Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/120/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899304
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2103899304.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: J. W., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou X. F. nar.
X.X.XXXX, bytom O., I. XX, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. R. XXX, zastúpený
JUDr. Petronelou Kaveckou, advokátkou, Bratislava, Kolísková 1, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235,
zastúpený: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o
mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 191,41 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.556,94 eur zastavuje.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Vo vzťahu žalobcu, žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.9.2003 podanou na tunajší súd dňa 13.11.2003 domáhal proti

žalovanému náhrady škody titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 81.691,89 eur (2.461.050,- Sk), čo predstavuje 20 násobok základného bodového
ohodnotenia bolestného a 40 násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. Žalobca pri určení výšky náhrady škody vychádzal z výpočtu bolestného MUDr. Ugora zo
dňa 9.9.2002, ktorý odškodnenie bolesti ohodnotil počtom 547,5 bodov a z výpočtu MUDr. V. a Q.. S.
zo dňa 22.5.2003, ktorí odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotili počtom 785 bodov,
po odpočítaní sumy 2.653,85 eur (79.950,- Sk), ktorá suma mu bola z titulu náhrady škody na zdraví

už vyplatená spoločnosťou Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. Žalobca v priebehu konania písomným
podaním zo dňa 27.2.2012, doručeným súdu dňa 5.3.2012, upravil svoju žalobu v časti istiny, a to s
poukazom na ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom MUDr. Q. K. v
konaní, keď žiadal 20 násobok celkového počtu bodov za bolesť vo výške 578,625, čo v peňažnom
vyjadrení predstavuje sumu 23.040,80 eur a 40 násobok celkového počtu 700 bodov za sťaženie
spoločenského uplatnenia, čo predstavuje sumu 55.748 eur, spolu sumu vo výške 78.788,80 eur, z ktorej
odpočítal už vyplatenú sumu z uplatneného titulu vo výške 2.653,85 eur. Žalobca teda žiadal priznať mu

náhradu škody vo výške 76.134,95 eur.

2. Písomným podaním zo dňa 10.2.2017, doručeným súdu dňa 13.2.2017, oznámila Slovenská
kancelária poisťovateľov so sídlom v Bratislave, zo zákona zastúpená spoločnosťou Allianz-Slovenskápoisťovňa a.s. Bratislava, svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného v zmysle § 82
ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má právny záujem na výsledku

tohto konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 11.6.2001 bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bolo
poškodené jeho zdravie, a ktorú v zmysle právoplatného Trestného rozkazu Okresného súdu Trnava
zavinil žalovaný. Pri dopravnej nehode utrpel žalobca vážne zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia

viac ako jeden rok a trvalé následky, následne bol uznaný za trvale invalidného občana, neskôr za
čiastočne invalidného. Žalobca utrpel dislokovanú zlomeninu pravého predkolenia, pomliaždenie steny
hrudníka vpravo, rezné rany na tvári a zlomeninu zubov. Zranenia predkolenia boli žalobcovi operačne
ošetrené, následne bol hospitalizovaný do 25.6.2001, kedy bol prepustený do domácej liečby. Pri
operačnom ošetrení zlomeniny mu bol osadený tibiálny klin na kosť predkolenia. Počas hospitalizácie
mu boli podávané infúzie, lieky proti bolesti a antibiotiká, po prepustení z nemocnice mu bola bolesť

tlmená liekmi. Dňa 28.11.2001 sa žalobca podrobil ďalšej operácii za účelom extrakcie tibiálneho klinu,
počas ktorej sa objavili komplikácie, keď v nezahojenej rane sa vyskytla infekcia, ktorá bola opäť
preliečovaná antibiotikami. Po aplikovaní sadrovej fixácie na pravú nohu bol dňa 10.12.2001 prepustený
do domácej liečby. V dňoch 12.10.2001, 26.10.2001 a 2.11.2001 sa žalobca podrobil bolestivému
chirurgickému ošetreniu zlomených zubov a bola mu urobená protéza. Vo februári 2002 bola žalobcovi

odstránená sadrová fixácia a začal s rehabilitáciou, pričom stav rany po zlomenine sa zlepšil až v
máji 2002. Žalobca počas celého obdobia až dodnes používa francúzsku barlu, pretože pravá noha je
nestabilná a v júni 2002 sa na predkolení pravej nohy prejavilo odvápnenie skeletu kolena a členka.
Z toho dôvodu musel žalobca dodržiavať dlhodobú liečbu Vitacalcinom. V apríli 2002 začal žalobca
navštevovať kardiologickú ambulanciu pre ťažkosti s dýchaním a krvným tlakom, kde bolo zistené, že

následkom pohmoždenia hrudníka s mikrotraumou myokardu utrpeného pri dopravnej nehode, došlo
k poškodeniu kardiosystému s následkami hraničnej hypertenzie a arytmie. Z toho dôvodu mu bola
nasadená liečba liekmi a chodí na pravidelné kontroly. Žalobca bol práceneschopný 1 rok, následne bol
uznaný za plne invalidného, od októbra 2003 za čiastočne invalidného s poklesom schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Zranenia žalobcu utrpené pri dopravnej nehode a trvalé následky

týchto zranení, boli obodované posudkom MUDr. Q. T. zo dňa 9.9.2002, ktorý bolestné ohodnotil počtom
547,5 bodu, pričom bod 1 počítal v plnej hodnote a body 2 - 9 krátil o 3/4-iny, a posudkom MUDr.
Š. V. a MUDr. J. S. zo dňa XX.X.XXXX, ktorí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotili 785 bodmi, pričom bod 1 bol zvýšený na dvojnásobok a body 2 - 3 boli krátené o 1/2-icu. Na
základe týchto posudkov bola žalobcovi titulom náhrady škody na zdraví vyplatená suma 79.950,- Sk

(2.653,85 eur) ako časť úhrady sumy 220.513,- Sk (7.319,69 eur) titulom aj inej náhrady škody. Žalobca
pred dopravnou nehodou podnikal v oblasti kamiónovej dopravy, svoju podnikateľskú činnosť v tom
období rozbiehal prvý rok a dosahoval priemerný obrat približne 85.000,- Sk. Bol zdravý, nemal žiadne
zdravotné problémy, ktoré by ho akýmkoľvek spôsobom obmedzovali v práci, či v súkromnom živote.
Bol športovo založený, rekreačne s kamarátmi hral futbal, chodil na turistiku a prechádzky po horách,

chodil na huby. V dôsledku dopravnej nehody a zranení pri nej utrpených, bol nútený v októbri 2003
ukončiť svoje podnikanie, nakoľko pre zníženie hybnosti členka a predkolenia pravej nohy, nemôže ďalej
vykonávať profesiu vodiča, ani iné zamestnanie pri ktorom by zaťažoval pravú nohu a kardiovaskulárny
systém. Spočiatku bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, v ostatnom období začal pracovať
ako obsluha kotlov. V porovnaní s obdobím pred dopravnou nehodou, nemôže už natoľko športovať,

