Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2103899304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. W. F. bytom O., I. XX, proti žalovanému: V.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. R. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Petronela Kavecká, AK so
sídlom Bratislava, Kolísková 1, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

14. decembra 2017, č.k. 14C/120/2003-379 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v závislom výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 6.779,31 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo

zvyšnej časti zamietnutie žaloby p o t v r d z u j e .

III. Vo vzťahu žalobcu, žalovaného a intervenienta na strane žalovaného žiadna zo strán sa n e m
á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 191,41 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo výrokovej vete II. súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 5.556,94 eur zastavil, vo výrokovej vete III. súd žalobu vo zvyšnej časti
zamietol a výrokovou vetou IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že vo vzťahu žalobcu, žalovaného

a intervenienta na strane žalovaného žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 470 ods. 1 a 2, veta
prvá CSP, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 OZ, § 444 OZ, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 2 ods. 1,
§ 4 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., § 144, § 145 ods. 1, 2, § 124 ods. 1,
§ 251, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že pokiaľ ide o bolestné, nie sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup súdu v zmysle citovaného ustanovenia
zákona, nakoľko charakter zranení a proces liečby žalobcu neboli také závažné, ktoré nepochybne
spôsobovali žalobcovi bolesť presahujúcu hranicu bežne znášanej bolesti pri obdobných zraneniach.Táto úvaha súdu vyplýva zo Znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa č. 21/2008, z ktorého bolo
preukázané, že operácia zlomeniny pravého predkolenia, pri ktorej bola vykonaná stabilizácia tibiálnym
klincom, ako aj pooperačný priebeh bol bez komplikácii, operačná rana aj tržné rany sa hojili dobre.

Žalobcasaďalšejoperáciepodrobilvspinálnejanestézii,zčohomožnousudzovať,ževosvojejpodstate
nešlo o závažnú, prípadne zdĺhavú operáciu, inak by bola zrejme vykonaná v úplnej anestézii. I keď po
prvej operácii bol stav žalobcu stabilizovaný, po druhej sa vyskytli komplikácie, a to v podobe zápalu so
sekréciou. V oboch prípadoch však stav pacienta bol preliečovaný antibiotikami a podávaním liekov proti
bolesti. Následne aj po druhej operácii bol v stabilizovanom stave prepustený do domáceho liečenia. V

ďalšom období už bolo konštatované pri kontrolách na traumatologickej ambulancii zlepšenie klinického
stavu žalobcu s tým, že aj infekcia v rane sa hojila, bez nutnosti ďalšej operácie. Z takéhoto opisu
priebehu liečenia zranení žalobcu možno konštatovať bežne bolestivý priebeh liečenia ako pri iných
zraneniach obdobného typu ktoré je potrebné riešiť operačne, s výnimkou komplikácie zanesením
infekcie do rany a nasadenia sadrovej dlahy na dlhšie obdobie. Tu však je potrebné poukázať na
to, že už samotný znalec zvýšil práve z týchto dôvodov bodové hodnotenie bolestného o polovicu a

súd nevidel dôvod na jeho ďalšie mimoriadne zvýšenie. Žalobca sa z dôvodu poranenia predkolenia
v podstate podrobil len nevyhnutnému počtu operácií (raz zavedenie fibiálneho klinu a druhýkrát
jeho odstránenie), bez nutnosti vykonania urgentných operačných zákrokov, bez potreby podrobiť sa
náročných prípadne početných vyšetrení, jeho zranenia a liečba si nevyžadovali napríklad držanie
ho v umelom spánku, napojenie na riadené dýchanie, zavedenie tracheostomickej kanyly do krku,

napojenie na centrálny žilový prístup, katetrizáciu močového mechúra, opakované podávanie transfúzie
krvi a pod., čo by nepochybne bolo možné posúdiť ako prekonávanie mučivých a bolestivých stavov
pri liečbe zranení, odôvodňujúcich mimoriadne zvýšenie bolestného. Aj z výpočtu zranení, utrpených
žalobcom pri dopravnej nehode je zrejmé, že sa nejedná o zranenia z medicínskeho hľadiska závažné,
priamo ohrozujúce život, a to ani pri jednom z jeho zranení. Liečba zranení bola aj podľa záverov

znalca bez komplikácii ( s jednou výnimkou, ktorú zohľadnil pri bodovom ohodnotení ), nebola veľmi
náročná a bolestivá, i keď možno zdĺhavá. Žalobca poukazoval aj na bolestivé chirurgické ošetrenie
zlomených zubov, i keď aj v tomto prípade sa bolestivosť liečby podľa vyjadrenia znalca nevymykala
z bežného priemeru, liečba teda nespôsobovala žalobcovi takú bolesť, ktorá nie je porovnateľná s
bežnou znesiteľnou bolesťou, keď ohodnotenie jej bolestivosti zvlášť nenavýšil. Vo veci je ďalej nutné

skonštatovať, že komplexná liečba zranení žalobcu bola ukončená a žalobca sa už ďalšej liečbe ani
ďalším zákrokom nebude musieť podrobiť. Zdravotný stav žalobcu je v súčasnej dobe stabilizovaný,
netrpí mučivými bolesťami a neužíva pravidelne lieky na tlmenie bolesti. Podľa názoru súdu, takýto
záver, ku ktorému dospel na základe znaleckého dokazovania, neodôvodňuje postup súdu, ktorým by
došlo k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného.

4. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia je nesporné, že žalobca pred zranením podnikal v
nákladnej doprave a vykonával profesiu vodiča, rekreačne hral futbal, chodil na turistiku, na huby, čo
vyplýva aj zo svedeckej výpovede jeho manželky. V dôsledku zranenia je žalobca čiastočne invalidný
a vzhľadom na následky zranení má obmedzenú možnosť zamestnať sa, keď z dôvodu obmedzenia

pohyblivosti v pravom kolennom a členkovom kĺbe, nie je schopný vykonávať pôvodné povolanie vodiča
a prácu pri ktorej je potrebná fyzická námaha, dlhé státie a chôdza. Žalobca má do určitej miery aj
obmedzenia v bežnom živote, spočívajúce v obmedzenej hybnosti pravého predkolenia a v potrebe
používania francúzskej barle v období po nehode, v súčasnej dobe používa palicu pre nestabilnú
chôdzu. K mimoriadnemu sťaženiu zdravotnej pohody s obmedzením pohybu, napríklad v dôsledku

odkázania na invalidný vozík, u žalobcu nedošlo, keď už bezprostredne po operácii sa pohyboval za
pomoci francúzskych barlí bez zaťažovania pravej nohy. V spoločenskom, politickom a kultúrnom živote
však žalobca podľa znalca nijak nie je obmedzený, môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca
tvrdilexistenciuajďalšíchtrvalýchnásledkovjehozranení,atokonkrétnesrdcovúarytmiuahypertenziu,
ktorá podľa jeho názoru vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Tu je potrebné konštatovať,

že znalec MUDr. Nosáľ pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom
500 bodov aj položku srdcové poruchy stredne ťažké, a to fibriláciu predsiení, keď vychádzal z nálezu
kardiológa. K otázke hodnotenia príčinnej súvislosti vzniku srdcovej arytmie u žalobcu a dopravnej
nehody sa však nevyjadril, keď k tomuto sa môže vyjadriť len súdny znalec z odvetvia vnútorné
lekárstvo. Z toho dôvodu bol do konania pribratý znalec z tohto odvetvia, MUDr. Daniela Iliašová, ktorá

v priebehu konania podala znalecký posudok a ďalšie dva doplňujúce posudky, pričom ani z jedného
jej posudku nevyplýva jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
prekonanou žalobcom a vznikom tohto ochorenia. Ako vyplýva z posudkov, znalkyňa v jednotlivých
posudkoch vyjadruje závery, ktoré si protirečia. Tak napríklad v posudku č. 06/2010 uvádza, že veľmipravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie a hypertenzie u žalobcu je zranenie ľavej strany
hrudníka pri dopravnej nehode, v posudku č. 05/2012 uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť,
že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho

zraneniamiutrpenýmipridopravnejnehodeatotojemožnélenpredpokladať,pričomvtomistomodseku
konštatuje aj to, že sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia vznikla na podklade kontúzie srdca
pri dopravnej nehode. A napokon v posudku č. 09/2014 znalkyňa uvádza, že nie je pravdepodobné,
že by srdcová arytmia vznikla spontánne mimo príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zároveň
však nie je možné jednoznačne preukázať vylúčenie arytmie srdca a arteriálnej hypertenzie z iného

dôvodu ako z dopravnej nehody, pretože žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý. Z týchto záverov
znalkyne nemal súd jednoznačne preukázaný vznik arytmie a arteriálnej hypertenzie žalobcu v dôsledku
dopravnej nehody, toto tvrdenie je len v rovine predpokladu, najmä s poukazom na jej ďalšie vyjadrenia,
že toto ochorenie môže vzniknúť aj z iných príčin ako je len tupý úder do oblasti hrudníka a srdca a že
symptómy choroby sa nemusia prejaviť ihneď. U žalobcu bola arytmia zistená až pri predoperačnom
vyšetrení pred druhou operáciou, viac ako 5 mesiacov po dopravnej nehode, pričom nie je možné

jednoznačne určiť, či týmto ochorením netrpel už v predchádzajúcom období pred nehodou, keď v
skoršom období sa na prejavy arytmie nesťažoval, čo vedie k úvahe, že pokiaľ by sa ďalšej operácie a v
súvislosti s tým aj ďalšieho predoperačného vyšetrenia nemusel podrobiť, toto ochorenie ani nemuselo
byť v blízkej dobe odhalené. Svedkyňa MUDr. A. Y., v kardiologickej ambulancii ktorej je žalobca v
súčasnejdobesledovanýuviedla,žeporuchyrytmuužalobcumôžumaťveľkémnožstvopríčin.Porucha

rytmu sa môže vyvinúť z viacerých príčin, je ťažko v prípade žalobcu jednoznačne určiť príčinu, ktorá
viedla k tomuto ochoreniu. Pokiaľ ide o možnú súvislosť dopravnej nehody žalobcu a jeho ochorenia,
v časovej náväznosti podľa dokumentácie vznikla možnosť, že by vzhľadom na poranenie hrudníka
mohli byť poruchy rytmu zapríčinené v tejto súvislosti, nie je vylúčená táto možnosť. U žalobcu sa
poruchy rytmu prejavovali búšením srdca, pričom bolo ťažké určiť vzhľadom na jeho zranenie, do

