Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/208/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204019
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217204019.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. P. P., nar. XX.XX.XXXX, 2. N. P.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XX, XXX XX W., proti žalovaným: 1. Vlastníci bytov a nebytových
priestorovbytovéhodomusosídlomW.XX,blokT.,XXX,XXXXXW.,zast.správcom:SPRAVBYT,s.r.o.,
Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, 2. VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., Brnenská 80,

040 11 Košice, IČO: 44 166 591, zast. Advokátska kancelária Krutek & Kuruczová, Hlavná 11, Trnava,
o zdržanie sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, o zrušenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.
k. 3C/21/2017-198 zo dňa 24.09.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného v 2. rade na zrušenie
neodkladného opatrenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 325 ods. 1; 334
Civilného sporového poriadku.

3. Konštatoval, že neodpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Preto návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. V odvolaní
uviedol, že práve dobrovoľnosť, teda možnosť rozhodnúť sa, či uzatvorím zmluvu na základe ktorej sa
následne môže uskutočniť dobrovoľná dražba, je rozlišovacím znakom dobrovoľnej dražby a zásadne

ju odlišuje od iných (nútených) procesných postupov vykonávaných na základe úradných rozhodnutí.
Tento výkon rozhodnutia nie je závislý od vôle a konania dlžníka, ale v prípade dobrovoľných dražieb
je nevyhnutná súčinnosť vlastníka nehnuteľnosti pri dobrovoľnej dražbe, ktorý pri podpise zmluvy musí
vyjadriť súhlas s možnou dobrovoľnou dražbou a bez prejavu vôle (súhlasu) vlastníka predmetu dražby
nie je možné mu dobrovoľnú dražbu nanútiť. Táto dobrovoľnosť nie je potlačená ani v prípade, ak
je dobrovoľná dražba vykonávaná záložným veriteľom. Inštitút dobrovoľnej dražby je zakotvený do

slovenského právneho poriadku zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia
uhradili iba nedoplatky súvisiace s užívaním bytu, pričom náklady dražby neuhradili. Žalovaný v 2. rade
predložil súdu prvej inštancie Dodací list č. XXXXXXXX - náklady dražby, podľa ktorého náklady dražby
činili 3.471,71 eur. Náklady dražby spoločne s nedoplatkami za užívanie bytu spôsobujú nedoplatok
vo výške 6.660,13 eur. Po odpočítaní sumy 3.744,03 eur, ktorú vložili žalobcovia v prospech účtu
žalovaného v rade 2. pred konaním dobrovoľnej dražby, dlžná pohľadávka žalobcov naďalej existovala

vo výške 2.916,10 eur. Súd prvej inštancie dostatočne nepreskúmal skutkový stav, predovšetkým
dostatočne nezobral do úvahy ustanovenie § 19 ods. 1 ZDD, na základe ktorého je zrejmé, žedlh žalobcov ku dňu 31.12.2016 naďalej existoval vo výške 2.916,10 eur. Úhradou dlžnej sumy na
základe Prehľadu úhrad sa žalobcovia mylne domnievajú, že ich dlh voči žalovaným bol uhradený.
Povinnosť uhradiť dlžnú pohľadávku s príslušenstvom vrátane nákladov dražby stanovuje samotný

ZDD a žalobcovia objektívne nemohli predpokladať, že žalovaný v 2. rade od konania dobrovoľnej
dražby upustí uhradením istiny dlžnej pohľadávky a príslušenstva dlžnej pohľadávky. Žalobcovia sa
mohli o výške svojho dlhu informovať akýmkoľvek spôsobom aj u žalovaného v 2. rade, pričom nie
je vylúčená skutočnosť, že by sa od konania dobrovoľnej dražby upustilo úhradou celkového dlhu
žalobcov, nie iba jeho istiny a príslušenstva. Podľa ust. § 3 ods. 6 ZDD dražiť nemožno nehnuteľné

veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia
o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. Náklady dražby spoločne s nedoplatkami
za užívanie bytu spôsobujú nedoplatok vo výške 6.660,13 eur, pričom samotný ZDD ako lex specialis
neustanovuje žiaden limit pre to, čo by bolo možné považovať za hrubý nepomer. Z dôvodu, že
zákonodarca pripustil výkon dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti už od výšky pohľadávky presahujúcej
2.000,- eur je zrejmé, že zákonodarca predpokladal vymáhanie pohľadávok aj v nižšej sume, teda nejde

