Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110227885
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:1110227885.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: ECONOMY SERVICE s.r.o., so sídlom
Račianska 66, Bratislava, IČO: 31 571 751, zastúpený: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska
7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovanému: F.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, G. X, J. L., zastúpený:
JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o zaplatenie 70.117,84
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
10C/155/2011 - 562 zo dňa 11. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/155/2011 - 562 zo dňa 11. januára 2018

v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 67.506,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 67.506,13 eura
od 13.11.2007 do 30.11.2010 a 0,2 % denne zo sumy 67.506,13 eura od 01.12.2010 do zaplatenia.
V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 86,41 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca Credit Piešťany, s.r.o.,
Nitrianska 11, Piešťany, sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 72.428,50 eura s
príslušenstvom z titulu ručiteľského záväzku, obsiahnutého v zmluve o úvere zo dňa 15.06.2007.

Dňa 05.11.2013 bolo v odvolacom konaní Krajskému súdu v Nitre doručené podanie spoločnosti

ECONOMY SERVICE s.r.o., so sídlom Račianska 66, Bratislava, ktorým sa táto spoločnosť domáhala
pripustenia zmeny účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky č. 1221013 zo dňa 22.10.2013, uzavretej medzi doterajším žalobcom ako postupcom a
obchodnou spoločnosťou ECONOMY SERVICE s.r.o. ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky
voči žalovanému, vymáhanie ktorej je predmetom konania. Krajský súd v Nitre svojim uznesením
26Cob/22/2013-260 zo dňa 09.01.2014, právoplatné dňa 08.02.2014, vyššie uvedenému návrhu
na pripustenie vstupu obchodnej spoločnosti ECONOMY SERVICE s.r.o. do konania na miesto

doterajšieho žalobcu podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. vyhovel. Na základe dispozície žalobcu so žalobou
bolo právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/155/2011-315 zo dňa 04.02.2015
konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.310,66 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % dennezo sumy 72.428,50 eura od 01.07.2007 do 12.11.2007 a zo sumy 2.310,66 eura od 13.11.2007 do
zaplatenia zastavené.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Spočiatku namietal výšku uplatnenej pohľadávky, pretože nemali byť
zohľadnené platby vo výške 12.500,-- eur a v priebehu konania vzniesol námietku nedostatku aktívnej
legitimácie pôvodného žalobcu v konaní, jeho nesúhlasný prejav ďalej smeroval k tomu, že pohľadávka,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania nie je vedená v účtovníctve spoločnosti CL
TREND s.r.o., Gúgska 136, Nové Zámky, IČO: 31 449 247 (ďalej aj spoločnosť CL TREND s.r.o.),

pričom zabezpečená pohľadávka mala byť postúpená pôvodným žalobcom dvakrát a to bez toho, aby
postúpenie pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené. Námietka žalovaného ďalej smerovala k faktu, že na
spoločnosť CL TREND s.r.o. bol vyhlásený konkurz, že zo zmluvy o úvere neboli spoločnosti CL TREND
s.r.o. odovzdané žiadne finančné prostriedky, že žalovaný zmluvu o úvere podpisoval v tiesni a napokon,
že spoločnosťou Colimpex,, s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, dodávala spoločnosti CL TREND s.r.o.
tovar za neprimerane vysoké ceny.

4. Právoplatným medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 10C/155/2011-467 zo dňa
22.09.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 26Cob/1/2016-529 zo dňa
06.04.2017 bolo rozhodnuté, že nárok žalobcu je daný a o výške nároku a o náhrade nákladov konania
bude rozhodnuté v konečnom rozsudku, a to z nasledovných dôvodov. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol

medzi veriteľom spoločnosťou Colimpex, s.r.o. a spoločnosťou CL TREND s.r.o. na základe zmluvy
o úvere zo dňa 15.06.2007 je potrebné považovať za obchodný vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka, teda ako absolútny obchod, pri ktorom vôbec nie je podstatné, či veriteľ má v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úveru. Podľa ustanovenia § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka
sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia

záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú rovnako treťou časťou Obchodného zákonníka.
Znamená to, že aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 15.06.2007
je nutné posudzovať podľa § 303 až § 312 Obchodného zákonníka, a nie podľa všeobecnej úpravy
obsiahnutej v § 546 až § 550 Občianskeho zákonníka.

Právne úkony podrobne špecifikované v medzitýmnom rozsudku, a to predovšetkým dohodu o uznaní
dlhu zo dňa 22.09.2006, zmluvu o úvere zo dňa 15.06.2007, zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 16.09.2009 a 08.10.2009, ale aj 5 kusov cudzích zmeniek, je potrebné hodnotiť k základným
skutočnostiam vyplývajúcich z obchodných záväzkových vzťahov medzi spoločnosťou Colimpex, s.r.o.
a spoločnosťou CL TREND s.r.o., ktorých predmetom bolo dodávanie hutného materiálu spoločnosťou

Colimpex, s.r.o. a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločnosti CL TREND s.r.o. platiť dohodnutú kúpnu
cenu.

Je nepochybné, že k 22.09.2006 predstavoval dlh CL TRENDU s.r.o. spoločnosti Colimpex, s.r.o.
117.359,20 eura (dohoda o uznaní dlhu). Toho istého dňa, teda 22.09.2006 bolo vystavených 5 cudzích

zmeniek na výslednú sumu 117.359,20 eura, na základe ktorých prebehlo na Okresnom súde v Nitre
konanie 29CbZm/9/2008.

