Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/321/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718201317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2718201317.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., D. XXXX/X, 2. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., D. XXXX/X, obaja právne zastúpení:
JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Skalica, Potočná 191/39, proti žalovaným: 1. Tatra banka a.s., IČO:
00 686 930, so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, 2. Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., IČO: 36

706 655, so sídlom Levice, Kalvínske nám. 2, zastúpený: JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát so sídlom
Bratislava, Líščie nivy 7, IČO: 42 269 695, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
2 proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 11. septembra 2018 č.k. 9C/15/2018-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade

zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v
1. a 2. rade, a to bytu č. XX, X. poschodie, vchod X, v bytovom dome č. XXXX, postavenom na pozemku
parc. č. 2976/8, 2976/12, 2976/13 zapísaným Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV
č. XXXX pre obec a katastrálne územie B. v podiele 1/1, ako aj spoločných častí a spoločných zariadení
domu súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. 2976/8, č. 2976/12 a č. 2976/13 v spoluvlastníckom
podiele vo veľkosti 2102/100000 a pozemkov parč. registra C č. 2976/8 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 189 m2, parc. registra C č. 2976/12 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 188 m2 a parc.
registra C č. 2976/13 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 185 m2 zapísaných Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie B. v spoluvlastníckom
podiele vo veľkosti 2102/100000. Výrokom II. uložil povinnosť žalobcom v 1. a 2. rade v lehote 30
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti
zmluvného dojednania proti žalovanému v 1. rade.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d),
§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 až 3 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a jeho dôvody a dospel k záveru, že v danom konaní je splnený predpoklad umožňujúci

nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaní aktívne
vykonávajú kroky smerujúce k vykonaniu dražby (ako to vyplýva z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe,
na základe ktorej sa má dražba konať dňa 12.9.2018), hoci tak podľa ich názoru robia na základe
neplatného právneho úkonu, t.j. na základe zosplatnenia spotrebiteľského úveru, keďže neboli splnené
podmienky na takýto postup. V prvom rade im totiž nebola doručená výzva v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ako ani oznámenie o zosplatnení úveru, t.j. nebol dodržaný postup vyžadovaný

právnymi predpismi zo strany veriteľa (žalovaného v 1. rade). Zároveň však žalobcovia poukázali na
neprijateľnosť zmluvnej podmienky upravujúcej mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko daná zmluvnápodmienka nebola s nimi individuálne dojednaná, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Z uvedeného dôvodu teda považujú vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru zo strany žalovaného v 1. rade za absolútne neplatný právny úkon.

Súd konštatuje, že žalobcovia hodnoverným spôsobom preukázali skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko prípadným výkonom záložného práva predajom
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v dražbe môže dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov a k
nezvratnému stavu, keď žalobcovia ako vlastníci založených nehnuteľností prídu o ich vlastníctvo, aj
keď vo veci samej ešte nebolo rozhodnuté. Z návrhu žalobcov totiž vyplýva, že vo veci samej sa mienia

domáhať určenia neplatnosti zmluvného dojednania upravujúceho vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že u žalobcov hrozí nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy na ich právach, keďže sú pochybnosti o tom, či došlo k platnému zosplatneniu
úveru a či má teda žalovaný v 1. rade splatnú pohľadávku, na základe ktorej by mohol začať
s výkonom záložného práva, a je teda naplnená podmienka v zmysle § 325 CSP odôvodňujúca
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobcovia preukázali

existenciu dôvodov oprávňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto nariadil neodkladné
opatrenievzmyslenávrhužalobcov.Súdzároveňuvádza,žeuloženímpovinnostizdržaťsaakýchkoľvek
úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov sa zároveň nevytvorí
žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane
žalovaných ako právnických osôb nevznikne neprimeraná ujma. Keďže súd nariadil neodkladné

opatrenie pred začatím konania, v súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil žalobcom v 1. a 2. rade povinnosť
podať v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej o určenie
neplatnosti zmluvného dojednania proti žalovanému v 1. rade. Súd dodáva, že ak v uvedenej lehote
nebude žaloba vo veci samej podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší. Súd o náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko neodkladné opatrenie

nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje
vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal prostredníctvom advokáta odvolanie žalovaný 2, ktorým žiadal,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a priznal mu náhradu trov konania. Odvolateľ

namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd odôvodnil vydanie neodkladného opatrenia tým, že
Žalobcom nebolo doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti úverového vzťahu, ktorý uzatvorili

so Žalovaným 1/. Žalovaný 1/ toto právo realizoval za splnenia zákonných predpokladov, teda pred
splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky v zmysle § 565 OZ a za splnenia podmienok v zmysle §
53 ods. 9 OZ. Túto skutočnosť preukazuje listom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a
výzva na zaplatenie“ zo dňa 14.02.2018, ktorý bol adresovaný obom Žalobcom na adresu ich trvalého
pobytu a na adresu nehnuteľnosti o ktorej vyhlásili, že predstavuje ich obydlie. V zmysle § 45 OZ bol

teda tento list doručený do sféry ich dispozície a je preto potrebné považovať ho za riadne doručený. V
Úverovej zmluve č. 2012009010 zo dňa 17.02.2012 (ďalej len „Úverová zmluva“), je nepochybne právo
veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravené, resp. je upravené aj vo všeobecných úverových
podmienkach Žalovaného 1/ (ďalej len „VÚP“), na ktoré Úverová zmluva odkazuje, a Žalobcovia sa s
týmito pri podpise zmluvy oboznámili, na znak čoho ju podpísali (8.5. Úverovej zmluvy). Nemožno z

dôvodu ochrany spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie všeobecných obchodných podmienok ani v úverovom
vzťahu za predpokladu, že na ne zmluva odkazuje a spotrebiteľ bol s nimi oboznámený, resp. boli k
zmluve priložené. Obdobný názor zaujal aj Ústavný súd ČR v konaní sp. zn. I. ÚS 3512/11, v ktorom
uznal možnosť aplikácie VOP na spotrebiteľský vzťah založenej odkazom na VOP v zmluve. Možnosť
veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť jeho pohľadávky navyše nemožno považovať za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, nakoľko táto (ak sa vyjadril SD EÚ vo veci Kušionová v. SMART Capital: „Článok
1 ods. 2 smernice 93/13 sa ma´ vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve,
ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice
len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného
ustanovenia.“) odzrkadľuje znenie zákonného ustanovenia. Sami Žalobcovia na strane 2 Návrhu uznali,

že boli v omeškaní so splácaním úveru. Preto v zmysle § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných
tvrdení strán... Súd odôvodnil vydanie neodkladného opatrenia tým, že Žalobcom nebola doručená
výzva na úhradu dlhu. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje Žalovanému 1/ vyzvať
dlžníkov na úhradu dlhu. Žalovaný 1/ v rámci štandardizovaného procesu „preddražobného vymáhania“posiela dlžníkovi (Žalobcom) viacero výziev na úhradu dlhu, resp. na reštrukturalizáciu úveru. Žalovaný
1/ rovnako štandardne žiada o úhradu dlhu, v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj
v oznámení o začatí výkonu záložného práva. Tvrdenie Žalobcov preto nie je založené na pravde.

Výzva na úhradu dlhu bola obsiahnutá už vo vyššie spomenutom „Oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzvy na zaplatenie“ zo dňa 14.2.2018 adresovanom Žalobcom. Súd odôvodnil vydanie
neodkladného opatrenia tým, že Žalobcom nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného
právavzmysle§151lods.1OZ.Listom„Oznámenieozačatívýkonuzáložnéhopráva“zodňa23.3.2018
Žalovaný riadne oznámil začatie výkonu záložného práva. Totožne ako oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti, aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva Žalovaný 1/ doručoval na adresu
trvalého pobytu Žalobcov teda na adresu nehnuteľnosti, o ktorej Žalobcovia vyhlásili, že predstavuje ich
obydlie. V prípade doručenia Oznámenia o začatí výkonu záložného práva poukazuje na skutočnosť,
že pani M. toto oznámenie prevzala, čo potvrdila svojim podpisom na doručenke. Preto o tejto otázke
pani M. zjavne súd zavádza. Žalovaný 1/ okrem doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva
uskutočnil niekoľko výziev či už elektronickými prostriedkami, telefonicky, ale aj písomne. Žalovaný