pri turistike sa môže pohybovať len po rovine pretože sa zadýcha, môže však bicyklovať. Zranenia
zanechali trvalé následky, ako je arytmia srdca, hraničná hypertenzia, nestabilná chôdza, jazvy po celom
tele, bolesti pravej končatiny a zníženie jej hybnosti v členku a v predkolení, ktoré negatívne ovplyvnili
jeho pracovný, súkromný, rodinný a spoločenský život. Žalobca považoval príčinnú súvislosť medzi
arytmiou srdca a dopravnou nehodou za preukázanú znaleckým posudkom MUDr. P. H., nakoľko všetky

kardiologické závery u žalobcu spájajú jeho arytmiu s touto nehodou, pričom zo strany žalovaného
nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že arytmia u žalobcu vznikla z inej príčiny. Zranenia majú aj
psychickýdopadnažalobcu,ktorýmalponehodekrízuvmanželstveabojísainfarktu,odbornéholekára
v tejto súvislosti však nenavštevuje, lieky neberie žiadne. Mučivými stavmi ani bolesťami netrpí. V týchto
skutočnostiach videl žalobca opodstatnenosť svojho nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. Podľa
posudkov lekárov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, odškodnenie bolo obodované
počtom 1.332,5 bodov. Žalobca sa domáha 20 násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia
bolestného, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 21.808,40 eur (657.000,- Sk) a 40 násobnézvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, čo predstavuje sumu
62.537,34 eur (1.884.000,- Sk), spolu sumu 81.691,89 eur (2.461.050,- Sk).

4. Žalovaný s mimoriadnym zvýšením odškodnenia nesúhlasil, považuje ho za nedôvodné a
neprimerané. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo posudzované lekármi, pričom títo pri
jeho hodnotení nevyužili ani také zvýšenie, ktoré im umožňuje zákon. V danej veci žalobca nezdôvodnil
výnimočnosť prípadu, v dôsledku čoho by mu vznikol nárok na zvýšenie ohodnotenia. Poukázal na
to, že znalec MUDr. Q. K. pristúpil pri hodnotení bolestného k zvýšeniu bodového ohodnotenia len pri

položke 198.d a pri položke 239 a to k polovičnému zvýšeniu, ostatné položky nezvyšoval, pretože
sa neliečili komplikovaným spôsobom a bola priznaná len 3 ich bodového hodnotenia. Aj pri bodovom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec priznal plný počet bodov len pri položke 300.b, v
ostatných položkách je priznaná len 1 ich bodového hodnotenia, pričom však položku 300.b považuje
žalovaný za nepreukázanú. Tým teda, že znalec nepriznal žalobcovi ani plný počet bodov pri väčšine
hodnotených položiek a nevyužil zákonnú možnosť zvýšenia ohodnotenia na dvojnásobok, nepotvrdili

sa tvrdenia žalobcu, že liečba jeho zranení a ich následky boli zvlášť bolestivé. Znalec MUDr. K. uviedol,
že žalobca nie je výraznejším spôsobom obmedzený, jediné telesné obmedzenie je, že má slabšiu dolnú
končatinu, ale nie je obmedzený v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote, môže sa zúčastňovať
akýchkoľvek spoločenských, politických a kultúrnych podujatí a v týchto oblastiach môže aj riadne
pôsobiť.Žalovanýspochybnil,žebysrdcováarytmiaaarteriálnahypertenzia,ktorýmižalobcatrpí,vznikli

v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode dňa 11.6.2001. Na základe
záverov znaleckých posudkov MUDr. P. H., nepovažuje príčinnú súvislosť medzi zranením žalobcu pri
nehode a vznikom tohto ochorenia za jednoznačne preukázanú. Podľa samotného vyjadrenia znalkyne
v znaleckom posudku č. 05/2012, nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a arteriálna
hypertenzia žalobcu vznikli v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode,

je to možné iba predpokladať, pretože predtým žalobca netrpel na žiadne kardiovaskulárne ochorenie
a nevie sa, kedy fibrilácia predsiení vznikla. MUDr. H. ani v dodatku k znaleckému posudku neurčila
dôkaz o tom, že poškodenie žalobcu je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, všetky jej vyjadrenia
sú založené len na predpokladoch a nie je ich možné dodatočne preukázať. Dôvodom arytmie by
mohol byť aj iný dôvod ako dopravná nehoda, stačilo len, že žalobca nebol pred dopravnou nehodou

na lekárskom vyšetrení, pri ktorom by takéto ochorenie bolo zistené. V zmysle § 450 Občianskeho
zákonníka žiadal z dôvodu hodného osobitného zreteľa zníženie nároku na náhradu škody požadovanej
žalobcom, poukázal na to, že škodu nespôsobil úmyselne a pre neho je dopravná nehoda taktiež
traumatizujúca, najmä pokiaľ ide o povinnosť náhrady škody a obavy z jej výšky požadovanej žalobcom.
Žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Intervenient na strane žalovaného sa vyjadril k žalobe a uviedol, že popri iných nárokoch bolo
žalobcovi poukázané aj plnenie za poškodenie zdravia na základe lekárskych posudkov vo výške
2.653,85 eur. Poukázal na to, že už v posudku o bolestnom zo dňa 9.9.2002, bolo hodnotenie bolesti
zvýšené ošetrujúcim lekárom len pri položke 79, kedy lekár zvýšil túto položku o 1/2 pre bolestivý

spôsob liečby. V ostatných hodnotených položkách toto zvýšenie nepriznal. Zvýšenie bolestného nad
rámec ohodnotenia stanovené lekárom prichádza do úvahy len výnimočne v ojedinelých prípadoch,
ak ide napríklad o zvlášť mučivé stavy, ktoré však u žalobcu zistené neboli. V danom prípade tak už
lekár pri ohodnotení využil možnosť zvýšenia odškodnenia za bolestivý spôsob liečby, preto žiadané
20 násobné zvýšenie považuje za nedôvodné a neprimerané. Žalobca ani konkrétne nepreukázal, ako

dospel k zvýšeniu bolestného o 20 násobok základného bodového ohodnotenia bolestného. V konaní
tiežnepreukázal,žebytrpelsilnýmiamučivýmibolesťamiastavmi,ktorébyboliprezraneniaktoréutrpel
neobvyklé a ktoré by zvýšenie bolestného odôvodňovali. Taktiež nepreukázal, v čom by mala spočívať
mimoriadnosť jeho bolesti v porovnaní s inými osobami s rovnakými zraneniami a prečo práve on by
mal byť mimoriadne odškodnený a ostatní poškodení s obdobnými zraneniami nie. Samotný znalec

