Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201520
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717201520.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: C. D., L..

XX.XX.XXXX, J. C. XXXX/XX, XXX XX G. - D. D., štátny občan SR proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 o zaplatenie
260,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 13.02.2017 domáhal od pôvodne žalovaného
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 zaplatenia
sumy 260,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 16.04.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobca s pôvodne žalovaným dňa 25.10.2013 uzavreli spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. 7127255,
ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.500,- eur. Predmetnú pôžičku žalobca splatil.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa §
9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len ZoSÚ) konkrétne: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods.2 písm. k/ ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 1
písm. b) ZoSÚ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. písm. a) až k), r) a y), platného a účinného

v čase podpisu zmluvy. Z úverovej zmluvy vyplýva vysoká výška ročnej percentuálnej miery nákladov
a to 32 %. Podľa štatistík Národnej banky Slovenska vyplýva, že v októbri 2013 bola výška úrokovej
miery úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov 15,10 % a RPMN 15,81 %, pričom v úverovej zmluve
je stanovená úroková miera vo výške 32 % a RPMN vo výške 32 %. Uvedenie nesprávneho údaja
o RPMN Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžo 106/2007 vyhodnotil
ako klamanie spotrebiteľa. Klamanie a uvedenie spotrebiteľa do omylu má pritom vždy dosah na
neplatnosť právneho úkonu. Úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je dvojnásobne vyšší. Výška

úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je
právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Aj tieto skutočnosti evokujú záver o bezúročnostiabezpoplatkovostipredmetnéhospotrebiteľskéhoúveru.Spoukazomnauvedenéjemožnéuzavrieť,že
žalovanému bol povinný vrátiť len poskytnuté finančné prostriedky (istinu) bez úrokov a bez poplatkov.
Ak je teda potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa na jeho úkor

bezdôvodne obohatil. Ako vyplýva z výpisov z účtu, žalovaný žalobcovi poukázal dňa 25.10.2013 sumu
1.500,-euražalovanémuvsplátkachsplatilpodľavýpisovVÚBbankysumu372,72eurasuma1.387,48
eur bola uhradená z ďalšieho poskytnutého úveru od VÚB banky. Žalovaný sa tak podľa žalobcu obohatil
na jeho úkor o sumu vo výške 260,20 eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal premlčanie v zmysle § 107 OZ.
Pokiaľ márne uplynie aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb (buď subjektívna alebo objektívna)
a druhou stranou je vznesená námietka premlčania, nie je možné oprávnenému právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priznať. Poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 a rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011. V nadväznosti na § 103 OZ sa každá splátka považuje za samostatný
peňažný dlh, ktorý sa premlčuje samostatne odo dňa zročnosti každej splátky. Žalobca uhradil prvú

splátku dňa 14.11.2013, žalobu podal na súde dňa 13.02.2017. Teda žalobcom uplatnené vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom prijatia úroku (ktorý obsahovala každá jednotlivá splátka) sa za toto
obdobie od uhradenia prvej splátky až do dňa 13.02.2015 považuje za premlčaný s poukazom na §
107 OZ. K bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v čase zročnosti každej splátky samostatne. Citovaná
judikatúra začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty jednoznačne objektivizuje vedomosťou o

skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. V danom prípade sa
začiatok premlčacej doby začína okamihom zročnosti každej splátky.
Vo vzťahu k námietke, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)
Zákona o spotrebiteľských úveroch - výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov a ich
rozlíšenie - žalovaný uviedol nasledovné. V bode V. zmluvy bola uvedená výška splátky 62,12 eur, počet

splátok 36. Termíny splátok do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca boli uvedené v článku 6.
zmluvných podmienok. Údaje o výške splátok, termínoch splatnosti ako aj o počte splátok sú obsiahnuté
aj v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy
nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval,
aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe.