o hrubý nepomer. V uvedenom prípade súd prvej inštancie nevzal na zreteľ ani tú skutočnosť, že suma
dosiahnutá dobrovoľnou dražbou by bola žalobcom vyplatená a títo by tak mali možnosť zaobstarať
si bývanie zodpovedajúce ich možnostiam. Právo na obydlie a právo na rodinný život je realizované
predovšetkým v domoch a bytoch, kde ich nositelia majú len užívacie práva, tzn. majú postavenie
nájomcov. Žalobcovia preto majú možnosť realizovať im patriace práva na obydlie a rodinný život aj

iným spôsobom, než je vlastníctvo nehnuteľnosti. Aj obydlie a rodinný život vytvorený v prenajatej
nehnuteľnosti je plnohodnotným obydlím a rodinným životom, ktorý v niektorých aspektoch predčí aj
vlastníctvo nehnuteľnosti.

5. Na základe hore uvedeného žalovaný v 2. rade žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie

Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/21/2017 - 198 zo dňa 24.09.2018 a zrušil neodkladné opatrenie zo
dňa 21.11.2017, sp. zn. 21Co/160/2017 v zmysle § 344 CSP.

6. Žalobcovia ani žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334
Civilného sporového poriadku).

9. V prejednávanom prípade podal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaný v 2. rade. Súd v

zmyslecitovanéhoustanoveniamôženanávrhzrušiťneodkladnéopatrenie,akodpadlidôvody,prektoré
bolo nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje toho, kto sa zrušenia
neodkladného opatrenia domáha. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie nezistil, aby došlo
k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo pôvodne neodkladné opatrenie nariadené. Tvrdenie odvolateľa
smerujú k hodnoteniu pôvodných dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, v tomto

konaní nie je možné vziať do úvahy, ak nedošlo k ich odpadnutiu. Nič sa totiž nezmenilo na dôvodoch
(čo odvolateľ nepreukázal), ktoré viedli k vydaniu pôvodného neodkladného opatrenia. Iba nesúhlas
odvolateľa s pôvodným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove nemôže byť dôvodom, na vyhovenie
jeho návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

10. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa
06.06.2017 domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnili tým, že ako dlžníci nesplnili
riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku, ktorá vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným
vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Svoj dlh sa snažili v rámci svojich možností uhradiť v
splátkach, čo im však nebolo odsúhlasené zo strany dražobníka. Dňa 06.06.2017 vložili žalobcovia na

účet žalovaného v 1. rade sumu 3.744,03 eur, na základe čoho mali žalobcovia za to, že pominuli dôvody
na realizáciu dobrovoľnej dražby. Žalobcovia tiež považovali výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby za protiústavný a žiadali vydať neodkladné opatrenie, ktorým sa malo uložiť žalovanému v 1. radezdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby bytu č. XX na ul. W. XXX v W..

11. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.06.2017, č. k. 3C 21/2017-46 bolo vydané
neodkladné opatrenie, na základe ktorého bola uložená povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa
výkonu záložného práva, predmetom ktorého je nehnuteľnosť: byt č. XX na prízemí bytového domu,
obytný blok D7 na ul. W., súpisné číslo XXX, vchod XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
nachádzajúci sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/XX o výmere 1192m2,

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, katastrálne územie W., obec
W., okres W. a povinnosť žalovanému v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov: bytu č. XX na prízemí bytového domu, obytný
blok D7 na ul. W., súpisné číslo XXX, vchod XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa
na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/XX o výmere 1192m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, katastrálne územie W., obec W., okres W..

12. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2017, č. k. 21Co/160/2017-156 bolo zmenené
rozhodnutie Okresného súdu v Bardejove, č. k. 3C 21/2017-46 tak, že nariadeným neodkladným

opatrením bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, predmetom
ktorého je nehnuteľnosť byt č. XX. na prízemí bytového domu, obytný blok D7 na ul. W., súpisné
číslo XXX, vchod XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra C
evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/XX o výmere 1192m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky

podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, katastrálne územie W., obec W., a ktorý bol začatý pre vymáhanie
nároku žalovaného v 1. rade na zaplatenie 3.727,03 eur ako dlhu žalobcov ku dňu 31.12.2016 za
nedoplatky za náklady spojené s užívaním bytu č. XX na ul. W. XXX v W. a žalovanému v 2. rade
uložená povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcov: bytu č. XX na prízemí bytového domu, obytný blok D7 na ul. W., súpisné číslo XXX,

vchod XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape č. XXXX/XX o výmere 1192m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku:
XXXX/XXXXXX, katastrálne územie W., obec W., ktorá sa uskutočňuje v rámci výkonu záložného práva
žalovaného v 1. rade pre vymáhanie jeho nároku na zaplatenie 3.727,03 eur ako dlhu žalobcov ku dňu

31.12.2016 za nedoplatky za náklady spojené s užívaním bytu č. XX. na ul. W. XXX v W..