Hoci svedok F.. Z. I. ako vtedajší, ale aj terajší konateľ spoločnosti Colimpex, s.r.o. si presne
nepamätal na dátum vystavenia cudzích zmeniek, súd sa prikláňa k dátumu uvedených na zmenkách na

22.09.2006. Žiadne iné dôkazy nenasvedčujú ani len nepriamo iný dátum vystavenia cudzích zmeniek.
Medzi stranami zostalo v priebehu celého konania sporné, z akého dôvodu a na aký účel boli zmenky
vystavené. Svedok F.. Z. I. sa k otázke zmeniek vyjadril spôsobom, že ich úlohou bolo jednak zabezpečiť
návratnosť finančných prostriedkov, ktoré boli v dodanom hutnom materiáli, za ktorý nebola zaplatená
kúpna cena CL TRENDOM s.r.o., no zároveň boli svedkom vnímané, ako zmluvná pokuta za nesplnené

záväzky. Súd má za to, že v konaní nebola preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti
existencia platnej zmluvnej pokuty, ktorá by bola uzatvorená medzi Colimpexom, s.r.o. a CL TRENDOM
s.r.o.. Zmluvná pokuta je ustanovená v § 300 až § 302 Obchodného zákonníka, ktoré však neobsahujú,
akú formu zmluvná pokuta musí mať.

Súd sa prikláňa k argumentácii a k postoju žalovaného v tom, že 5 kusov cudzích zmeniek slúžilo na
zabezpečenie pohľadávky podrobne označenej v dohode o uznaní dlhu zo dňa 22.09.2006. Nasvedčuje
tomu nielen fakt, že zmenky boli vystavené v ten istý deň, ako bola uzatvorená dohoda o uznaní dlhu,ale aj fakt, že súčet jednotlivých súm obsiahnutých v zmenkách predstavuje ten istý výsledok, ako suma
označená v dohode o uznaní dlhu, to je 117.359,20 eura.

Spoločnosť CL TREND s.r.o. si napriek existencii dohody o uznaní dlhu, ale aj 5 kusov zmeniek svoj
záväzok voči spoločnosti Colimpex, s.r.o. neplnila podľa splátkového kalendáru obsiahnutého v dohode
o uznaní dlhu. Nesporné je, že časť z dlhu 117.359,20 eura zaplatila veriteľovi. Faktom však je, že ku dňu
15.06.2007 predstavoval dlh CL TRENDU s.r.o. voči spoločnosti Colimpex, s.r.o. 72.428,50 eura a práve
v tento deň došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorého súčasťou je aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného.

Dotknutá zmluva o úvere obsahuje určenie zmluvných strán, určenie sumy, v akej mali byť peňažné
prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa o poskytnutí peňažných prostriedkov po požiadaní dlžníkom a
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
Z výpovede svedka F.. Z. I., z výpovede žalovaného, ako aj zo samotnej zmluvy o úvere zo dňa
15.06.2007 je jednoznačné a pre súd bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že Colimpex, s.r.o. svojmu

dlžníkovi CL TREND s.r.o. neposkytoval a ani nemal v úmysle poskytnúť na požiadanie žiadne peňažné
prostriedky. Suma 72.428,50 eura totiž predstavovala ku dňu 15.06.2007 dlh CL TRENDU s.r.o., ktorý
vyplýval z dohody o uznaní dlhu zo dňa 22.09.2006, ako aj jednotlivých kúpnych zmlúv, faktúr a dodacích
listov vystavených Colimpexom, s.r.o.. Táto skutočnosť je v konečnom dôsledku aj konštatovaná v
článkoch II., III. zmluvy o úvere, čo ale nemá za následok neplatnosť predmetnej zmluvy. Z kontextu jej

ustanovení a označenej jej stranami ako zmluva o úvere je však zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo
transformovať už existujúci vyššie popísaný záväzok dlžníka CL TREND s.r.o. voči veriteľovi Colimpex,
s.r.o. do podoby záväzku majúceho charakter obdobný záväzku dlžníka vyplývajúcemu z úverového
vzťahu (čl. II. a III. predmetnej zmluvy). V článku II. zmluvy označenom ako "Doterajší záväzok" je
podrobne a nad akúkoľvek pochybnosť identifikovaný už existujúci záväzok dlžníka voči veriteľovi, s

podrobným popisom dôvodu jeho vzniku a uvedením jeho aktuálnej výšky.

Z kontextu citovaných zmluvných dojednaní je zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo nahradenie
doterajšieho záväzku dlžníka (na zaplatenie kúpnej ceny) novým záväzkom (záväzkom z úveru),
a to vo forme privatívnej novácie upravenej v § 570 Občianskeho zákonníka. Cieľom inštitútu

privatívnej novácie je umožniť zmluvným stranám nahradiť ich doterajší záväzok záväzkom novým s
dôsledkami zániku doterajšieho záväzku a vzniku povinnosti dlžníka plniť nový dojednaný záväzok,
ako tomu bolo i v súdenej veci. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom, že pôvodný
žalobca v konaní nebol v konaní aktívne legitimovaný. Žalovaný si zrejme neuvedomil, že kým
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.09.2009, uzatvorenej medzi postupcom Colimpex, s.r.o. a

postupníkom ECONOMY SERVICE s.r.o., sa týkala postúpenia pohľadávky postupcu predstavujúceho
súbor 5 kusov cudzích zmeniek vo výške 117.359,20 eura, tak zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 08.10.2009 uzatvorenej medzi postupcom Colimpex, s.r.o. a postupníkom, teda žalobcom
sa postupovala pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 15.6.2007. Skutočnosť, že na
spoločnosťCLTERNDs.r.o.bolvyhlásenýkonkurzsamoosebeneznamenázánikručiteľskéhozáväzku

