Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/456/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712218532
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712218532.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne D. G., P. XX, zast.
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, o náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce 5C/268/2012 -268 z 3. apríla 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu žalobkyne zamietol a II. náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

2. Žalobkyňa žalobou z 12.11.2012 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej
3.500,- eur, ako náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom a náhrady
trovy konania.

3. Súd zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 25.08.2010 (č. l. 250 a nasl. )
zistil, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody adresovala Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ul. Chlumeckého č.
2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava 212. Z podacieho lístka ( č. l. 254) zistil, že táto žiadosť bola
odoslaná poštou uvedenému orgánu doporučene 26.8.2010 na Pošte Košice pod podacím číslom
XXXXXXXX. Právne svoj nárok žalobkyňa oprela o § 27 zák. č. 514/2003 Z. z. Z vyjadrenia Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212 ( č. l. 255) zo
14.9.2011 zistil, že tento úrad žiadosti žalobkyne nevyhovel a poprel, aby Katastrálny úrad Košice, resp.
Správa katastra Michalovce boli v konaní N. - XX/XXXX, N. XX/XXXX, S.. N. X/XXXX nečinní. Žiadosti
žalobkyne v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nevyhovel. Ďalej konštatoval,
že žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zást. mu doručila žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom 12.11.2012, ktorá je datovaná dňom 9.11.2012, že aj v
tejto žalobe je ako žalovaný označený Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ul. Chlumeckého č.
2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava 212. Poukázal na to, že žalobkyňa právne svoju žalobu oprela o
§ 27 zák. č. 514/2003 Z. z. s poukazom na rozhodnutie katastrálneho úradu zo dňa 6.4.2009 o oprave
chýb v katastrálnom operáte. Poukázal na to, že toto konanie nemalo vôbec začať, pretože neboli

