Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011506
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118011506.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanej W. V., stíhanej pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 23.10.2018 v Trnave, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 24.07.2018, sp. zn. 6T/47/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom okresného súdu Trnava zo dňa 24.07.2018, sp. zn. 6T/47/2018 bola obžalovaná W. V.
uznaná za vinnú zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1, odsek 3 písm. d/
Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

od presne nezisteného obdobia zimných mesiacov roku 2015 v Červeníku, v rodinnom dome na
ulici V. č. XXX/XX fyzicky a psychicky napádala svoju matku W. V. tým, že minimálne jedenkrát
týždenne ju bezdôvodne sácala, ťahala za vlasy, opakovane ju udierala otvorenou dlaňou do oblasti
tváre, chrbta, vulgárne jej nadávala, preklínala, ťahala po podlahe, pričom agresivita obžalovanej voči
poškodenej mala gradujúci charakter, dňa 11.10.2017 stiahla poškodenú za ruky z kresla, v dôsledku

čoho jej spôsobila pomliaždenie sedacieho svalu vpravo so zakrvácaním vyžadujúce si liečbu spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní 14 dní a dňa 08.03.2018 svoju matku, ktorá sa utiekla skryť do
svojej spálne opätovne vulgárne urážala, zaprela sa o sklenenú výplň dverí na spálni, ktorá praskla,
následne ju fyzicky napadla do oblasti hlavy a ľavého ramena, pričom jej spôsobila pomliaždenie ramena
vľavo a pomliaždenie hlavy, vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 7 dní, čo u
poškodenej W. V. viedlo k neurotizácii jej osobnosti so stredne ťažkým stupňom depresie s prejavmi v

oblasti afektivity, somatiky a sociobility, čo prežívala ako ťažké príkorie s ťažkým stupňom hrubosti a
bezohľadnosti.
Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanej W. V. podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, §
39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 254 až 256 spisu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení
podľa § 257 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, odsek 4, odsek 5, odsek 8 Trestného poriadku urobila
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, teda že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.06.2018 sp. zn. 2 Pv 163/2018.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovanej predseda senátu postupom podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/,
písm. f, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku položil obžalovanej uvedené otázky, na ktoré odpovedalaáno. Keďže prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava a poškodená napriek vyhláseniu obžalovanej prijať,
okresný súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.06.2018 sp. zn. 2 Pv

163/18 a následne podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Okresnýsúdpostupompodľa§268odsek2Trestnéhoporiadkuoboznámilznaleckýposudokč.26/2018
znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia MUDr. Dany Šedivej, z ktorého
vyplynulo, že obžalovaná netrpí duševnou chorobou ani poruchou, ktorá by mala vplyv na jej ovládacie

a rozpoznávacie schopnosti. Bola jej však zistená zmiešaná porucha osobnosti - emočne instabilné a
dissociálne rysy, pričom však nejde o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale súbor povahových
vlastností. Emočne instabilné rysy sa prejavujú sklonmi k výbuchom zlosti alebo zúrivosti a následným
explozívnym konaním, nestálou a nevypočítateľnou náladou, tendenciou k neznášanlivému chovaniu a
konfliktom s ostatnými najmä ak je jedinec kritizovaný alebo jeho konanie prerušené. Dissociálne rysy
sa u obžalovanej prejavujú nedostatkom citu, nezáujmom o cítenie, prežívanie iných, egocentrizmom,

bezohľadnosťou voči okoliu, neschopnosťou pociťovať vinu, chýbaním ľútosti a svedomia, výraznou
tendenciou zvádzania viny na iných, nízkou toleranciou k záťaži a nízkym prahom pre uvoľnenie agresie
vrátane násilia, trvalou nezodpovednosťou voči okoliu, žije parazitickým spôsobom života, cca 20 rokov
nezamestnaná, bez finančného príjmu, jej životné náklady hradí matka. Tieto povahové vlastnosti
obžalovanej sú trvalou a nemennou výbavou jej osobnosti a predstavujú odchýlku od spôsobu ako

priemerný jedinec v danej kultúre vníma, myslí, cíti a najmä uzatvára vzťahy k druhým. Takéto vzorce
chovania sú stabilné a liečbou neovplyvniteľné.
Okresný súd následne postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil i relevantné listinné dôkazy
a to k osobe obžalovanej, odpis registra trestov, výpis z registra priestupkov, hodnotenie obžalovanej
z ÚVV Leopoldov.