1/ pritom vie preukázať, že oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry Žalobcov (teda sa v zmysle
hmotného práva považuje za doručené), ale že si ho Žalobkyňa ešte aj prevzala, nakoľko potvrdila jeho
prevzatie na doručenke. Súd odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia tým, že Žalobcom nebola
doručenávýzvanasprístupnenienehnuteľnostizaúčelomjejznaleckéhoohodnotenia.Žalobcoviatýmto
tvrdením zavádzajú súd, Žalovaný 2/ Žalobcom nad rámec jeho zákonných povinností, riadne doručoval

Výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia zo dňa 24.04.2018, doporučene do
vlastných rúk, na všetky známe adresy, pričom žiadna zo zásielok nebola prevzatá v odbernej lehote.
Nad rámec Žalovaný 2/ informoval Žalobkyňu o termíne obhliadka bola stanovená na deň 16.05.2018.
Toto jej bolo na základe jej vyžiadania doručené aj elektronicky, dňa 09.05.2018. Dražený byt napriek
vedomosti o dražbe a termíne obhliadky nesprístupnila. Žalobcovia aj v tomto prípade vedome súd

zavádzajú. Súd odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia tým, že Žalobcom nebol riadne doručený
znalecký posudok vypracovaný pre účely dobrovoľnej dražby. Žalobcovia opätovne zavádzajú súd, keď
tvrdia, že im znalecký posudok vypracovaný pre účely dražby (ZP č. 115/2018 vypracovaný súdnym
znalcom Ing. Igorom Klačkom) bol „len vhodený do schránky“. Súdu odvolateľ preukazuje, že Žalobcom
doručovali znalecký posudok v zákonom stanovenom predstihu pred dražbou a zákonom ustanoveným

spôsobom doporučene, do vlastných rúk. Súd odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia tým, že
Žalobcom nebolo doručené oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby. Žalobcovia opätovne zavádzajú
súd, Žalobcom oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby riadne doručovali na adresu ich trvalého pobytu,
pričom si toto v úložnej lehote na pošte neprevzali.

5. Skutočnosť, že Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti
Žalobcov dobrovoľnou dražbou ešte sama o sebe nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Výkon záložného práva Žalovaným 1/ je následok dlhodobého neplnenia zmluvných povinností
Žalobcov, okrem iného, hlavne nesplácania splátok v zmysle úverovej zmluvy riadne a včas. Postup
Žalovaného 1/ bol v každom ohľade zákonný a nie je následkom uplatnenia neprijateľných zmluvných

podmienok. Odvolateľ podporne poukázal na Uznesenie KS Prešov, sp. zn. 4Co/96/2016 a Uznesenie
KS BB 13 Co/519/2016, podľa ktorých začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle
záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne
a včas.... Žiaden zákon žalovanému nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného
výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na

nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu
slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné, prípadne v rámci
zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení konkrétnych právnych povinností. Uznesenie je
založené na nesprávnej a neopodstatnenej premise ohrozenia majetkových práv a práva na obydlie
Žalobcov. Žalobcovia tvrdia, že predajom ich nehnuteľnosti dochádza k ohrozeniu obydlia ich rodiny,

opak je však pravdou. Právo na obydlie v prípade dražby nie je ohrozené. Je tomu tak z dôvodu
právnej úpravy inštitútu dobrovoľnej dražby a záložného práva. Vydražiteľ na dražbe štandardne
nadobúda iba vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nájomné zmluvy a vecné bremená napriek prechodu
vlastníckeho práva ostávajú zachované. Analogicky vydražiteľ nadobúda do vlastníctva nehnuteľnosť
obývanú predchádzajúcim vlastníkom (záložcom). Vykonanie dražby ako právna skutočnosť a notárska