splnené hmotnoprávne podmienky pre jeho začatie, teda konanie správy katastra od samého začatia
konania aj po zrušení jej rozhodnutia Katastrálnym úradom Košice zo dňa 31.05.2005 bolo konaním bez
právneho dôvodu. Konštatoval, že rozsudkom 5C/268/2012-177 z 3.6.2014 žalobu žalobkyne zamietol,
že svoje rozhodnutie oprel o § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. s tým, že žaloba
žalobkyne odo dňa jej doručenia na súd 12.11.2012 smeruje len proti Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR Bratislava, ktorému ale zákonodarca nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu, že zodpovedným
subjektom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je výlučne len štát - Slovenská republika a nie označený žalovaný.
Za štát koná v tej - ktorej konkrétnej veci ten štátny orgán, ktorého opätovne určuje zákon č. 514/2003
Z.z. Proti štátu sa však žalobkyňa náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v čase rozhodnutia
nedomáhala. Tieto rozhodujúce právne skutočnosti mali za následok zamietnutie žaloby žalobkyne
vzhľadom k tomu, že v spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je pasívne
vecne legitimovaná Slovenská republika, zastúpená príslušným orgánom. Z rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach 2Co/804/2014-197 z 11.2.2016 mu vyplynulo, že cit. rozhodnutie 5C/268/2012-177
z 3.6.2014 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie, a to v dôsledku tej
skutočnosti, že podľa názoru odvolacieho súdu v uvedenom konaní bola zo strany súdu odňatá žalobkyni
možnosť konať pred súdom. Zamietajúcim dôvodom pre ktorý bol nárok žalobkyne zamietnutý sa
odvolací súd nezaoberal. Z odvolania žalobkyne proti rozsudku 5C/268/2012 z 3.6.2014, ktoré žalobkyňa
doručila súdu 7.7.2014 (č. l. 184 -187) mu vyplynulo, že táto na str. 187 uvádza, že odstraňuje zrejmú
nesprávnosť v označení žalovaného, a to tak, že jeho správne označenie je Slovenská republika, v
mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ulica Chlumeckého č. 2,
P. O. Box 57, 820 12 Bratislava. Súd, vychádzajúc z § 3 ods. 1 , § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, §
19 ods. 1, 2, 3 a § 27, zákona č. 514/2003 Z.z. , § 61 a § 135 ods. 1 C.s.p., urobil záver, že pasívna
legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva, že k pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej, vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Poukázal na to, že riadne označenie štátu
ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania, že štát je ako
účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude
za štát konať. Zdôraznil, že pasívne legitimovaným subjektom voči ktorému je uplatňovaný nárok na
náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zák.
č. 514/2003 Z. z. len štát. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za nepochybné, že žalobkyňa
svoj návrh, svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z.z. dňa 25.08.2010 adresovala Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ul. Chlumeckého č. 2, P.
O. Box 57, 820 12 Bratislava 212. Obdobne žalobkyňa aj svojou žalobou podanou na súd 12.11.2012
sa domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení zmien a doplnkov, keď základom náhrady škody bol uvedený nesprávny
úradný postup Správy katastra Michalovce. Poukázal na to, že žaloba od samého začiatku bezo zmien
smerovala len proti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava, ktorému ale zákonodarca
nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu v takomto konaní, že zodpovedným subjektom podľa zákona č.
514/2003 Z. z. je výlučne len štát - Slovenská republika a nie pôvodne označený žalovaný. Za štát
koná v tej ktorej konkrétnej veci len štátny orgán, ktorého opätovne určuje zákon č. 514/2003 Z.z. Proti
štátu sa žalobkyňa podanou žalobou o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. ani nedomáhala.
Čo sa týka podania žalobkyne, ktoré je obsiahnuté v jej odvolaní voči rozsudku 5C 268/2012-177,
ktorý bol vyhlásený 3.6.2014, uviedol, že v rámci odvolania zo 07.07.2014, ktoré podanie označila
žalobkyňa ako odstránenie zrejmej nesprávnosti v označení žalovaného, a to tak, že jeho správne
označenie je Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, ulica Chlumeckého č. 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava , sa podľa jeho názoru nemôže
jednať o odstránenie zrejmej nesprávnosti, pretože zákonodarca v § 1 písm. a) a v § 3 ods. 1 priznáva
štátu zodpovednosť na náhradu škody podľa podmienok upravených zákonom č. 514/2003 Z.z., teda
štát v uvedenom konaní je samostatným subjektom. Poukázal aj na to, že taktiež Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR Bratislava je samostatným subjektom podľa § 16a zák. č. 162/1995 Z.z.
Urobil záver, že podanie žalobkyne ako je vyššie označené, teda že odstraňuje zrejmú nesprávnosť v
označení žalovaného , nemôže byť pre súd prijateľné, nakoľko sa jedná o dva samostatné subjekty,
ktoré majú spôsobilosť byť účastníkom konania. Zdôraznil, že v takomto prípade sa nemôže jednať
o opravu označenia žalovaného, ktoré označenie je možné odstrániť doplnením alebo opravou, že
správne dňa 4.7.2014, kedy bol účinný ešte Občiansky súdny poriadok sa mala žalobkyňa domáhať
zámeny účastníkov konania. Konštatoval, že v súčasnosti po účinnosti Civilného sporového poriadku
mohla žalobkyňa jedine žiadať o vstup ďalšieho účastníka do konania, k čomu však zo strany žalobkyne
nedošlo. Vzhľadom k tomu žalobu zamietol aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného

žalovaného. Vzhľadom k vznesenej premlčacej námietke zo strany žalovaného , sa zaoberal aj touto
jeho obranou. Dôvodil, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach č. N. X/XXXX/Ma-XX zo 6.4.2009
nadobudlo právoplatnosť 26.10.2009, pričom žalobkyni bolo toto rozhodnutie doručené 23.4.2009, že
žaloba žalobkyne bola spísaná 9.11.2012 a Okresnému súdu Michalovce bola doručená 12.11.2012, že
trojročná premlčacia lehota tejto začala plynúť 24.4.2009 a uplynula 24.10.2012 ( § 19 ods. 3 zák. č.
514/2003 Z.z. - so započítaním šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku žalobkyne ).
Urobil záver, že žalobkyňa si svoj nárok na súde uplatnila evidentne po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán, nakoľko
úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a neúspešnej žalobkyni
náhrada trov nepatrí.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu uvedeného v §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhla rozsudok zmeniť , žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