žalovaného, a to s poukazom na ust. § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Výhrada žalovaného, že zmluvu o úvere podpisoval v tiesni z pohľadu súdu zostala len v rovine ničím
nepodložených tvrdení a v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

Ďalšia námietka, ktorá má pozostávať z neprimerane vysokých cien pôvodného veriteľa za dodaný tovar,
je z hľadiska súdenej veci bez väčšieho významu, pretože jednak ak bola spoločnosť CL TREND s.r.o.
tohto názoru, nič jej nebránilo rozvíjať obchodnú spoluprácu s inou spoločnosťou ako so spoločnosťou
Colimpex, s.r.o. a jednak aj preto, že pôvodný záväzok CL TREND s.r.o. voči spoločnosti Colimpex,
s.r.o. bol dohodou nahradený novým záväzkom podľa § 570 OZ, a to zmluvou o úvere.

5. Po právoplatnom a záväznom doriešení nároku žalobcu so záverom, že nárok žalobcu je daný,
bolo povinnosťou súdu sa zaoberať, či uplatnený nárok žalobcu je dôvodný celkom alebo sčasti. Súd
pritom vychádzal z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 15.06.2007, uzatvorenej medzi veriteľom Colimpex,
s.r.o. a CL TREND s.r.o. ako dlžníkom, keď súčasťou tohto právneho úkonu je aj ručiteľské vyhlásenie

žalovaného zo dňa 15.06.2007, čo je napokon podrobne uvedené v odôvodnení medzitýmneho
rozsudku. Súd pritom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v prevažnej časti z nasledovných dôvodov.
Úver vo výške 72.428,50 eura mal byť podľa článku IV. zmluvy o úvere splatený dlžníkom CL TREND
s.r.o. v 7 splátkach, ktorých výška a splatnosť vyplýva z úverovej zmluvy. Z pohľadu súdu je veľmidôležité aj ustanovenie článku IV. odsek 4.3 a článku IV. odsek 4.4 zmluvy o úvere. Spočiatku bolo medzi
stranami sporné, či dlžník CL TREND s.r.o. uhradil veriteľovi Colimpex, s.r.o. celkovo 12.500,-- eur, no v
priebehu konania táto skutočnosť zostala medzi stranami nesporná a aj z príslušných listinných dôkazov,

predovšetkým výpisov z účtu, záznamov o zložení, výdavkových a príjmových pokladničných dokladov
je možné nepochybne uzatvoriť, že dlžník uhradil veriteľovi 12.500,-- eur nasledovne:
- 02.07.2007 - 3.000,-- eur,
- 24.08.2007 - 2.000,-- eur,
- 03.10.2007 - 5.000,-- eur a

- 12.11.2007 - 2.500,-- eur.
Po zohľadnení týchto platieb a vychádzajúc z článku IV. body 4.1, 4.2, 4.3, 4.4 a 4.5 dospel súd k záveru,
že žalobcovi je možné priznať istinu vo výške 67.506,13 eura nasledovne:

Prvá splátka vo výške 5.000,-- eur mala byť zaplatená dlžníkom veriteľovi do 30.06.2007. V skutočnosti
hneď prvá splátka bola zaplatená oneskorene a na dvakrát. Dňa 02.07.2007 dlžník zaplatil 3.000,-- eur

a 24.08.2007 ďalších 2.000,-- eur, keď súčet predstavuje spolu prvú splátku 5.000,-- eur.

Znamená to, že k 30.06.2007 bola splatná prvá splátka 5.000,-- eur a úrok vo výške 0,1 % denne zo
sumy 72.428,50 eura od 16.06.2007 (deň po účinnosti zmluvy o úvere) do 30.06.2007, čo je spolu 15
dní, a to podľa článku IV. bod 4.3 zmluvy o úvere. Úrok 0,1 % denne predstavuje 36,50 % ročne (0,1 x

365). Ročný úrok 36,50 % ročne zo sumy istiny 72.428,50 eura je 26.436,40 eura (72.428,50 : 100 % x
36,50 %) a z toho 15 dní omeškania je 1.086,43 eura (26.436,40 eura : 365 dní x 15 dní).

Ako je konštatované vyššie 02.07.2007 dlžník zaplatil veriteľovi 3.000,-- eur. Táto platba bola súdom
započítaná podľa § 330 ods. 2 ObZ na: 1.) úrok a 2.) istinu. Súd pritom vychádzal z faktu, že zmluvou

o úvere zo dňa 15.06.2007 vznikol jeden nový záväzok medzi zmluvnými stranami, ktorý nahradil
dovtedajší väčší počet záväzkov dlžníka voči veriteľovi. To bolo dôvodom, prečo súd neprihliadol na
ustanovenie § 330 ods. 1 ObZ. Znamená to, že z čiastočnej platby zo dňa 02.07.2007 vo výške 3.000,--
eur bolo uhradených na úrok za mesiac jún 2007 celých 1.086,43 eura a zostávajúca suma do 3.000,--
eur, t. j. 1.913,57 eura bola použitá na čiastočnú úhradu istiny s tým, že zostatok istiny tak predstavoval

k 02.07.2007 - 70.514,93 eura (72.428,50 eura - 1.913,57 eura).

