Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010174
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3618010174.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného F. R. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

F. R., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., Y. XXX/XX, nezamestnaný, ženatý, t.č. na slobode,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 29.06.2018 v čase okolo 18:00 hod. v L., v dielni nachádzajúcej sa na pozemku patriacom k
rodinnému domu č. XXX, pod vplyvom alkoholu zobral do ruky sekeru a pritom ako ju držal v ruke sa
vyhrážal svojej matke V. R., nar. XX.XX.XXXX a svojej manželke H. X, že ich zabije, pričom uvedené
konanie obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie poškodenej V. R., nar.

XX.XX.XXXX, že obžalovaný svoju vyhrážku naplní, a u poškodenej H. R. obžalovaný svojím konaním
vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, na chránenej osobe - blízkej osobe - manželke a

príbuznom v priamom pokolení a na osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l:

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v

spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/,
písm. n/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe
zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Partizánskom podala dňa 24.09.2018 na Okresnom súde
Partizánske obžalobu na F. R. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm.
c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom

základe, ako je uvedené v obžalobe.

Okresný súd Partizánske pod č.k. 1T/61/2018-134 dňa 09.10.2018 vydal vo veci trestný rozkaz,
ktorým obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného
zákona, § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 24 mesiacov za
súčasného uloženia povinností a obmedzení. Taktiež mu uložil v zmysle § 73 ods. 2 Trestného
zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Proti trestnému rozkazu podal prokurátor
v zákonnej lehote odpor.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 07.11.2018, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku zistil otázkami či obžalovaný:

- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,

- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
prečin nebezpečného vyhrážania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie

prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku
MUDr.ViktoraSegeduzodňa24.08.2018zasplneniapodmienokpodľa§268ods.2Trestnéhoporiadku,

podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to zápis o dychovej skúške z č.l. 90, výpis
z ústrednej evidencie priestupkov z č.l. 95, verejný prísľub + výpis z OP a ŽR z č.l. 122-124, trestný
rozkaz z č.l. 134, správa z ÚVV z č.l. 144, hlásenie zmien z č.l. 151, oznámenie o zmene pobytu z č.l.
153, odpis z registra trestov z č.l. 119 + listiny predložené obhajcom obžalovaného na HP (č.l. 157-164).Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 ods.

1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Pokiaľ ide o
formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané,
že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že svojho konania úprimne ľutuje a zároveň sa ospravedlnil

poškodeným.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria zo dňa 24.08.2018 okrem iného vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil chronický
abúzus alkoholu so závislosťou v kruciálnom štádiu aktuálne v nútenej abstinencii z dôvodu väzby. U
obžalovaného sa nejedná o chorobný sklon k požívaniu alkoholu, tento požíva alkoholické nápoje z

vlastnej vôle. Užívanie alkoholu nemalo forenzne významný vplyv na správanie obžalovaného, mohlo
však viesť u neho ku uvoľneniu morálnych a etických zábran a agresívnym prejavom. Zo psychiatrického
hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a
vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec aktuálne navrhol uložiť
obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov na obžalovaného
zo dňa 08.10.2018 vyplýva, že obžalovaný sa nachádzal vo väzbe od 02.07.2018 (prepustený bol dňa
15.10.2018 príkazom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/141/2018) a bol umiestnený na oddiele
so zmierneným režimom výkonu väzby. Počas obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na

jej podmienky. Správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia
príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných
veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani
odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom korešpondencie, návštev a telefonovania.

Z verejného prísľubu spoločnosti ARTUR, s.r.o. (č.l. 122) vyplýva, že táto obžalovaného v prípade
prepustenia z väzby, alebo v prípade uloženia mu podmienečného trestu odňatia slobody zamestná
vzhľadom na jeho zručnosti ako údržbára a pomocného robotníka na trvalý pracovný pomer v ich
prevádzke v Partizánskom. Na hlavnom pojednávaní v tejto súvislosti obhajca obžalovaného uviedol,
že po prepustení z väzby bol obžalovaný v tejto spoločnosti s cieľom uzavrieť pracovnú zmluvu, avšak

boli mu ponúknuté platové podmienky na úrovni 390 € mesačne, čo neprijal a bol sa zaevidovať na
úrade práce, čo doložil potvrdením a tiež doložil potvrdenia, že sa uchádzal o prácu aj v ďalších dvoch
spoločnostiach, kde by mohol čoskoro nastúpiť do práce.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, má jedno dieťa, nezamestnaný.

