Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212877
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716212877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu FLOREN,
a.s., so sídlom J. Horvátha 910/50, 967 01 Kremnica, Q.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr.
Ivanom Benčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 63, 900 86 Štefanová, proti
žalovanej N. E., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. XXXX/XX, XXX XX N., právne

zastúpenej JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 711/25, 990 01
Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14Cpr/5/2016-100 z 13. februára 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým žalobu v časti o náhradu škody 816,64 Eur
zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 13. 02. 2018 určil, že okamžité s končenie pracovného
pomeru zo dňa 23. 08. 2016 dané žalovanou žalobcovi je neplatné (I. výrok) a žalobu v časti o náhradu
škody 816,64 Eur zamietol (II. výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok) a zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny

poplatok zo žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v sume 99,50 Eur
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej
určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalovanou a doručené mu ako
zamestnávateľovi žalovanej dňa 23. 08. 2016 je neplatné; pracovný pomer žalovanej u neho ako jej
zamestnávateľa trvá aj naďalej a zároveň sa domáhal voči žalovanej náhrady škody v celkovej výške
449,04 Eur.

Popripustenízmenyžalobyuznesenímokresnéhosúduč.k.14Cpr/5/2016-44zodňa04.04.2017,ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2017, sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru doručeného zamestnávateľovi dňa 23. 08. 2016 je neplatné; pracovný
pomer skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa dňa 08.
11. 2016 a náhrady škody voči žalovanej v sume 816,64 Eur. Následne súd prvej inštancie uznesením
č. k. 14Cpr/5/2016-62 zo dňa 12. 01. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 02. 2018, zastavil

konanie v časti o určenie, že pracovný pomer skončil na základe okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa dňa 08. 11. 2016.Prvoinštančný súd zistil, že na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi
žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom dňa 31. 05. 2016 vznikol pracovný
pomer. Pracovná zmluva bola uzatvorená podľa § 42 Zákonníka práce. Podľa pracovnej zmluvy

pracovný pomer žalovanej u žalobcu vznikol dňom 01. 06. 2016, ktorý bol dojednaný ako deň
nástupu zamestnanca do práce. Na základe pracovnej zmluvy žalovaná od 01. 06. 2016 začala
pracovať u žalobcu v pracovnej pozícii manažér recepcie s miestom pravidelného výkonu práce hotel
GOLFER*** Kremnica. V pracovnej zmluve v článku VI. boli dojednané mzdové podmienky žalovanej
ako zamestnanca. Mesačná mzda bola dojednaná vo výške XXX,- Eur brutto. Touto pracovnou zmluvou

medzi žalobcom a žalovanou vznikol pracovný pomer. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom pred vznikom tohto pracovného
pomeru bola dňa 02. 05. 2016 uzatvorená i písomná dohoda o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní
práce bola uzatvorená na pracovnú úlohu, ktorá mala byť vykonaná v období od 03. 05. do 02. 06. 2016
s dohodnutou odmenou 3,- Eur/brutto/hodina. Pracovná úloha bola dojednaná na zaúčanie žalovanej
na pozíciu recepčnej, keď rozsah pracovnej úlohy bol dojednaný maximálne na 200 hodín na obdobie

uzatvorenia dohody. Táto dohoda o vykonaní práce bola uzatvorená podľa § 223 ods.1 Zákonníka práce.
Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2016 s účinnosťou od 01. 06. 2016 vznikol medzi žalobcom
a žalovanou pracovný pomer. Žalovaná u žalobcu s účinnosťou od 01. 06. 2016 vykonávala prácu
manažéra recepcie. Žalovaná bola práceneschopná od 21. 06. 2016 do 21. 08. 2016.
Dňa 23. 08. 2016 žalovaná písomne so žalobcom okamžite skončila pracovný pomer z dôvodu

nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Medzi stranami v konaní nebolo
sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zamestnávateľovi doručené dňa 23. 08. 2016.
Z obsahu právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej vyplynulo, že žalovaná
jednoznačným spôsobom skutkovo vymedzila dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru tak,
že za obdobie od 03. 05. 2016 do 30. 05. 2016, kedy vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní

práce, obdržala mzdu dňa 16. 06. 2016 len v čiastke 300,56 Eur, pričom táto jej nebola vyplatená riadne
na základe „ústnej dohody“ s tým, že nebola dostatočne informovaná ohľadne práce na základe dohody;
dňa12.07.2016jejbolavyplatenámzdavsume283,01Eur,pričomvpracovnejzmluvemaladohodnutú
mzdu 500,- Eur, čiže suma 283,01 Eur nie je dostatočná. Zároveň si žalovaná voči žalobcovi uplatnila
nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku po dobu 2 mesiacov podľa § 69 ods.