MUDr. K. za komplikácie a bolestivejší spôsob liečby zvýšil len dve položky, keď pri ostatných položkách
bola liečba bez komplikácií. Samotná závažnosť poškodenia zdravia nemôže byť prípadom hodným
osobitného zreteľa, keďže aj s takýmto poškodením zdravia vyhláška č. 32/1965 Zb. počíta a poskytuje
každému takémuto zraneniu bodové hodnotenie. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia,
rovnako žalobca nepreukázal, že by pred zranením vykonával športové prípadne kultúrne aktivity na

vysokej úrovni. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani príčinná súvislosť vzniku arytmie u
žalobcu v dôsledku dopravnej nehody. Znalkyňa MUDr. P. H. vo svojom posudku č. 05/2012 uviedla,
že nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí,
vznikli v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode. Ani doplnkom znaleckéhoposudku MUDr. P. H. č. 09/2014 nebola preukázaná príčinná súvislosť arytmie s nehodou, keď tu
znalkyňa uvádza, že poruchou srdcového rytmu trpí približne každý 10 človek, ide o jedno z najčastejšie
sa vyskytujúcich ochorení srdca. Priamy úraz na oblasť pravej časti hrudníka u žalobcu nebol dokázaný,

preto nie je možné po viac ako päťmesačnom časovom odstupe od nehody dávať chvenie srdcových
predsiení do súvisu s prekonaným úrazom. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi a ten v
konaní nepredložil jednoznačný dôkaz, že by srdcová arytmia a hypertenzia, vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Intervenient bol toho názoru, že pokiaľ ide o žalobcom požadované
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, tak nepreukázal, že by v jeho prípade boli

na mimoriadne zvýšenie dôvody. Prípadné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je
prípustné len v celkom výnimočných prípadoch a vzťahuje sa na skutočnosť, keď poškodený vykonával
nejakú činnosť pred nehodou na vysokej a mimoriadnej úrovni, a práve v dôsledku úrazu ju už na vysokej
a mimoriadnej úrovni vykonávať nemôže. Žalobca i po nehode riadne pracuje, znalec neskonštatoval, že
by sa nemohol zúčastňovať spoločenského života, znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že je plne
sebestačný, čiže nie je v dôsledku nehody odkázaný na pomoc iných osôb. Taktiež bolo zistené, že pred

nehodou žalobca nevykonával žiadne činnosti na mimoriadnej úrovni, ktoré by v dôsledku nehody už
vykonávať nemohol, ako znalec uviedol, žalobca nie je výraznejším spôsobom obmedzený v aktivitách,
môže sa zúčastňovať spoločenských a kultúrnych podujatí, keď znalec za výraznejšie obmedzeného
považuje pacienta s paraplégiou na invalidnom vozíku. Žalobca bol uznaný za plne invalidného od
11.6.2002, následne od 16.10.2003 bol uznaný za čiastočne invalidného, takže u neho došlo k zlepšeniu

zdravotného stavu. Invalidita u žalobcu bola uznaná za poškodenie pohybového aparátu - stav po
zlomenine oboch kostí predkolenia, porucha srdcového rytmu teda nebola rozhodujúcim zdravotným
postihnutím odôvodňujúcim uznanie invalidity. Celkový počet bodov pri bolestnom podľa znalca MUDr.
K., už po zvýšení predstavuje 578,625 bodov, pričom do hodnotenia bola zahrnutá i položka 79, ktorú
intervenient namieta. Bez tejto položky by počet bodov dosahoval len 428,625 bodov. V tejto súvislosti

poukázal na to, že z jeho strany bola žalobcovi doposiaľ uhradená z titulu bolestného suma 1.093,40
eur (32,940,- Sk), čo je úhrada za 549 bodov, čiže uhradil žalobcovi za bolestné viac, ako by mu
prináležalo. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, uhradili mu sumu 1.560,44 eur (47.009 Sk)
za 783 bodov, čo opäť predstavuje vyššiu sumu, keď v posudku MUDr. K. bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia vyčíslené počtom 700 bodov. V nadväznosti na tieto skutočnosti žiadal, aby súd žalobu

zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, so
znaleckými posudkami podanými v priebehu dokazovania, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov G.
W. a Q.. A. Y., pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 11.6.2001 bol žalobca účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný. Pri dopravnej nehode
utrpel žalobca zranenia, a to dislokovanú zlomeninu pravého predkolenia, pomliaždenie steny hrudníka
vpravo, rezné rany na tvári a zlomeninu zubov. Bezprostredne po nehode mu bolo zranenie predkolenia
operačne ošetrené a na kosť predkolenia mu bol osadený tibiálny klin. Hospitalizácia po tejto operácii
trvala do 25.6.2001, kedy bol prepustený do domácej liečby. Počas hospitalizácie mu boli podávané

infúzie, lieky proti bolesti, a antibiotiká. Dňa 28.11.2001 sa žalobca podrobil ďalšej operácii za účelom
extrakcie tibiálneho klinu a aplikovania sadrovej fixácie na pravú nohu, do domácej liečby bol prepustený
dňa 10.12.2001. Počas druhej operácie sa objavili komplikácie, v podobe výskytu infekcie v rane,
ktorá bola preliečovaná antibiotikami. V dňoch 12.10.2001, 26.10.2001 a 2.11.2001 sa žalobca podrobil
chirurgickému ošetreniu zlomených zubov. Vo februári 2002 bola žalobcovi odstránená sadrová fixácia a

začal s rehabilitáciou. V apríli 2002 žalobca navštívil kardiologickú ambulanciu pre ťažkosti s dýchaním
a krvným tlakom, kde mu bola zistená arytmia a hraničná hypertenzia, takže mu bola nasadená liečba
liekmi a chodí na pravidelné kontroly. Žalobca v období po zranení začal používať francúzsku barlu a
dodnes používa opornú palicu, pretože pravá noha je nestabilná a jej hybnosť je obmedzená Žalobca
bol práceneschopný 1 rok, následne bol uznaný za plne invalidného, od októbra 2003 za čiastočne

invalidného.

7. Žalobca videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie bolestného v tom, že po
dopravnej nehode, pri ktorej utrpel zranenia, bral počas celej liečby infúzie, anitibiotiká a lieky proti
bolesti, zlomenina nohy si vyžiadala opakovanú operáciu s hospitalizáciou po dobu ďalších dvoch

týždňov, pri ktorej sa dostavila komplikácia v podobe infekcie, absolvoval bolestivú liečbu polámaných
zubov počas ktorej sa musel stravovať iba kašovitou stravou, počas liečby musel dodržiavať osobitný
stravovací režim z dôvodu odvápňovania kostí na pravej nohe. Dôvody pre zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia videl v tom, že má trvalé následky zranení, keď má diagnostikovanúarytmiu srdca a hypertenziu, v dôsledku čoho musí pravidelne mesačne chodiť na odbery krvi a 2-3 krát
dorokanakontrolu,4rokypoužívalprichôdzibarluavďalšomobdobípalicu,mázníženúhybnosťpravej
nohy v členku, má jazvy na tvári a rukách, nemôže vykonávať profesiu vodiča, mal psychické problémy

po nehode a trvalé následky znamenajú pre neho výrazné obmedzenie v súkromnom, spoločenskom,
športovom a pracovnom živote, nemôže hrávať futbal.

8. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného spochybnili, že by liečba zranení žalobcu a ich následky
boli zvlášť bolestivé, prípadne že by bol žalobca v dôsledku trvalých následkov nehody výraznejším

spôsobom obmedzený v spoločenskom, politickom alebo kultúrnom živote, keď sa môže zúčastňovať
akýchkoľvek spoločenských, politických a kultúrnych podujatí a jediné jeho telesné obmedzenie je,
že má slabšiu dolnú končatinu. Taktiež spochybnili, že by srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia,
ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode dňa
11.6.2001.

9. Z právoplatného Trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 262/2001-98 zo dňa
17.12.2001 súd zistil, že dňa 11.6.2001 obvinený (v predmetnom konaní žalovaný), riadil nákladné
motorové vozidlo, pričom došlo ku zrážke jeho vozidla s vozidlom poškodeného (v predmetnom
konaní žalobca), pričom poškodený utrpel zranenia, zlomeninu predkolenia vpravo, pohmoždenie steny
hrudníka vpravo, rezné rany na tvári a zlomeninu zubov.

10. Z výpočtu bolestného MUDr. Q. T. zo dňa 9.9.2002 súd zistil, že lekár ohodnotil bolestné počtom
547,5 bodov, pričom bod 1 počítal v plnej hodnote a body 2 - 9 krátil o 3/4-iny.

11. Z výpočtu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia Q.. V. a MUDr. S. zo dňa 22.5.2003

súd zistil, že odškodnenie bolo ohodnotené 785 bodmi, pričom bod 1 bol zvýšený na dvojnásobok a
body 2 - 3 boli krátené o 1/2-icu.

12. Zo Znaleckého posudku č. 21/2008 Q.. Q. K. zo dňa 4.10.2008 súd zistil, že žalobca dňa 11.6.2001
utrpel pri dopravnej nehode dislokovanú zlomeninu pravého predkolenia, pomliaždenie hrudnej steny

vpravo, rezné rany na tvári a zlomeninu zubov. Operačne mu bola zlomenina pravého predkolenia
stabilizovaná tibiálnym klincom, pooperačný priebeh bol bez komplikácii, operačná rana aj tržné
rany sa hojili a bol krytý dvojkombináciou antibiotík. Po dvoch týždňoch v stabilizovanom stave bol
prepustený do domáceho liečenia. Dňa 28.11.2001 sa podrobil operácii v spinálnej anestézii z dôvodu
extrakcie tibiálneho klinca. Hojenie operačnej rany bolo komplikované zápalom so sekréciou, preliečený

bol antibiotikami, mal založenú sadrovú dlahu na nohu a v stabilizovanom stave bol prepustený
do domáceho liečenia. Pri ďalších kontrolách na traumatologickej ambulancii v dňoch 20.12.2001,
17.1.2002, 28.2.2002, 30.5.2002, bolo rtg zistené správne postavenie a zlepšenie klinického stavu
s tým, že rana sa pomaly prehojuje, bez nutnosti ďalšej operácie. V decembri 2001 bola žalobcovi
odporučená liečba internistom pre fibriláciu predsiení, v októbri 2001 sa podrobil stomatochirurgického

ošetrenia 4 zlomených rezákov. Znalec konštatoval, že liečba zranení bola komplikovaná predĺženým
hojenímzlomeninypravéhopredkoleniasosadrovoufixáciouachôdzoupomocoubarielsodľahčovaním
pravej dolnej končatiny do 28.2.2002. Druhá operácia bola komplikovaná infekciou v operačnej rane
s nutnou antibiotickou liečbou a početnými preväzmi, teda liečba bola spojená s komplikáciami, ktoré
pri obdobných zraneniach nie sú bežné. Zranenie zanechalo trvalé následky spočívajúce v obmedzení

pohyblivosti v pravom kolennom a členkovom kĺbe. Príčinu fibrilácie predsiení srdca vidí kardiológ
v možnom poranení srdcového svalu pri pomliaždení hrudníka pri nehode. Zdravotný stav žalobcu
je v súčasnej dobe stabilizovaný, netrpí mučivými bolesťami a neužíva pravidelne lieky na tlmenie
bolesti. Následky zranení majú trvalé dôsledky, pretože žalobcu pre slabšiu dolnú končatinu obmedzujú
v pracovnom zaradení a v športe, nie je schopný vykonávať pôvodné povolanie a prácu pri ktorej

je potrebná fyzická námaha, dlhé státie a chôdza. V spoločenskom, politickom a kultúrnom živote
nie je obmedzený, môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. V novembri 2001, teda 5 mesiacov po
dopravnej nehode, bola u žalobcu zistená arytmia a hypertenzia srdca pri predoperačnom vyšetrení.
Žalobca je invalidný aj na arytmiu srdca. Znalec nepredpokladá výrazné zhoršenie funkcie pravej nohy,
žalobca však pri stoji zaťažuje hlavne ľavú nohu, preto nemožno vylúčiť bolesti ľavej nohy v dôsledku jej

preťaženia. Znalec stanovil výšku bodového ohodnotenia bolestného s prihliadnutím na priebeh liečby
počtom 578,625 bodov a výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia počtom
700 bodov. Pri bodovom hodnotení bolestného znalec pristúpil k zvýšeniu počtu bodov o polovicu
pri položke 198.d - zlomenina oboch kostí pravého predkolenia liečená operáciou a pri položke 239- operačné odstránenie tibiálneho klinca, pretože len pri tejto liečbe došlo k určitej komplikácii. Pri
ostatných poraneniach takéto zvýšenie nevyužil, pretože tieto poranenia boli v podstate nezávažné a
neliečili sa komplikovaným spôsobom.

13. Zo znaleckého posudku č. 06/2010 podaného MUDr. P. H. dňa 10.10.2010 súd zistil, že fibrilácia
predsiení je porucha rytmu, ktorá môže vzniknúť z rôznych príčin: pri infarkte myokardu, chlopňových
chybách po kardiochirurgickom zákroku ale aj pri rôznych iných príčinách, napr. pri pohmoždení ľavej
strany hrudníka. Pacienti majú zníženú kvalitu života predovšetkým v závislosti na prejavoch arytmie,

kvalitu života však ovplyvňuje aj liečba pre časté kontroly a odbery krvi. U žalobcu bola arytmia a
hypertenzia zistená pri predoperačnom vyšetrení dňa 27.11.2001, bola mu nasadená liečba. Veľmi
pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie u žalobcu je zranenie ľavej strany hrudníka
pri dopravnej nehode. Zistená arytmia znižuje kvalitu života žalobcu, pretože nie je schopný vykonávať
fyzickú a psychickú prácu a prácu na zmeny, v rodinnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote
nie je výraznejšie obmedzený. Žalobca nemôže vykonávať povolanie profesionálneho vodiča, môže

vykonávať iba ľahšie práce. V súčasnosti je zdravotný stav žalobcu stabilizovaný, obtiaže nemá ani pri
súčasnom pracovnom zaradení.