Ku dňu 31.07.2007 bola splatná druhá splátka vo výške 5.000,-- eur, ako aj úrok za mesiac júl 2007 vo
výške 2.189,79 eura nasledovne: 0,1 % denne zo sumy 72 428,50 eur od 01.07.2007 do 02.07.2007,
teda dva dni a 0,1 % denne zo sumy 70.514,93 eura od 03.07.2007 do 31.07.2007, v čom už bolo

zohľadnených vyššie uvedených 1.913,57 eura na pôvodne uplatnenú istinu vo výške 72.428,50 eura.
V prípade úroku za mesiac júl 2007 to znamená, že za obdobie od 01.07.2007 do 02.07.2007 úrok
činí 144,86 eura (72.428,50 eur : 100 % x 36,50 % : 365 dní x 2 dni), a za obdobie od 03.07.2007 do
31.07.2007 sa jedná o 2.044,93 eura (70.514,93 eura : 100 % x 36,50 % : 365 dní x 29 dní).

Dňa 24.08.2007 dlžník zaplatil veriteľovi 2.000,-- eur, čo je medzi stranami nesporné. Túto platbu súd
podľa § 330 ods. 2 ObZ započítal na úrok za mesiac júl 2007, ktorý bol určený vo výške 2.189,79 eura
a čo v konečnom dôsledku znamená, že jeho výška sa znížila na 189,79 eura (2.189,79 eura - 2.000,--
eur). Z druhej čiastočnej platby dlžníka tak na istinu nebola použitá žiadna suma pre jej nedostatočnú
výšku.

Dňa 31.08.2007 zostala splatná tretia splátka 5.000,-- eur a úrok 0,1 % denne zo sumy 70.514,93 eura
za 31 dní mesiaca august 2007. Pri stanovení výšky úroku súd postupoval nasledovne: 70.514,93 eura :
100 % x 36,50 % : 365 dní x 31 dní, čo znamená výsledný úrok za mesiac august 2007 vo výške 2.185,96
eura.

Žalobca v priebehu konania zastal názor, že dňa 01.09.2007 nastala predčasná splatnosť úveru z
dôvodu uvedeného v článku IV. bod 4.4 zmluvy o úvere, teda z dôvodu, že dlžník bol v omeškaní
s úhradou niektorej z prvých 5 splátok istiny úveru viac ako 2 mesiace. Súd tento názor nezdieľa.
Je si potrebné uvedomiť, že prvá splátka vo výške 5.000,-- eur bola splatná 30.06.2007. Ak by mali
nastať účinky uvádzané žalobcom, táto prvá splátka by nemohla byť dlžníkom uhradená do obdobia

prevyšujúceho viac ako 2 mesiace, teda do 01.09.2007. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia sa
konštatuje, že dlžník uhradil veriteľovi 02.07.2007 sumu 3.000,-- eur a 24.08.2007 sumu 2.000,-- eur,
teda spolu 5.000,-- eur, čo je jednak výška prvej splátky a zároveň je jasné, že k jej úhrade došlo síce nadvakrát, no predtým, ako nastal deň 01.09.2007. Za týchto okolností predčasná splatnosť istiny úveru a
úrokov nemohla ku dňu 01.09.2007 nastať. Súd sa tak zaoberal aj celým mesiacom september 2007.

Dňa 30.09.2007 bola splatná 4 splátka vo výške 15.000,-- eur a úrok vo výške 0,1 % denne zo sumy
70.514,93 eura, teda za 30 dní. Úrok za mesiac september 2007 je vo výške 2.115,45 eura a určený bol
nasledovne: 70.514,93 eura : 100 % x 36,50 % : 365 dní x 30 dní.

Podľa článku IV. bod 4.2 zmluvy o úvere druhá splátka vo výške 5.000,-- eur bola splatná 31.07.2007.

S poukazom na článok IV. bod 4.4 nastala predčasná splatnosť nesplatenej časti istiny úveru vo výške
70.514,93 eura a nesplatnej časti úroku za obdobie od 16.06.2007 do 30.09.2007 vo výške 4.491,20
eura (0,-- eur + 189,79 eura + 2.185,96 eura + 2.115,45 eura). Súčet nesplatenej časti istiny 70.514,93
eura a nesplatenej časti úroku, a to všetko k 01.10.2007 činí 75.006,13 eura. V zmysle článku IV. bod
4.4 písmeno a), b) sa nesplatená časť istiny a nesplatená časť úroku ku dňu predčasnej splatnosti, t. j. k
01.10.2007 spočítali a vytvorili tak novú istinu vo výške 75.006,13 eura. Toto dojednanie zmluvných strán

súd nepovažuje za dojednanie, ktoré by malo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Ako je konštatované vyššie, korektívy z dôvodov zásad poctivého obchodného styku súd vykonáva
len vo výnimočných prípadoch, kedy je potrebné odstrániť alebo zmierniť prílišnú tvrdosť zákona. O
tento prípad v konaní podľa názoru súdu však nejde. V ďalšom časovom období to znamenalo, že
zostávajúce dve platby dlžníka, a to dňa 03.10.2007 vo výške 5.000,-- eur a dňa 12.11.2007 vo výške

2.500,-- eur, čo je spolu 7.500,-- eur, boli súdom zohľadnené pri novovzniknutej istine 75.006,13 eura
tvoriacej nesplatenú časť istiny a nesplatenú časť úroku k 01.10.2007 tak, že súčet posledných dvoch
čiastočných platieb sa odrátal od novovzniknutej istiny, čo má za následok, že samotná výška istiny,
ktorú má žalovaný zaplatiť žalobcovi je 67.506,13 eura (75.006,13 eura - 7.500,-- eur), ktorá v konečnom
dôsledku bola aj žalobcovi priznaná a v zostávajúcej časti istiny bola žaloba zamietnutá.