akej miery sa u žalobcu búšenie srdca prejavuje ako následok jeho zranení na dolnej končatine a do
akej miery je limitovaný poruchou rytmu. V konaní teda nebolo jednoznačne preukázané, že arytmia
srdca a hypertenzia zistená u žalobcu vznikla v súvislosti s nehodou, keď táto skutočnosť nevyplýva
jednoznačne zo znaleckých posudkov a žalobca toto súdu nepreukázal ani žiadnym iným spôsobom,
a napriek tomu, že v konaní bol riadne poučený v zmysle ustanovenia § 154 CSP, vykonanie žiadneho

dôkazu na preukázanie svojich tvrdení ohľadom tejto skutočnosti súdu nenavrhol. Rovnako tak žalobca
nepreukázal ani svoje psychické problémy ktoré ako tvrdil vznikli v súvislosti s nehodou, keď za účelom
riešenia týchto problémov nevyhľadal odbornú pomoc a žiadne lieky neužíval na odstránenie týchto
problémov.Žalobcanepreukázalaniexistenciuďalšíchnásledkovsvojichzranení,ktorébyodôvodňovali
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre trvalé následky po dopravnej nehode, keď

podľa znalca MUDr. Nosáľa, žalobca v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nie je obmedzený,
môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca ani netvrdil, že by jeho zaradenie do bežného života
po dopravnej nehode bolo sprevádzané výnimočnými ťažkosťami, že by ho zranenia do veľkej miery
obmedzovali pri akejkoľvek činnosti (s výnimkou pôvodného pracovného zaradenia, čo už konštatované
znalcom bolo), že by bol odkázaný na pomoc inej osoby pri osobnej hygiene, pri chôdzi, pri jedle

alebo pri bežných samoobslužných činnostiach, že by nemohol vyvíjať žiadnu fyzickú námahu, že by
nemohol vôbec vychádzať do spoločnosti, za kultúrou, prípadne aj športovať, najmä keď sám žalobca
uvádza, že chodí bicyklovať, na prechádzky po rovine a aj na huby, i keď futbal hrať nemôže. Žalobca
nie je teda nesamostatný, pričom by nemohol vykonávať v podstate žiadne bežné aktivity ako zdravý
jedinec. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že jediným preukázaným trvalým následkom

jeho zranení pri dopravnej nehode je obmedzenie pohyblivosti pravej nohy v kolennom a členkovom
kĺbe, v dôsledku čoho nemôže vykonávať svoje pôvodné povolanie vodiča a prácu fyzicky namáhavú.

5. V danom prípade po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o mimoriadne
zvýšenie bolestného, žalobcovi nevznikol nárok na jeho zvýšenie, nakoľko ako bolo uvedené

vyššie, žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, pričom zvýšenie bodového ohodnotenia
bolestného zo strany znalca MUDr. Nosáľa v prepočte vo výške 1.152,40 eur, sa v danej veci súdu
javí za postačujúce. Pokiaľ však ide o mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia, tu súd dospel
k záveru, že je namieste určité mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, i keď nie
v požadovanom rozsahu. Súd vychádzal z toho, že i keď žalobca nepreukázal všetky ním tvrdené

trvalé následky ktoré uvádzal ako dôvod pre toto zvýšenie, je potrebné prihliadnuť na preukázaný
následok, a to je obmedzená hybnosť pravej nohy žalobcu a v dôsledku toho strata jeho pôvodného
zamestnania. Súd bol však toho názoru, že z tohto dôvodu bude postačujúce 5-násobné zvýšenie
základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vypracované znalcom MUDr.Nosáľom v priebehu konania. Žalobca svojou žalobou žiadal náhradu škody titulom mimoriadneho
20 násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného a 40 násobného zvýšenia
základnéhobodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatneniapôvodnevovýške81.691,89eur

(2.461.050,- Sk). V priebehu konania však žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 5.3.2012,
upravil svoju žalobu v časti istiny, keď oproti pôvodne podanej žalobe, ktorou sa domáhal náhrady škody
vo výške 81.691,89 eur, po vypracovaní znaleckého posudku v konaní žiadal priznať mu náhradu škody
vo výške 76.134,95 eur. Súd predmetné podanie žalobcu posúdil v súlade s § 124 ods. 1 CSP podľa
jeho obsahu ako späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.556,94 eur a z toho dôvodu súd konanie

v časti o zaplatenie uvedenej sumy v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil a ďalej konal o uplatnenom
nároku žalobcu už len vo výške 76.134,95 eur.

6.Nakoľkovkonanínebolpreukázanývznikarytmiesrdcaahypertenziežalobcuvsúvislostisdopravnou
nehodou, nebolo možné prihliadnuť ani na bodové ohodnotenie tohto ochorenia v znaleckom posudku
MUDr. Nosáľa, ktorý pri hodnotení bolestného obodoval položku 79 - pomliaždenie srdca s následnou

arytmiou počtom 150 bodov, a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia obodoval položku 300.b
- srdcové poruchy stredne ťažké počtom 500 bodov. Bez týchto položiek, je potom potrebné vychádzať
pri hodnotení bolestného z počtu bodov 428,625 a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia z
počtu bodov 200.

