Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512210841
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2512210841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11,
Žilina,IČO:31575951,zastúpenéhosplnomocnencomAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterKováč,s.r.o.,
Mliekarenská 10, Bratislava, proti žalovanej: B. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. V. XXX/XXXX, D., o
zaplatenie 698,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany
zo dňa 26. júla 2017, č.k. 9C/44/2013-85, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa na
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 698,74 eur s úrokom vo výške 16,90% ročne od 19.11.2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne od 19.11.2009 do zaplatenia a trov konania. Zároveň
žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca v žalobe
dôvodil, že 18.3.2008 uzavrel so žalovanou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, na základe ktorej poskytol žalovanej službu povolené prečerpanie na osobnom účte. Aktuálna
výška debetného zostatku ku dňu 18.11.2009 bola v sume 698,74 eur. Žalovaná neuhradila debetný

zostatoknaúčte,pretožalobca6.11.2009odstúpilodzmluvy.Súdprvejinštanciezanespornépovažoval
čerpanie úveru ako i odstúpenie od zmluvy. Z písomností žalobcu zo dňa 6.11.2009 zistil, že jeho
obsahom bolo oznámenie žalobcu pre žalovaného, že nakoľko je od 1.8.2009 na jeho účte vykazovaný
debetný zostatok vo výške 672,98 eur, odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte dňom doručenia
oznámenia. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 708, 710, 497 Obchodného zákonníka, §
52 Občianskeho zákonníka, § 1, 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 2, § 457, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 OZ

a § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.. a dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná. Skonštatoval, že medzi stranami sporu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, keď zmluva uzavretá
žalobcom a žalovanou v danom spore má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ďalej súd zistil, že žalobca
listom zo dňa 6.11.2009 odstúpil od zmluvy dňa 18.11.2009. Aj keď nepreukázal, kedy bola predmetná
listina - odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej, k tejto skutočnosti sa nevyjadrila ani žalovaná, súd
preto vychádzal z tvrdenia žalobcu v žalobe, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, teda
že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 18.11.2009. Pokiaľ sa týka následkov odstúpenia od zmluvy, súd

poukázal na § 54 ods. 1, § 48 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorých odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje a je povinnosťou zmluvných strán v zmysle § 457 OZ, vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
(tejto zrušenej zmluvy) dostal, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie. Súd sa s poukazom na ust. §
5b Zákona č. 250/2007 Z.z. musel zaoberať ex offo otázkou premlčania uplatneného nároku. V danomprípade platí osobitná subjektívna premlčacia doba v dĺžke dva roky, keďže súd je názoru, že žalobca
vymáha bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovanej. Premlčacia doba začala plynúť dňom
19.11.2009, čo je deň nasledujúci po dni zániku predmetnej zmluvy z titulu odstúpenia od tejto zmluvy a

uplynula dňa 19.11.2011. V deň podania žaloby 19.9.2012 už dvojročná subjektívna premlčacia lehota
uplynula.Keďžedošlokpremlčaniuhlavnéhozáväzku(istiny),došloajkpremlčaniupríslušenstva,úroku
z omeškania, úroku, preto súd nemohol žalobe vyhovieť a túto musel z dôvodu premlčania zamietnuť. O
nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaná bola v konaní plne úspešná, vznikol
jej nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, žiadne si neuplatnila,

ani jej nevyplývajú z obsahu spisu, súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca,
keď uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). K odstúpeniu od zmluvy uviedol, že z uvedených ustanovení § 48
OZ a z ustanovení VOP vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa

tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to, aby banke súdy odmietali priznať
akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny, keď Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že
zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedené reflektujú VOP, keďže stanovujú, že zmluva
sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia. Poukázal na ust. § 6 ods. 1 Zákona
o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva, že právo veriteľa na odmenu v prípade zrušenia zmluvy

na základe odstúpenia od zmluvy, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Aj v prípade zániku
zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu
za poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od zmluvy o bežnom účte je finančnou službou,
ktorú banka klientovi poskytovala, vedenie platobného účtu a služba umožnenia prekročenia. Za
poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorá je tvorená poplatkom za vedenie účtu a poplatku za

prostriedky poskytnuté formou prekročenia. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté
zmluvné úroky. Odplata nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným
v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j.
zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. Ustanovenia Obchodného zákonníka a

zákona o platobných službách slúžia na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch pri vedení
bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných na tento účet. V prípade, že by pri odstúpení
od zmluvy pripustili zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácii, kedy by nebolo možné
vysporiadať platobné operácie vykonané na danom účte. Banka by nemala nárok na zaplatené poplatky
spojené s vedením platobného účtu a poskytovaním služieb viazaných na tento účet a klient by bol

povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku a to v zmysle ust. § 457 OZ, podľa ktorého, ak je
zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal. Vzhľadom k tomu, že napáda zamietnutie nároku, napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade
trov konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100%. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na úhradu dlžnej sumy

spolu s trovami konania tak prvoinštančných ako aj odvolacích.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom

stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/44/2013 je určenie povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 698,74 eur so 16,9% úrokom ročne od 19.11.2009 do zaplatenia, s
9% úrokom z omeškania ročne od 19.11.2009 do zaplatenia titulom nedoplatku na debetnom zostatku
na účte a náhradu trov konania.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu premlčania nároku.6. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
je nárok žalobcu v súlade s ust. § 107 Občianskeho zákonníka premlčaný, keď nárok posúdil ako
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy.

7. Žalobca v odvolaní premlčanie žiadnym spôsobom nerozporoval. Neuviedol žiadne odvolacie
námietky, ktoré by sa týkali aplikácie ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z, posúdenia premlčania,
dĺžky premlčacej doby, jej plynutia. Keďže však odvolací súd je v zmysle ust. § 379 CSP viazaný
rozsahom odvolania a v zmysle ust. § 380 ods.1 CSP aj odvolacími dôvodmi a súd prvej inštancie nárok

žalobcu považoval za premlčaný, ktorú skutočnosť žalobca nespochybnil, a v odvolaní nerozporoval,
odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom odvolací súd považoval za nedôvodné a nespôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku, keď nárok je premlčaný a premlčaný nárok nie je možné súdne priznať.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže žalobca neuviedol žiadne relevantné
odvolacie dôvody, na základe ktorých by súd prvej inštancie mohol preskúmať závery rozsudku súdu

prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

9. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1

CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov
konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu
spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden

procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá
na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad
nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného

zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2
CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).