Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010103
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5818010103.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha na verejnom zasadnutí konanom 4. októbra 2018 prejednal
odvolania obžalovaných P. A. a L. A. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/38/2018
z 10.7.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných P. A. a L. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Námestovo bol obžalovaný P. A. uznaný vinným z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. a obžalovaný L. A. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Za to bol obžalovanému P. A. podľa § 364 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. n) Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu vo
výmere 28 mesiacov. Obžalovanému L. A. podľa § 360 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 37 písm. h),
§ 36 písm. n) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 49

ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov.

Proti výrokom o trestoch rozsudku okresného súdu podali odvolania obidvaja obžalovaní. V písomných
dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedli, že okresný súd aj napriek objektívne preukázaným
poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, z ktorých prevažovali poľahčujúce, uložil tresty odňatia

slobody v rozpore so zásadou generálnej a individuálnej prevencie s prevahou represívnej stránky
nad výchovnou. Podľa odpisu z registra trestov mali v minulosti síce problémy so zákonom, avšak na
obžalovaných sa hľadí, akoby boli netrestanými osobami. Priestupkové konania boli zastavené a navyše
v nich išlo iba o nepravdivé oznámenia o spáchaní priestupkov voči susedom, s ktorými mali ich rodičia
spory. Po vyhlásení o vine zo spáchania skutkov bol súd povinný postupovať podľa § 36 písm. l) a §
36 písm. n) Tr. zák. Priznania k spáchaným trestným činom a ich úprimné oľutovania sú poľahčujúce

okolnosti, ktoré majú byť brané do úvahy pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Podľa súdnej praxe pri
schválení dohody o vine a treste alebo prijatí vyhlásenia o vine sa znižuje trestná sadzba o jednu tretinu
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere
trestov však prihliadol viac na ich osoby vychádzajúc z registrov trestov a priestupkov, ako na postup
pri ukladaní trestov po vyhlásení o vine zakotvený v zákone. Obžalovaní ďalej uviedli, že si uvedomili
nesprávnosť svojho konania a poukázali na to, že konania V. a A., ktorí ich predtým napadli, boli orgánmi

činnými v trestnom konaní posudzované ako priestupky. Obidvaja obžalovaní navrhli, aby odvolací súd
posúdil primeranosť uložených trestov a napadnutý rozsudok zmenil tak, že s prihliadnutím na všetkyokolnosti prípadu im uloží peňažné tresty, keďže sú zárobkovo činnými osobami a je v ich možnostiach
peňažné tresty zaplatiť.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaní podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na všetky prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolaní podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými osobami, ale nie sú dôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku,
sa postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaní na hlavnom pojednávaní
vyhlásili, že sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Na následne položené otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), e), g), h) Tr. por. odpovedali spôsobom áno. Súd po vyjadreniach
prokurátora vyhlásenia obžalovaných prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní
priznali spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokmi o treste.

V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že vyhlásenie obžalovaných o vine zo skutku uvedeného v
obžalobe je neodvolateľné. V tomto rozsahu ani nemožno obžalovanými napádať odvolaním výrok o
vineurobenýnapodkladetakéhotovyhlásenia.Akokresnýsúdvyhláseniaobžalovanýchprijal,následné
skúmanie viny, resp. jeho kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by totiž popieralo zmysel

a obsah predchádzajúceho uznania viny a prijatia tomu zodpovedajúceho uznesenia súdu.

Na základe podaných odvolaní obžalovaných odvolací súd preskúmal výroky o treste odňatia slobody.
Po ich preskúmaní dospel k záveru, že prvostupňový súd pri ukladaní trestov u oboch obžalovaných
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a v odôvodnení rozsudku podľa

ust. § 168 Tr. por. vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval pri ukladaní trestov obžalovaným.
Tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny
obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Uložené tresty v plnej miere odzrkadľujú závažnosť
spáchaných prečinov, ako aj možnosti nápravy a pomery obžalovaných. Súčasne dostatočne vyjadrujú
morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou. Preto zodpovedajú zásadám ukladania trestov

uvedeným najmä v ust. § 34 Tr. zák.

