Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200247
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3018200247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu

JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: F. F., so sídlom X. B., J.
XXXX/XXX, D.: XXXXXXXX, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Rojko, so sídlom Považská
Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101308627/2018
zo dňa 9. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. 100646602/2018
zo dňa 03.04.2018. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 zák. č.
563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.806,33 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2015.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov
fyzickejosobyzarok2015,výsledkomktorejjezistenierozdieludanevsume10.806,33eur,keďneuznal
ako daňové výdavky faktúry uhrádzané v hotovosti od dodávateľov FENICIA LLC, organizačná zložka
Bratislava a MODIFIN STAVBY s.r.o. Bratislava, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom,
keď svoje tvrdenia nedoložil dôkazmi preukazujúcimi reálnosť uskutočnenia sprostredkovateľských
činnostídodávateľomuvedenýmnaspornýchfaktúrach.Žalobcanamietalnesprávnypostupžalovaného
pri vedení dokazovania a hodnotení výsledkov dokazovania a v nadväznosti na to aj pri právnom

posúdení veci. Žalobca vyslovil názor, že preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok
na uznanie výdavkov, predložil vystavené faktúry a pokladničné doklady, vzorku reklamných letákov
a tašiek, ktoré boli predmetom dodávok. Dodanie bolo zároveň potvrdené výpoveďou vedúceho
organizačnej zložky FENICIA LLC a konateľa spoločnosti MODIFIN STAVBY s.r.o. Žiadne iné
doklady žalobca ani nemôže mať. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 a
6Sžf/10/2012, týkajúce sa dôkazného bremena platiteľa, ako aj na rozhodnutia ESD vo veci Mahagében
Kft (C-80/11). Ďalej namietal, že žalovaný nezohľadnil pri rozhodovaní daňové priznanie pre DPH a

kontrolné výkazy DPH podané dodávateľskými spoločnosťami, s týmito dôkazmi sa nijako nevyporiadal.
Pochybnosti žalovaného o reálnosti dodania tovarov vyplývajúce z oznámenia KR PZ v Trenčíne
sú nedôvodné, pretože podľa názoru žalobcu z oznámenia vyplýva, že dodávateľské spoločnostiboli odovzdané T. X. a nedá sa z neho vyvodiť záver, že nebola spolupráca medzi dodávateľskými
spoločnosťami a žalobcom. Žalobca zároveň žiadal priznať žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukázal na
to, že žalobné námietky sú rovnaké, ako žalobca uvádzal počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní, tiež v odvolaní a žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí vyporiadal. Poukázal na to, že
zástupca dodávateľských spoločností X. G. nepredložil žiadne účtovné doklady, nevedel uviesť, kde
tovar nakúpil, nákupné množstvá ani iné skutočnosti. Celú účtovnú evidenciu spoločnosti FENICIA

LLC organizačná zložka mal odovzdať jemu neznámej zahraničnej osobe, pričom správca dane zistil,
že išlo o zrušenú spoločnosť. Tiež účtovné doklady spoločnosti MODIFIN STAVBY s.r.o. odovzdal
jemu neznámej zahraničnej osobe. Pokiaľ sa týka oznámenia KR PZ v Trenčíne, je z neho
možno vyvodiť, že polícia nenašla u X. G.iadne doklady, ktoré by potvrdzovali spoluprácu žalobcu s
dodávateľskou spoločnosťou FENICIA LLC, organizačná zložka. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
bol pasívny, nezúčastnil sa ani výsluchu svedka X. G.. Vyslovil názor, že žalobca si nepreveril svojich

dodávateľov, ktorí sú nedôveryhodní, v období sporných zdaniteľných obchodov boli proti nim vedené
súdne konania za skrátenie dane a poistného. Dodávatelia i keď podali daňové priznania vykázali
nulovú daňovú povinnosť, čo žalovaný hodnotí ako účelové, podané len formálne, o čom svedčí fakt,
že deklarovaní dodávatelia uviedli vo všetkých daňových priznaniach rovnaké hodnoty pri dodaní
tovaru ako aj pri odpočítaní dane. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia nedoložil

dôkazmi preukazujúcimi reálnosť dodania tovaru a služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach.
Správca dane nezaťažil žalobcu absolútnym dôkazným bremenom, vykonal vlastné zisťovanie a so
zistenými skutočnosťami žalobcu oboznámil. Žalobca jeho pochybnosti neodstránil. Žalovaný poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/36/2010.

