Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202174
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8214202174.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobkyne: VITA BENE, s.r.o.,

Páričkova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 46 234 951, proti žalovanej: F. F., X.. XX.X.XXXX, S. XX, XXX
XX L., právne zastúpená: JUDr. Igor Čerevka, advokát, J. Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie
8.000,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20.3.2014 domáhala zaplatenia sumy 8.000,- Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 8.000,- Eur za obdobie od 1.11.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou ako modelkou uzavrela 14.1.2013 zmluvu o výhradnom
zastupovaní a sprostredkovaní. Tvrdila, že po určitom čase žalovaná prestala komunikovať so
žalobkyňou a plniť si svoje povinnosti zo zmluvy ako aj povinnosti zo zmlúv, ktoré následne uzavrela.

Nárokodôvodňovalatým,žežalovanáporušilaustanoveniavyplývajúcezozmluvyatočlánkuV,bod5.2.
Práva a povinnosti modelky, kde porušila svoju povinnosť chovať sa spoľahlivo a profesionálne. Ďalej
porušila v tomto bode povinnosť informovať agentúru o svojom pobyte a pohybe a byť v prípade potreby
dosiahnuteľná. V čase keď bola v zahraničí neudržiavala kontakt s agentúrou. Modelka porušila aj ďalšie
ustanovenie článku V, bodu 5.2. a to tým, že vstúpila do rokovania s treťou stranou, a to inou agentúrou
bez vedomia žalobcu. Modelka tiež porušila článok VII, bod 7.3 Zmluvy. Podľa článku V, bodu 5.3 v
prípade porušenia jednotlivých záväzkov uvedených v článku V bodu 5.2. ako aj v prípade porušenia

ustanovenia článku VII, bodu 7.3 Zmluvy sa modelka zaväzuje k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške
2.000,00 Eur za každé porušené ustanovenie. Poukazovala na e-mail z 29.10.2013, kde ju žalobkyňa
žiadala o uhradenie dlžnej čiastky zmluvnej pokuty ako aj následnú výzvu právneho zástupcu žalobkyne
z 24.1.2014. V predmetnej veci žiadala o zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovanou, a to: 2.000,00 Eur za porušenie článku V, bodu 5.2 Práva a povinnosti
modelky, keď žalovaná porušila svoju povinnosť chovať sa spoľahlivo a profesionálne, 2.000,00 Eur za
porušenie článku V, bodu 5.2 Práva a povinnosti modelky, keď žalovaná porušila povinnosť informovať

agentúru o svojom pohybe, 2.000,00 Eur z dôvodu, že modelka vstúpila do rokovania s treťou stranou -
inou agentúrou, 2.000,00 Eur z dôvodu porušenia exkluzivity/výhradnosti v zmysle článku VII, bodu 7.3
Zmluvy. Úrok z omeškania odôvodňovala § 517 Občianskeho zákonníka a uplatnila si ho od 1.11.2013
s poukazom na zaslanie výzvy žalovanej z 29.10.2013.3. Potom, ako bolo súdom žalobkyni umožnené doplniť svoje skutkové tvrdenia a dôkazy na ich
preukázanie, vzhľadom na popretie žalobou uplatneného nároku žalovanou na pojednávaní konanom

28.11.2016, žalobkyňa v konaní predložila Dohodu o mimosúdnom vysporiadaní uzavretú medzi
žalobkyňou a žalovanou 2.4.2015, na základe ktorej sa strany mali po začatí súdneho konania dohodnúť
na mimosúdnom vysporiadaní žaloby o zaplatenie pokuty vo výške 8.000,- Eur. Na podklade tejto
dohody dôvodila, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi predmetnú sumu uhradiť, čím došlo k uznaniu dlhu
voči žalobkyni v celom rozsahu. Na pojednávaní konanom 18.9.2018 poukazovala na skutočnosť, že

uzavretie tejto dohody žalovaná nespochybňuje a ani nekonkretizovala, pod akým psychickým nátlakom
konala pri jej uzavretí, preto uvedené tvrdenie žalovanej považovala za účelové a nepreukázané.
Poukazovala na to, že ak by bola žaloba zjavne nedôvodná, žalovaná nemala dohodu o mimosúdnom
vysporiadaní uzavrieť. V súvislosti s uzatvorením dohody poukazovala aj na medzi stranami realizovanú
elektronickú komunikáciu.

4. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk 16.3.2015. K doručenej žalobe sa žalovaná písomne
najskôr meritórne nevyjadrila, žiadala len o predĺženie lehoty na svoje vyjadrenie sa k veci. Následne
na pojednávaní konanom 28.11.2016 žalovaná označila žalobu za nedôvodnú a zmluvu na podklade
ktorej bol nárok v konaní uplatnený za neurčitý. Popierala, že by porušila akúkoľvek zmluvnú povinnosť
z predmetnej zmluvy, v dôsledku čoho by jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu.

Ani z obsahu žaloby podľa žalovanej nevyplýva žiadne konkrétne tvrdenie o konkrétnom porušení
ktorejkoľvek povinnosti žalovanou. V žalobe absentujú aj akékoľvek konkrétne dôkazy svedčiace o
porušení zmluvných povinností zo strany žalovanej, preto ju považovala za zrejme bezdôvodnú. Po
predložení Dohody o mimosúdnom vysporiadaní žalobkyňou zo dňa 2.4.2015 žalovaná vo vyjadrení
z 25.1.2017 uvádzala, že táto dohoda bola žalovanou podpísaná pod psychickým nátlakom J.. J.

K. - životného partnera p. P. P. - konateľky žalobkyne. Na pojednávaní konanom 18.9.2018 žalovaná
strana navyše uvádzala, že zmluvný akt, na podklade ktorého malo dôjsť k zaplateniu zmluvnej pokuty
sa javí ako neurčitý a nejasný (v zhode s predbežným právnym názorom súdu predneseným na
pojednávaní konanom 28.11.2016) a to ohľadom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je predmetom
konania. Pokiaľ ide o predloženú Dohodu o mimosúdnom vysporiadaní namietala právnu argumentáciu

žalujúcej strany, že došlo k uznaniu dlhu, pretože každé uznanie dlhu predpokladá existenciu platného
záväzku.Spochybňovalavierohodnosťtejtodohody,navrhovalajuvyhodnotiťakozjavnézneužitiepráva
nepožívajúce právnu ochranu a tvrdila, že v danom prípade absentuje hmotnoprávny predpoklad pre
priznanie žalovaného práva.

5.Ksúdomdoručenémuvyjadreniužalovanejkdoplneniuskutkovýchtvrdenížalobkynepostupompodľa
§ 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa žalobkyňa nevyjadrila, neuviedla ani ďalšie skutočnosti a
neoznačila na preukázanie svojich tvrdení ani ďalšie dôkazy. Žalobkyňa bola zároveň uznesením č. k.
6C/303/2014-72 z 24.3.2017 poučená o následkoch súdom vykonanej koncentrácie konania, t.j. že na
ďalšie označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.

6. Súd vo veci nariadil najskôr pojednávanie na 20.10.2016, ktoré bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti
žalovanej preukázanej tesne pred termínom pojednávania a žiadosti o určenie nového termínu
pojednávania odročené na termín 28.11.2016.

7. Ďalšieho pojednávania nariadeného na 28.11.2016 sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne
(termín pojednávania vzala na vedomie 20.10.2016), žalovaná (predvolanie na pojednávanie vykázané
31.10.2016) a právny zástupca žalovanej (predvolanie na pojednávanie doručené 9.11.2016), pričom
na tomto pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o výhradnom zastupovaní
a sprostredkovaní medzi modelkou (žalovanou) a agentúrou HERIETT models s.r.o. (žalobkyňou)

uzatvorenou v zmysle §§ 724, 774 a nasl. a § 51 Občianskeho zákonníka dňa 14.1.2013, ďalej
výpoveďou žalobkyne adresovanou žalovanej zo dňa 7.8.2013, elektronickou komunikáciou medzi
žalobkyňou a žalovanou spočívajúca v predžalobnej výzve zo dňa 24.1.2014 a poslednej výzve pred
vydaním platobného rozkazu zo dňa 14.10.2013, výpisom z obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 74401/B o zápise spoločnosti s obchodným menom HERIETT models