7. V konaní nebolo sporné, že doposiaľ bola žalobcovi vyplatená z titulu náhrady škody na zdraví
suma 2.653,85 eur, z toho ako bolestné suma 1.093,41 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia
suma 1.560,44 eur. Podľa znaleckého posudku po odpočítaní bodov za nepreukázané položky, patrí
žalobcovi z titulu bolestného suma 853,66 eur (počet bodov 428,625 x 60,- Sk za 1 bod, spolu 25.717,50
Sk) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma 398,32 eur (počet bodov 200 x 60,- Sk za

1 bod, spolu 12.000,- Sk), celkom náhrada škody na zdraví v sume 1.251,98 eur. Súd na základe
vykonaného dokazovania rozhodol o 5-násobnom mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, preto prináleží žalobcovi z tohto titulu suma 1.991,60 eur (náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 398,32 eur x 5 ), a spolu s bolestným suma 2.845,26 eur. Ak
potom už bola žalobcovi preukázateľne vyplatená sumu 2.653,85 eur, túto sumu je potrebné započítať

na úhradu nároku žalobcu na vyplatenie odškodnenia, a tak súd rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť už len sumu 191,41 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
a žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol (5-násobné mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
sťaženiespoločenskéhouplatneniavsume1.991,60eur+bolestné853,66eur=2.845,26-užvyplatená
suma 2.653,85 eur). Súd sa zaoberal aj návrhom žalovaného na primerané zníženie nároku na náhradu

škody, vzhľadom na výšku priznanej náhrady však nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na zníženie
nároku.

8.Otrováchkonaniažalobcuvovzťahukžalovanémuaintervenientanastranežalovanéhosúdrozhodol
tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu v zmysle § 255 ods. 2 Civilného

sporového poriadku i keď v spore boli úspešnejší žalovaný, a to s ohľadom na charakter prejednávanej
veci, keď súd je toho názoru, že by bolo neetické priznať tomu kto zodpovedá za škodu náhradu trov
konania na úkor poškodeného, a tiež s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške náhrady škody
záviselo od úvahy súdu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a to voči jeho výrokom I. až III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h)
CSP, keď považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi mimoriadne zvýšenie
základnéhoobodovaniabolestnéhovovýške20-násobkuasťaženiaspoločenskéhouplatneniavovýške

40-násobku.

10.Vodvolaníuviedol,žežalobouzodňa13.11.2003sadomáhalpostupusúdupodľa§7ods.3vyhlášky
č. 32/1965 a žiadal, aby súd mimoriadne zvýšil priznanú sumu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia na výšku 81.691,89 eur, pričom vychádzal z návrhu 20-násobku základného obodovania

bolestného a 40-násobku základného obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia uznaného
intervenientom v roku 2003. Výška pôvodného obodovania bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia bola intervenientom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v roku 2003 vyplatená a teda uznaná
za správne obodovanie v hodnote 547,5 bodov za bolestné a 785 bodov za sťaženia spoločenskéhouplatnenia. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vykonané dôkazy a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne posúdil aj právny stav, pretože nielenže
nepriznal mimoriadne zvýšenie bolestného napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu, ale v časti

mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia návrh žalobcu znížil podľa odôvodnenia v
bode 42 a to iba na 5-násobok základného obodovania v hodnote sťaženia spoločenského uplatnenia,
t.j. 200 bodov v sume 398,32 eur, pričom súd neodôvodnil ako sa vysporiadal s počtom bodov 215
pôvodne uvedených v znaleckom posudku MUDr. Nosáľa, v prepočte uvedené znamenalo priznanie
sumy 1.991,60 eur za sťaženia spoločenského uplatnenia (398,32x5). Avšak ani túto sumu súd

žalobcovi v celej sume nepriznal, lebo nedôvodne odpočítal sumu už vyplatenej náhrady škody na
zdraví z roku 2003. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že do sumy mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia započítava už vyplatenú sumu základného obodovania sťaženia
spoločenského uplatnenia z roku 2003 a následne ju teda nesprávne odpočítal podľa výroku I. v
sume 2.653,85 eur. Táto suma pritom podľa výroku II. rozsudku už bola predmetom späťvzatia a
nemala byť už z priznaného násobku odpočítaná. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie mal

priznať vo výroku I. žalobcovi celú sumu 1.991,60 eur. V násobku mimoriadneho zvýšenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia nežiadal žalobca už priznať vyplatenú sumu, ale žiadal iba priznanie
násobkusumyzákladnéhoobodovaniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Taktoajsvojim
podaním zo dňa 27.02.2012 doručeným súdu 05.03.2012 upravil podanú žalobu znížením o sumu
5.556,94 eur, teda vrátane sumy 2.653,85 eur a súd prvej inštancie správne v tejto časti konanie podľa