Žalovaný je bezpochyby v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pretože dlžník nedodržal dojednaný
splátkový kalendár dohodnutý v zmluve o úvere a v ďalšom období dlžník realizoval v 4 splátkach, z
ktorýchposlednáboladňa12.11.2007,celkovolen12.500,--eur.Spoukazomnaustanovenie§369ObZ
tak žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania. Pre tento prípad zmluva

o úvere zo dňa 15.06.2007 stanovuje v článku IV. bod 4.4 úrok z omeškania vo výške 0,2 % denne
odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti úveru, teda od 02.10.2007 a zo sumy tvoriacej súčet
nesplatenej časti istiny a nesplateného úroku, teda zo sumy 75.006,13 eura, ktorá sa na základe ďalších
dvoch platieb vo výške 7.500,-- eur (01.10.2007 - 5.000,-- eur a 12.11.2007 - 2.500,-- eur) znížila od
13.11.2007 na 67.506,13 eura. Je pravdou, že pôvodný žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia

istiny72.428,50eurasúrokomzomeškaniavovýške0,1%denneod01.07.2007dozaplatenia.Žalobca
však v priebehu konania disponoval so žalobou a na základe právoplatných uznesení Okresného súdu
Nové Zámky 10C/155/2011-315 zo dňa 04.02.2015 a 10C/155/2011-319 zo dňa 08.04.2015 bolo
zastavené konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.310,66 eura s úrokom z omeškania vo výške
0,1 % denne zo sumy 72.428,50 eura od 01.07.2007 do 12.11.2007, a zo sumy 2.310,66 eura od

13.11.2007 do zaplatenia. Zároveň bol vymedzený predmet sporu tak, že žalobca sa domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70.117,84 eura s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 %
denne zo sumy 70.117,84 eura od 13.11.2007 do 30.11.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 0,2 %
denne zo sumy 70.117,84 eura od 01.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Pri stanovení úroku z omeškania súd v plnej miere zotrváva na svojich postojoch vymedzených vyššie
a má za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poukazom na článok IV. bod 4.4 písmeno a), b)
zmluvy o úvere dňom 02.10.2007 pri výške istiny 75.006,13 eura, ktorej výpočet je podrobne uvedený
vyššie. Pri tejto výške istiny trvalo omeškanie do 03.10.2007, kedy bola realizovaná čiastočná platba

dlžníka vo výške 5.000,-- eur, čo má za následok, že od 04.10.2007 bol žalovaný v omeškaní s plnením
peňažného dlhu vo výške 70.006,13 eura (75.006,13 eura - 5.000,-- eur) a napokon od 13.11.2007 je v
omeškaní s plnením peňažného dlhu zo sumy 67.506,13 eura (70.006,13 eura - 2.500,-- eur), pretože
dňa 12.11.2007 bola realizovaná posledná čiastočná platba vo výške 2.500,-- eur. Citovaným článkom
zmluvy o úvere bola dohodnutá zmluvnými stranami aj výška úroku z omeškania 0,2 % denne. Súd je

viazaný žalobou, a preto musel prihliadnuť na počiatok úroku z omeškania a jeho sadzbu navrhnutú
žalobcom.Tentotižžiadalúrokyzomeškaniaažod13.11.2007,apretožežiadamenejakomunáleží,tak
mu úroky z omeškania boli priznané od 13.11.2007. Zároveň za obdobie od 13.11.2007 do 30.11.2010
požadoval úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne, hoci zmluvne boli dohodnuté vo výške 0,2 %denne. Pretože žalobca žiadal za toto obdobie menej, boli mu za obdobie od 13.11.2007 do 30.11.2010
priznané úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne. Na druhej strane si je potrebné uvedomiť, že ku
dňu 13.11.2007 predstavovalo omeškanie žalovaného zo sumy 67.506,13 eura, čo už súd podrobne

zdôvodnil vyššie, a preto ak v období od 13.11.2007 do 30.11.2010 a ďalej od 01.12.2010 až do
zaplatenia požadoval žalobca zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 70.117,84 eura, bolo nutné žalobu
v časti predstavujúcej rozdiel medzi sumami 70.117,84 eura a 67.506,13 eura zamietnuť.