K výroku o treste
Okresný súd pri úvahe o druhu a výmery trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov, tak ako
to predpokladá ustanovenie § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu, úmyselným
konaním obžalovanej, jeho následok v podobe porušenia objektu chráneného Trestným zákonom,
zavinenie vo forme priameho úmyslu (§ 15 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona), pohnútku, pomer

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom prihliadol i na osobu obžalovanej, jej pomery
a možnosť jej nápravy.
Obžalovaná z hľadiska zavinenia, konala jednoznačne úmyselne, pričom objektom voči ktorému
smerovalo jej protiprávne konanie bol záujem štátu (spoločnosti) na ochrane blízkych osôb pred
domácim násilím. U obžalovanej okresný súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že k spáchaniu

skutku sa na hlavnom pojednávaní priznala, tento úprimne oľutovala a to, že doposiaľ nebola súdne
trestaná. Okresný súd upravil u obžalovanej trestnú sadzbu v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona.
Pri úvahe o druhu trestu a jeho konkrétnej výmere okresný súd neopomenul prihliadnuť ani na osobu
obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, pričom v tomto smere prihliadol najmä na znalecký
posudok znalkyne MUDr. Šedivej č. 26/2018, prihliadol i na skutočnosti vyplývajúce z odpisu registra

trestov menovanej a výpisy z evidencie priestupkov.
Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala, tento nielen formálne oľutovala, pričom ku
skutku sa priznala už v priebehu prípravného konania. V tomto smere okresný súd pri ukladaní trestu
vychádzal z rozhodnutia č. 44 publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 5/2017.

S poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížil trest odňatia slobody o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pri úvahách o primeranosti - neprimeranosti trestu
súd zhodnotil, či záujem spoločnosti a záujem páchateľa pri výške konkrétneho trestu sú dostatočne
vyvážené a či trest je schopný dosiahnuť jeho účel podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona za súčasného
zohľadnenia zásad na ukladanie trestov, najmä podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona.

Okresný súd vychádzajúc z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, rešpektujúc
požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pri ukladaní trestu v zmysle § 34 odsek 4
Trestného zákona, tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Trestného poriadku,
dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a najmä na uvedomenie si závažnosti a celospoločensky
negatívnych dôsledkov konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného

pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti je na obžalovanú potrebné pôsobiť trestom odňatia
slobodyvovýmere5rokov.Zároveňsúdobžalovanúprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavus
minimálnymstupňomstráženiatak,akotovyžadujeustanovenie§48odsek2písm.aTrestnéhozákona.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom
pojednávaní (č.l.256 spisu) zahlásil odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry.
Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní vzdala práva na podanie odvolanie aj za osoby oprávnené

podať odvolanie v jej prospech.
Prokurátor okresnej prokuratúry písomne zdôvodnil podané odvolanie v rozsahu č.l. 258 až 259 spisu
keď v odôvodnení uviedol, že súd I. stupňa v merite veci rozhodol o vine obžalovanej správne, keď
nadväznosti na splnenie zákonných podmienok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.07.2018 prijal
jej vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku. Rozsudok okresného súdu však

považuje za nesprávny a nezákonný čo do výroku o treste konkrétne vo výroku, ktorým bol obžalovanej
uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, keďže použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek
2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona považuje vzhľadom na spáchaný trestný čin a jeho okolnosti za
neadekvátne, uložený trest považuje za neprimerane mierny a nezodpovedajúci výsledkom vykonaného
dokazovania.
Zmierňovacie ustanovenie § 39 odsek 2 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona v zmysle

rozhodnutiač.44publikovanomvZbierkestanovískNSSRarozhodnutísúduNSSRč.5/2017poskytuje
súdu pri prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine možnosť avšak nie povinnosť pristúpiť k mimoriadnemu
zníženiu trestu na báze analógie za rovnakých podmienok ako pri schválení dohody o vine a treste.
Okolnosti za ktorý bol čin spáchaný a ktoré boli v priebehu trestného konania zistené nasvedčujú tomu,
že aplikácia zmierňovacieho zákonného ustanovenia bola vylúčená. Prokurátor v odvolaní uviedol, že

v predmetnej veci je nevyhnutné poukázať predovšetkým na závažnosť protiprávneho konania, ktorého
sa dopustila obžalovaná W. V.. V jej prípade nešlo o jednorázové vybočenie z medzí zákona ale išlo
o protiprávne konanie s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti, ktorého sa dopúšťala počas
dlhého časového obdobia voči vlastnej matke.
Protiprávne konanie sa vyznačovalo vysokou intenzitou, malo stupňujúcu tendenciu, pričom dva útoky si

vyžadovali i liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 14 resp. 7 dní. Svojho konania sa dopúšťala
voči vlastnej matke dlhodobo napriek tomu, že životné potreby obžalovanej boli hradené zo strany jej
matky a obžalovaná bola dlhodobo nezamestnaná. V neposlednom rade zdôraznil i následky, ktoré boli
v zmysle znaleckého posudku spôsobené poškodenej W. V. a to poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo
liečbu ako i následky psychického charakteru a teda neurotizácia jej osobnosti so stredne ťažkým