14. Z doplňujúceho znaleckého posudku č. 05/2012 MUDr. P. H. zo dňa 27.5.2012 súd zistil, že jednou
z idiopatických príčin vzniku srdcovej arytmie môže byť aj otras srdca po kontúzii hrudníka, ktorá sa

najčastejšie vyskytuje pri dopravných nehodách a všeobecne pri akomkoľvek tupom údere do oblasti
srdca. Nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca
trpí, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode. Je to možné len
predpokladať, pretože predtým netrpel na žiadne kardiovaskulárne ochorenie a nevie sa kedy fibrilácia
predsienívznikla,pretožeponehodebolopredoperačnévyšetreniebeználezuafibriláciabolazistenáaž

pri predoperačnom vyšetrení 27.11.2001, preto sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia vznikla
na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode.

15. V znaleckom posudku č. 09/2014 zo dňa 1.9.2014 znalkyňa Q.. P. H. doplnila, že jediným
objektívnym spoľahlivým spôsobom detekcie fibrilácie je EKG vyšetrenie, ktoré bolo žalobcovi robené

aj v rámci predoperačného vyšetrenia tesne po nehode, pričom fibrilácia predsiení pri tomto vyšetrení
zaznamenaná nebola. Aj keď je všeobecne príčinou fibrilácie predsiení kontúzia hrudníka, nemusia sa
symptómy fibrilácie vyskytnúť ihneď, pacient nemusí mať výraznejšie ťažkosti. Podľa názoru znalkyne,
nie je možné, že žalobca mal srdcovú arytmiu a arteriálnu hypertenziu pred dopravnou nehodou,
pretože pri prijatí nebola zaznamenaná. Arteriálna hypertenzia vznikala postupne po nehode a nie

je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla spontánne mimo príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou, zároveň však nie je možné jednoznačne preukázať vylúčenie arytmie srdca a arteriálnej
hypertenzie z iného dôvodu ako z dopravnej nehody, pretože žalobca bol pred dopravnou nehodou
zdravý.

16. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby prevádzkujúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú zvláštnou povahou tejto prevádzky. V danom prípade sa jedná o

objektívnu zodpovednosť, ktorá nie je závislá od zavinenia. To však neznamená, že škoda nemôže byť
zavinená, zvinenie však nie je podmienkou zodpovednosti za škodu.

19. Predmetom konania v danej právnej veci bola náhrada škody na zdraví titulom mimoriadneho
zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu.

20. V predmetnej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní medzi stranami
nebol sporný dôvod vzniku zranení žalobcu, ktorým bola dopravná nehoda zavinená žalovaným, ani
rozsah zranení žalobcu, a to dislokovaná zlomenina pravého predkolenia, pomliaždenie hrudnej stenyvpravo, rezné rany na tvári a zlomenina zubov. Nebola sporná skutočnosť, že v dôsledku zranenia
má žalobca trvalé následky spočívajúce v obmedzení pohyblivosti v pravom kolennom a členkovom
kĺbe a že ho slabšia dolná končatina obmedzuje v pracovnom zaradení, keď nie je schopný vykonávať

pôvodné povolanie a prácu pri ktorej je potrebná fyzická námaha, dlhé státie a chôdza. V konaní
nebolo sporné, že žalobcovi bolo poukázané plnenie za poškodenie zdravia vo výške 2.653,85 eur na
základe lekárskeho posudku MUDr. Q. T. zo dňa 9.9.2002 a lekárskeho posudku MUDr. V. a MUDr.
S. zo dňa 22.5.2003. Všetky tieto skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi, Trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T 262/01 zo dňa 17.12.2001, lekárskym potvrdením zo dňa 23.7.2001,

lekárskymi posudkami zo dňa 9.9.2002 a 22.5.2003, Znaleckým posudkom č. 21/2008 MUDr. Q. K.
zo dňa 4.10.2008, keď tieto skutočnosti neboli ani stranami spochybňované. Rovnako nebola spornou
ani skutočnosť, že žalovaný ako prevádzkovateľ vozidla bol poistencom spoločnosti Allianz-Slovenská
poisťovňa a.s., ktorá do konania vstúpila ako intervenient na strane žalovaného, ktorý je v danom
spore pasívne legitimovanou stranou. Pasívna legitimácia v konaní nebola sporná ani namietaná.
Rovnako je nesporné, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť objektívnu, a že poistné krytie

uplatneného nároku na náhradu škody vyplýva zo zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Naopak, sporná medzi stranami bola existencia nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, teda existencia zvýšených útrap a mučivých stavov
ktoré by žalobca prežíval pri zranení a liečbe a ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie bolestného

a existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Sporné bolo tvrdenie, že arytmia srdca a hypertenzia zistená u žalobcu
vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, že žalobca trpel aj psychickými problémami ktoré
tiež mali pôvod práve v dopravnej nehode, a že má aj iné trvalé následky, ktoré pre neho znamenajú
výrazné obmedzenie v súkromnom, spoločenskom, športovom a pracovnom živote.

21. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňuje bolesť
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

22. Odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia upravovala v čase vzniku dopravnej

nehody Vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia účinného od 1.8.2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú
doterajšie predpisy.

24. Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení účinnom v čase poškodenia, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti

spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

25. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia v znení účinnom v čase poškodenia, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

26. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení účinnom v čase poškodenia, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov
zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v

dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých
následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.27. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení účinnom v čase poškodenia, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod..

28. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení účinnom v čase poškodenia, celková výška odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia nesmie presiahnuť sumu 240.000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie

presiahnuť sumu 72.000 Sk.

29. Podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znení účinnom v čase poškodenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

30. Bolestným sa rozumie odškodnenie za bolesti, ktoré boli vytrpené nielen pri úraze, ale aj pri
jeho liečbe a odstraňovaní jeho dôsledkov (napr. rehabilitácia). Pre zvýšenie odškodnenia za bolesť
nie je rozhodujúca len závažnosť zranení, ale aj ich mimoriadna bolestivosť, mimoriadna komplikácia
a bolestivosť spôsobu ich liečby, náročnosť opakovaného operačného výkonu, mimoriadne sťaženie

zdravotnej pohody s obmedzením pohybu.

31. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytne, ak ide o trvalé poškodenie zdravia
poškodeného, ktoré má nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony, a to uspokojovanie jeho životných
a spoločenských aktivít - šport, kultúra, nedostatok osobného uplatnenia. Jedná sa o trvalé následky v

dôsledku poškodenia zdravia, nestačia dôsledky len prechodnej povahy, ďalej je stanovená požiadavka
závažnosti týchto dôsledkov. Zúžením spoločenského uplatnenia je treba rozumieť určité obmedzenie
alebo dokonca stratu možnosti, ktoré sa prejavuje vo výbere povolania, iných výkonov, straty alebo
obmedzenia účasti na iných formách spoločenského uplatnenia a rozvinutia osobnosti, prípadne v strate
možnosti alebo obmedzenie plného životného uplatnenia v osobnej sfére. Pre zvýšenie odškodnenia za

sťaženiespoločenskéhouplatnenia,jerozhodujúcezistiťmožnostiopätovnéhonávratupoškodenéhopo
nehode do spoločenského, pracovného, rodinného, kultúrneho či športového života, rozsah obmedzenia
v bežnom živote, zvýšené úsilie poškodeného na zaradenie do bežného života, prípadne rozsah
doživotného obmedzenia.

32. V danom prípade v zmysle výpočtu bolestného MUDr. Q. T. zo dňa 9.9.2002, bolo bolestné žalobcu
ohodnotené počtom 547,5 bodov s tým, že sám lekár počítal v plnej hodnote len jednu položku a položky
2 - 9 krátil o 3/4-iny, v zmysle výpočtu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia MUDr. V. a
MUDr. S. zo dňa 22.5.2003, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom 785 bodov,
pričom bod 1 bol zvýšený na dvojnásobok a body 2 - 3 boli krátené o 1/2-icu. V zmysle Znaleckého

posudku MUDr. Q. K., bolo bolestné u žalobcu znalcom ohodnotené počtom 578,625 bodov s tým, že
sám znalec zvýšil počet bodov o polovicu len pri položke zlomenina oboch kostí pravého predkolenia
liečená operáciou pre bolestivejší spôsob liečby pre predĺžené hojenie zlomeniny, infúzie a injekcie, a
pri položke operačné odstránenie tibiálneho klinca z píšťaly pre infekciu v rane. V zmysle toho istého
znaleckého posudku, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu znalcom ohodnotené počtom

700 bodov, pričom plný počet bodov bol pridelený len jednej položke, srdcové poruchy stredne ťažké,
a ostatné štyri položky boli krátené o polovicu. Bolestné vyčíslené znalcom tak predstavuje čiastku
1.152,40 eur ( počet bodov 578,625 x 60,- Sk, spolu 34.717,50 Sk ) a sťaženie spoločenského uplatnenia
čiastku 1.394,14 eur ( počet bodov 700 x 60,- Sk, spolu 42.000,- Sk ).

33. V zmysle citovaného ustanovenia zákona môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad stanovenú hodnotu, ak sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa. Zákon pritom dáva v tomto ustanovení súdu možnosť voľnej úvahy z hľadiska
posúdenia samotných následkov zranení žalobcu, je potrebné pritom citlivo zvážiť charakter zranení,
intenzitu prežitej bolesti, priebeh liečby a odstraňovanie následkov.

34. V danom prípade dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o bolestné, nie sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup súdu v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Z
hľadiska posúdenia výšky priznania bolestného je treba uviesť, že charakter zranení a proces liečbyžalobcu neboli také závažné, ktoré nepochybne spôsobovali žalobcovi bolesť presahujúcu hranicu
bežne znášanej bolesti pri obdobných zraneniach. Táto úvaha súdu vyplýva zo Znaleckého posudku
MUDr. Q. K. č. 21/2008, z ktorého bolo preukázané, že operácia zlomeniny pravého predkolenia, pri

ktorej bola vykonaná stabilizácia tibiálnym klincom, ako aj pooperačný priebeh bol bez komplikácii,
operačná rana aj tržné rany sa hojili dobre. Žalobca sa ďalšej operácie podrobil v spinálnej anestézii,
z čoho možno usudzovať, že vo svojej podstate nešlo o závažnú, prípadne zdĺhavú operáciu, inak
by bola zrejme vykonaná v úplnej anestézii. I keď po prvej operácii bol stav žalobcu stabilizovaný,
po druhej sa vyskytli komplikácie, a to v podobe zápalu so sekréciou. V oboch prípadoch však stav

pacienta bol preliečovaný antibiotikami a podávaním liekov proti bolesti. Následne aj po druhej operácii
bol v stabilizovanom stave prepustený do domáceho liečenia. V ďalšom období už bolo konštatované
pri kontrolách na traumatologickej ambulancii zlepšenie klinického stavu žalobcu s tým, že aj infekcia
v rane sa hojila, bez nutnosti ďalšej operácie. Z takéhoto opisu priebehu liečenia zranení žalobcu
možno konštatovať bežne bolestivý priebeh liečenia ako pri iných zraneniach obdobného typu ktoré je
potrebné riešiť operačne, s výnimkou komplikácie zanesením infekcie do rany a nasadenia sadrovej

dlahy na dlhšie obdobie. Tu však je potrebné poukázať na to, že už samotný znalec zvýšil práve z týchto
dôvodov bodové hodnotenie bolestného o polovicu, čím bolo pokryté mimoriadne zvýšenie bolestného,
a súd nevidel dôvod na jeho ďalšie mimoriadne zvýšenie, (pretože už znalec pri svojom ohodnotení
zohľadnil práve bolestivejší spôsob liečby, predĺženie hojenia zlomeniny, nasadenie sadrovej dlahy,
podávanie infúznej a injekčnej liečby pre infekciu v rane). Žalobca sa z dôvodu poranenia predkolenia

v podstate podrobil len nevyhnutnému počtu operácií (raz zavedenie fibiálneho klinu a druhýkrát
jeho odstránenie), bez nutnosti vykonania urgentných operačných zákrokov, bez potreby podrobiť sa
náročných prípadne početných vyšetrení, jeho zranenia a liečba si nevyžadovali napríklad držanie
ho v umelom spánku, napojenie na riadené dýchanie, zavedenie tracheostomickej kanyly do krku,
napojenie na centrálny žilový prístup, katetrizáciu močového mechúra, opakované podávanie transfúzie

krvi a pod., čo by nepochybne bolo možné posúdiť ako prekonávanie mučivých a bolestivých stavov
pri liečbe zranení, odôvodňujúcich mimoriadne zvýšenie bolestného. Aj z výpočtu zranení, utrpených
žalobcom pri dopravnej nehode je zrejmé, že sa nejedná o zranenia z medicínskeho hľadiska závažné,
priamo ohrozujúce život, a to ani pri jednom z jeho zranení. Liečba zranení bola aj podľa záverov
znalca bez komplikácii ( s jednou výnimkou, ktorú zohľadnil pri bodovom ohodnotení ), nebola veľmi

náročná a bolestivá, i keď možno zdĺhavá. Žalobca poukazoval aj na bolestivé chirurgické ošetrenie
zlomených zubov, i keď aj v tomto prípade sa bolestivosť liečby podľa vyjadrenia znalca nevymykala
z bežného priemeru, liečba teda nespôsobovala žalobcovi takú bolesť, ktorá nie je porovnateľná s
bežnou znesiteľnou bolesťou, keď ohodnotenie jej bolestivosti zvlášť nenavýšil. Vo veci je ďalej nutné
skonštatovať, že komplexná liečba zranení žalobcu bola ukončená a žalobca sa už ďalšej liečbe ani

ďalším zákrokom nebude musieť podrobiť. Zdravotný stav žalobcu je v súčasnej dobe stabilizovaný,
netrpí mučivými bolesťami a neužíva pravidelne lieky na tlmenie bolesti. Podľa názoru súdu, takýto
záver, ku ktorému dospel na základe znaleckého dokazovania, neodôvodňuje postup súdu, ktorým by
došlo k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného.

35. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia je nesporné, že žalobca pred zranením podnikal v
nákladnej doprave a vykonával profesiu vodiča, rekreačne hral futbal, chodil na turistiku, na huby, čo
vyplýva aj zo svedeckej výpovede jeho manželky. V dôsledku zranenia je žalobca čiastočne invalidný
a vzhľadom na následky zranení má obmedzenú možnosť zamestnať sa, keď z dôvodu obmedzenia
pohyblivosti v pravom kolennom a členkovom kĺbe, nie je schopný vykonávať pôvodné povolanie vodiča

a prácu pri ktorej je potrebná fyzická námaha, dlhé státie a chôdza. Žalobca má do určitej miery aj
obmedzenia v bežnom živote, spočívajúce v obmedzenej hybnosti pravého predkolenia a v potrebe
používania francúzskej barle v období po nehode, v súčasnej dobe používa palicu pre nestabilnú
chôdzu. K mimoriadnemu sťaženiu zdravotnej pohody s obmedzením pohybu, napríklad v dôsledku
odkázania na invalidný vozík, u žalobcu nedošlo, keď už bezprostredne po operácii sa pohyboval za

pomoci francúzskych barlí bez zaťažovania pravej nohy. V spoločenskom, politickom a kultúrnom živote
však žalobca podľa znalca nijak nie je obmedzený, môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca
tvrdilexistenciuajďalšíchtrvalýchnásledkovjehozranení,atokonkrétnesrdcovúarytmiuahypertenziu,
ktorá podľa jeho názoru vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Tu je potrebné konštatovať,
že znalec MUDr. K. pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom 500

bodov aj položku srdcové poruchy stredne ťažké, a to fibriláciu predsiení, keď vychádzal z nálezu
kardiológa, k otázke hodnotenia príčinnej súvislosti vzniku srdcovej arytmie u žalobcu a dopravnej
nehody účastníkom ktorej sa stal, sa však nevyjadril, keď k tomuto sa môže vyjadriť len súdny znalec
z odvetvia vnútorné lekárstvo. Z toho dôvodu bol do konania pribratý znalec z tohto odvetvia, MUDr.P. H., ktorá v priebehu konania podala znalecký posudok a ďalšie dva doplňujúce posudky, pričom ani
z jedného jej posudku nevyplýva jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou
nehodou prekonanou žalobcom a vznikom tohto ochorenia. Ako vyplýva z posudkov, znalkyňa v

jednotlivých posudkoch vyjadruje závery, ktoré si protirečia. Tak napríklad v posudku č. 06/2010 uvádza,
že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie a hypertenzie u žalobcu je zranenie
ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode, v posudku č. 05/2012 uvádza, že nie je možné jednoznačne
určiť, že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho
zraneniamiutrpenýmipridopravnejnehodeatotojemožnélenpredpokladať,pričomvtomistomodseku

konštatuje aj to, že sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia vznikla na podklade kontúzie srdca
pri dopravnej nehode. A napokon v posudku č. 09/2014 znalkyňa uvádza, že nie je pravdepodobné,
že by srdcová arytmia vznikla spontánne mimo príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zároveň
však nie je možné jednoznačne preukázať vylúčenie arytmie srdca a arteriálnej hypertenzie z iného
dôvodu ako z dopravnej nehody, pretože žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý. Z týchto
záverov znalkyne nemal súd jednoznačne preukázaný vznik arytmie a arteriálnej hypertenzie žalobcu v

dôsledku dopravnej nehody, toto tvrdenie je len v rovine predpokladu, najmä s poukazom na jej ďalšie
vyjadrenia, že toto ochorenie môže vzniknúť aj z iných príčin ako je len tupý úder do oblasti hrudníka
a srdca a že symptómy choroby sa nemusia prejaviť ihneď. U žalobcu bola arytmia zistená až pri
predoperačnom vyšetrení pred druhou operáciou, viac ako 5 mesiacov po dopravnej nehode, pričom nie
je možné jednoznačne určiť, či týmto ochorením netrpel už v predchádzajúcom období pred nehodou,

keď žalobca sa pred nehodou nepodrobil žiadnemu preventívnemu vyšetreniu, pričom i keď prejavy
ochorenia v predchádzajúcom období nemal, nič to nemení na skutočnosti, že ochorením mohol trpieť,
najmä keď ochorenie môže pretrvávať aj bez zjavných prejavov symptómov. Ako bolo uvedené vyššie,
arytmia bola u žalobcu zistená v rámci predoperačného vyšetrenia, v skoršom období sa na prejavy
arytmie nesťažoval, čo vedie k úvahe, že pokiaľ by sa ďalšej operácie a v súvislosti s tým aj ďalšieho

predoperačného vyšetrenia nemusel podrobiť, toto ochorenie ani nemuselo byť v blízkej dobe odhalené.
Svedkyňa MUDr. A. Y., v kardiologickej ambulancii ktorej je žalobca v súčasnej dobe sledovaný uviedla,
žeporuchyrytmuužalobcumôžumaťveľkémnožstvopríčin.Porucharytmusamôževyvinúťzviacerých
príčin, je ťažko v prípade žalobcu jednoznačne určiť príčinu, ktorá viedla k tomuto ochoreniu. Pokiaľ ide o
možnú súvislosť dopravnej nehody žalobcu a jeho ochorenia, v časovej náväznosti podľa dokumentácie

vznikla možnosť, že by vzhľadom na poranenie hrudníka mohli byť poruchy rytmu zapríčinené v tejto
súvislosti, nie je vylúčená táto možnosť. U žalobcu sa poruchy rytmu prejavovali búšením srdca, pričom
bolo ťažké určiť vzhľadom na jeho zranenie, do akej miery sa u žalobcu búšenie srdca prejavuje ako
následok jeho zranení na dolnej končatine a do akej miery je limitovaný poruchou rytmu. V konaní
teda nebolo jednoznačne preukázané, že arytmia srdca a hypertenzia zistená u žalobcu vznikla v