5. V odvolaní o.i., považovala názory súdu za nesprávne. Poukázala na to, že vo svojom odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie z 3.6.2014, ktoré podala 4.7.2014, opravila zrejmú nesprávnosť
v označení žalovaného a uviedla správne označenie žalovaného - žalovanej Slovenskej republiky po
odstránení tejto nesprávnosti, že už vo svojom odvolaní zo 4.7.2014 poukázala na to, že skutočnosť,
že pri vyhotovovaní žaloby došlo k zrejmej nesprávnosti, teda chybe v písaní, vyplýva z obsahu žaloby,
v ktorej došlo v dôsledku chyby pri vyhotovovaní žaloby k vymazaniu tej časti označovania žalovaného
(žalovanej), ktorá obsahovala text „Slovenská republika v mene ktorej koná". Uviedla, že v predmetnej
veci súd nariadil pojednávanie na deň 3.6.2014, že v žalobe poukázala na skutočnosť, že ústredný
orgán štátnej správy v oblasti pôsobnosti ktorého škoda vznikla koná v mene štátu vo veci náhrady
škody. Opätovne poukazuje na skutočnost', že chyby v písaní, či iné zrejmé nesprávnosti sú v práve
predpokladaným prípadom momentálneho zlyhania vyhotovovateľa a písomnosti, práve so. zreteľom
na skutočnosť, že takéto zlyhania sú síce nežiaducim ale viac-menej pravidelným sprievodným javom
každej ľudskej činnosti, že zákonodarca prakticky v každom procesnom, ale aj hmotnoprávnorn predpise
zaviedol ustanovenia vyjadrujúce vzťah týchto nesprávnosti k obsahu právnych úkonov, či rozhodnutí
orgánov verejnej moci. Zdôraznila, že tak ako Občiansky súdny poriadok v § 164 umožňoval súdu
kedykoľvek opraviť' chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti a rovnaké ustanovenie
obsahuje vo svojom ust. § 224 Civilného sporového poriadku. Mala za zrejmé, že zákonodarca
predpokladá možnosť' opísaných prejavov náhleho zlyhania, aj na strane súdu, pričom opravu zrejmých
nesprávnosti neobmedzuje nijakým vecným rozsahom, napr. tým, ak súd nesprávne označí účastníkov
konania, resp. strany sporu, že zákon neobmedzuje súd v tom, či ak označí namiesto strany sporu inú
osobu, ktorá tiež reálne existuje je možné alebo nie je možné takúto nesprávnosť opraviť zákonom
predpísaným spôsobom. Rovnako ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne stanovuje, že
právny úkon, nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. V tejto
súvislosti poukázala , o. i. na podanie žalovanej strany sporu, ktoré jej bolo doručené 10.3.2017, kde
ako strana sporu, ktorá toto podania súdu predkladá je uvedené "SR - Úrad geodézie, kartografie
a katastra SR, Chlumeckého č. 2, 820 12 Bratislava 212". Táto strana sporu bola zastúpená JUDr.
Jánom Benkom splnomocnencom. Samotné označenie žalovanej strany sporu v tomto konaní ňou
samotnou vypovedá o tom, že v konaní vystupovala na strane žalovanej Slovenská republika. Z obsahu
žaloby z ktorej vyplýva, že žalobkyňa priamo poukázala na ustanovenie, ktoré definuje orgán, ktorý
koná v mene štátu mala za nesporné, že nemala v úmysle označiť' ako žalovaného orgán, ktorý
koná v mene štátu, ako žalovaného. Z uvedených dôvodov nepovažovala právny názor súdu, ktorý
neakceptoval opravu zrejmej nesprávnosti v označení žalovanej strany sporu za správny právny názor
a preto zamietnutie žaloby z tohto dôvodu nemôže považovať za vecne správne rozhodnutie súdu.
K dôvodu pre ktorý súd zamietol žalobu žalobkyne - vznesenej námietke premlčania a akceptovanie
jej dôvodnosti súdom, pokiaľ súd skonštatoval, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach N.
X/.XXXX/Ma-Xl zo 6. 4. 2009 nadobudlo právoplatnosť 26.10.2009, pričom jej bolo toto rozhodnutie
doručené 23.4.2009, že žaloba bola súdu doručená 12.ll.2012, pričom trojročná premlčacia doba jej
začala plynúť 24.4.2009 a uplynula 24.10.2012 so započítaním šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovanie nároku , že si svoj nárok "uplatnila evidentne po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty",
uviedla, že ani tento názor súdu nemožno považovať za správny. Vytýkala súdu, že predovšetkým ušlo
jeho pozornosti, že si uplatňovala svoj nárok na náhradu škody, nie z dôvodu nezákonného rozhodnutia
Správy katastra Michalovce, ale v dôsledku jej nesprávneho úradného postupu, že táto skutočnosť