6. Žalovaný namietal, že s poukazom na článok IV. bod 4.3 zmluvy o úvere mal žalobcovi vzniknúť nárok

na úrok len dovtedy, kým mu nevznikne nárok na úrok z omeškania podľa článku IV. body 4.4 a 4.5. K
tejto výhrade súd uvádza, že skutočne zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere sú tohto znenia
a tomu aj zodpovedá výrok vo veci samej rozsudku súdu prvej inštancie. Súd len v stručnosti opakuje,
že od 02.10.2007 už žalobcovi neboli priznané úroky práve s poukazom na uvedenú argumentáciu
žalovaného, a teda žalobcovi boli priznané len úroky z omeškania od 13.11.2007, a to z dôvodov, ktorými
sa súd podrobne zaoberal v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Žalovaný ďalej namietal, že úroky z

omeškania vo výške 0,2 % denne, čo je 78 % ročne, sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Okrem toho, čo už súd uviedol, a teda, že korektíva z dôvodov zásad poctivého obchodného
styku sa vykonávajú súdom len vo výnimočných a ojedinelých prípadoch, si treba uvedomiť aj ďalšie
skutočnosti, na ktoré poukázal Najvyšší súd SR, napr. aj vo svojom uznesení 2 M O bdo1/2010 zo dňa
12.05.2010. V tejto súvislosti sa uvádza, že spoločnosť CL TREND s.r.o., ktorej konateľom bol žalovaný,

si dlhodobo neplnila svoje záväzky voči dodávateľovi hutného materiálu spoločnosti Colimpex, s.r.o.
tým, že neplatila za dodaný tovar faktúry. Táto spoločnosť hneď nepristúpila k riešeniu veci súdnou
cestou, ale pristúpila na uzatvorenie dohody o uznaní dlhu zo dňa 29.12.2006, ktorú uzatvárala so
spoločnosťou CL TREND s.r.o.. Dohoda o uznaní dlhu, ako je uvedené vyššie, obsahovala splátkový
kalendár, ktorý dlžníkom spoločnosťou CL TREND s.r.o. nebol vôbec dodržaný. V ďalšom období nebola

vec riešená súdnou cestou, ale predovšetkým a v prvom rade došlo dňa 15.06.2007 medzi spoločnosťou
Colimpex, s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou CL TREND s.r.o. ako dlžníkom k uzatvoreniu vyššie
citovanej zmluvy o úvere s novým splátkovým kalendárom, ktorý s výnimkou čiastkových platieb v
celkovej čiastke 12.500,-- eur nebol vôbec dodržaný. Samotná spoločnosť Colimpex, s.r.o. sa dostala
do veľkých finančných problémov aj pre neplnenie si svojich povinností dlžníkom. Už samotná istina

obsiahnutá v zmluve o úvere nie je v zanedbateľnej výške, a preto je prirodzené, že veriteľ v snahe
dosiahnuť zodpovedajúcu platobnú disciplínu dlžníka pristúpil za súhlasu dlžníka k úrokom z omeškania
v označenom rozsahu, teda vo výške 0,2 % denne. Vzhľadom na dobu trvania omeškania a minimálnej
snahy dlžníka, ale aj samotného žalovaného, má súd za to, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške
0,2 % denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Napokon žalovaný namietal,

že žalobca si v konaní uplatňuje úroky z omeškania úrokov. Je pravdou, že podľa § 121 ods. 3 OZ tak
úroky, ako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a Občiansky zákonník a ani Obchodný
zákonník v zásade neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky. Súd však dáva do pozornosti právnu vetu, vyslovenú v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo2041/2008 zo dňa 22. júla 2010, podľa ktorého majú zmluvné strany, resp.

účastníci právo dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny a v takom prípade je z takto
určenej istiny možné požadovať úroky z omeškania. Práve o tento prípad v konaní ide. Zo znenia článku
IV. bod 4.4 písmeno a), b) je jasne zmluvnými stranami dohodnuté, že dlžník je povinný platiť úrok z
omeškania vo výške 0,2 % denne z takto určeného súčtu, teda súčtu nesplatenej časti istiny úveru a
nesplatených úrokov. Voči takto sformulovanej dohode súd nemôže mať a ani nemá výhrady.

7. O nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovení § 255 a 256 C. s. p. a v danej
veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C. s. p., pri zohľadňovaní kritérií
uvedených v § 255 C. s. p.. Predmetom konania podľa žaloby bolo zaplatenie istiny 72.428,50 eura s
príslušenstvom. Po začatí konania a z dôvodu čiastočných platieb zo strany dlžníka ešte pred začatím

sporu žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.310,66 eura, čím v tejto
časti zavinil zastavenie konania. V zostávajúcej časti istiny nad priznanú istinu 67.506,13 eura, teda
v časti 2.611,71 eur bola žaloba zamietnutá. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že žalobca vo
veci mal čiastočný úspech v pomere 67.506,13/72.428,50, žalovaný mal vo veci úspech v pomere
4.922,37/72.428,50, a teda v konaní mal celkový úspech žalobca v pomere 62.583,76/72.428,50, čo

pri násobku sto predstavuje celkový úspech žalobcu v konaní 86,41 %. Z týchto dôvodov bol žalobcovi
priznaný nárok na náhradu trov konania v pomere 86,41 %.8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, pričom sa domáhal jeho
zmeny tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

9. V dôvodoch odvolania žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, resp. skutočnosť, že súd
sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalovaného, ktoré pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil.

10. Podľa žalovaného žalovaný vo viacerých svojich písomných podaniach podrobne rozobral vývin

daného obchodného vzťahu a v nich uviedol, že hutný materiál dodaný spoločnosťou Colimpex, s.r.o.
bol predražený (rovnaký materiál sa dodával v porovnaní s inými dodávateľmi za cenu vyššiu minimálne
o 30 %), bola účtovaná 40 až 50 %-ná marža namiesto ústne dojednaných 7 %. Spoločnosť Colimpex,
s.r.o. v obchodnom vzťahu so spoločnosťou CL TREND s.r.o. svoje práva nevykonávala s poctivým
úmyslom a neriadila sa zásadami poctivého obchodného styku. Pohľadávka spoločnosti Colimex, s.r.o.
voči spoločnosti CL TREND s.r.o., spôsob ako sa spoločnosť Colimpex, s.r.o. domáhala zaplatenia ceny

za dodaný predražený tovar bola jednou z príčin, ktoré viedli k tomu, že sa spoločnosť CL TREND s.r.o.
dostala do konkurzu.