s.r.o., z predmetu činnosti ktorej vyplýva, že vykonáva podnikateľskú činnosť, okrem iného fotografické
služby, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí, služby súvisiace s produkciou filmov
alebo videozáznamov, reklamné a marketingové služby a sprostredkovateľskú činnosť. S ohľadom na
skutočnosť, že až na tomto pojednávaní žalovaná poprela skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, súdna žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne pojednávanie odročil za účelom umožniť žalobkyni doplniť
skutkové tvrdenia žaloby, prípadne predložiť alebo označiť dôkazy na tieto tvrdenia a to v lehote 20 dní
od termínu konaného pojednávania.

8. Na pojednávanie nariadené na 24.10.2017 sa žalobkyňa ako aj jej právny zástupca bez
ospravedlnenia nedostavili, preto na návrh žalovanej súd vydal na ňom rozsudok pre zmeškanie č.k.
6C/303/201-88 z 24.10.2017, ktorý však bol uznesením 6C/303/2014-140 z 15.11.2017 zrušený, keď zo
strany žalobkyne došlo k preukázaniu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré došlo na strane právneho

zástupcu žalobkyne k zmeškaniu nariadeného pojednávania.

9.Poslednéhopojednávaniavoveci,ktorébolonariadenéna18.9.2018sazúčastnilaprávnazástupkyňa
žalobkyne (doručenie predvolania vykázané 8.8.2018), právny zástupca žalovanej (doručenie
predvolanie na pojednávanie vykázané 10.8.2018). Žalovaná sa na pojednávanie neustanovila, hoci
bola naň riadne predvolaná (doručenie vykázané 10.8.2018), svoju neúčasť osobne neospravedlnila

a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Neúčasť žalovanej na pojednávaní ospravedlňoval jej
právny zástupca pobytom v zahraničí a nemožnosťou dostaviť sa pre veľkú vzdialenosť na nariadené
pojednávanie. Žalobkyňa sa na pojednávanie neustanovila, hoci bola cestou právneho zástupcu na
pojednávanie predvolaná. Na tomto pojednávaní súd oboznámil Dohodu o mimosúdnom vysporiadaní
predloženú žalobkyňou pod č.l. 65-66, pripojenú e-mailovú komunikáciu na č.l. 67 s uzavretím dohody

súvisiacu a aktuálny výpis z obchodného registra žalobkyne. Zároveň súd zamietol návrh žalovanej
na vykonanie výsluchu svedka J.. J. K. z dôvodu zodpovedajúcemu § 198 ods. 3 C.s.p., keďže na
žiadosť žalovanej strany bol svedok predvolaný z adresy evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej
republiky, avšak jeho prítomnosť na pojednávaní sa ani takýmto spôsobom nepodarilo zabezpečiť,
pričom jeho účasť na pojednávaní nezabezpečila ani žalovaná. Rovnako zamietnutý bol aj na tomto

pojednávaní produkovaný návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie výsluchu žalovanej z
dôvodu, že tento návrh žalobkyňa podala dávno potom, ako bolo voči nej skoncentrované konanie
uznesením č. k. 6C/303/2014-72 z 24.3.2017, prihliadajúc zároveň na to, že jeho vykonanie by viedlo k
ďalšiemu odročeniu už i tak dlhého súdneho konania. Napokon ani sama žalobkyňa neuviedla konkrétne
dôvody a skutočnosti, na zistenie ktorých by mal byť výsluch žalovanej súdom nariadený.