4. Uznesením zo dňa 23.10.2018, č.k. 11S/83/2018-89 správny súd podľa § 185 písm. a) SSP
priznal žalobe odkladný účinok z dôvodu hrozby závažnej ujmy žalobcovi v prípade okamžitého výkonu
rozhodnutia žalovaného.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby

a žalobných námietkach, keďže preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok na uznanie
výdavkov, predložil vystavené faktúry a pokladničné doklady. Pochybnosti žalovaného vyplývajú z
neplnenia si daňových povinností dodávateľských spoločností žalobcu a žalobca nemá možnosť
preukázať skutočnosti, týkajúce sa dodávateľských spoločností.

6. Žalovaný v následnom písomnom stanovisku zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, a na
písomnom vyjadrení k žalobe, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/16/2017 zo
dňa 24.04.2018, zdôrazňujúci primeranú odbornú starostlivosť štatutárneho orgánu pri výkone svojej
funkcie povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácií. Žalovaný
ako aj správca dane postupovali podľa procesno-právneho predpisu (daňový poriadok), ako aj hmotno-

právneho predpisu (zákon o dani z príjmov), v súlade s Ústavou SR a vnútroštátnou i európskou
judikatúrou.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP, z dôvodov

uvedených v žalobe, ktorými je súd v prejednávanej veci viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), nariadil vo veci
pojednávanie, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, s vyjadreniami účastníkov
konania a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.

8. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je postup správnych orgánov a zákonnosť

rozhodnutia žalovaného č. 101308627/2018 zo dňa 09.07.2018, ktorým žalovaný rozhodol tak, ako je
uvedené v bode 1/ tohto rozsudku.

9. Z administratívneho spisu správnych orgánov správny súd zistil nasledovné:

- Správca dane dňa 07.07.2017 začal výkon daňovej kontroly u žalobcu na daň z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2015.- Žalobca vykázal v daňovom priznaní príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §
6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 595/2003 vo výške 131.349,07 eur a prislúchajúce výdavky vo výške 127.062,48
eur.

- Predmetom podnikania žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období bola veľkoobchodná činnosť,
nákup a predaj textilu a kojeneckého textilu.
- Do výdavkov si žalobkyňa uplatnila faktúry uhrádzané v hotovosti od dodávateľov: FENICIA LLC,
organizačná zložka, Bratislava, v celkovej hodnote 25.048,10 eur, DPH 4.174,68 eur, základ dane
20.873,42 eur, MODIFIN STAVBY s.r.o. Bratislava, v celkovej hodnote 32.195,76 eur, DPH 5.365,95 eur,

základ dane 26.829,72 eur.
- Správca dane preverovaním oboch uvedených spoločností zistil, že konateľom i vedúcim organizačnej
zložky je tá istá osoba - X. G.. Obe spoločnosti nepodali daňové priznania z príjmov právnickej osoby
na rok 2015.
- X. G. ako svedok síce potvrdil dodanie tak, ako bolo uvedené na faktúrach od oboch spoločností, ktoré
nemali žiadnych zamestnancov. Nepredložil žiadne účtovné doklady spoločností, nevedel sa vyjadriť k

výrobe a distribúcii letákov, tašiek, nevedel, od koho tovar nakúpil, aké množstvo.
- Dňa 26.02.2018 správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100447124/2018, ktorý
spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručil žalobcovi dňa 27.02.2018.
- Dňa 27.03.2018 na ústnom pojednávaní správca dane prerokoval so žalobcom jeho vyjadrenie sa k
protokolu.