výroku II. zastavil. Z uvedeného dôvodu nebolo možné súdom prvej inštancie rozhodnúť o zastavení
konania v časti podľa výroku II. a zároveň aj o odpočítaní tej istej sumy 2.653,85 eur podľa odôvodnenia
výroku I. Sám súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 37 uvádza, že po úprave
žaloby žalobcom doručenej súdu dňa 05.03.2018 konal len o náhrade škody titulom mimoriadneho
zvýšenia základného obodovania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. len o násobkoch

a preto je jeho rozhodnutie vo výroku I. nesprávne. Ďalej súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď
priznal iba mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške základného obodovania
sťaženia spoločenského uplatnenia za časť (bez arytmie srdca) pre počet bodov 200 v hodnote 398,32
eur a nepriznal mimoriadne zvýšenie za položku srdcové poruchy stredne ťažké v hodnote 500 bodov.
Je toho názoru, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil, prečo priznal žalobcovi práve 5-násobok

základného obodovania ako mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z akých
dôvodovnezohľadnilnávrhnapožadovaný20-násobok.Súdprvejinštanciepovažovalzanepreukázanú
príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001 a arytmiou srdca (srdcové poruchy
stredne ťažké podľa položky 300.b posudku MUDr. Nosáľa), ktorá bola v pôvodnom základnom
obodovaní MUDr. Š. V. a MUDr. S. zo dňa 22.05.2003 obodovaná ako kontúzia srdca SFA, t.j. ako trvalý

následok po tejto dopravnej nehode v hodnote 700 bodov. Kontúzia srdca vzniká v dôsledku aplikácie
mechanickej sily na hrudník, ktorá sa prenáša do srdca. Priamym následkom je aj arytmia srdca, ktorú
má diagnostikovanú žalobca. Ako je uvedené v bode 3 rozsudku všetky lekárske kardiologické správy
MUDr. Y., vrátane Znaleckého posudku č. 6/2010 a vyjadrenia MUDr. Daniely Iliašovej, arytmiu srdca
u žalobcu spájajú práve s dopravnou nehodou dňa 11.06.2001 a pohmoždením stien hrudníka. Je

toho názoru, že znalkyňa MUDr. Daniela Iliašová v závere svojho znaleckého posudku č. 6/2010 na
strane 12 k otázke 4 jednoznačne potvrdzuje zníženie kvality života žalobcu v závislosti na prejavoch
arytmie a dlhodobej antiagregačnej liečby bez možnosti zlepšenia zdravotného stavu. Konštatuje, že je
veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany
hrudníka pri dopravnej nehode z 11.06.2001 (odpoveď na otázku č. 2 na strane 12 ZP). Znalkyňa v

posudku na základe lekárskej správy skonštatovala, že u navrhovateľa boli prejavy srdcového ochorenia
bezprostredne po dopravnej nehode, EKG však za týmto účelom po dopravnej nehode nebolo urobené,
teda nie je k dispozícii písomný nález o vzniku arytmie bezprostredne po dopravnej nehode, čo ako
znalec musela uviesť. Napriek uvedenému je z oboch jej znaleckých posudkov evidentné, že príčinou
arytmie u žalobcu môže byť len zranenie pri dopravnej nehode. Znalkyňa na viacerých miestach

posudku, ako aj v doplnení posudku č. 5/2012 uvádza, že žalobca nemal iné ochorenia pred dopravnou
nehodou, netrpel žiadnymi príznakmi srdcového ochorenia ani ochoreniami, ktoré by mohli arytmiu
spôsobiť pred dopravnou nehodou, práve naopak. Znalkyňa ďalej uviedla iné príčiny vzniku arytmie na
otázku č. 1, z ktorých však žiadna u žalobcu neexistovala pred dopravnou nehodou. Osobitne v doplnení
uvádza, že jedna zo základných príčin srdcovej arytmie je kontúzia hrudníka, ktorá sa najčastejšie

vyskytuje pri dopravných nehodách, všeobecne pri akomkoľvek tupom úraze, údere do oblasti srdca.
V odpovedi na otázku č. 4 ďalej záverom uvádza, že sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia
predsiení vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode. Súd prvej inštancie nevzal do
úvahy pri rozhodovaní tieto zistenia znalkyne a náležite sa v odôvodnení rozsudku s nimi nevyporiadal.Je toho názoru, že záver znaleckého posudku je potrebné posudzovať ako preukázanie príčinnej
súvislosti medzi vznikom ochorenia u žalobcu a dopravnou nehodou z 11.06.2001 a žiaden dôkaz
opaku nebol žalovaným ani intervenientom predložený a ich prednesy boli iba laické a nevychádzali z

kardiologických a iných lekárskych posudkov žalobcu. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nedôvodne
považoval otázku príčinnej súvislosti za spornú a mohol pritom tak, ako bol žalobcom navrhnuté, žiadať
vypočuť osobne znalkyňu MUDr. Iliašovú. Súd teda nevykonal dôkaz výsluchu MUDr. Iliašovej ako
ním navrhnutý, pričom tento výsluch by ovplyvnil názor súdu na posúdenie príčinnej súvislosti vzniku
arytmie s dopravnou nehodou dňa 11.06.2001. Takisto uviedol, že srdcové poruchy obodoval uvedený

