časti
návrh zamietnuť, v čase skutku nevidel, že by mal žalobca retiazku. Navyše žalobca najskôr tvrdil, že
mal retiazku s príveskom v tvare raka, teraz tvrdí niečo iné. Žalovaný mal na sebe komplet šuštiakovú
súpravu červeno-čiernej farby, takže nemohlo byť poškodené tričko. Je pravdou, že žalobca prebehol
cez potok, ale žalovaný si myslí si, že týmto nemohlo dôjsť k poškodeniu topánok. Z uvedeného dôvodu

nie je ochotný žalobcovi uhradiť škodu, ktorú si uplatňuje z titulu zničenia alebo poškodenia obuvi a
oblečenia. Pokiaľ ide o poškodenie zubov, udrel žalobcu do tváre, avšak určite ho neudrel do zubov.
Zranenia na zuboch si mohol žalobca spôsobiť tak, že pri úteku mohol spadnúť.

8. Svedkyňa W. na pojednávaní uviedla, že po úraze, ktorý utrpel jej manžel, ktorý mu spôsobil žalovaný,
mal na tvári viditeľné tmavo fialové podliatiny, celú tvár mal dobitú, opuchnutú, bol na to dosť nepríjemný

pohľad. Každý si hneď všimol, že sa mu muselo niečo vážne prihodiť. Podliatiny na tvári mal manžel
veľmi dlho, trvalo to aj tri mesiace. Ich syn mal v tom čase 12-13 rokov, bol v šoku z toho, keď videl
otca v takom stave, v akom bol. Svedkyňa synovi vysvetľovala, čo sa stalo, tento nevedel pochopiť ako
sa môže stať taká vec, že niekto sa ide prejsť a že ho niekto zbije. Susedia ako aj rodina sa jej pýtali,
čo sa stalo manželovi. Svedkyňa rodine povedala, že manžel mal nehodu, bližšie toto nešpecifikovala.

Bolo to dosť nepríjemné, navyše sa tiež bála, že sa niečo podobné môže stať aj jej. Pokiaľ ide o okolie,
myslí hlavne susedov, boli tiež z toho vyvedení z miery. Susedia sa iba tak všeobecne pýtali, čo sa stalo
manželovi. Týmto povedala, že manžel bol napadnutý inou osobou, žiadne konkrétnosti ohľadne skutku
neuvádzala, nechcela o tom hovoriť, nakoľko jej z toho nebolo dobre. Svedkyňa bližšie o okolnostiach
čo sa stalo povedala iba jednej kamarátke, tejto povedala, že jej manžela napadol žalovaný. Tejto

povedala, že žalovaný napadol jej manžela z dôvodu, že údajne mal masturbovať, resp. obnažovať sa.
Okrem jej kamarátky o príčine prečo bol žalobca napadnutý, nehovorila nikomu.

9. Znalec MUDr. Amir Amiry Manesh, PhD. na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava
písomne podaného znaleckého posudku. Skontaktoval sa aj s ošetrujúcim lekárom žalobcu, mal k

dispozícii jeho zdravotnú dokumentáciu a tiež mal k dispozícii vyjadrenie MUDr. Šima. Žalobcu pozval
na vyšetrenie, avšak tento sa na vyšetrenie nedostavil, napísal, že nemohol. Na predmetných zuboch,
funkčnosť, ktorých znalec posudzoval, boli defekty už pred úrazom, rozsah poškodenia v dôsledku úrazu
bol v poškodení časti zubov - skloviny, ale nie korunky. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára zuby boli
vitálne a bez kývavosti - jednalo sa o vyjadrenie MUDr. Šima. Predmetné zuby boli ošetrované ešte

raz po úraze v roku 2008, ako dôvod v zdravotnej dokumentácii bol uvedený hlboký kaz. Od roku 2008
do roku 2014 zuby boli síce opätovne ošetrené, ale zo zdravotnej dokumentácie vyplýva ako dôvod
ošetrenia, že sa jedná o zubný kaz. Z uvedeného vyplýva, že predmetné zuby boli už pred úrazom
oslabené v dôsledku zubného kazu. Pri úraze sa zub zlomil, ale jednalo sa o zub, ktorý bol oslabený pred
úrazom. Po úraze zub bol stále na svojom mieste, bez kývavosti, bol vitálny, bol len citlivý na chemické

a termické podnety, čo je normálne. Následné ošetrenie predmetného zuba nesúviselo s úrazom, ale
s tým, že na zube vznikol zubný kaz.

10. Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 5T/27/2011-198 zo dňa 28.04.2011 č.l. 10 vyplýva,
že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona, ktorého sa dopustil dňa 27.06.2008 v čase o 12.15 hod., pri unimobunke nachádzajúcej sa na
poľnej ceste pri potoku A. vo vzdialenosti 60 m od hlavnej cesty medzi H. a C. kde fyzicky napadol
poškodeného O. takým spôsobom, že do neho sotil a opakovane najmenej dvakrát ho udrel päsťou ľavej
ruky do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, čím mu spôsobil zlomeninu čelovej
kosti vpravo, zakrvácanie pravej čelovej dutiny, zakrvácame do pravej čuchovej dutiny, zlomeninu nosa

bez posunu úlomkov, zlomeninu korunkovej časti oboch horných rezákov, pomliaždenie tváre s krvným
výronom okolo pravého oka, pomliaždenie pravého lakťa, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4
týždne, za čo bol žalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov.

11. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR na č.l. 31 vyplýva, že žalobca je v služobnom pomere

ColnéhoúraduTrnava,pracovnáneschopnosťvdobeod27.6.2008do25.7.2008vtrvaní21pracovných
dní spôsobila žalobcovi stratu na čistom príjme vo výške 166,46 eur.12. Z príjmového pokladničného dokladu č. 1476 na č.l. 32 vyplýva, že dňa 20.11.2008 zaplatil žalobca
MUDr. Anne Kadlicovej, stomatologičke sumu 750 Sk.

13. Z príjmového pokladničného dokladu č. 641 na č.l. 32 vyplýva, že dňa 24.5.2011 zaplatil žalobca
MUDr. Anne Kadlicovej, stomatologičke sumu 18,26 eur.

14. Zo znaleckého posudku č. 8/2012 vypracovaného znalcom Dipl. Ing. Marošom Barokom, CGA, na
č.l. 74 vyplýva, že všeobecná hodnota zlatej retiazky a zlatého prívesku je 453 eur.

15. Z odpovede Finančného riaditeľstva SR č.l. 147 vyplýva, že rok 2008, kedy bol žalobca dočasne
práceneschopný, nepatrí k príjmovo najlepším ukončeným kalendárnym rokom, preto by na výšku
výsluhového dôchodku nemal vplyv.

16. Zo znaleckého posudku č. 4/2014 vypracovaného znalcom MUDr. Amir Amiry Manesha, PhD. na

č.l. 178 vyplýva, že po adekvátnom stomatologickom ošetrení a správnej a pravidelnej hygiene pacienta
funkčnosť ani estetika zubov nie je znížená. Po úraze museli byť síce zuby opätovne ošetrované, ale nie
len z dôvodu úrazu, ale i kariéznych lézii a to i na ostatných, úrazom nepostihnutých plôškach. Nakoľko
zuby neboli zdravé ani pred úrazom a zo zdravotnej dokumentácie je zrejmá iba lokalizácia výplní, ale
nie ich rozsah, nie je možné určiť bodmi sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Zo znaleckého

posudku č. 32/2008 vypracovaného znalcom MUDr. Alexandrom Köröczom na č.l. 57 spisu Okresného
súdu Trnava sp. zn. 5T/27/2011 vyplýva, že u žalobcu sa jednalo o ľahký úraz, zranenie sa zhojili bez
trvalých následkov, zranenie predných zubov bude vyliečené definitívnym ošetrením stomatológom.
Bodové ohodnotenie zranení podľa zákona č. 437/2004 Z.z. vrátane zlomeniny dvoch zubov predstavuje
85 bodov, čo spolu vo finančnej čiastke predstavuje sumu 34.250,-Sk.

17. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného, keď výsluch strany možno
nariadiť o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak.
Žalovaný bol už v konaní vypočutý, žalobca mu mohol klásť otázky, v konaní nevyšli najavo ďalšie nové
tvrdené skutočnosti. Súdu sa napokon ani nepodarilo žalovaného predvolať z adresy označenej v registri

obyvateľov, ani z inej adresy a tak zabezpečiť jeho prítomnosť.

18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).19. Súd rozsudkom č.k. 18C/10/2012-238 zo dňa 1.4.2015 priznal žalobcovi bolestné vo výške 1 137,-
eur, náhradu škody za opravu zlomených predných zubov vo výške 43,16 eur, náhradu škody za

všeobecnú hodnotu zlatého šperku 453,- eur, stratu na čistom príjme z titulu náhrady škody vo výške
166,47 eur. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2015, preto súd vo výroku I. konanie
v tejto časti zastavil podľa § 230 CSP, keďže ide o vec, o ktorej sa právoplatne rozhodlo a nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.

20. Predmetom konania tak po zastavení konania vo výroku I. tohto rozsudku zostal nárok žalobcu na:
- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 500,- eur,
- náhradu škody za poškodenie ošatenia a obuvi vo výške 112,76 eur,
- náhradu škody za stratu zlatých šperkov vo výške 447,- eur,
- nemajetkovú ujmu za spôsobenú citovú a morálnu ujmu za nemožnosť používať stratené šperky po
dobu viac ako 8 rokov vo výške 800,- eur,

- morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a dobrého mena vo
výške 5 305,72 eur
- morálnu ujmu za stres vyvolaný z možnej operácie vo výške 500,- eur,
- úrok z omeškania vo výške 9,5 %, od 12.11.2011 zo sumy 7 665,48 eur do zaplatenia.

21. V tejto časti súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba vo zvyšku nie je
dôvodná.
22. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, zo znaleckého posudku č. 4/2014
vyplýva, že funkčnosť ani estetika zubov nie je znížená, nakoľko zuby neboli zdravé ani pred úrazom, nie
je možné určiť bodmi sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Súd môže vychádzať iba z celkového

počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, taký
posudok súd nemá k dispozícii. Neexistenciu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno
nahrádzať nárokom na nemajetkovú ujmu z titulu ochrany osobnosti. Zlomenina dvoch zubov bola
ohodnotená znaleckým posudkom č. 32/2008. Bolestné, ako aj škoda za opravu zlomených predných
zubov boli žalobcovi priznané. Uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti nenahrádza,

nedopĺňa ani nerozširuje rozsah náhrady škody podľa ustanovenia § 442 a nasl. OZ (resp. § 420 a
nasl. OZ), keďže ide o celkom samostatné nároky podmienené rôznou sférou ochrany, ktorú poskytuje
Občiansky zákonník. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2007, sp. zn. 30 Cdo 154/2007). Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ a nároky na náhradu škody
na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods. 1 OZ alebo podľa § 372

Zákonníka práce sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby, a preto ich nemožno uplatniť
na základe totožných skutkových tvrdení (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5. mája 2010, sp. zn. 1 Co
2/2010).
23.Pokiaľideopoškodenieošateniaaobuvivovýške112,76eur,vtejtočastižalobcaneuniesoldôkazné
bremeno, keď nepreukázal hodnotu vecí, ktoré mali byť poškodené, doklady o zakúpení poškodených

vecí (oblečenia) už nevlastní. Žalobca tvrdil, že ak mal súd pochybnosti o poškodení vecí, mohol
dať vyhotoviť súdnoznalecký posudok, súd si nesplnil svoju povinnosť, k čomu súd uvádza, že nie je
úlohou súdu z vlastnej iniciatívy vytvárať dôkazy v prospech alebo neprospech procesných strán, ak
chcel žalobca preukázať poškodenie vecí a ich hodnoty, mal možnosť predložiť vlastný posudok alebo
navrhnúť jeho vyhotovenie.