stupňom depresie.
Pri prihliadnutí na osobu obžalovanej a jej pomery je nevyhnutné tieto hodnotiť komplexne. Nie je
možné oprieť sa o skutočnosť, že obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná a nebola priestupkovo
riešená. Obžalovaná žila parazitným spôsobom života bez zamestnania počas 20 rokov a jej životné
náklady boli hradené zo strany jej matky teda poškodenej. Napriek týmto skutočnostiam vo vzťahu

k matke neprejavovala žiadnu vďačnosť ale dopúšťala sa voči nej protiprávneho konania s vysokým
stupňomspoločenskejnebezpečnosti.Prvostupňovýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkupoukázal
na skutočnosť, že sa obžalovaná priznaná ku skutku i v prípravnom konaní. Je potrebné však poukázať
na výpovede obžalovanej z prípravného konania, ktorá opakovane poukazovala na krivdy z minulosti
na to, že z jej pohľadu má najväčšiu vinu poškodená. I vzhľadom na tieto skutočnosti je možné ľútosť

obžalovanej považovať za formálnu a mať pochybnosti o jej úprimnosti.
V prípade obžalovanej uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom
nie je zabezpečená vo vzťahu k spoločnosti a predovšetkým vo vzťahu k poškodenej W. V. dostatočná
ochrana pred ďalšími útokmi obžalovanej a nie je možné očakávať, že účel trestu spočívajúci i v
možnostiach nápravy obžalovanej bude dosiahnutý mimoriadne zníženým trestom t.j. trestom odňatia

slobody vo výmere 5 rokov.
V závere navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trnava vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci
následne sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek
2, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo

výmere 7 rokov a na výkon ktorého ju podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradí do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu zaujala stanovisko k písomnému odôvodneniu odvolania
okresného prokurátora (č.l. 263 spisu) v ktorom uviedla, že uložený trest považuje s ohľadom na
všetky osobitosti prípadu za primeraný a spravodlivý a v danej súvislosti za vecne správny. Stotožňuje

sa s názorom I. stupňového súdu, že s ohľadom na skutočnosť, že sa ku skutku priznala a ešte
v prípravnom konaní, tento opakovane skutok oľutovala, poškodenej sa ospravedlnila listom aj na
hlavnom pojednávaní, bolo možné pri ukladaní trestu aplikovať ustanovenie § 39 odsek 2 písm. d/,
odsek 4 Trestného zákona a uložiť jej tak trest pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.Vzhľadom na nej osobu skutočnosť, že nemá záznam v registri trestov uložený trest vo výmere 5 rokov je
dostatočný na zabezpečenie pre jej prevýchovu ako aj na ochranu spoločnosti. Vzhľadom k uvedenému
navrhol odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava zamietnuť.

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutienaktorésadostavilivšetkypredvolanéosobysvýnimkou
poškodenej.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na písomne podanom odvolaní a žiadala, aby krajský súd
odvolaniu vyhovel.
Obhajcaobžalovanejuviedol,žetrestpovažujezaspravodlivýadanejsituáciivecnesprávnyaodvolanie

okresného prokurátora navrhol zamietnuť.
Obžalovanáuviedla,žeudržiavasmatkoukontaktpísomnýakoajosobný,matkabolaunejnanávšteve,
povedala jej rôzne pekné veci, ako aj to, že nebude tak dlho zavretá, má so sebou aj listy, ktoré
preukazujú, že sa majú rady a že sú proti tomu, aby bola zavretá. Nevydrží byť tak dlho zavretá.
Podľa § 317 ods.1 Tr. poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd postupom uvedeným v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená a

to proti výrokom proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote stanovenej zákonom a
dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že
• Okresná prokuratúra v Trnave podala dňa 14.06.2018 pod č. 2 Pv 163/18/2207-38 obžalobu na W. V.
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného

zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. b/ Trestného zákona,
• okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na deň 24.07.2018 na ktorom obžalovaná
urobila podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku,
ktorý je uvedený v obžalobe okresnej prokuratúry. Následne okresný súd prijal vyhlásenie obžalovanej,
že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava pod

sp. zn. 2 Pv 163/18 zo dňa 14.06.2018 s tým, že sa dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná
priznala spáchanie skutku nevykoná a vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Okresný
súd následne prečítal znalecký posudok č. 26/2018 a oboznámil listinné dôkazy, ako je register trestov,
výpis priestupkov a hodnotenie obžalovanej z ÚVV Leopoldov.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní
obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne
sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1

Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel. Rovnako tak uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaní dôkazov,
najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s
obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu uloženého obžalovanej.