S námietkou obžalovaných, že na dosiahnutie účelu trestu možno uložiť aj peňažné tresty s ustanovením
náhradných trestov odňatia slobody, sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa súdnej praxe trest odňatia
slobody sa uloží len, ak účel trestu nemožno dosiahnuť iným spôsobom. Medzi ostatnými trestami má

postavenie „ultima ratio“ (krajný, posledný prostriedok) alebo „ultimum remedium“ (posledný liek). V
nadväznosti na uvedené krajský súd k okolnostiam prípadu poznamenáva, že obžalovaní spoločným
konaním fyzicky napadli dve osoby, dokonca ženu, pričom obžalovaný L. A. sa na poškodeného V.
zaháňal sekerou. Povaha spáchaného skutku bola vzhľadom na tieto okolnosti závažnejšia. Aj keď
podľa odpisov z registra trestov sa na oboch obžalovaných hľadí, ako keby súdom odsúdení neboli, pri

hodnoteníichosôbokresnýsúdsprávnevzaldoúvahy,žeobžalovanémuP.A.bolouznesenímOkresnej
prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv 395/10 z 20.9.2010 podmienečne zastavené trestné stíhanie pre
prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 Tr. zák., spáchané formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/44/2012
z 27.11.2012 bol obžalovaný odsúdený pre trestnú činnosť obdobnej povahy - ublíženie na zdraví a

výtržníctvo podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, ktorý vykonal. Obžalovanému L. A. bolo rovnako
uznesením Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv/395/10 z 20.9.2010 podmienečne zastavené
trestné stíhanie pre prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (konania sa dopustil spoločne s P. A.).

Tieto záznamy v registri trestov charakterizujú obidvoch obžalovaných ako osoby, ktoré majú výrazné
sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti. Predchádzajúce podmienečné zastavenia trestných stíhaní,
ani vykonaný trest povinnej práce obžalovaným P. A. nemali na obžalovaných taký výchovný vplyv,
aby sa opätovne a spoločným konaním nedopustili trestnej činnosti násilného charakteru. Krajský súd
najmä z týchto dôvodov, rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaných je

potrebné pôsobiť už trestami odňatia slobody, zatiaľ s ich podmienečným odkladom. Peňažné tresty by
vzhľadom na hodnotenia osôb obžalovaných zjavne nespĺňali účel trestu uvedený v § 34 ods.
1 Tr. zák., podmienky individuálnej ani generálnej prevencie a v dostatočnom rozsahu by nezabezpečili
nápravu obidvoch obžalovaných. Najmä hrozba nariadenia výkonov nepodmienečných trestov odňatiaslobody v prípade nevedenia riadneho života bude počas skúšobnej doby visieť nad obžalovanými ako
„Damoklov meč“ a významnou mierou zabezpečí ich prevýchovu, aby v budúcnosti viedli riadny život.

K odvolacím námietkam nadriadený súd uvádza, že obidvaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásili, že sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe. Po prijatí ich
vyhlásení okresným súdom sa tieto stali neodvolateľnými a nenapadnuteľnými odvolaním. Z týchto
dôvodovtvrdeniaobžalovaných,žepredspáchanímčinubolinapadnutíinýmiosobamisúbezvýznamné,
pretože uvedené skutočnosti nie sú obsahom skutkovej vety napadnutého rozsudku. Okresný súd

správne pri ukladaní trestov odňatia slobody u obidvoch obžalovaných neaplikoval aj poľahčujúcu
okolnosť - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnú ľútosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), lebo
ich ľútosť nevyhodnotil ako úprimnú. Podľa predloženého spisového materiálu obžalovaní na hlavnom
pojednávaní skutočne neprejavili ani náznak smerujúci k ospravedlneniu sa poškodenej, ktorá bola
na hlavnom pojednávaní prítomná. Najmä z týchto dôvodov bolo nutné aj podľa názoru krajského
súdu považovať ich ľútosť za formálnu. Prvostupňový súd pri úvahách o druhu a výmere trestov podľa

odvolacieho súdu prihliadol na vyhlásenia obžalovaných, že sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe
najmä v tom, že napriek už vyššie uvedeným hodnoteniam oboch obžalovaných ako osôb s výraznými
tendenciami dopúšťať sa násilnej trestnej činnosti im uložil iba tresty odňatia slobody s podmienečným
odkladom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolania
obžalovaných zamietol, pretože nie sú dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.