súvislosti s nehodou, keď táto skutočnosť nevyplýva jednoznačne zo znaleckých posudkov a žalobca
toto súdu nepreukázal ani žiadnym iným spôsobom, a napriek tomu, že v konaní bol riadne poučený v
zmysle ustanovenia § 154 CSP, vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie svojich tvrdení ohľadom
tejto skutočnosti súdu nenavrhol. V konaní je pritom dôkazná povinnosť ohľadom tejto skutočnosti na
strane žalobcu. Rovnako tak žalobca nepreukázal ani svoje psychické problémy ktoré ako tvrdil vznikli

v súvislosti s nehodou, keď za účelom riešenia týchto problémov nevyhľadal odbornú pomoc a žiadne
lieky neužíval na odstránenie týchto problémov. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších následkov
svojich zranení, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre
trvalé následky po dopravnej nehode, keď podľa znalca MUDr. K., žalobca v spoločenskom, politickom a
kultúrnom živote nie je obmedzený, môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca ani netvrdil, že by

jeho zaradenie do bežného života po dopravnej nehode bolo sprevádzané výnimočnými ťažkosťami, že
by ho zranenia do veľkej miery obmedzovali pri akejkoľvek činnosti (s výnimkou pôvodného pracovného
zaradenia, čo už konštatované znalcom bolo), že by bol odkázaný na pomoc inej osoby pri osobnej
hygiene, pri chôdzi, pri jedle alebo pri bežných samoobslužných činnostiach, že by nemohol vyvíjať
žiadnu fyzickú námahu, že by nemohol vôbec vychádzať do spoločnosti, za kultúrou, prípadne aj

športovať, najmä keď sám žalobca uvádza, že chodí bicyklovať, na prechádzky po rovine a aj na huby,
i keď futbal hrať nemôže. Žalobca nie je teda nesamostatný, pričom by nemohol vykonávať v podstate
žiadne bežné aktivity ako zdravý jedinec. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že jediným
preukázaným trvalým následkom jeho zranení pri dopravnej nehode je obmedzenie pohyblivosti pravej
nohyvkolennomačlenkovomkĺbe,vdôsledkučohonemôževykonávaťsvojepôvodnépovolanievodiča

a prácu fyzicky namáhavú.

36. V danom prípade po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o mimoriadne
zvýšenie bolestného, žalobcovi nevznikol nárok na jeho zvýšenie, nakoľko ako bolo uvedenévyššie, žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, pričom zvýšenie bodového ohodnotenia
bolestného zo strany znalca MUDr. K. v prepočte vo výške 1.152,40 eur, sa v danej veci súdu javí
za postačujúce. Pokiaľ však ide o mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia, tu súd dospel k

záveru, že je namieste určité mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, i keď nie v
požadovanom rozsahu. Pri tomto názore súd vychádzal z toho, že i keď žalobca nepreukázal všetky
ním tvrdené trvalé následky ktoré uvádzal ako dôvod pre toto zvýšenie, je potrebné prihliadnuť na
preukázaný následok, a to je obmedzená hybnosť pravej nohy žalobcu a v dôsledku toho strata jeho
pôvodného zamestnania. Súd bol však toho názoru, že z tohto dôvodu bude postačujúce 5-násobné

zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vypracované znalcom
MUDr. K. v priebehu konania.

37. Žalobca svojou žalobou žiadal náhradu škody titulom mimoriadneho 20 násobného zvýšenia
základného bodového ohodnotenia bolestného a 40 násobného zvýšenia základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pôvodne vo výške 81.691,89 eur (2.461.050,- Sk). V

priebehu konania však žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 5.3.2012, upravil svoju žalobu
v časti istiny, keď oproti pôvodne podanej žalobe, ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške 81.691,89
eur, po vypracovaní znaleckého posudku v konaní žiadal priznať mu náhradu škody vo výške 76.134,95
eur. Súd predmetné podanie žalobcu posúdil v súlade s § 124 ods. 1 CSP podľa jeho obsahu ako
späťvzatiežalobyvčastiozaplateniesumy5.556,94euraztohodôvodusúdkonanievčastiozaplatenie

uvedenej sumy v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil a ďalej konal o uplatnenom nároku žalobcu už len
vo výške 76.134,95 eur.

38. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

39. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

40. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

41. Nakoľko teda v konaní nebol preukázaný vznik arytmie srdca a hypertenzie žalobcu v súvislosti s
dopravnou nehodou, nebolo možné prihliadnuť ani na bodové ohodnotenie tohto ochorenia v znaleckom
posudku Q.. K., ktorý pri hodnotení bolestného obodoval položku 79 - pomliaždenie srdca s následnou
arytmiou počtom 150 bodov, a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia obodoval položku 300.b

- srdcové poruchy stredne ťažké počtom 500 bodov. Bez týchto položiek, je potom potrebné vychádzať
pri hodnotení bolestného z počtu bodov 428,625 a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia z
počtu bodov 200.

42. V konaní nebolo sporné, že doposiaľ bola žalobcovi vyplatená z titulu náhrady škody na zdraví

suma 2.653,85 eur, z toho ako bolestné suma 1.093,41 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia
suma 1.560,44 eur. Podľa znaleckého posudku po odpočítaní bodov za nepreukázané položky, patrí
žalobcovi z titulu bolestného 853,66 eur (počet bodov 428,625 x 60,- Sk za 1 bod, spolu 25.717,50
Sk) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 398,32 eur (počet bodov 200 x 60,- Sk za 1
bod, spolu 12.000,- Sk), celkom náhrada škody na zdraví v sume 1.251,98 eur. Súd na základe

vykonaného dokazovania rozhodol o 5-násobnom mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, preto prináleží žalobcovi z tohto titulu suma 1.991,60 eur (náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 398,32 eur x 5 ), a spolu s bolestným suma 2.845,26 eur. Ak
potom už bola žalobcovi preukázateľne vyplatená sumu 2.653,85 eur, túto sumu je potrebné započítať
na úhradu nároku žalobcu na vyplatenie odškodnenia, a tak súd rozhodol o povinnosti žalovaného

zaplatiť už len sumu 191,41 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
a žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol (5-násobné mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
sťaženiespoločenskéhouplatneniavsume1.991,60eur+bolestné853,66eur=2.845,26-užvyplatená
suma 2.653,85 eur). Súd sa zaoberal aj návrhom žalovaného na primerané zníženie nároku na náhradu
škody, vzhľadom na výšku priznanej náhrady však nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na zníženie

nároku.

43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.44. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 256 ods. 1) CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

46. O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému a intervenienta na strane žalovaného súd
rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu v zmysle § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku i keď v spore boli úspešnejší žalovaný, a to s ohľadom na charakter
prejednávanej veci, keď súd je toho názoru, že by bolo neetické priznať tomu kto zodpovedá za škodu
náhradu trov konania na úkor poškodeného, a tiež s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške
náhrady škody záviselo od úvahy súdu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).