Z miesta bydliska bližšie hodnotený nebol. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra SR doposiaľ nebol postihnutý za spáchanie priestupku. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že
do súčasnosti nebol súdom trestaný.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §

34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

U obžalovaného súd zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život), § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu
žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Súd
ukladal trest podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.

j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona v upravenej trestnej sadzbe (6 až 26 mesiacov) vo výmere 6
mesiacov podmienečne s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo výmere 24 mesiacov nakoľko
v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný trest s probačným dohľadom pri uložení dostatočne
dlhej skúšobnej doby a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle§ 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť
obžalovaným spáchaného trestného činu, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste
bral do úvahy aj skutočnosť, že doteraz nebol súdne trestaný a nebol ani postihnutý za priestupok.

Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý zistil u obžalovaného chronický
abúzus alkoholu so závislosťou v kruciálnom štádiu. Za týchto okolností, keď sa obžalovaný bude
pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka, ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného
a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom určené obmedzenia a povinnosti, je podľa názoru
súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia

slobody. Takto uložený trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej,
či generálnej prevencie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako
využije šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj bude viesť riadny život, ako to sľúbil pred súdom. V
opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný. Takto aj naďalej
bude mať svoj osud v rukách práve obžalovaný a bude záležať len na ňom ako s touto šancou naloží
a či dôveru súdu v neho kladenú, nesklame.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil predmetného skutku pod vplyvom alkoholu a i s ohľadom na jeho
závažnosť a tiež s ohľadom na závery znalca, ktorý u obžalovaného konštatoval chronický abúzus
alkoholu so závislosťou v kruciálnom štádiu, súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle
§ 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a

iných návykových látok, aby tak eliminoval riziko potenciálnej recidívy obžalovaného. Zároveň, práve
s ohľadom na závažnosť a priebeh predmetného skutku, súd obžalovanému taktiež uložil povinnosť
v zmysle § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ktorá povinnosť taktiež je spôsobilá
napomôcť k dosiahnutiu cieľa podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, a to aby obžalovaný

viedol riadny život. Taktiež súd obžalovanému uložil v zmysle § 51 ods. ods. 4 písm. j/ Trestného zákona
povinnosť v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, ktorá podľa
názoru súdu môžu tiež napomôcť k dosiahnutiu účelu trestu, najmä jeho výchovnej i preventívnej zložky
z hľadiska individuálnej prevencie.

Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné liečenie
protialkoholické ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia
vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, v ktorom znalec konštatuje u obžalovaného chronický abúzus alkoholu so závislosťou v
kruciálnom štádiu. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou

formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie ochranného liečenia ústavnou formou
považoval za potrebné, keď v danom prípade rozhodujúcim faktorom je vôľa obžalovaného skončiť
s konzumáciou alkoholu, avšak súd má za to, že toto jeho odhodlanie musí byť v súčasnosti
podporené aj pomocou špecializovaného zariadenia a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa dostaví
pozitívny výsledok. Pokiaľ obhajca obžalovaného dával na zváženie súdu i možnosť uloženia tohto

liečenia v ambulantnej forme s ohľadom na zároveň uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze
konzumácie alkoholických nápojov a tiež na nútenú abstinenciu počas výkonu väzby obžalovaného tu
súd poznamenáva, že len samotná okolnosť, že obžalovaný bol istý čas vo väzbe a z toho dôvodu
abstinoval, nie je rozhodná pre vyvodenie záveru, že je postačujúca i ambulantná forma liečenia. Súd
tiež poukazuje na postoj obžalovaného, ktorý po prepustení z väzby na slobodu odmietol prijať ponuku

práce pre okolnosť nízkeho finančného ohodnotenia, pričom však okolnosť, že by obžalovaný sa opäť
zaradil do pracovného života by pôsobila pozitívne a zároveň motivujúco pre to, aby nemal dôvod a ani
možnosti konzumovať alkoholické nápoje a získal by opäť pracovné zručnosti, pričom lepšie platenú
prácu si mohol hľadať popri svojom zamestnaní.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení
v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie

o vine, ktoré súd prijal uznesením.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Trestného poriadku).