Poukázal na článok 2. definície zmluvných podmienok, články 6.1 a 6.2 zmluvných podmienok ako aj
na údaje špecifikované v splátkovom kalendári o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, t. j. súhrnný prehľad, čím má za to, že splnil povinnosť uloženú v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona
o spotrebiteľských úveroch.
V Podmienkach k zmluve, resp. vo VOP sú upravené také práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré

sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu - jedná sa o také dojednania v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť z povahy veci dojednané individuálne. Žalovaný tiež poukázal
na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom je konštatované, že článok 10 ods.
1 a 2 Smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku

10 ods. 2 musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.
Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Cieľom
tohto ustanovenia je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru. Tento

cieľ je naplnený, ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Túto svoju povinnosť si žalovaný splnil. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice
2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.

K námietke o odplate vo výške 32 %, ktorá má údajne prevyšovať obvyklú úrokovú sadzbu požadovanú
na finančnom trhu, v čoho dôsledku má byť v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný poukázal na § 53
ods. 6 OZ, § 2 písm. i), § 19 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zo
zákonných ustanovení je zrejmé, že za odplatu za spotrebiteľský úver sa považujú „celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“ podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktoré sa v zmluve uvádzajú jednak v celom čísle ako aj v ročnom percentuálnom údaji -
v podobe údaja o RPMN. V zmluve bola dohodnutá odplata vo výške 32 % ročne (úroková sadzba
sa rovnala RPMN), teda je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa „nad rozsah“
úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím úveru. Predmetnýúver poskytoval žalovaný nebankový subjekt nie ako banka, kde priemerné výšky odplát (RPMN) v
rozhodnom období medzi nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje uvedené na
stránke NBS. Dojednanie odplaty vo výške 32 % nie je možné za žiadnych okolností považovať za

dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s pravidlami etiky a morálky v zmysle citovanej zákonnej úpravy. V
čase uzavretia zmluvy neexistoval vykonávací predpis, ktorý by exaktne stanovoval maximálnu výšku
odplaty. Preto v nadväznosti na § 53 ods. 6 OZ je rozhodujúce skúmať, aká bola priemerná výška
odplaty pri nebankovom poskytovateľovi finančných služieb v mieste a čase uzavretia zmluvy a to vo
vzťahu k finančnej situácii spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti a tú podrobiť testu obvyklosti podľa § 53 ods. 6 v nadväznosti
na § 3 OZ. V neposlednom rade je v hodnotení primeranosti a obdobnosti odplaty potrebné brať na
zreteľ aj tú skutočnosť, že od 01.06.2014 vstúpilo do platnosti Nariadenie vlády č. 141/2014 Z. z., ktorým
sa novelizuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje najvyššie prípustnú výšku
odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu - čo by za eventuálnej

aplikácie tohto ustanovenia znamenalo, že v čase uzavretia zmluvy bolo RPMN spotrebiteľských úverov
bánk vo výške 15,81 % a to by znamenalo, že najvyššia prípustná odplata (RPMN) pri takejto finančnej
službe by bola 31,62 %. Ak pri aplikácií novej právnej úpravy, ktorá je vo vzťahu k spotrebiteľom
výhodnejšia, by bola odplata dojednaná v zmluve vo výške 32 % , tak by len nepatrne prevyšovala
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovené Nariadením vlády 141/2014 Z. z., čo za žiadnych okolností

nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je toho právneho názoru, že ak zákonodarca v
súčasnosti pri striktnejšej právnej úprave umožňuje stanoviť maximálnu odplatu vo výške dvojnásobku
priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke, bolo by v rozpore s podstatou inštitútu dobrých
mravov vyhodnotiť zmluvné dojednanie o výške odplaty 32 %, ktoré len nepatrne prevyšuje v súčasnosti
striktne stanovenú maximálnu výšku odplaty za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko by

sa negoval zámer zákonodarcu a celkový význam inštitútu dobrých mravov ako celospoločenských
uznávaných pravidiel etiky a morálky. Žalovaný tiež poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov,
pričom ani v jednom prípade nie je úroková sadzba rovnajúca sa RPMN vo výške 32 % považovaná za
takú, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi.
V nadväznosti na citovanú judikatúru žalovaný zosumarizoval, že nie je v súlade s § 53 ods. 6 OZ na

účelyskúmaniaprimeranostiodplatyzaposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruporovnávaťvýškuúrokových
sadziebbánk,pretožejepotrebnépodrobiťskúmaniuprimeranostijednakvýškuRPMN,ďalejobdobnosť
finančného produktu, finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ako
aj z citovanej judikatúry nevyplýva, že by bolo možné úrok rovnajúci sa RPMN (celkovej odplaty za

poskytnutý spotrebiteľský úver) vo výške 32 % považovať za odplatu, ktorá by mala byť v rozpore s
dobrými mravmi tak, ako sa domnieva žalobca.

4. Žalovaný písomným podaním zo dňa 18.01.2018 oznámil súdu, že žalovaný bol vymazaný z
obchodného registra v dôsledku zrušenia bez likvidácie formou rozdelenia a zlúčenia so spoločnosťami

VÚB, a. s. a VÚB leasing, a. s. ako nástupníckymi spoločnosťami podľa § 69 ods. 9 a 218m Obchodného
zákonníka. K zrušeniu a rozdeleniu zlúčením s VÚB, a. s. a VÚB leasing, a. s. došlo k 01.01.2018,
bol pripravený návrh projektu rozdelenia, ktorý bol následne predmetom schválenia jediného akcionára
zanikajúcej spoločnosti vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia, ktorý zároveň rozhodol o
zrušení zanikajúcej spoločnosti bez likvidácie a jej rozdelení. V zmysle projektu rozdelenia sa právnym

nástupcom žalovaného v tomto konaní dňom 01.01.2018 stala spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s.,Mlynskénivy1,82990 Bratislava,IČO:31320155,očomžalovanýpredložilajDelimitačnýprotokol
s prílohou zo dňa 24.01.2018. Vzhľadom na uvedené súd na pojednávaní dňa 13.02.2018 rozhodol, že
namiesto žalovaného Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:
35 923 130 pokračuje v konaní so žalovaným Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829

90 Bratislava, IČO: 31 320 155.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného,
oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobu podával, lebo si dal prehodnotiť túto zmluvu
spotrebiteľskému združeniu v Poprade a oni zistili, že zmluva je zlá, teda nie je podľa zákona. Žalobu
napísalo združenie, lebo on právnickým veciam nerozumie s tým, že zaplatil o 260,20 eur viac a pretotieto žiada späť. Prečo je v žalobe napísané, že chce úroky z omeškania od 16.04.2014, k tomu sa
vyjadriť nevedel. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k tvrdenej absencii náležitostí
a to rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky poukazuje na to, že v tomto smere bola už prelomená
rozhodovacia prax súdov a to v súvislosti s vydaním rozsudku ESD vo veci Klára Biroová c/a Home
Credit. V zmysle predmetného rozsudku mnohé slovenské súdy rozhodujú tak, že zákon a ani táto
smernica nepožadujú samostatný rozpis. Podstatné pre posúdenie, prípadné určenie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru je totiž to, či spotrebiteľ mal možnosť pri uzatvorení zmluvy a počas trvania
záväzku rozoznať celkovú výšku svojho záväzku, pričom v danom prípade je v predmetnej zmluve
uvedená celková suma pôžičky ako aj istiny. Schopnosť spotrebiteľa, teda žalobcu, rozoznať svoj
záväzok nebola tvrdeným nedostatkom nijakým spôsobom ohrozená. Poukázal na rozsudky nielen
okresných súdov, ale najmä Krajského súdu Banská Bystrica 12Co/404/2015 z 29.12.2016, Krajského
súdu Prešov 11Co/39/2016 zo dňa 11.4.2017 a tiež napr. Krajského súdu Prešov 14Co/56/2016 zo