13. Dňa 24.08.2018 doručil žalovaný v 2. rade súdu prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je uvedená suma
vo výroku rozhodnutia, ktorá nekorešponduje s reálnou dlžnou sumou žalobcov. Z prehľadu úhrad

ku dňu 31.12.2017 zo dňa 23.01.2018 vyplýva, že časť dlžnej pohľadávky žalobcov za užívanie
bytu ku dňu 31.12.2016 predstavovala sumu 3.188,42 eur. Žalobcovia dňa 06.06.2017 vložili na
účet žalovaného v 2. rade sumu 3.744,03 eur, avšak krajský súd mylne konštatoval skutočnosť,
že žalobcovia uspokojili pohľadávku záložného veriteľa a tým odpadol dôvod realizácie záložného
práva. Prvá dobrovoľná dražba, ktorá sa konala dňa 06.06.2017, bola neúspešná, nakoľko nebolo

uskutočnené podanie záujemcami o predmet dražby ani vo výške najnižšieho podania. Opakovaná
dobrovoľná dražba oznámená na deň 11.07.2017 sa neuskutočnila z dôvodu vydania uznesenia
Okresného súdu Bardejov, podľa ktorého sa mal žalovaný v rade 2. zdržať výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia uhradili iba nedoplatky súvisiace s užívaním bytu, pričom náklady
dražby žalobcovia neuhradili. Podľa Dodacieho listu č. XXXXXXXX náklady dražby činili 3.471,71 eur.

Náklady dražby spoločne s nedoplatkami za užívanie bytu spôsobujú nedoplatok vo výške 6.660,13 eur.
Po odpočítaní sumy 3.744,03 eur, ktorú vložili žalobcovia v prospech účtu žalovaného v 2. rade pred
konaním dobrovoľnej dražby je nesporné, že dlžná pohľadávka žalobcov naďalej existovala vo výške
2.916,10 eur. Úhradou dlžnej sumy na základe Prehľadu úhrad sa žalobcovia mylne domnievajú, že
ich dlh voči žalovaným bol uhradený. Povinnosť uhradiť dlžnú pohľadávku s príslušenstvom vrátane

nákladov dražby stanovuje samotný ZDD a žalobcovia objektívne nemohli predpokladať, že žalovaný v
2. rade od konania dobrovoľnej dražby upustí uhradením istiny dlžnej pohľadávky a príslušenstva dlžnej
pohľadávky. Žalobcovia sa mohli o výške svojho dlhu informovať akýmkoľvek spôsobom aj u žalovaného
v rade 2, pričom nie je vylúčená skutočnosť, že by sa od konania dobrovoľnej dražby upustilo úhradoucelkového dlhu žalobcov, nie iba jeho istiny a príslušenstva. Akceptovaním stavu, ktorý deklaroval
krajský súd v uznesení, a ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie by bola existencia dražobných
spoločností úplne bezpredmetná, nakoľko by si nemohli riadne a zákonne uplatňovať svoje účelne

vynaložené náklady v prospech dlžníka napriek tomu, že toto právo im dáva ZDD. ZDD vyslovene určuje
povinnosť uhradiť pohľadávku s príslušenstvom aj s nákladmi dražby, nakoľko dražobné spoločnosti
uskutočňujú dobrovoľné dražby nehnuteľností v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Z uskutočnenia
niektorých dobrovoľných dražieb oprávnené náklady vzniknú a dražobník má nárok na ich úhradu.

14. Na základe uvedeného žalovaný v 2. rade žiadal, aby odvolací súd vydané neodkladné opatrenie
zo dňa 21.11.2017 v plnom rozsahu zrušil.

15. Súd prvej inštancie návrh žalovaného v 2. rade na zrušenie neodkladného opatrenia napadnutým
uznesením zamietol.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd
správne zistil skutkový stav v prejednávanej veci a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny
záver. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene v týchto skutkových zisteniach. Odvolací
súd preto v celom rozsahu poukazuje na zdôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom a len na
doplnenie konštatuje:

17. Súd zruší neodkladné opatrenie na návrh v tom prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené. Táto úprava zahŕňa predovšetkým tie prípady, keď došlo k zmene pomerov, čo má za
následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Účelom zrušenia neodkladného opatrenia
je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím

súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.