zápisnica o jej priebehu nepredstavuje exekučný titul na jej vypratanie. Voči záložcovi, aj z dôvodu
prioritizácie súdneho riešenia súkromnoprávnych sporov podľa § 4 OZ, sa vydražiteľ nemôže dožadovať
vypratania nehnuteľnosti, nakoľko musí dosiahnuť úspech v súdnom konaní o vypratanie nehnuteľnosti.
Z dôvodu procesnej hospodárnosti a obligatórneho prerušenia konania o vypratanie nehnuteľnosti(úspech strany v konaní záleží od výsledku iného konania), kým nebude právoplatne rozhodnuté o
platnosti/neplatnostizáložnejzmluvyadobrovoľnejdražby,vydražiteľaninebudemôcťzískaťexekučný
titul, na základe ktorého by Žalobcov vypratal, pokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté, či došlo k porušeniu

práv Žalobcov výkonom záložného práva alebo nie. V prípade, že by vydražiteľ nerešpektoval úzko
vymedzené podmienky svojpomoci a pokúšal by sa svojpomocne ujať držby nehnuteľnosti Žalobcov,
títo môžu po vykonaní dražby podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
vydražiteľovi vypratať Žalobcov z nehnuteľnosti. Vydanie neodkladného opatrenia by za takých okolností
bolo z dôvodu ochrany obydlia opodstatnené. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv síce kladie

požiadavku, aby bol zásah do práva na obydlie preskúmaný, neuvádza však požiadavku časového
sledu. Ani Ústava SR a ani Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd neupravuje právo na obydlie
tak, že ho treba vykladať, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolností.
Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba bytu je porušením ústavného
práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov
Európskeho súdu pre lˇudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v

zákonnej úprave. Nesleduje legitímny cielˇ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného
práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cielˇa (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 13/2000 zo dnˇa 10. 07. 2001). To, či došlo k neoprávnenému zásahu
do obydlia žalobcu možno vyhodnotiť až po tomto zásahu, t. j. v danom prípade po dobrovoľnej dražbe.
Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cielˇ, ktorým je splnenie uhradzovacej

funkcie záložného práva a keďže dlžníci neboli schopní splniť svoj dlh ani po viac ako roku, nemožno
dražbu považovať za neprimeraný postup záložného veriteľa obzvlášť, ak aj pri súdom nariadenej
prípadnej exekúcií predajom nehnuteľnosti by predajom nehnuteľnosti nastal ten istý následok, teda
strata obydlia Žalobcov. V opačnom prípade by bolo nevyhnutné vyhovieť každému návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia v prípade prípravy dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom má byť obydlie

záložcu. Takýto záver by úplne poprel účel dobrovoľnej dražby v spojení s inštitútom záložného práva
ako prostriedkov zabezpečenia pohľadávky a jej mimosúdneho a časovo aj finančne hospodárneho ale
hlavne zákonného prostriedku vymožiteľnosti práva. Je ustálene judikované, že určenie VŠH predmetu
dražby znaleckým posudkom nezakladá ohrozenie majetkových práv nakoľko relevantná je až cena
dosiahnutá vydražením, poukazujúc na Rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4978/2008, Uznesenie NS ČR

sp.zn. 20 Cdo 1083/2005, Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, a iné rozhodnutia.

6. Vydanie neodkladného opatrenia je nedôvodné z dôvodu absencie proporcionality neodkladného
opatrenia, neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv dotknutých osôb nad nevyhnutnú
mieru. Žalobcami uvedené skutočnosti možno namietať aj v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby iniciovanom podľa § 21 ods. 2 ZoDD bez toho, aby bolo obydlie Žalobcov ohrozené a bez
toho aby bola dotknutá na svojich majetkových právach. Ak by mali Žalobcovia úspech v konaní o
neplatnosť dražby alebo záložnej zmluvy podľa § 21 ZoDD, je výsledkom úprava pomerov k času pred
konaním dražby. Žalobcovia tak môžu účinne brániť svoje práva bez neprimeraných ťažkostí a bez
toho, aby došlo k zhoršeniu ich postavenia, nakoľko určenie neplatnosti dražby ju neoprávňuje len na