nesporne vyplýva tak zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.8.2010,
ako aj zo žaloby. Poukázala na to, že bez ohľadu na uvedené, nie je zrejmé akými úvahami súd
ustálil, že od 24.4.2009 začala plynúť premlčacia doba pre uplatnenie práva na náhradu škody na jej
strane. Mala za zrejmé aj zo samotného obsahu napadnutého rozsudku, že rozhodnutie Katastrálneho
úradu v Košiciach zo 6.4.2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Správy katastra Michalovce z 29. 9.
2008, nadobudlo právoplatnosť 26.10.2009, že konanie, ktoré začalo Správou katastra Michalovce dňa
15.ll.2001 nemohlo skončiť pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, že žiadala priznať náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Správy katastra Michalovce, ktorý spočíval v neprimeranej
dĺžke konania, ktoré, ako vyplynulo z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach, vôbec nemalo začať,
a ktoré spočívalo aj v tom, že Správa katastra Michalovce ani po tom, čo bolo jej rozhodnutie rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Košiciach zrušené, nezrušila plombu vyznačenú na liste vlastníctva, na ktorom
boli vedené nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Ako vyplýva zo žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, ale aj zo žaloby, vytýkala žalovanej strane zodpovednosť za nesprávny úradný postup, zahŕňajúci
aj túto nečinnosť Správy katastra Michalovce. Poukázala na to, že v konaní nebolo žalovanou popreté,
že by k takémuto nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcemu v nečinnosti správneho orgánu,
vrátane nezrušenia plomby v katastri nehnuteľnosti, nedošlo, že za tohto stavu nie je možné porozumieť
stručnej úvahe súdu, ktorý za začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie jej nároku označil deň 24.
4. 2009. V konaní preukázala predloženými a súdom vykonanými dôkazmi skutočnosti opodstatňujúce
priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a preto je toho názoru, že so zreteľom na nesprávny
právny názor súdu, týkajúci sa nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej strany sporu a premlčania jej
nároku, je možné aby odvolací súd o nároku žalobkyne rozhodol tak, ako to uviedla vo svojom odvolacom
návrhu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s právnym názorom súdu, že nie daný v právnej veci
pasívne vecne legitimovaný. Citujúc znenie § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z., § 21 a § 18 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 19 O.s.p., mal za nesporné, že štát ako aj ústredný orgán štátnej správy sú v
občianskoprávnych vzťahoch samostatné subjekty práva (právnické osoby), ktoré majú spôsobilosť byť
účastníkom občianskeho súdneho konania. Pokiaľ žalobca označí za účastníka občianskeho súdneho
konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom na strane žalovaného štátny orgán, tento má spôsobilosť byť účastníkom tohto
konania. Samotná skutočnosť, že štátny orgán ako žalovaný nie je v konaní o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pasívne vecne
legitimovaný, vyplýva z hmotného práva. Ak by teda súd poučil žalobcu o tom, že má žalovať štát, poučil
by ho o hmotnom práve. K rozsahu poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 a § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa niekoľkokrát vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom tieto závery by sa
zrejme mali rešpektovať aj v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tieto závery je podľa žalovanej potrebné rešpektovať
aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Poukázal na to, že v rámci judikatúry bolo
ustálené, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných
právach a povinnostiach, pričom zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno
vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, nebolo
by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je
povinný ani oprávnený poskytnúť (rozsudok NS SR zo dňa 16.121993, sp.zn. 4Obo/285/93). Tvrdil, že
Okresný súd Michalovce nebol v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR oprávnený ani povinný
poučiť žalobkyňu, že ňou označený žalovaný v danom spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Čo, sa
týka možnosti opravy označenia žalovaného zo štátneho orgánu na štát (či už na základe výzvy sudu
alebo bez výzvy, keď' žalobca si po podaní žaloby uvedomí, že ním v, žalobe ako žalovaný, označený
štátny orgán nie je pasívne vecne legitimovaný), Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti
vyslovil, že "v sporových konaniach, ktoré môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka
konania považovať' toho ,kto nebol žalobcom v žalobe označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že
sa ho vec inak týka, pričom nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd
odstrániť' z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť' v zmysle § 5 Občianskeho
súdneho poriadku" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp, zn, 2Cdo/87/98 /Zo súdnej
praxe 4/1999/). Zdôraznil, že Občianske súdne konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sporové konanie, ktoré sa môže
začať' len na návrh, vzhľadom k čomu za účastníkov takéhoto konania možno považovať' len subjekty,
ktoré žalobca označil ako žalovaných v žalobe. Ak žalobca v žalobe neoznačí za účastníka konania
na strane žalovaného nositeľa hmotnoprávnej povinnosti, nemožno za účastníka konania tento subjekt