18. Jednou zo zákonných podmienok zrušenia neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre
ktoré bolo nariadené [§ 334 CSP]. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých
pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie.

Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú
prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť a aby bolo
tak takému návrhu aj vyhovené.

19. Odvolací súd poukazuje na uznesenie ÚS SR z 03.08.2017, sp. zn. II. ÚS 491/2017, podľa

ktorého: „Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže
preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ako to požadoval sťažovateľ,
ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom
návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré
zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov vrátane situácie, keď v priebehu konania

nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne
osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená“.
(uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 491/2017).

20. Z uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 3C 21/2017-46 zo dňa 30.06.2017 vyplýva, že súd vyhovel

návrhužalobcovnavydanieneodkladnéhoopatrenia.Rozhodnutieodôvodniltým,žeinštitútdobrovoľnej
dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci.
Tiež poukázal na ústavný princíp primeranosti v tom smere, že výkon záložného práva nie je vhodné
uskutočniť, ak je pohľadávka veriteľa v hrubom nepomere s hodnotou zálohu. Hodnota bytu predstavuje
sumu minimálne 53.800,- eur a výška pohľadávky je 3.188,42 eur, ktorá bola v deň konania dražby

uhradená v plnom rozsahu. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol na to, že žalobcovia prejavili snahu
uspokojiť záložného veriteľa a svoj dlh chceli splácať splátkami v rámci svojich možností. Uvedené
rozhodnutie bolo preskúmavané v dôsledku odvolania Krajským súdom v Prešove v konaní sp. zn.
21Co/160/2017-156 so záverom, že bolo zmenené iba čo do konkretizácie vymáhaného nároku sumou
3.727,03 eur tvoriaceho nedoplatku za náklady spojené s užívaním bytu č. XX na ul. W. XXX v W..

21. Vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby a výškou pohľadávky, na
ktorú poukazuje žalovaný v 2. rade, odvolací súd okrem iného uvádza, že prípadný výkon záložného
práva založených nehnuteľností by bol v tomto prípade v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Dražbanehnuteľností dlžníka má mať povahu prostriedku ultima ratio, t.j. posledného možného prostriedku, keď
už zlyhali všetky ostatné možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. V prejednávanom prípade je však
treba vychádzať z toho, že neodkladné opatrenie sa týka pohľadávky žalobcov voči žalovanému v 1.

rade.

22. Tak ako je to vyššie konštatované, neodkladné opatrenie súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo vydané. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci
neodpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie vydané. Vzhľadom na závažnosť právnych

následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že zasahuje
podstatným spôsobom do práv druhého subjektu, v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
nazrušenieneodkladnéhoopatrenia,atosprihliadnutímnavšetkyokolnosti.Odvolacísúdzároveňdáva
odvolateľovi do pozornosti, že jeho nesúhlas s rozhodnutiami či už prvoinštančného alebo odvolacieho
súdu, ktoré sa stali právoplatnými, nie je možné vziať do úvahy pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia.

23. Odvolateľ v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadnu takú relevantnú okolnosť,
ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie vydaného neodkladného opatrenia. Aj keď žalovaný v 2.
rade argumentoval tým, že žalobcovia sú naďalej povinní uhradiť náklady dobrovoľnej dražby, a preto
neodpadol dôvod na výkon dobrovoľnej dražby, odvolací súd konštatuje, že s uvedenou otázkou sa

vysporiadal odvolací Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 21Co/160/2017-156 zo dňa
21.11.2017, ktorý vyslovil, že náklady spojené s vykonaním dražby, ktoré žalobcovia neuhradili, už nie
sú zabezpečené záložným právom, preto ak dlh žalobcov predstavujú len náklady spojené s vykonaním
dražby, na ich vymoženie nie je možné vykonať dražbu. Pritom v konaní o predmetnom odvolaní proti
uzneseniu č. k. 3C/21/2017-198 uvedené nie je možné inak vyhodnocovať.

24. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. V prejednávanom prípade nebolo zistené, aby súdom prvej
inštancie v napadnutom uznesení došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolací súd napadnuté uznesenie za vecne správne a
preto ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).