- Dňa 03.04.2018 správca dane ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 100646602/2018,
ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 v sume 10.806,33 eur.
Rozhodnutie odôvodnil porušením § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z., keď žalobcovi
neuznal uplatnené výdavky z dodávateľských faktúr od dodávateľov FENICIA LLC, organizačná zložka a
MODIFIN STAVBY s.r.o. za nákup kojeneckého tovaru, výrobu a roznos letákov a igelitových reklamných

tašiek, následne potom upravil nezdaniteľnú časť základu dane a základ dane pre výpočet dane.
Neuznanie uplatnených výdavkov správca dane odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcu,
ktorý nepreukázal reálnosť dodania tovaru na predmetných faktúrach od dodávateľa uvedeného na
faktúrach, nevyvrátil odôvodnené pochybnosti správcu dane.
- Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1.

rozsudku. Žalovaný poukázal na skutkový stav zistený správcom dane, keď správca dane nadobudol
odôvodnené pochybnosti o dodávateľoch žalobcu a to najmä nepredložením účtovných dokladov
dodávateľmi, výpoveďou X. G., nedôveryhodnosťou dodávateľských spoločností. Žalovaný poukázal
na to, že správca dane neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno, ale sám vykonával dokazovanie,
na základe ktorého boli spochybnené doklady, ktoré žalobca predložil k uplatneným výdavkom. Až

následne vyzval žalobcu na odstránenie pochybností, pričom žalobca pochybnosti správcu dane
neodstránil. Žalovaný uviedol, že žalobca nenesie zodpovednosť za iné daňové subjekty, pri výbere
svojich obchodných partnerov ale musí postupovať s maximálnou opatrnosťou, aby pri daňovej kontrole
nemal problém s plnením si vlastnej zákonnej povinnosti. Ak si nepreverí spoľahlivosť a dôveryhodnosť
svojich partnerov, vystavuje sa riziku, že nesplní podmienky na uplatnenie daňových výdavkov. Žalobca

v konaní príslušné obchody doložil len účtovnými dokladmi, ale nepreukázal splnenie materiálnej
podmienky, t.j. že predmetné obchody skutočne zrealizovali dodávatelia uvedení na faktúrach. Správca
dane postupoval v súlade s ust. § 2 písm. i/ Zák. o dani z príjmov, keď výdavky fakturované spornými
dodávateľskými faktúrami neuznal za výdavky daňové z dôvodu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno. Ak účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty,

nemôže byť daňovému subjektu na základe takýchto podkladov priznané právo na uplatnenie daňového
výdavku. Správca dane úzko spolupracoval s daňovým subjektom, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3
ods. 3 daňového poriadku a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vec správne posúdil.

10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v

daňovom konaní, na základe ktorého bol žalobcovi vyrúbený rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby
na rok 2015, kedy spornou skutočnosťou bolo neuznanie uplatnených výdavkov žalobcu z faktúr od
dodávateľských spoločností FENICIA LLC organizačná zložka a MODIFIN STAVBY s.r.o.

11. Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom k 31.12.2015 na účely

tohtozákonasarozumiedaňovýmvýdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržanie
príjmovpreukázateľnevynaloženýdaňovníkom,zaúčtovanývúčtovníctvedaňovníkaalebozaevidovaný
v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej
potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa§ 19 ods. 2 písm. t/, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak.

11.1. Podľa § 2 písm. j/ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel,
o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon
neustanovuje inak,

11.2. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) cit. zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a
výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto
zákona zhrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej
výške.

11.3. V zmysle § 21 ods. 1 cit. zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so

zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, ďalej výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

12.1. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak
ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy

daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

12.2. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo

najavo.

12.3. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamov, ktoré je povinný viesť.

12.4. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

12.5. Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

13. Správnysúdpopreskúmaníadministratívnehospisusprávnychorgánov,napadnutéhorozhodnutia

žalovaného a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že správne orgány sa dôsledne riadili vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami, vo veci riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili,
rozhodnutia náležite odôvodnili.

14. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil ako daňové výdavky súvisiace s podnikateľskou

činnosťou výdavky zaplatené na základe faktúr od dodávateľských spoločností FENICIA LLC,
organizačná zložka a MODIFIN STAVBY s.r.o. za dodanie kojeneckého tovaru, výrobu a roznos letákov
a igelitových reklamných tašiek. Na preukázanie výdavkov predložila faktúry, pokladničné doklady o ich
úhradách, leták a igelitovú tašku. Správca dane preveroval, či predložené doklady reálne odzrkadľujúskutočnosti uvedené na faktúre a za tým účelom vyzval dodávateľské spoločnosti na predloženie
účtovných dokladov, predvolal zástupcov týchto spoločností za účelom preverenia si obchodov. Zistil,
že za obe spoločnosti koná tá istá osoba - X. G., ktorý vo svojej výpovedi síce potvrdil realizáciu