považovať a to ani napriek tomu, že sa ho takéto konanie týka, to by potom znamenalo, že nie je možné
opraviť označenie žalovaného zo štátneho orgánu na štát, pretože, ako bolo uvedené, ide o dva rôzne,
samostatné subjekty práva, ktoré
majú spôsobilosť byt' účastníkom konania, a vykonaním takejto "opravy" by žalobca
neodstránil nedostatok v označení žalovaného, ale by označil za žalovaného iný subjekt ako je v
žalobe uvedený žalovaný. Aj vo veci uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu Najvyšší súd Slovenskej republiky výslovne uviedol, že "podaním
žaloby začalo sporové konanie, účastníkmi ktorého sú žalobca a žalovaní - tí, ktorých V žalobe označil
za žalovaných (za účastníka konania nemožno považovať toho, kto nebol žalobcom v žalobe označený
ako žalovaný). Žalobca v žalobe označil za žalovaného 2) ústredný orgán štátnej správy na úseku
katastra nehnuteľností (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) - právnickú osobu
so samostatnou právnou subjektivitou. Pokiaľ žalobca v priebehu konania za žalovaného 2/ označil
Slovenskú republiku - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, nejde o spresnené,
doplnené alebo opravené označenie v žalobe už skôr označeného účastníka konania, ale ide o
označenie úplne iného (odlišného a nového) subjektu, ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval (uznesenie
NS SR zo dňa 24.09.2009 sp.zn. 3Cdo/309/2008). Najvyšší súd Slovenskej republiky teda jasne vyslovil
názor, že nie je možné spresniť doplniť alebo opraviť označenie žalovaného zo štátneho orgánu na štát.
Niet sporu o tom, že žalobca je "dominus litis", a že je to výlučne žalobca, kto rozhoduje o tom, proti
komu bude žaloba smerovať', avšak je potrebné zdôrazniť', že fyzická osoba alebo právnická osoba sa
môže stať' účastníkom občianskeho súdneho konania na strane žalovaného len v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Prípadné nepripustenie "spresnenia, doplnenia alebo
opravy" označenia žalovaného tak, že žalovaným nie je štátny orgán, ale štát v zastúpení príslušným
štátnym orgánom, či nepripustenie zámeny štátneho orgánu za štát, nie je a ani nemôže byt' prekážkou
toho, aby žalobca uplatnil, alebo mohol uplatniť právo voči subjektu, ktorý chce žalovať'. V tejto
súvislosti odporúča žalovaný do pozornosti odvolacieho súdu uznesenie Okresného súdu Galanta zo
dňa 21.1.2009, sp. zn. 15C/505/2007, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave zo
dňa 7.7.2009, sp. zn. 24Co/61/2009, keďže ide o rozhodnutie v skutkovo a právne podobnej veci.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava l zo dňa 22.2.2007, sp. zn. 16C/133/1998,
ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.8.2008, Č. k. 2Co/186/07-241,
z odôvodnenia ktorého sčasti citoval. OS Bratislava l nepripustil ani zmenu v označení odporcu v
2. rade tak, že namiesto označenia "Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky" má
byť odporca v 2. rade označený ako "Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky". Citoval aj z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí
zo dňa 14.5.2007, sp. zn. 7Co/58/2007 a 7Co/65/2007. Uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu
Michalovce je vecne správne, keďže žalovaný v tejto právnej veci nie je pasívne vecne legitimovaný
a zamietavý rozsudok je vecne správny. Tento záver súdu je aj dostatočne odôvodnený. V súvislosti s
problematikou pasívnej vecnej legitimácie a v súvislosti s eventuálnou opravou označenia žalovaného,
poukázal na viacero súdnych rozhodnutí a to vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax súdov v tomto smere, poukázal aj na princíp právnej istoty ako jeden
zo základných komponentov materiálneho právneho štátu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.12.2008, sp. zn. I. ÚS 235/08 - 21). Zdôraznil, že nakoľko záver o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie je správny a dostatočne
odôvodnený , je dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby, je už v podstate nadbytočné vyjadrovať
sa k zamietnutiu žaloby z dôvodu vznesenia námietky premlčania. Záver súdu o premlčaní práva na
náhradu škody považoval za správny. Zároveň žalovaný zdôraznil, že námietku premlčania vzniesol len
z opatrnosti. Navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s
jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na ktoré v plnom
rozsahu aj odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobkyňou, ktorá v podstate iba opakuje
skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne
a presvedčivo vysporiadal.