dňa 7.7.2017. V citovaných rozsudkoch ako aj mnohých ďalších súdy dospeli jednoznačne k záveru,
že rozpis splátok, tak ako to tvrdí žalobca, nebol v rozhodnom čase požadovaný a nemá absolútne
žiadny význam, nemožno teda od poskytovateľa pôžičiek požadovať povinnosti nad rámec zákona. Vo
vzťahu k tvrdenej absencii ďalších náležitostí a to termínu konečnej splatnosti poukázal na už vyššie
uvedené rozhodnutia krajských súdov, ktoré aj v tomto smere dospeli k záveru, že nemožno ukladať nad

rámec smernice a zákona povinnosť poskytovateľovi úverov. V zmluve je jednoznačne uvedený termín
konečnej splatnosti december 2015, splatnosť každej splátky je dohodnutá na 20. deň v mesiaci, čo
zjavne nespochybňuje ani samotný žalobca, keďže úver splácal. Tieto údaje vyplývajú zo zmluvy ako
aj zmluvných podmienok a nemožno požadovať od poskytovateľa spotrebiteľského úveru, aby uvádzal
termín konečnej splatnosti presným dňom, mesiacom a rokom. Poukázal na záver Súdneho dvora v

citovanom rozsudku, ktorý uviedol, že „členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti,
ktoré táto smernica neupravuje“. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdené náležitosti, ktoré majú v zmluve absentovať,
ako označenie, že je to spotrebiteľský úver, či dobu trvania zmluvy, tieto sú v zmluve uvedené. Zmluva
má všetky náležitosti zákonom požadované, žalobca vedel, aká istina sa mu požičiava, aký je úrok, aká
je celková suma pôžičky, poznal dátum splatnosti splátok aj ich výšku. Z tohto dôvodu považuje žalobu

za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.

8. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

9. Žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa

25.10.2013 pri výške pôžičky 1.500,- eur, počte splátok 36, výške mesačnej splátky 62,12 eur, termíne
konečnej splatnosti 10/2016, celkových nákladoch spotrebiteľa 736,32 eur, fixnou ročnou úrokovou
sadzbou 32 %, RPMN 32 %, priemernou hodnotou RPMN 46,06 %. Pôžička bola poskytnutá prevodom
naúčetžalobcu2124641562/0200-Všeobecnáúverovábanka,spôsobsplácaniasplátokboldohodnutý
na bankový účet. Podľa prehľadu splátok a úhrad (čl. 27) žalobca uhradil šiestimi splátkami po 62,12 eur

sumu 372,72 eur - splátky boli zaplatené 14.11.2013, 16.12.2013, 14.01.2014, 14.02.2014, 14.03.2014,
14.04.2014 a dňa 17.04.2014 sumu 1.387,48 eur. Celkom teda uhradil 1.760,20 eur.

10. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na
úkor koho sa obohatil.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto
sa na jeho úkor obohatil.

15. Pokiaľ márne uplynie doba premlčania a druhou stranou je vznesená námietka premlčania, nie je
možné oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.

16. „Pro počátek subjektivní promlčecí doby podle § 107 ods. 1 OZ je v případě bezdůvodného

obohacenízískanéhoplněnímzneplatnésmlouvyrozhodujícívědomostoprávněnéhootěchskutkových
okolnostech, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo plněno, je neplatná. Není při tom významné, zda
oprávněný má takové právní znalosti, aby byl subjektivně schopen posoudit uvedené skutkové okolnosti
a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, neplatná skutečně je.“ (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011).

17. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto

skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011).

18. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že
nakoľko žalobca uhradil prvú splátku 14.11.2013, poslednú splátku 14.04.2014 a poslednú zvyšnú

sumu 17.04.2014, pričom žalobu podal 13.02.2017, je jeho nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčaný, preto žalobu zamietol (premlčacia doba uplynula pri jednotlivých horeuvedených
sumách 15.11.2015, 17.12.2015, 15.01.2016, 15.02.2016, 15.03.2016, 15.04.2016, 18.04.2016).

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

21. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).