finančné zadosťučinenie (tento záver potvrdzuje aj Rozhodnutie SD EÚ Kušionová v. SMART Capital). Z
pohľadu Žalovaného a dražobníka možno dospieť k zákonnému výkonu oprávnení veriteľa bez toho, aby
došlo k ďalšiemu zbytočnému vynaloženiu nákladov v dôsledku upustenia od dražby z dôvodu vydania
neodkladného opatrenia, premlčaniu záložného práva a pohľadávky Žalovaného a k znehodnoteniu
zálohu. Odvolateľ podporne poukázal na Uznesenie KS Prešov, sp. zn. 4Co/96/2016, Uznesenie KS

BB 13 Co/519/2016, Uznesenie KS Prešov, sp. zn. 4Co/96/2016. Ak by pri dobrovoľnej dražbe boli
porušené práva žalobcov, a to ich konkrétne práva, majú možnosť v lehote 3 mesiacov od udelenia
príklepu podať ˇžalobu o neplatnosť dražby. Aj v prípade eventuálneho uplatňovania neprijateľných
zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku zabezpečovaného záväzku, ak by si žalovaný po dražbe
z výťažku ponechal viac než mu patrí, slúži na to iný právny inštitút. Predmetom zálohu je obydlie

žalobcov, cˇo nemôže samo o sebe viestˇ k vyhoveniu žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku
záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti uzavreli záložnú zmluvu, pre ktorú
sa rozhodli samotní žalobcovia ako záložcovia. Nad rámec uvedeného dodáva, že s pani M. nepretržite
komunikovali, práve na ich podnet vyrovnala dlh u správcu, a tak predišla dražbe. Rovnako pani M.
usmerňovali, aby dlh vyrovnala aj u Žalovaného 1/, len aby predišla dražbe bytu a uhradila svoje dlžoby.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť,
že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí
aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobcovia nepreukázali potrebu
bezodkladnejúpravypomerovanivmenejnáročnomrežimekonaniaovydanieneodkladnéhoopatrenia.Súd pri vydaní rozhodnutia navyše nezohľadnil škodu, ktorú spôsobil Žalovanému 1/ v podobe nákladov
upustenej dražby. Nemožno sa preto ani stotožniť so záverom súdu, ktorý prijal v Uznesení, týkajúceho
sa domnelej neexistencie ujmy spôsobenej vydaním Uznesenia, nakoľko v zmysle § 19 ods. 1 písm. b),

resp. písm. h) ZoDD bol dražobník povinný upustiť od vykonania dražby, s ktorou sú spojené náklady
rádovo v tisícoch eur a v prípade zrušenia Uznesenia a opätovného výkonu záložného práva tieto budú
musieť byť znovu vynaložené.

7. Žalobcovia a žalovaný 1 odvolací návrh nepodali, ani sa k odvolaniu žalovaného 2 nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9. Vzhľadom na to, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo napadnuté odvolaním podaným len zo strany
žalovaného 2, žalovaný 1 odvolanie nepodal, pričom na strane žalovaných 1 a 2 nejde o nerozlučné
procesné spoločenstvo, každý z nich koná sám za seba, napadnuté uznesenie sa stalo vo vzťahu k

žalovanému 1 právoplatným a netvorilo predmet odvolacieho prieskumu.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj
celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery

súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a
presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh žalobcov 1 a 2 na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vykonaniu dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov
v 1. a 2. rade, a to bytu č. XX, X. poschodie, vchod X, v bytovom dome č. XXXX, postavenom na
pozemku parc. č. 2976/8, 2976/12, 2976/13 zapísaným na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie B.
v podiele 1/1, ako aj spoločných častí a spoločných zariadení domu súpisné číslo XXXX, postavenom

na parc. č. 2976/8, č. 2976/12 a č. 2976/13 v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 2102/100000 a
pozemkov parč. registra C č. 2976/8 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 189 m2, parc. registra
C č. 2976/12 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 188 m2 a parc. registra C č. 2976/13 -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 185 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne
územie B. v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 2102/100000. Svoj návrh odôvodnili tým, že existujú