10. Na základe v konaní vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovanou
existoval zmluvný vzťah založený dňa 14.1.2013 zmluvou o výhradnom zastupovaní a sprostredkovaní
medzi žalovanou ako modelkou a žalobkyňou ako agentúrou uzatvorenou v zmysle §§ 724, 774
a 51 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „zmluva“). Zmluva v zmysle čl. I, bodu 1.2 upravovala

podmienky komerčného a nekomerčného využitia žalovanej ako modelky pri činnostiach naplňujúcich
charakteristickúčinnosťvýkonnýchumelcovpodľaautorskéhozákona.Podľačl.IV,bodu4.1sazmluvné
strany dohodli, že za činnosť žalobkyne v prospech modelky patrí žalobkyni odmena 10% za činnosť
na území SR a ČR a 20 % za činnosť v zahraničí z reálneho inkasa finančných prostriedkov zo zmlúv
uzatvorených tretími osobami. V zmysle ďalších bodov tohto článku, uvedená odmena je z hľadiska

jej právnej povahy agentúrnou a sprostredkovateľskou províziou (bod 4.3 zmluvy), pokiaľ sú finančné
nároky modelky inkasované žalobkyňou, tak tá najskôr uspokojí svoje nároky na províziu a zostávajúcu
časť vyplatí žalovanej (bod 4.4 zmluvy), ale pokiaľ bude odmena vyplatená treťou osobou priamo
modelke, táto sa zaväzuje vyplatiť dohodnutú odmenu žalobkyni do 15 dní od jej obdržania (bod 4.5
zmluvy). Podľa čl. V, bodu 5.2 označenej zmluvy sa žalovaná zaviazala okrem iného „dodržiavať

všeobecné pravidlá profesie modelky ako aj ďalšie pravidlá a podmienky žalobkyne, tzn. predovšetkým
chovať sa profesionálne a spoľahlivo“, rovnako ako aj „informovať žalobkyňu o svojom pobyte a pohybe,
o spôsobe využitia svojho času tak, aby bola v prípade potreby pre žalobkyňu vždy dosiahnuteľná“, ďalej
„zabezpečiť a udržiavať pravidelný kontakt so svojou agentúrou počas pracovného pobytu v zahraničí“
a tiež „nevstúpiť do rokovania s treťou stranou a neuzavrieť ústnu ani písomnú zmluvu, o akýchkoľvek

prípadných ponukách tretích osôb bezodkladne informovať“ žalobkyňu. Z bodu 5.3 uvedenej zmluvy
vyplýva, že pre prípad porušenia záväzkov uvedených v bode 5.2 zmluvy sa žalobkyňa zaväzuje k
zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- Eur. Podľa čl. VII bodu 7.3 uvedenej zmluvy, v prípade ak zo
strany modelky dôjde v dobe jej platnosti k porušeniu exkluzivity/výhradnosti alebo iných ustanovení tejto
zmluvy, vzniká žalobkyni voči modelke nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur. Uzavretie zmluvy,

obsahom ktorej boli aj vyššie uvedené povinnosti opísaného znenia nebolo medzi stranami sporné.

11. Z dohody o mimosúdnom vysporiadaní z 2.4.2015 (ďalej aj len „dohoda“) predloženej žalobkyňou
vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná po začatí súdneho konania uzavreli dohodu, ktorej predmetom bolomimosúdne vysporiadanie pohľadávka žalobkyne, ktorá je predmetom žaloby v tomto konaní (zmluvná
pokuta vo výške 8.000,- Eur). Mimosúdne vysporiadanie bolo v zmysle obsahu tejto dohody medzi
stranami dohodnuté vo výške 5.000,- Eur, ktoré mala žalovaná zaplatiť podľa v dohode uvedeného

splátkového kalendára a to tak, že splatnosť prvej splátka vo výške 2.000,- Eur bola dohodnutá na deň
2.4.2015, ďalších osem splátok v sume po 200,- Eur malo byť splatných vždy do 15. dňa v mesiaci,
počnúc mesiacom májom 2015 a končiac mesiacom decembrom 2015 a posledná splátka v sume
1.400,-Eurmalabyťsplatnádo31.3.2016.Prvýbodoznačenejdohodyobsahujeustanovenieospôsobe
úhrady splátok a dohodu, že účinnosť zmluvy nastáva „zaplatením prvej splátky v deň dohodnutého

termínu, t.j. 2.4.2015“. Z druhého bodu označenej dohody vyplýva dojednanie, že pokiaľ bude žalovaná
s ktoroukoľvek zo splátok v omeškaní viac ako 7 dní, stane sa okamžite splatnou celá suma, ktorá je
predmetom súdnej žaloby, t.j. 8.000,- Eur. Tretí bod uvedenej dohody obsahuje prehlásenie, že v prípade
dodržania splátkového kalendára a zaplatenia sumy 5.000,- Eur nemajú strany dohody už voči sebe
žiadne ďalšie záväzky. Štvrtý a piaty bod je potrebné považovať za záverečné ustanovenia tejto dohody.

12. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo

chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

14. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať

na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník,
ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon
nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník,

ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho
povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

17. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

18. Podľa § 545 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi

dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie
povinnosti nezavinil.

19. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.20. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

22. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje

obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

23. Žalobkyňa si podanou žalobou voči žalovanej uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý
jej mal vzniknúť porušením zmluvných povinností vyplývajúcich z bodu 5.2 a bodu 7.3 zmluvy o
výhradnom zastupovaní a sprostredkovaní uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 14.1.2013.

Tvrdené porušenia zmluvných povinností (t.j. porušenie povinnosti chovať sa spoľahlivo a profesionálne,
povinnosti informovať agentúru o svojom pohybe, povinnosti nevstúpiť do rokovania s treťou stranou
- inou agentúrou, a povinnosti rešpektovať výhradnosť jej zastupovania žalobkyňou) však žalovaná
v priebehu konania poprela poukazujúc na skutočnosť, že ani sama žalobkyňa v žalobe presne
neuviedla, za akých konkrétnych okolností malo k porušeniu týchto povinností dôjsť. Zohľadniac

výsledky vykonaného dokazovania súd konštatuje, že porušenie v žalobe označených povinností
žalovanej vyplývajúcich zo zmluvy v konaní preukázané nebolo. Žalobkyňa si predovšetkým nesplnila
základnú procesnú povinnosť podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v čase podania
žaloby obdobne platného § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), t.j. povinnosť
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (tzv. substancované

tvrdenia). Substancovane tvrdiť znamená uvádzať tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu
hmotnoprávnunormu,akuktorýmjemožnévykonaťdokazovanie.Následkomporušeniatejtopovinnosti
je zamietnutie žaloby bez vykonania dokazovania. Túto povinnosť si žalobkyňa nesplnila napriek tomu,
že jej súd dal uznesením z 28.11.2016 vyhláseným v závere pojednávania priestor doplniť skutkové
tvrdenia a na ich preukázanie predložiť (označiť) dôkazy, pričom v súdom určenej lehote 20 dní tento

priestor žalobkyňa náležite nevyužila. Vo svojom podaní z 13.12.2016 neopísala konkrétne skutkové
okolnosti, ktoré by svedčili o porušení ňou označených zmluvných povinností žalovanou, teda konkrétne
porušenia povinností založených uzavretou zmluvou nezameniteľne nešpecifikovala a na preukázanie
tvrdených porušení ani neoznačila žiadne dôkazy. Tvrdila len uznanie dlhu žalovanou a na dôkaz
uznania predložila dohodu o mimosúdnom vysporiadaní z 2.4.2015.

24. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd uvádza, že vznik takéhoto
záväzku je viazaný nielen na existenciu zmluvného dojednania, ale nadväzne na to porušením
konkrétnej povinnosti z neho vyplývajúcej. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je svojou
podstatou paušalizovanou náhradou škody, teda vzniká nie samotným zmluvným dojednaním o jej výške

a určením povinnosti, ktorú zabezpečuje, ale konkrétnou skutočnosťou, ktorá na podklade zmluvného
dojednania takýto záväzok zakladá. V žalobe však absentuje akékoľvek bližšie tvrdenie o konkrétnych
(nezameniteľne špecifikovaných) skutočnostiach, ktoré by takýto záväzok žalovanej zakladali. Z bodu
5.3 predloženej zmluvy zároveň vyplýva, že žalovaná sa pre prípad porušenia svojich povinností
uvedených v bode 5.2 zaviazala len na zaplatenie jednej zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- Eur, a