24. Pokiaľ ide o náhradu škody za stratu zlatých šperkov prevyšujúcu už priznanú časť v sume 447,- eur,
súd uvádza, že žalobca už bol odškodený na základe znaleckého posudku č. 8/2012. Žalobca namietal
správnosť znaleckého posudku, nespokojnosť žalobcu s výškou hodnoty zlatých šperkov neznamená
nesprávnosťhodnotyvyčíslenejznalcom,žalobcanepredložilinýznaleckýposudok,ktorýbytietozávery

spochybnil, alebo vyvrátil, napokon sám žalobca pripustil, že „cena za zhotovenie bola aj v tom čase
nadpriemerná“ (č.l.114). Po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 18C/10/2012-311 zo dňa 13.7.2017
zostala predmetom sporu len náhrada škody zlatých šperkov, preto sa súd nezaoberal námietkou
žalobcu, že uvedenie veci do pôvodného stavu má prednosť pred náhradou škody, keď suma 453,- eur
podľa názoru žalobcu nepostačuje na vyhotovenie zlatých šperkov.

25. Účelom žaloby na ochranu osobnosti je poskytnúť ochranu osobe, do ktorej osobnosti bolo
neprávom zasiahnuté, za účelom dosiahnutia morálnej satisfakcie v podobe ospravedlnenia, resp. v
prípade závažnejších zásahov satisfakcie finančnej v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Občiansky zákonník pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje3 prostriedky občianskoprávnej ochrany a to žalobu zadržovaciu, odstraňovaciu a satisfakčnú. Z
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť nemajetková ujma na osobnosti postihnutej
fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušne

morálne satisfakcie treba uprednostniť. V prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane
napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie
zadosťučinenia v peniazoch. Súd konštatuje, že žalobcovi sa dostalo morálneho zadosťučinenia v
podobe trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 5T/27/2011-198 zo dňa 28.4.2011 právoplatného

dňa 8.6.2011, trest uložený žalovanému predstavuje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určení peňažnej satisfakcie podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ treba prihliadnuť na zadosťučinenie,
ktoré poškodený dostal (prípadne má dostať) podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ vo forme morálneho
zadosťučinenia (t.j. vo forme nemajetkovej, resp. morálnej satisfakcie). (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 29. júna 2006, sp. zn. 30 Cdo 1088/2005).
26. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu za spôsobenú citovú a morálnu ujmu za nemožnosť používať stratené

šperky po dobu viac ako 8 rokov vo výške 800,- eur, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 30Cdo 2072/2007, podľa ktorého: Ak žaloba zásah do osobnostných práv vyvodzovala z tvrdenej
straty niektorých kompaktných diskov, z poškodenia ich obalov, resp. zo straty ďalších predmetov s tým,
že v dôsledku toho došlo k zásahu okrem iného do citovej sféry žalobcu, keďže neoddeliteľnou súčasťou
jeho života bola zberateľská činnosť týchto hudobných nosičov, treba konštatovať, že je nepochybné,

že osobnosť fyzickej osoby vymedzuje okrem iného aj jej vnútorný vzťah k záľubám, rovnako ako k
prežívaniuichrealizácie.Zuvedenéhovšaknemožnovyvodiť,žeprípadnýzásahnapríkladdohmotného
substrátu, prostredníctvom ktorého fyzická osoba takéto záujmy realizuje, by sa mohol klasifikovať ako
zásah do osobnostnej sféry takejto osoby. V súlade s týmto názorom nemožno ustáliť, že strata zlatých
šperkov by sa mohla klasifikovať ako zásah do osobnostnej sféry fyzickej osoby, na základe čoho nie je

daný právny základ pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

27. Pokiaľ ide o morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a dobrého
mena vo výške 5 305,72 eur, súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo
3219/2009, podľa ktorého: Fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za nemajetkovú ujmu spôsobenú

na osobnosti fyzickej osoby len vtedy, keď neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby aj skutočne vyvolala. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, zaťažujú dotknutú fyzickú osobu. Svedkyňa W.
uviedla, že susedia sa iba tak všeobecne pýtali, čo sa stalo manželovi, okrem kamarátky o príčine, prečo
bol žalobca napadnutý, nehovorila nikomu. Žalobca bol odškodnený už vo forme bolestného a bližšie