dôvody na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, nakoľko výkonom záložného práva
formou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcov. Uviedli, že o
predmetnej dražbe sa dozvedeli až z internetu, pričom zo strany žalovaného v 1. rade im nebola
doručená žiadna výzva na úhradu dlžnej sumy, resp. oznámenie o zosplatnení úveru. Žalobcovia si boli
vedomí omeškania so splácaním úveru, čo riešili prostredníctvom žalovaného v 2. rade a v mesiaci

máj 2018 vyplatili jednorazovo sumu 2.500,- eur, pričom od tohto dátumu úver riadne splácajú, na
základe ktorých skutočností považujú všetky svoje záväzky za vyrovnané. Takisto namietli možnosť
žalovaného v 1. rade zosplatniť celú pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o úvere, nakoľko zmluvné
dojednanie upravujúce mimoriadnu splatnosť nebolo so žalobcami individuálne dojednané, pričomspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov.
Zároveň poznamenali, že zmluvné podmienky obsahujúce dané zmluvné dojednanie nečítali, neboli s
nimi oboznámení a nie sú nimi ani podpísané, sú len pripojené k zmluve. Z uvedených dôvodov považujú

predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.

13. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrhu žalobcov 1 a 2 na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil nimi
požadované neodkladné opatrenie.

14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom

vo veci samej.

15. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

16. Podľa § 151c ods. 3 OZ, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky.

17. Podľa § 151j ods. 1 a 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas

splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
aleboosobitnýzákonneustanovujeinak(1).Akpohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomniejeriadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,

keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná (2).

18. Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto

registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

19. Podľa § 151m ods. 1 veta prvá OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného

práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.

20. V prvom rade je potrebné jednoznačne a dôsledne rozlíšiť právne postavenie žalovaného 1 a

žalovaného 2, keď žalovaný 1 je veriteľom zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy uzavretej medzi ním
a žalobcami 1 a 2 ako dlžníkmi, a žalovaný 2 je dražobníkom na základe zmluvného vzťahu so
žalovaným 1. Žalovaný 2 nie je účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1. Preto
ani žalovaný 2 nemôže namietať a účinne sa brániť voči skutkovým tvrdeniam, ktoré sa ho nijakonedotýkajú, a teda nemôže namietať splnenie či nesplnenie podmienok pre predčasné zosplatnenie
poskytnutého úveru. Žalovaný 2 môže účinne skutkovo namietať len skutočnosti týkajúce sa procesu
dobrovoľnej dražby, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu žalovaného 1. Vzhľadom na to, že žalovaný

1 odvolanie nepodal (a ani sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného 2), teda nijako sa účinne nebránil
voči dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia voči nemu, nie je dôvodné v odvolacom konaní
preskúmavať skutkové tvrdenia týkajúce sa výlučne zmluvného vzťahu medzi žalobcami 1 a 2 a
žalovaným 1. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia pritom vychádzalo predovšetkým zo
spornosti platného zosplatnenia poskytnutého úveru a z tohto hľadiska sa nijako nedotýkalo žalovaného

2 ako dražobníka.

21. Zároveň je tiež potrebné konštatovať, že pomerne rozsiahle odvolanie žalovaného 2 nekorešponduje
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď odvolateľ vo svojom odvolaní uvádza, že súd
odôvodnil vydanie neodkladného opatrenia tým, že žalobcom nebolo doručené oznámenie o začatí
výkonu záložného práva v zmysle § 151l ods. 1 OZ, tiež odôvodnil vydanie neodkladného opatrenia

tým, že žalobcom nebola doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej znaleckého
ohodnotenia, že žalobcom nebol riadne doručený znalecký posudok vypracovaný pre účely dobrovoľnej
dražby a ani im nebolo doručené oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby, pričom žiadne takéto dôvody
nariadenia neodkladného opatrenia sa v preskúmavanom rozhodnutí nenachádzajú.