Žalovaný faktúrami na hutný materiál zakúpený priamo u jeho výrobcu, od ktorého spoločnosť CL
TREND s.r.o. kupovala tento materiál, dokladoval, že cena za materiál bola nižšia (napr. výrobca

predával tovar za 18,50 eura a Colimpex, s.r.o. za 28,50 eura), a teda spoločnosť Colimpex, s.r.o.
nedodržala dohodu o účtovaní obchodnej marže vo výške 7 %. Súd tieto argumenty žalovaného vôbec
pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.

11.Pokiaľideovýškuúrokovzomeškania,taksúdjetohonázoru,žesúdompriznanéúrokyzomeškania

nie sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd zároveň poukazuje rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z roku 1996, podľa ktorého je úrok z omeškania vo výške 0,18 % denne v súlade
so zásadami poctivého obchodného styku. S týmto názorom súdu taktiež nemôže súhlasiť. Pripúšťa,
že je možné dohodnúť takú výšku úrokovej sadzby, ktorá prevyšuje úroky, ktoré požadujú banky pri
poskytovaní úverov, avšak skúmanie, či sa jedná o úroky dohodnuté v súlade so zásadami poctivého

obchodného styku, je potrebné skúmať pri každom jednotlivom prípade osobitne.

Dohodnutá výška úrokov bola pre spoločnosť CL TREND s. r. o. likvidačná a ustanovenia článku IV.
zmluvy o úvere sú absolútne neplatné pre ich rozpor s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Spoločnosť CL TREND s.r.o. potom, čo sa dozvedela o neprimerane vysokých cenách spoločnosti
Colimpex, s.r.o. obchodnú spoluprácu s ňou ukončila a začala odoberať hutný materiál od inej
spoločnosti, teda postupovala tak, ako to súd vo svojom rozsudku predpokladá.

12. Pokiaľ ide o spôsob započítania sumy vo výške 12.500,-- eur zaplatenej spoločnosťou CL TREND

s.r.o. na pohľadávku žalobcu, tak so záverom súdu, že sa na istinu pohľadávky nezapočítava celá
spoločnosťou CL TREND s.r.o. zaplatená suma, žalovaný nesúhlasí. Súd pri zohľadnení tejto sumy
postupovalpodľa§330ods.2Obchodnéhozákonníka,tedaplneniezapočítalnaúroky,avšaksúdvôbec
neskúmal to, či v danom prípade spoločnosť CL TERND s.r.o. neurčila, že sa má postupovať inak.

13. Žalovaný k podanému odvolaniu priložil doplňujúce vyjadrenie, v ktorom opakovane poukazuje na
nesprávne závery súdu prvej inštancie a poukazuje na celú genézu vývoja vzťahov medzi pôvodným
veriteľom - spoločnosťou Colimpex, s.r.o. a spoločnosťou CL TREND s.r.o., pričom poukazuje hlavne
na skutočnosti preukazujúce nedôvodnosť uplatneného nároku.
14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Vo vyjadrení uvádza, že žalovaný v bodoch 2/, 3/, 5/, 6/ odvolania namieta základ právneho nároku,
popisuje skutkové okolnosti prípadu a zhodnocuje vykonané dokazovanie.

Nakoľko existencia právneho základu žalovaného nároku je žalobcovi už právoplatne priznaná

medzitýmnym rozsudkom, nepovažuje žalobca za vhodné a potrebné sa k týmto bodom vyjadrovať.

16. Žalovaný v bode 4/ odvolania namieta, že výška súdom priznaných úrokov z omeškania je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca sa s právnym názorom žalovaného nestotožňuje.Obchodnýzákonník,akoajustálenásúdnyprax,nepochybnepreferujútzv.zmluvnúvoľnosťaočakávajú
väčšiu mieru odbornej starostlivosti zmluvných strán pri vykonávaní jednotlivých právnych úkonov.

V zásade platí, že dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky požadujú pri poskytovaní úverov (uznesenie
NS SR zo dňa 16.05.1996 sp. zn. 3Obdo 3/96). Toto uznesenie NS SR označilo za súladnú so zásadami
poctivého obchodného styku dohodu zmluvných strán o úroku z omeškania vo výške 0,18 % z dlžnej

sumy za každý deň omeškania. Iné rozhodnutie (rozsudok NS SR zo dňa 04.03.2008 sp. zn. 1 Obo
149/2006 - 76) uznalo za súladným s dobrými mravmi dokonca úrok z omeškania vo výške 2 % denne.

Pri posudzovaní súladu úrokov z omeškania je potrebné prihliadať aj na zákonnú výšku úrokov z
omeškania v čase vykonania úkonu, ku ktorému sa viažu. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa
15.06.2007, kedy ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvovalo právo veriteľa na

zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške úrokovej sadzby NBS zvýšenej o 10 %. Základná
úroková sadzba NBS bola 4,25 %, a teda výška zákonných úrokov z omeškania predstavovala 14,25
% p. a., čo predstavuje 0,039 % denne. Vychádzajúc napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 01.01.1996, 4 Obo 261/96, je súladným s poctivým obchodným stykom aj trojnásobok zákonného
úroku z omeškania, v tomto prípade 0,117 % denne, čo zodpovedá súdom priznanej výške úrokov z

omeškania.