nie na zaplatenie viacerých zmluvných pokút, samostatne uplatniteľných za porušenie každej jednej
zmluvnej povinností uvádzaných v danom zmluvnom ustanovení. Obdobne by mala žalobkyňa nárok
na zaplatenie len jednej zmluvnej pokuty v sume 2.000,- Eur aj za porušenie povinnosti žalovanej
vyplývajúcej z bodu 7.1 zmluvy. Teda samotné zmluvné podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu
limitujú jej možnú výšku, ktorú by mohla žalobkyňa požadovať maximálne na sumu 2 x 2000,- Eur.

Na tomto závere nič nemení ani už predbežne právne posúdená (a súdom aj vyjadrená) neurčitosť
niektorých zmluvných povinností, ktorých plnenie žalovanou malo byť zabezpečené zmluvnou pokutou
(napríklad aké správanie modelky je potrebné chápať za profesionálne a spoľahlivé a aké už nie, alebo
akýmspôsobomaakočastomalapodľazmluvymodelkainformovaťagentúruosvojompobyteapohybe
alebo o spôsobe využitia svojho času).

25. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania začala tvrdiť, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi uznala
dohodou o mimosúdnom vysporiadaní z 2.4.2015, súd posúdením obsahu žalobkyňou do konania
predloženej dohody dospel k záveru, že uvedenou dohodou zo strany žalovanej nedošlo k platnémuuznaniu dlhu spočívajúceho v povinnosti žalovanej uhradiť žalobkyni zmluvnú pokutu v sume 8.000,-
Eur s na to nadväzujúcim príslušenstvom. V prvom rade súd poukazuje na to, že uznanie dlhu je
zabezpečovací prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo

záväzkov. Uznaním dlhu nedochádza k nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom. Podmienkou
platného uznania dlhu ako jednostranného prejavu vôle dlžníka je písomná forma tohto právneho úkonu
dlžníka (§ 40 Občianskeho zákonníka), určenie dlhu čo do dôvodu a výšky a zároveň vyhlásenie
(sľub) dlžníka, že dlh zaplatí. Je nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka, ktorým má byť dlh uznaný bolo
možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne, pričom tieto obsahové zložky uznania dlhu

síce môžu vyplývať aj z odkazu na iný právny úkon, avšak z tohto odkazovaného právneho úkonu
musí byť dôvod a výška dlhu nepochybne určiteľná. Z textu predloženej dohody nevyplýva konkrétne
uznanie dlhu žalovanej z titulu zmluvnej pokuty vo výške 8.000,- Eur čo do jeho dôvodu a hoci
dohoda nepriamo odkazuje na obsah súdnej žaloby, vo vzťahu k nej je nevyhnutné konštatovať, že táto
(ako bolo už vyššie uvedené) neobsahuje nezameniteľnú konkretizáciu porušení ustanovení uzavretej
zmluvy, na podklade ktorých by bolo možné ustáliť právny dôvod vzniku dlhu žalovanej. Z predloženého

textu dohody nevyplýva ani sľub žalovanej, že dlh vo výške 8.000,- Eur žalobkyni zaplatí - v bode
2 je totiž upravená len nová splatnosť v súdnom konaní pôvodne uplatnenej pohľadávky pre prípad
nedodržania splátkového kalendára dohodnutého v predchádzajúcom bode dohody. Uzavretím dohody
o mimosúdnom vysporiadaní teda podľa názoru súdu k uznaniu dlhu uplatneného žalobou nedošlo a to
aj s ohľadom na celkový obsah dohody, ktorej zmyslom a účelom nebolo uznanie pôvodného záväzku

žalovanej, ktorý mal podľa tvrdení žalobkyne vzniknúť opakovanými porušeniami zmluvných povinností
žalovanou,aledohodnutiesplátkovéhokalendáražalovanejavprípadejehododržania(zaplateniasumy
5.000,- Eur) zánik celého zvyšného záväzku.