4 Zákonníka práce.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23. 08. 2016 daného žalovanou vyplynulo, že
žalovaná výplatné pásky za mesiac máj a jún 2016 obdržala dňa 18. 07. 2016. Za mesiac máj jej bola
poukázaná zamestnávateľom mzda na účet dňa 15. 06. 2016 a za mesiac jún dňa 11. 07. 2016. Podľa
názoru okresného súdu žalovaná dňa 18. 07. 2016, po obdržaní výplatných pások, sa jednoznačne

dozvedela o výške mzdy za mesiac máj, jún 2016. Okamžité skončenie pracovného pomeru doručila
žalobcovi až dňa 23. 08. 2016, teda v deň datovania tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru tak neučinila v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode,
pre ktorý okamžite skončila pracovný pomer, dozvedela v zmysle § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Táto
lehota jej márne uplynula dňa 18. 08. 2016. Nič na tejto skutočnosti nemení, že žalovaná bola v čase od

21. 06. 2016 do 21. 08. 2016 práceneschopná, keď v konaní neprodukovala dôkazy, že by dôvody jej
práceneschopnosti z lekárskeho hľadiska bránili vykonať tento právny úkon v lehote jedného mesiaca
od 18. 07. 2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná zmeškala jednomesačnú lehotu na včasné
ukončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru, preto okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovanou zo dňa 23. 08. 2016 je neplatné.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,Žalobca v konaní uplatnil aj nárok na náhradu škody v zmysle § 78
ods. 2 Zákonníka práce, keď tento nárok žalobcu súd vyhodnotil za nepreukázaný.
Podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce, ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým
vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca po tom, čo mu žalovaná doručila okamžité skončenie
pracovného pomeru dňa 23. 08. 2016 vyzval žalovanú listom zo dňa 31. 08. 2016 na nástup do práce
s tým, že žalovanej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23. 08. 2016 považuje
za neplatné. Žalobca ohľadne odoslania tohto listu pre žalovanú síce predložil podací poštový lístok s
dátumom odoslania tohto listu pre žalovanú na pošte dňa 31. 08. 2016, keď zásielka bola zasielaná pre

žalovanú ako doporučená, avšak v konaní nepreukázal riadnym spôsobom, či táto výzva na nástup do
práce, ako aj kedy táto výzva nástupu do práce bola žalovanej riadnym spôsobom doručená. Len riadne
doručenie a preukázanie doručenia tejto výzvy nástupu do práce pre žalovanú by mohlo zakladať nárok
žalobcu na náhradu škody v zmysle § 78 ods. 2 Zákonníka práce, avšak len odo dňa, keď tento list bolžalovanej riadnym spôsobom doručený resp. odo dňa nasledujúceho po jeho doručení za preukázania
žalobcom ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, predovšetkým výšky škody. Žalobca v konaní
tvrdil, že škoda mu vznikla tým, že žalovaná nenastúpila po tejto výzve do práce, pričom za žalovanú

výkon práce museli zabezpečovať ostatné zamestnankyne, ktorým vyplácal prácu nadčas a prémie.
Ohľadne tejto výšky škody žalobca predložil jedine výplatné lístky týchto zamestnankýň za obdobie
august až september 2016. Samotné predloženie jedine týchto výplatných pások resp. výplatných lístkov
týchto zamestnankýň nepreukazuje žalobcom výšku tvrdenej spôsobenej škody žalovanou. Žalobca
žiadne iné dôkazy na preukázanie škody čo do základu ani čo do výšky nepredložil, ani neoznačil dôkazy

na preukázanie základu tohto nároku a výšky tohto nároku. Z výplatných lístkov zamestnankýň L. N., Y.
J., za august 2016 a z výplatných lístkov V. Z., Y. J. a L. L. za mesiac september 2016 nemožno vyvodiť,
že tieto zamestnankyne vykonávali prácu práve za žalovanú, nemožno vyvodiť, v akom rozsahu túto
prácu za žalovanú vykonávali, či konanie tejto práce bolo zo strany týchto zamestnankýň nevyhnutné a v
akom rozsahu, či tieto skutočne vykonávali prácu za žalovanú, na akej pracovnej pozícii, a či výplata za
prácu nadčas a prémie boli týmto zamestnankyniam v uvedenom období vyplatené v príčinnej súvislosti

s tým, že žalovaná nenastúpila do práce. Pre neunesenie dôkazného bremena nároku na náhradu
škody súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 816,64 Eur zamietol.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj ,,CSP“). V konaní žiadna zo strán nemala plný úspech, pomer úspechu a neúspechu nemožno
vyčísliť, pretože v konaní neboli uplatnené nároky rovnakého druhu, jeden bol nárok na určenie, druhý na