8. Žalobkyňa v odvolacom konaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 385 ods. 1 písm. h) C.s.p. , t.j. ,
že súd vec nesprávne právne posúdil.

9. Uvedený odvolací dôvod vo veci nie je daný.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol ,
predovšetkým z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného, ako aj s jeho
záverom, že pokiaľ žalobkyňa ako odstránenie zrejmej nesprávnosti v označení žalovaného uviedla jeho
správne označenie Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra SR,
ulica Chlumeckého 2, PO BOX 57 Bratislava, že sa nemôže jednať o odstránenie zrejmej nesprávnosti,
pretože zákonodarca v § 1 písm. a) a § 3 ods. 1 priznáva štátu zodpovednosť na náhradu škody
podľa podmienok upravených zákonom č. 514/2003 Z.z., teda štát v uvedenom konaní je samostatným
subjektom, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Bratislava je samostatným subjektom podľa
§ 16a zákona č. 162/1995 Z.z. Podanie žalobkyne uvedené ako upresnenie žalovaného, že odstraňuje
zrejmú nesprávnosť v označení žalovaného, nemôže byť prijateľné, nakoľko sa jedná o dva samostatné
subjekty, ktoré majú spôsobilosť byť stranou sporu a nemôže sa jednať o opravu označeného
žalovaného, ktoré označenie je možné odstrániť doplnením alebo opravou. Po účinnosti Civilného
sporového poriadku mohla žalobkyňa žiadať o vstup ďalšej strany sporu do konania, k čomu z jej strany
nedošlo.

13. Odvolací súd predovšetkým poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/309/2008 z
24.09.2009, v ktorom dovolací súd v obdobnej veci, kde žalovanou stranou 2) bol Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR, so sídlom Bratislava, Chlumeckého 12. V predmetnom rozhodnutí NS SR, o.i.,
uviedol, že v žalobe žalobca označil za žalovaného 2) Ústredný orgán štátnej správy na úseku Katastra
nehnuteľností (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) - právnickú osobu so samostatnou právnou
subjektivitou, že pokiaľ žalobca v priebehu konania za žalovaného 2) označil Slovenskú republiku - Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR, nejde o spresnené, doplnené alebo opravené označenie v žalobe
už skôr označeného účastníka konania, ale ide o označenie úplne iného (odlišného a nového subjektu,
ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval), že ak žalobca mienil podať žalobu aj voči ďalšiemu účastníkovi,
mal navrhnúť, aby súd rozhodol o pripustení tohto účastníka do konania v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p.

14. Vychádzajú aj z dôvodov uvedených v cit. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, pričom žalobkyňa
trvá aj v odvolacom konaní, že ide o chybu v písaní, či zrejmú nesprávnosť pri označení účastníka -
strany sporu. Žalovaný je samostatným subjektom práv a povinností podľa § 16a zákona č. 162/1995
Z.z., ktorý má samostatnú spôsobilosť byť stranou sporu, nešlo teda o zrejmú nesprávnosť v označení
žalovaného, ktorú by žalobkyňa mohla takouto formou - uvedeným procesným postupom odstrániť.
15. V dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nebolo potrebné sa zaoberať
námietkou premlčania a jej posúdením súdom prvej inštancie.

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

18. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.