Pri posudzovaní výšky úrokov z omeškania nemožno prehliadnuť fakt, že zmluva o úvere, od ktorej
žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odvodzuje, bola dohodou o novácii, ktorým bol
nahradený pôvodný záväzok na zaplatenie faktúr, so zaplatením ktorých bol hlavný obligačný dlžník CL

TREND s.r.o. už v čase podpisu zmluvy o úvere dlhodobo v omeškaní. Výška úrokov z omeškania teda
reflektovala nedostatok dlhodobej platobnej disciplíny hlavného obligačného dlžníka a zmluva o úvere
bola uzatváraná s týmto vedomím.

17. Žalovaný v bode 7/ odvolania namieta, že súd neskúmal, či dlžník pri čiastočnom plnení záväzku

určil, aký záväzok plní, a teda či sa má platba 12.500,-- eur započítať na istinu alebo príslušenstvo.

K danému žalobca uvádza, že sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti a sudcovskou
koncentráciou konania. Žalovaný počas konania ani raz nenamietal nesprávnosť výpočtu žalobcom
uplatnenej sumy v zmysle podania zo dňa 01.12.2014. Nedostatok procesnej aktivity žalovaného,

navyše zastúpeného advokátkou, nemôže byť žalobcovi na ťarchu a na žalovaným vznesené námietky
by sa prihliadať nemalo.

Nakoľko žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, súd postupoval
správne, ak vychádzal z ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka a plnenie započítal najprv

na príslušenstvo pohľadávky.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opakovane poukazoval na to, že spoločnosť
Colimpex, s.r.o. si uplatňovala neúmerne vysokú maržu pri obchodovaní so spoločnosťou CL TREND
s.r.o., v dôsledku čoho sa uvedená spoločnosť dostala do konkurzu a jej ekonomická situácia sa

výrazne zhoršila, čím došlo aj k ohrozeniu cca 80 miest zamestnancov spoločnosti CL TREND s.r.o..
Zároveň žalovaný vyjadroval opakovane svoje stanovisko k zmenkám, s ktorými sa súd prvej inštancie
vysporiadaval až v medzitýmnom rozsudku. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zopakoval dôvody
uvedené v odvolaní.

19. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

20. V súlade s ust. § 387 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje ako v časti skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu, tak aj v časti právneho posúdenia, ktoré považuje odvolací súd za správne.

21. Vzhľadom na vylúčenie možnej arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, považuje odvolací súd
za potrebné uviesť nasledovné:Tak ako to už vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol žalobca aj odvolací súd uvádza, že podstatná
časť odvolania žalovaného spočíva v tvrdení, že žalovaný nie je dlžníkom žalobcu. Táto otázka však už

bola súdom prvej inštancie a napokon aj odvolacím súdom právoplatne vyriešená, a to medzitýmnym
rozsudkom č. k. 10C/155/2011 - 467 zo dňa 22.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č. k. 26Cob/1/2016 - 529 zo dňa 06.04.2017. Týmto rozhodnutím bolo určené, že žalovaný je
dlžníkom žalobcu na základe jeho ručiteľského vyhlásenia, obsiahnutého v úverovej zmluve zo dňa
15.06.2007 medzi veriteľom - spoločnosťou Colimpex, s.r.o. a dlžníkom spoločnosťou CL TREND s.r.o..

V tomto rozhodnutí, ktoré odvolací súd ako vecne správne potvrdil, sa súd prvej inštancie podrobne a
správne vysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré sú v postate aj obsahom odvolania žalovaného
proti konečnému rozhodnutiu. Odvolací súd preto považuje za nadbytočné a taktiež nehospodárne sa
opakovane týmito námietkami zaoberať, keďže táto otázka už bola súdom právoplatne vyriešená.

22. Z uvedeného taktiež vyplýva záver, tak ako to už súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí

uviedol, že v ďalšom konaní bolo úlohou súdu prvej inštancie iba posúdenie, v akej časti je žalobcom
uplatnený nárok dôvodný, t. j. či v celosti alebo v určitej časti.

23. Tak ako to už odvolací súd vyššie uviedol, aj v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí podrobne detailne a zrozumiteľne

vysporiadal s výškou istiny a príslušenstva, ktoré považoval zo strany žalobcu za dôvodne uplatnené.
Z rozhodnutia je zrejmé aká bola výška uplatnenej pohľadávky v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako
následne súd zohľadnil platby spoločnosti CL TREND s.r.o. v rozsahu 12.500,-- eur a na aký dlh ich
započítal a napokon z rozhodnutia je zrejmé v akej výške a za aké obdobie súd priznal žalobcovi úroky
z omeškania a na základe akých ustanovení zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie sa taktiež správne

vysporiadal s výškou priznaných úrokov z omeškania vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadne ich
rozporu so zásadami poctivého obchodného styku.

24. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal, či spoločnosť CL TREND s.r.o. pri svojich
platbách v rozsahu 12.500,-- eur neurčila, či nechce plnenie použiť na započítanie - zníženie istiny a nie

úrokov, odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie podobnú námietku ani
nevzniesol, ani netvrdil a taktiež neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by mal nasvedčovať takémuto tvrdeniu.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

26. Keďže žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom v celom rozsahu úspešný, priznal mu súd
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou aleboodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.