26. Z obsahu medzi stranami uzavretej dohody ako dvojstranného právneho úkonu súd ustálil, že medzi

stranami konania ňou mal byť dohodnutý hlavne spôsob uhradenia žalobou uplatneného nároku mimo
výkonu súdnej právomoci. K vysporiadaniu uplatnenej pohľadávky žalobkyne malo dôjsť uhradením
sumy 5.000,- Eur žalovanou a to v splátkach, ktorých splatnosť aj výška boli v dohode presne stanovené,
pričom pri dodržaní ich splatnosti bol jedným z účinkov dohody zánik akýchkoľvek ďalších vzájomných
záväzkov či pohľadávok (bod 3. dohody). V konaní sa ukázalo ako nesporné, že dohodnuté podmienky

mimosúdneho vysporiadania žalovanou splnené neboli, pretože ani jednu z dohodnutých splátok
žalovaná nezaplatila. Účinky medzi stranami dohodnutého mimosúdneho vysporiadania teda nenastali,
pretožeodkladaciepodmienky,naktorébolovysporiadanieviazané,žalovanousplnenéneboli.Uvedené
korešponduje aj s poslednou vetou prvého bodu označenej dohody, podľa ktorej zmluva nadobúda
účinnosť zaplatením prvej splátky v deň dohodnutého termínu. Teda aj v zmysle tohto ustanovenia

dohody je nepochybné, že k účinnosti mimosúdneho vysporiadania nedošlo. Preto uvedenou dohodou
nemohlo ani dôjsť k zániku pôvodného záväzku uplatneného žalobou a jeho nahradeniu novým
záväzkom znejúcim na zaplatenie sumy 5.000,- Eur. Z obsahu bodu 2. uvedenej dohody súd tiež ustálil,
že pre prípad nenadobudnutia účinnosti dohody o vysporiadaní záväzku sumou 5.000,- Eur boli medzi
stranami dohodnuté nové podmienky splatnosti pôvodného záväzku, ktorý bol predmetom žaloby, t.j.

sumy 8.000,- Eur a to uplynutím 3 dní od posledného dňa lehoty, počas ktorej by žalovaná splátku
neuhradila. Označeným ustanovením dohody teda nebol založený medzi stranami nový záväzok na
zaplatenie sumy 8.000,- Eur, ale len jeho nová splatnosť, ktorá bola priamo závislá od nesplnenia
podmienok mimosúdneho vysporiadania dohodnutého na sumu 5.000,- Eur, ktorého účinnosť, ako už
bolo uvedené, v danom prípade vôbec nenastala.

27. Vo vzťahu k námietkam žalovanej o neplatnosti uvedenej dohody z dôvodu, že táto mala byť z
jej strany podpísaná pod psychickým nátlakom životného druha bývalej konateľky žalobkyne, súd aj
ohľadomtejtootázkykonštatujenesplneniepovinnostitvrdenia(žalovanáneuviedlakonkrétneokolnosti,
zaakýchmaloknátlakunaňudôjsť),arovnakoajnesplneniedôkaznejpovinnosti,keďženapreukázanie

tejto skutočnosti navrhla len výpoveď svedka, ktorého účasť na pojednávanie nezabezpečila a jeho
účasť nebolo možné zabezpečiť ani predvolaním cestou súdu z adresy evidovanej v registri obyvateľov.

28. Zhrnúc vyššie uvedené ako aj v konaní zistené a preukázané skutočnosti možno konštatovať, že
nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 8.000,- Eur s príslušenstvom v konaní preukázaný nebol, keďže

vzhľadom na popretie v žalobe učinených skutkových tvrdení žalovanou žalobkyňa neprodukovala v
konanížiadnerelevantnédôkazyovznikuzáväzkužalovanejnazaplateniezmluvnejpokutyodvodeného
od konkrétnej, v konaní identifikovanej, právnej skutočnosti spočívajúcej v porušení platne medzi
stranamiuzavretéhozmluvnéhodojednania.Pretosúdžalobuvplnomrozsahuakonedôvodnúzamietol.29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že ako
žalovaná bola v konaní plne procesne úspešná.

30. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatnéspoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.