22. Žalobcami navrhované neodkladné opatrenie sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi stranami
tak, aby realizáciou výkonu záložného práva žalovaným 1 prostredníctvom žalovaného 2, nedošlo
k pozbaveniu žalobcov 1 a 2 ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predstavujúcim ich obydlie.
Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to
osvedčenie skutočností o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, odvolací súd

má za to, že žalobcovia spochybňujú zosplatnenie poskytnutého úveru, namietajú, že nebol dodržaný
postup podľa § 53 ods. 9 OZ, keď neboli zo strany žalovaného 1 kvalifikovane vyzvaní a ani im nebolo
doručené oznámenie o zosplatnení úveru, pričom žalobcovia poukázali aj na neprijateľnosť zmluvnej
podmienky upravujúcej mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko podľa nich daná zmluvná podmienka
nebola s nimi individuálne dojednaná, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcov 1 a 2 možno v
tomto štádiu konania uzavrieť, že obrana žalobcov 1 a 2 nie je očividne vylúčená a bezzákladná, a to
najmä pokiaľ ide o skutočnosť, či došlo k predčasnej splatnosti poskytnutého úveru a žalovaný 1 ako
veriteľ je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, a preto prvý zo základných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

23. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je nadväzne na to daná potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise bolo totiž preukázané,
že pre uspokojenie pohľadávky žalovaného 1, poveril tento žalovaného 2 realizáciou dobrovoľnej

dražby, pričom podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe táto sa mala uskutočniť dňa 12.09.2018. Z
toho je nesporné, že žalovaný 1 prostredníctvom žalovaného 2 ako spoločnosti, ktorá sa zaoberá
organizáciou dobrovoľných dražieb, vykonávajú úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1 a 2 formou dobrovoľnej dražby. V prípade dobrovoľnej
dražby prechádza udelením príklepu vlastnícke právo k predmetu dražby (po uhradení ceny dosiahnutej

vydražením v stanovenej lehote) na vydražiteľa (§ 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbáchvzneníneskoršíchpredpisov),čovprípade,akprávožalovaného1,ktoréhozákladjevzmluve
o úvere uzavretej medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným 1 nie je dané, by predstavovalo neoprávnený a
závažný zásah do ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj do ich práva na obydlie
i do ich súkromného a rodinného života.

24. Aby k takému neoprávnenému zásahu, nedošlo, je potrebné až do súdom právoplatného vyriešenia
sporných otázok medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným 1, tomuto zamedziť jedinou prípustnou formou, a
to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovaným 1 a 2 uložené, aby sa zdržali úkonov
smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1 a 2 tak, ako o tom

správne rozhodol súd prvej inštancie.

25. Zároveň má odvolací súd za to, že nakoľko v danom prípade bol návrh na neodkladné opatrenie
podaný pred podaním žaloby vo veci samej, možno ním uložiť povinnosť aj žalovanému 2, ktorý bolžalovaným 1 poverený realizáciou dobrovoľnej dražby v prospech žalovaného 1. Súd poukazuje na
to, že nárok žalobcov vo veci samej pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nemusí byť
nepochybne preukázaný, avšak musí byť aspoň osvedčený, čo je v danom prípade splnené. Vzhľadom

na to, aby do odstránenia spornosti rozhodnutím súdu vo veci samej nedošlo k odňatiu vlastníckeho
práva žalobcov 1 a 2 k nehnuteľnostiam, ktoré sú zálohom, javí sa tiež odôvodnená potreba neodkladnej
úpravy pomerov sporových strán tak, aby došlo k dočasnej stabilizácii pomerov, čím sa umožní ničím
nerušené judikovanie súdu vo veci samej, aby súd mohol viesť súdne konanie v právne stabilnej situácii,
bez toho, aby sa musel zaoberať pasívnou legitimáciou v konaní a jej prípadnými zmenami, tiež aby

nedošlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Je preto žiaduce, aby vo vlastníckych
vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam v priebehu konania nevznikali zmeny, čo chráni aj prípadných
vydražiteľov.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené kumulatívne stanovené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako o tom rozhodol v napadnutom uznesení súd

prvej inštancie, preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

27. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1

CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP), o
trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj
odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo §
336 ods.3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).