obchodov so žalobcom, ale nepredložil žiadne účtovné doklady, nevedel uviesť, kde tovar nakúpil,
nevedel uviesť dodávateľov, nakúpené množstvo a ani iné skutočnosti týkajúce sa realizácie obchodnej
spolupráce, nevedel kto letáky a tašky vyrobil, nepamätal si, či letáky roznášal len on sám alebo ich dal
niekomu rozniesť. Výpoveď X. G. i správny súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, ktorá dôvodne vzbudila
pochybnosti správcu dane o tom, že dodávateľské spoločnosti uvedené na faktúrach skutočne dodali

žalobkynitovaruvedenýnafaktúrach,atedazrealizovalipredmetnéobchody.Pochybnostisprávcudane
vyplývali ďalej i zo skutočnosti, že dodávateľské spoločnosti nepodali za rok 2015 daňové priznania
k dani z príjmov právnickej osoby, na adresách sídla sa nezdržujú. I keď spoločnosť FENICIA LLC,
organizačná zložka podala daňové priznania na DPH za obdobie január až marec 2015, za obdobie
apríl - december 2015 daňové priznania nepodala, v podaných daňových priznaniach vykázala nulovú
daňovú povinnosť. Spoločnosť MODIFIN STAVBY s.r.o. podala daňové priznania k DPH, ale vo všetkých

vykázala nulovú daňovú povinnosť. Správne orgány sa zaoberali i kontrolnými výkazmi k DPH, ktoré
správne vyhodnotili a správny súd poukazuje na to, že kontrolné výkazy nepreukazujú konkrétne
zdaniteľné obchody. Správca dane spolupracoval so žalobcom, oboznámil ho so svojimi pochybnosťami
a vyzval na predloženie dôkazov na preukázanie dodania tovaru spoločnosťami uvedenými na faktúrach
predložených žalobcom. Žalobca sa však dostal do dôkaznej núdze a pochybnosti správcu dane

nevyvrátil.

15. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Sžf/20/2016 zo dňa 12. júla
2016, z ktorého cituje: „V prípade, ak nie je daňovníkom hodnoverne preukázané, že osoba uvedená ako
dodávateľ na dokladoch reálne dodala predmetný tovar alebo službu daňovníkovi, potom nejde o daňový

výdavok v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. Až totiž daňovník reálne nepreukáže
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou podnikateľského rizika, aby znášal dôsledky tohto konania.
Pri uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera,
inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany daňových orgánov“.

16. V prejednávanej veci správny súd dospel k záveru, že správca dane vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil. Žalobca dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil
žiadnymi ďalšími dôkazmi a správny súd poukazuje na to, že vzhľadom k zisteniam správcu dane o
dodávateľských spoločnostiach, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nepredložili účtovné doklady, ako
aj k výpovedi X. G., žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodávateľské spoločnosti

skutočne dodali žalobcovi predmetný tovar.

17. Námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci a rozloženia dôkazného
bremena súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne orgány vec správne právne posúdili, pričom na
žalobcu neprenášali dôkazné bremeno na preukázanie skutočností nad rámec sféry jeho vplyvu. Bol

to správca dane, ktorý vykonával dokazovanie ohľadom dodávateľských spoločností a na základe jeho
dokazovania nadobudol oprávnené pochybnosti. Až následne žalobcu vyzýval na odstránenie jeho
pochybností. Správne orgány teda postupovali v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR,
týkajúcej sa dôkazného bremena.

18. Nedôvodná je tiež námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu
a nesprávneho hodnotenia dôkazov. Správny súd poukazuje na to, že skutkový stav bol v danom
prípade dostatočne zistený a žalobca ani v daňovom konaní ani v žalobe nepoukazoval na žiadne ním
navrhované dôkazy, ktoré správnymi orgánmi neboli vykonané. Dôkazy správne orgány vyhodnotili v
zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných

súvislostiach.

19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Správny súd z uvedených dôvodov žalobu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia
zamietol.21. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal,
nakoľko mu v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 168 SSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum

právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi

napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).