Krajský súd je toho názoru, že odvolanie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto proti nemu nemá podstatné
výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach na ne
odkazuje.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď poučil obžalovanú o
jej práve urobiť vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v
obžalobe v zmysle § 257 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, zároveň ju poučil o
následkoch vyhlásenia podľa odseku 1/ písm. b/ alebo písm. c/ a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8 a to

v zmysle § 257 odsek 2 Trestného poriadku pričom bola poskytnutá možnosť obžalovanej poradiť sa
s obhajcom pred uskutočnením vyhlásenia a to v zmysle § 257 odsek 3 Trestného poriadku.
Okresný súd nepochybil ani keď po vyhlásení obžalovanej po dohode s obhajkyňou, že je vinná, položil
obžalovanej otázky v zmysle § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestnéhoporiadku v spojení s § 257 odsek 5 Trestného poriadku, pričom obžalovaná na všetky položené
otázky odpovedala áno. Odvolací súd ustálil, že postup okresného súdu po vyjadrení prokurátora
a poškodenej ktorým navrhovali prijať vyhlásenie obžalovanej, že je vinná, bol správny keď prijal

vyhlásenie obžalovanej, že je vinná a to v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal
dokazovanie iba ohľadom výroku o treste a to v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku.
K výroku o treste
Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 208 ods.3 Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
d) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 36 písm. j/ Trestného
zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne ľutoval. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona , ak prevažuje pomer

poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 odsek 2 Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
d) konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu,
Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona ,v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných 10-tich rokoch

pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti

u ostatných členov spoločnosti.
Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie za ktoré
bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit
právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu pričom obe tieto zložky

sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade
vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako aj na
ostatných členov spoločností. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou
spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu a to tak právne ako i eticky (uznesenie NS SR sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.06.2018).

Súd pri podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalovanou a obhajobou podľa pravidiel
kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou
orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, preto samotné
priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. m/ Trestného zákona.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa

aj úprimné oľutovanie trestného činu. Čím k takému oľutovanie došlo je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného)
po prijatí vyhlásenia a uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (najmä
pri využití práva záverečnej reči a posledného slova) R 44/2017 stanovisko trestnoprávneho kolégiaNS SR zo dňa 27.06.2017 sp. zn. Tpj. 55/2016 na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. m/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia o
uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku.

Analogia pri aplikácii trestného zákona je neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nad rámec zákona v iných smeroch je prípustná ak v prípadoch páchateľa odstraňuje medzeru v zákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak
možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne zníži
trest podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona, teda situácii vopred dohodnutého trestu,

možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogium a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1
písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trest ( Stanovisko
č.44 Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017).

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovanej, jej povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.
Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil na základe akých myšlienko-vých postupov

dospel k rozsahu poľahčujúcich okolností, pričom priťažujúce nezistil, správne v tomto smere aplikoval
poľahčujúcu okolnosť v súlade s § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona a správne vyhodnotil pomer
poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona a pristúpil k úprave zákonnej trestnej
sadzby.
Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 208 odsek 3 Trestného zákona je 7 až 15 rokov, pri použití

§ 38 ods.3 Trestného zákona v rozmedzí 7 až 12 rokov a 4 mesiace .
Okresný súd postupoval správne, keď ukladal obžalovanej trest v rozmedzí 4 roky a 8 mesiacov až
12 rokov a 4 mesiace za použitia ustanovení § 39 odsek 4 Trestného zákona a § 39 odsek 2 písm. d/
Trestného zákona.
Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v

trvaní 5 rokov. Trest odňatia slobody bol obžalovanej uložený v blízkosti zníženej dolnej hranice.
Uvedený trest spĺňa kritéria ako i individuálnej prevencie (výchova obžalovanej) tak aj generálnej
prevencie (odradenia ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdzovanie pocitu právnej istoty)
pričom vyjadruje morálne odsúdenie obžalovanej celou spoločnosťou. Uloženie uvedeného trestu je
odôvodnené tou skutočnosťou, že pred spácha-ním skutku viedla riadny život, nebola trestne stíhaná ani

priestupkovo prejednávaná, k spáchanej trestnej činnosti sa priznala, úprimne ju oľutovala, poškodenej
sa ospravedlnila resp. požiadala ju ( matku) o odpustenie.
Okresný súd nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona
obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
K odvolacím námietkam okresného prokurátora krajský súd uvádza, že pri ukladaní trestu prihliadol i
na znalecký posudok MUDr. Dany Šedivej, znalkyne z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie, podľa
ktorej s forezného hľadiska pobyt obžalovanej na slobode nie je nebezpečný, prihliadol na skutočnosť,
že obžalovaná na hlavnom pojednávaní poškodenú o odpustenie, poškodená obžalovanú navštevuje

aj v ústave na výkon väzby, udržiava s ňou písomný kontakt, čo vyplynulo z predložených listov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.