nepreukázal spôsobilosť zníženia vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a dobrého mena, pričom
dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Z výpovede žalobcu a svedkyne nebolo preukázané, že by bola
znížená vážnosť, ľudská dôstojnosť, osobná česť a dobré meno žalobcu v spoločnosti tým, že žalobcu
mal podliatiny pod očami 3 mesiace, ani tým, že ho žalovaný počas trestného konania hanlivo označoval,
pričom žalobca žiadne iné dôkazy na preukázanie týchto skutočností nepredložil ani neoznačil, preto

súd žalobu aj v tejto časti zamietol. Súd nepriznal žalobcovi ani náhradu nemajetkovej ujmy za to, že si
nemôže robiť vychádzky na miesto, na ktorom bol spáchaný trestný čin, nakoľko nemal preukázané, že
by žalobcovi v tomto smere nejaká ujma vznikla. Žalobca nepreukázal, že by tieto vychádzky nemohol
realizovať alebo že by bol zavineným konaním žalovaného fyzicky alebo psychicky nespôsobilý na
vychádzky. Uvedená nemožnosť realizovať vychádzky tak zostala v rovine tvrdení a žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, keď nepredložil na preukázanie tohto nároku žiaden relevantný dôkaz. Podmienkou
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predovšetkým skutočnosť, že morálna satisfakcia
sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu
musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia
tejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako

aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov
objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo,
vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý,
kto by sa nachádzal na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. (uznesenie Ústavného súdu

SR z 13. apríla 2011, sp. zn. III. ÚS 154/2011-15). Na základe skutkových okolností prípadu nemožno
uzavrieť, že išlo o zásah takej intenzity, že každý na mieste žalobcu by pociťoval ujmu spočívajúcu v
nemožnosti realizovať vychádzky, nie je dané ani trvanie zásahu, keď išlo o jednorazový incident žalobcu
a žalovaného. Ak žalobca nerealizoval vychádzky, bolo to z jeho vlastnej vôle, podľa jeho vlastnéhovyjadrenia od fyzického prepadnutia žalobca chodil ozbrojený. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mal byť
označovaný za úchyla, žalobca uznal, že „čo sa týka úchyláctva, ľudia sa mu nevysmievali“ (č.l. 112).

28. Pokiaľ ide o morálnu ujmu za stres vyvolaný z možnej operácie vo výške 500,- eur, uvedené
nedosahuje intenzitu zásahu potrebnej na priznanie práva, čo potvrdil i sám žalobca, keď uviedol, že „na
rozhodnutie o operácii musel čakať tri dni“ (č.l. 114) alebo „po týždni sa ukázala operácia našťastie ako
nepotrebná“ (č.l. 30). Žalobca tvrdil, že následky traumy sa prejavili už pri pobyte vo fakultnej nemocnici.
Tri dni po hospitalizácii chcel ošetrujúci lekár MUDr. Urban poslať žalobcu domov. Žalobca to odmietol,

lebo mal problémy s motorikou po zranení hlavy a opustenie nemocnice vyvolávalo v ňom strach zo
stretnutí s páchateľom na ulici, lebo tento sa mu bezprostredne po spáchaní činu pred svedkom
vyhrážal, že mu ešte „naloží“ (ďalšie fyzické násilie). Z týchto dvoch dôvodov ukončenie hospitalizácie
rázne odmietol, na čo ho MUDr. Urban nechal vyšetriť psychológom. Argumentácia žalobcu zostala
v rovine tvrdení, keď žalobca súdu potvrdenie od psychológa, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia,
nepredložil.

29. Keďže súd žalobcovi nepriznal žalovanú sumu, nepriznal mu ani úrok z omeškania.

30.Vsporovomkonanímástranasporujednakpovinnosťtvrdenia,jednakdôkaznúpovinnosť.Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto

povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej
neprospech. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
vo veci nebolo preukázané, že by došlo k takému zásahu do jeho osobnostných práv majúceho za
následok priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani k ďalšej majetkovej ujme, ktorá by už nebola

odškodnená, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku a
contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanému vzniklo
právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, ktorému však súd náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne
žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Súd o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov, keď žalovaný bude povinný zaplatiť časť súdneho poplatku
a trovy za účelne vypracované znalecké posudky, na základe ktorých boli žalobcovi priznané nároky

rozsudkom č.k. 18C/102/2012-238 zo dňa 1.4.2015. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.