plnenie, v časti o určenie bol úspešný žalobca, v časti o plnenie žalovaná, pomer úspechu a neúspechu
tak nemožno vyčísliť. Súd prvej inštancie mal za to, že žiadna zo strán nemala v konaní úspech v plnom
rozsahu, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bol oslobodený
podľa § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Zákon o súdnych poplatkoch“). Pretože v časti o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bol žalobca úspešný, podľa výsledku konania
o jeho žalobe v tejto časti je povinná poplatok zo žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zaplatiť žalovaná (§ 2 ods. 2, prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch). Žalovaná
v konaní nepreukázala žiadne dôvody pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto súdny

poplatok je povinná zaplatiť na účet okresného súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 99,50
Eur, a to podľa položky I/1b Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, konkrétne do výroku, ktorým žalobu v časti o náhradu škody v
sume 816,64 Eur zamietol (II. výrok) a do závislého výroku o trovách konania (III. výrok), žalobca podal

včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil alebo zmenil odvolaním napadnuté výroky rozsudku
prvoinštančného súdu (II, III. výrok).
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že výzva na okamžitý nástup do práce bola žalovanej zasielaná z advokátskej kancelárie jeho
právneho zástupcu. Táto výzva bola žalovanej riadne doručená. Výzva bola zasielaná nielen na adresu
trvalého pobytu, ale aj na adresu prechodného pobytu žalovanej. Na výzvy žalovaná reagovala mailom
zo dňa 05. 09. 2016. Zásielky boli zaslané doporučene a nevrátili sa ako nedoručené alebo neprevzaté
v odbernej lehote. Podľa jeho názoru svoj nárok na náhradu škody vyčíslil a preukázal. Vyjadrenie

súdu prvej inštancie, že „žiadať v takomto prípade od zamestnanca škodu je neobvyklé“, považuje
žalobca za prejav nerovnakého prístupu k účastníkom konania (od 01. 07. 2016 stranám - poznámka
odvolacieho súdu). Zákonník práce dáva zamestnávateľovi možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody,
pokiaľ mu vznikne (§ 78 ods. 2 Zákonníka práce). V dôsledku konania žalovanej mu vznikla škoda,
pretože žalovanú zastupovali zamestnankyne (L. Macková, Y. J. a L. L.), ktorým bol nútený vyplácať

prémie a odmeny za prácu nadčas. Podrobné vyčíslenie jeho nároku na náhradu škody bolo zaslané
súdu prvej inštancie, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, nevyvrátil resp. nespochybnil ním
uplatnený nárok. Rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje dôvody, o ktoré oprel svoje rozhodnutie
ohľadne zamietnutia ním uplatneného nároku na náhradu škody. Vyčíslená škoda je rozdielom medzi
tým, čo by musel platiť za výkon práce žalovanej a tým, čo musel zaplatiť navyše.

Podľa jeho názoru je výrok rozsudku prvoinštančného súdu o náhrade trov konania nespravodlivý.
Poukázal na to, že sa so žalovanou pokúšal dohodnúť mimosúdne, čo žalovaná odmietla, preto
svojím konaním zapríčinila vznik súdneho sporu. Žalobu podal z dôvodu, aby žalovanej nemusel platiť
náhradu mzdy viažucu sa k neopodstatnenému a neplatnému úkonu okamžitého skončenia pracovnéhopomeru. Mal za to, že podstatným v tomto spore bolo práve určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovnéhopomeru.Časťžalobyohľadnenáhradyškodysajavískôrakosúvisiacazáležitosť,nemajúca
význam z hľadiska úspešnosti strany.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na
to, že trvá na svojej písomnej argumentácii ohľadne neexistencii predpokladov pre vznik škody na strane
zamestnávateľa. Tým, že nenastúpila do zamestnania, žalobca jej nevyplácal mzdu, preto nemohlo

dôjsť ku škode. Z predložených listín nie je možné vyvodiť majetkovú ujmu na strane zamestnávateľa.
Bolo povinnosťou žalobcu preukázať v konaní vznik škody, čo sa nestalo. Ďalej sa stotožňuje s
argumentáciou súdu prvej inštancie najmä ohľadne nepreukázania výzvy do zamestnania. Čo sa týka
príčinnej súvislosti so vznikom škody je potrebné zobrať do úvahy pomer nákladov, ktoré žalobcovi
nevznikli z dôvodu nenastúpenia do práce žalovanou a dodatočných výdavkov na zastupovanie
(nadčasov) ostatných zamestnankýň, čo je v prospech žalobcu.

Súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku

o trovách konania (III. výrok) ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo

argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. V prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca je rozhodujúce, či
zamestnávateľ trvá naďalej na existencii pracovného pomeru alebo nie (§ 78 ods. 1 Zákonníka
práce). Ak zamestnanec dal neplatnú výpoveď, alebo neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby ďalej vykonával svoju
prácu, pracovný pomer trvá i naďalej. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou je

oznámenie zamestnávateľa, že na existencii pracovného pomeru trvá, a to aj v súvislosti s možnými
nárokmi zamestnávateľa na náhradu škody. Ak zamestnanec nevyhovie tejto výzve zamestnávateľa,
zamestnávateľ môže od neho žiadať náhradu škody, ktorá vznikla odo dňa, keď mu zamestnávateľ
oznámil, že trvá na ďalšom vykonávaní práce (§ 78 ods. 2 Zákonníka práce).10. Povinnosť strany tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom spore sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranou. V prípade, že ju strana splnila, platí,

že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť
neznamená len povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti, ale aj povinnosť objasniť predložené dôkazy
(v danom prípade listinné dôkazy).
Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa

však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.
Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá
vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať
zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť
preskúmateľná v inštančnom postupe.

11. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v

prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť
i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným
súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených
dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).

12. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho
získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil skutkový
stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného
súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto

nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

13. I podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že žalovanej doručil oznámenie, že
trval na ďalšom vykonávaní práce žalovanej. Samotné predloženie kópie podacieho lístka o odoslaní
oznámenia, že žalobca trval na ďalšom vykonávaní práce žalovanej, nepreukazuje doručenie tohto

prejavu vôle žalovanej a nepreukazuje ani to, že sa tento prejav vôle sa dostal do sféry dispozície
žalovanej.Priposudzovaníúčinkovdoručovaniajednostrannéhoprávnehoúkonuvsúdnomkonanímusí
byť totiž nepochybne preukázané doručenie tohto úkonu a nie je možné vychádzať len z predpokladov
dôjdeniatejtozásielkyadresátovijednostrannéhoprávnehoúkonunazákladeodoslaniatejtozásielkyna
pošte. Pokiaľ mienil žalobca preukazovať doručenie oznámenia, že trval na ďalšom vykonávaní práce

žalovanej predložením kópie podacieho lístku zo dňa 31. 08. 2016, tento doklad nepreukazuje doručenie
tohto oznámenia a nepreukazuje ani skutočnosť, že zásielka sa objektívne dostala do sféry dispozície
adresáta, v danom prípade žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že žalobca doručenie oznámenia, že
trval naďalšomvykonávaníprácežalovanej,nepreukázalanepreukázalaniskutočnosť,žetátozásielka
sa dostala objektívne do sféry dispozície adresáta (žalovanej).

Odvolací súd dodáva, že žalobcom predložené a vyhotovené ,,prepisy“ eventuálnej e-mailovej
komunikácie medzi stranami nie sú objektívnymi, vierohodnými listinnými dôkazmi, z ktorých obsahov
nevyplýva doručenie oznámenia žalobcu žalovanej, že trval na ďalšom vykonávaní práce žalovanej.

14. Odvolací súd sa ďalej v celom rozsahu stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že zo

žalobcompredloženýchvýplatnýchpásokzamestnankýňniejemožné,,vyvodiť,žetietozamestnankyne
vykonávali prácu práve za žalovanú, nemožno vyvodiť, v akom rozsahu túto prácu za žalovanú
vykonávali, či konanie tejto práce bolo zo strany týchto zamestnankýň nevyhnutné a v akom rozsahu,
či tieto skutočne vykonávali prácu za žalovanú, na akej pracovnej pozícii, a či výplata za prácu nadčas
a prémie boli týmto zamestnankyniam v uvedenom období vyplatené v príčinnej súvislosti s tým, že

žalovaná nenastúpila do práce,“ a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku škody ani
výšky škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.15. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané doručenie oznámenia, že žalobca trval na
ďalšom vykonávaní práce žalovanej, pričom doručenie tohto oznámenia bolo nevyhnutným zákonným
predpokladom na uplatnenie náhrady škody v zmysle ustanovenia § 78 ods. 2 Zákonníka práce, preto

odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom
výroku (II. výrok) ako vecne správny potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok),
pretože okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čiastočný
úspech žalobcu (v rozsahu 50%) a žalovanej (v rozsahu 50%) v rovnakom pomere v spore.
Odvolací súd zdôrazňuje, že ak nejde o prípad, v ktorom bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, musí

byť náhrada trov konania pomerne rozdelená v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Pri uplatnení
viacerých samostatných nárokoch sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách
konania (pozri R 28/1970). To znamená, že otázku úspechu a neúspechu tej-ktorej strany treba hodnotiť
vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne.
Odvolací súd dodáva, že formulácia žalobného petitu bola výsostne v dispozícii žalobcu v
pozícii ,,dominus litis,“a teda jedine od žalobcu záviselo, aké nároky si voči žalovanej v žalobe uplatní,

resp. aké procesné úkony počas súdneho konania v rámci svojho dispozičného oprávnenia ohľadne ním
žalobou uplatnených nárokov vykoná.

16. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu (I., IV. výrok) zostali nedotknuté
(§ 367 ods. 2 CSP).

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).