trvalý následok v rámci časti sťaženia spoločenského uplatnenia aj znalec MUDr. Nosáľ a rovnako
uviedol túto diagnózu vo svojom posudku v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001.
Pri základnom obodovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z roku 2003 intervenient
kontúziu srdca uznal ako trvalý následok dopravnej nehody a vyplatil žalobcovi náhradu škody na zdraví
aj za túto diagnózu a preto jeho námietka vznesená po cca 10 rokoch sa práve z tohto dôvodu javí
účelovou a súd prvej inštancie na ňu nemal prihliadať. Do dnešného dňa je žalobca aj z dôvodu srdcovej

arytmie uznaný za invalidného na 50%. Pri uvedených dôkazoch a predložených lekárskych správach
súd prvej inštancie mal priznať aj mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia základného
obodovania pre túto časť, t.j. arytmiu srdca, resp. podľa posudku MUDr. Nosáľa srdcové poruchy stredne
ťažkého stupňa v hodnote 500 bodov. Napriek znaleckému posudku MUDr. Nosáľa o bolestivých
útrapách žalobcu ako aj lekárskym správam a tvrdeniam žalobcu o jeho prípade hodného osobitného

zreteľa súd prvej inštancie nepriznal žiadne mimoriadne zvýšenie základného obodovania bolestného.
Súd sa nevysporiadal objektívne so zisteniami znaleckých posudkov svedčiacich v prospech posúdenia
žalobcu ako prípadu hodného osobitného zreteľa. Žalobca aj v tejto časti a vo výroku III. považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

11. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie intervenient na strane žalovaného v ktorom uviedol,
že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keď sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia bolestného
a priznané 5-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
akceptovali. V nadväznosti na tieto skutočnosti žalobcovi dňa 19.12.2017 poukázal plnenie vo výške

191,41 eur v zmysle rozsudku. Je toho názoru, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
vznikom arytmie a hypertenzie žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou a súd prvej inštancie následne
správne pri stanovení základného počtu bodov pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
neprihliadol na bodové ohodnotenie položky 79 - pomliaždenie srdca s následnou arytmiou s počtom
bodov 150 a položkou 300b srdcové poruchy stredne ťažké s počtom bodov 500. Súd prvej inštancie

taktiež správne pri výpočte náhrady škody na zdraví po mimoriadnom zvýšení odpočítal už poskytnuté
plnenie intervenientom na strane žalovaného titulom bolestného a SSU.

12. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
vktoromuviedol,žežiada,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievcelomrozsahuakovecne

správne potvrdil. Vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že spor prebieha na súde prvého stupňa od
25.09.2003, t.j. už 14 rokov a na zistenie skutočného poškodenia zdravia žalobcu boli v konaní vypočutí
žalobcom navrhnutí svedkovia, lekári a súdni znalci, ktorí podali znalecké posudky, keď výsluchom
znalcov okrem MUDr. Daniely Iliašovej, ktorá podala písomne dva dodatky k svojmu znaleckému
posudku mali sporové strany možnosť odstrániť rozpory v skutkovom stave. Napokon žiadna zo

sporových strán doplnenie dokazovania nepožadovala tak, ako to aj konštatoval súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca nemá nárok na mimoriadne zvýšenie
bolestného ani sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že znalec nevyužil ani možnosť priznania
dvojnásobku bodového ohodnotenia, ktoré mu vyhláška dovoľovala. Žalovaný namieta nepreukázanie
príčinnej súvislosti vzniku srdcovej arytmie žalobcu s dopravnou nehodou, ktorá nebola preukázaná.

Znalkyňa MUDr. Daniela Iliašová nemohla preukázať príčinnú súvislosť, sama uvádzala, že sa jedná iba
opredpokladyatentovážnynedostatokzáverovjejposudkunebolomožnéodstrániťvpriebehukonania.
Žalovaný taktiež poukázal na vyjadrenie MUDr. Nosáľa na pojednávaní dňa 06.05.2009 na ktorom
uviedol, že nevie, či je kompetentný a že môže podať iba základné bodové ohodnotenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak poukázal na stabilizovaný stav žalobcu.

13.Kvyjadreniamžalovanéhoaintervenientanastranežalovanéhozaslalpísomnévyjadreniežalobcaa
to podaním zo dňa 16.12.2018, v ktorom uviedol, že ani intervenient ani žalovaný vo svojich vyjadreniach
neuvádzajú žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zamietnutie odvolania, jehonemožnosť alebo nedôvodnosť a iba potvrdzujú ich doterajšie tvrdenia v súdnom spore s uvedením
súhlasu s napadnutým rozsudkom, ktorý bol vydaný v prospech žalovaného, ktorý zavinil dopravnú
nehodu zo dňa 11.06.2001 a zranenia žalobcu. Uviedol, že vo svojom odvolaní okrem iného napáda

aj skutočnosť, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď de facto dvakrát odpočítal
poskytnuté plnenie v sume 2.653,85 eur, avšak v oboch vyjadreniach sa nenachádza žiadna právna
argumentácia, že takýto postup prvostupňového súdu bol správny a má za to, že touto právnou
otázkou sa musí zaoberať odvolací súd. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie s priznaním
iba mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5-násobku základného

obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia za časť pre počet bodov 200 v hodnote 398,- eur a
nepriznania mimoriadneho zvýšenia za položku srdcové poruchy stredne ťažké v hodnote 500 bodov.
Je toho názoru, že záver znaleckého posudku bolo potrebné posudzovať ako preukázanie príčinnej
súvislosti medzi vznikom ochorenia u žalobcu a dopravnou nehodou z 11.06.2001, pretože žiaden dôkaz
opaku nebol žalovaným ani intervenientom predložený a ich prednesy nevychádzali z kardiologických
alebo iných lekárskych posudkov žalobcu. Súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný,

resp. intervenient už raz príčinnú súvislosť kontúzie srdca a sťaženia spoločenského uplatnenia uznal
a vyplatil za súvisiacu diagnózu odškodnenie v roku 2003 a preto dodatočné spochybňovanie tejto
príčinnej súvislosti je iba účelové bez predloženia dôkazu, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobcu a ním
predložené viaceré kardiologické správy a tvrdenia znalkyne MUDr. Iliašovej.

14.Kvyjadreniužalobcuzodňa16.02.2018zaslalpísomnévyjadrenieintervenientnastranežalovaného
podaním zo dňa 23.03.2018 v ktorom uviedol, že majú za to, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď nepriznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia aj za položku srdcové
poruchystredneťažkévhodnote500bodov,nakoľkovykonanýmdokazovanímnebolozostranyžalobcu
preukázané, že by srdcová porucha bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Znalec MUDr.

Marián Nosáľ v znaleckom posudku č. 21/2008 sa vyjadril, že dôvodnosť obodovania položky č. 79
pri bolestnom a položky 300b pri hodnotení SSU a ich súvis s nehodou môže posúdiť len lekár z
odvetvia vnútorné lekárstvo (str. 12 ZP). V nadväznosti na to súd ustanovil do konania znalca MUDr.
Danielu Iliašovú, ktorá v znaleckom posudku č. 5/2012 v odpovedi na otázku č. 4 sa vyjadrila, že nie
je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli

v príčinnej súvislosti so zraneniami žalobcu utrpenými pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001. Taktiež
uviedla, že v prípade žalobcu sa nevie, kedy fibrilácia predsiení vznikla, pretože pri dopravnej nehode z
11.06.2001 boli interné predoperačné vyšetrenia bez nálezu (strana 7 ZP). V doplňujúcom posudku č.
9/2014 znalkyňa v odpovedi na otázku č. 1 uviedla, že jediným spoľahlivým spôsobom detekcie fibrilácie
je EKG vyšetrenie. V odpovedi na otázku č. 2, či sa vykonalo EKG vyšetrenie v rámci predoperačného

vyšetrenia tesne po nehode a aký bol jeho výsledok uviedla, že v závere prepúšťacej správy FNsP I. od
11.06.2001 do 25.06.2001 je uvedené, že akcia srdca bola pravidelná, bez šelestu, nebola počuteľná
arytmia. Pri internom predoperačnom vyšetrení nebola zaznamenaná fibrilácia predsiení. Z výsluchu
MUDr. A. Y. (kardiológ žalobcu) taktiež vyplynulo, že porucha rytmu srdca sa môže vyvinúť z viacerých
príčin a je ťažko jednoznačne uviesť príčinu, ktorá u žalobcu viedla k tomuto ochoreniu. Na základe

uvedených záverov dokazovania, je intervenient na strane žalovaného toho názoru, že v prejednávanej
veci absentuje jednoznačný dôkaz o tom, že by srdcová fibrilácia vznikla v priamej príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, ktorý ho neuniesol a preto súd
prvej inštancie správne neprihliadol na bodové ohodnotenie položky č. 79 pri bolestnom a položky č. 3b
pri sťažení spoločenského uplatnenia. V nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie

intervenient akceptoval 5-násobné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu
a v zmysle rozsudku žalobcovi poskytol súdom priznanú náhradu škody na zdraví napriek tomu, že
rozsah zranení žalobcu a ich následku nepatrí do kategórie závažných, že zo zisteného skutkového
stavu nevyplynula vysoká a mimoriadna úroveň športových, kultúrnych a iných spoločenských aktivít
žalobcu pred nehodou a napriek tomu, že nespadá ani pod prípady, že by bol na následky poškodenia

zdravia takmer vyradený zo života, alebo že by jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti boli takmer
stratené.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sprihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku III. v zmysle ustanovenia § 388 CSP čiastočne zmeniť a vo zvyšnej časti
ohľadne výrokov I. a II. ako vecne správny v zmysle ust. § 387 CSP potvrdiť.

16. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 14C/120/2003 je žaloba,
ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému náhrady škody titulom mimoriadneho zvýšenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 81.691,89 eur, čo predstavuje 20-násobok
základného bodového ohodnotenia bolestného (547,5 bodov) vo výške 21.808,40 eur a 40-násobok
základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (785 bodov) vo výške 62.537,34

eur. V priebehu konania žalobca písomným podaním zo dňa 27.02.2012 doručeným súdom dňa
05.03.2012 upravil svoju žalobu v časti istiny s poukazom na znalecký posudok MUDr. Mariána Nosáľa
a žiadal priznať 20-násobok celkového počtu bodov za bolesť 578,625 čo v peňažnom vyjadrení
predstavuje sumu 23.040,80 eur a 40-násobok celkového počtu 700 bodov za sťaženie spoločenského
uplatnenia, čo predstavuje sumu 55.748,- eur, čo spolu predstavuje sumu 78.788,80 eur, od ktorej sumy

odpočítal už vyplatenú sumu intervenientom vo výške 2.653,80 eur (ako bolestné suma 1.093,41 eur a
za sťaženie spoločenského uplatnenia suma 1.560,44 eur) a teda žiadal priznať celkovú náhradu škody
vo výške 76.134,95 eur. Súd prvej inštancie tak vo výroku II. v zmysle uvedeného konanie v časti o
zaplatenie sumy 5.556,94 eur zastavil (rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 81.691,89 eur a sumou
76.134,95 eur).

17. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na argumentáciu a dôvody žalobcu je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 191,41 eur, výrok II., ktorým konanie o zaplatenie sumy 5.556,94 eur zastavil a výrok
III., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj závislý výrok o náhrade trov konania.

18. Žalobca vo svojom odvolaní namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd
prvej inštancie mal vo výroku I. priznať žalobcovi celú sumu 1.991,60 eur, ktorá predstavuje 5-
násobok mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (počet bodov 200x60,- Sk za
jeden bod, spolu 12.000,- Sk/398,32 Eur). Žalobca nesúhlasí s tým, že súd odpočítal už intervenientom

vyplatenú sumu 2.653,85 eur na základe základného obodovania z roku 2003 a preto priznal len
rozdiel 191,41 eur (1.991,60 eur/SSU + 853,66 eur/bolestné - 2.653,85 eur). Ďalej žalobca namietal
nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, že súd priznal iba mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 5-násobku základného obodovania za (bez arytmie srdca) počet
bodov 200 v hodnote 398,32 eur a nepriznal mimoriadne zvýšenie za položku srdcové poruchy stredne

ťažké v hodnote 500 bodov. Je toho názoru, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil rozhodnutie,
prečo práve 5-násobok základného obodovania ako mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia a z akých dôvodov nezohľadnil návrh na požadovaný 20-násobok a taktiež nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie, že nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi dopravnou
nehodou zo dňa 11.06.2001 a arytmiou srdca, keď poukázal na znalecký posudok MUDr. Daniely

Iliašovej, ktorá vo svojom znaleckom posudku na strane 12 uviedla, že veľmi pravdepodobnou príčinnou
súvislosťou srdcovej arytmie je zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode
z 11.06.2001. Odvolateľ taktiež namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd
nepriznal žiadne mimoriadne zvýšenie základného obodovania bolestného, a to aj napriek znaleckému
posudku MUDr. Nosáľa a bolestivých útrap žalobcu, ako aj lekárskym správam a tvrdeniam žalobcu o

jeho prípade hodného osobitného zreteľa.

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, vec však čiastočne nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho na základe

vykonaných dôkazov dospel aj k čiastočne nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku jelen právne posúdenie otázky príčinnej súvislosti medzi vznikom srdcovej arytmie u žalobcu a dopravnou
nehodou zo dňa 11.6.2001. Túto otázku posudzoval už súd prvej inštancie a obidve sporové strany sa k
nej podrobne vyjadrili a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania

nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

21. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie sa môže v odvolacom konaní zmeniť i v dôsledku
odchylného hodnotenia dôkazov vykonaných už súdom prvej inštancie. Pritom je odvolací súd
obmedzený zásadne v jedinom smere. Ak má totiž k zmene dôjsť v dôsledku odchylného hodnotenia

dôkazov, v takom prípade musí - v závislosti na povahe dôkazov rozhodné dôkazy sám opakovať,
prípadne konanie doplniť inými dôkazmi. Podstatná je povaha dôkazov, ktorá sama osebe určuje, či je
alebo nie je možnosť poznania výsledkov dokazovania u oboch súdov rovnaká. Typický je tento rozdiel v
možnostiach poznania daný u dôkazov výsluchom účastníkov konania či svedkov, iná je však situácia u
listinnýchdôkazov(§129ods.1O.s.p.).Pretožeobsahlistinysajejopätovnýmprečítanímnaodvolacom
pojednávaní nemení, môže odvolací súd bez toho, aby dôkaz listinou znovu vykonal na odvolacom

pojednávaní spôsobom upraveným v § 129 ods. l O.s.p. (akt. § 204 CSP), ktorý je v spojení s § 211
O.s.p. použiteľný rovnako v odvolacom konaní, tento dôkaz inak hodnotiť a dôjsť tak k iným skutkovým
záverom než súd prvej inštancie (pozri Rozsudok NSSR sp. zn. 3 Cdo 31/2009 z
27. 05. 2010)

22. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie, a to aj zo znaleckých posudkov MUDr. Nosáľa a MUDr. Illiášovej,
na základe ktorých dospel k odlišnému právnemu záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi arytmiou
srdca žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 11.6.2001. Odvolací súd bol teda oprávnený tieto dôkazy
inak hodnotiť a dôjsť tak k iným skutkovým a na ich základe odlišným právnym záverom ako súd

prvej inštancie a teda odlišne od súdu prvej inštancie posúdiť aj počet bodov základného obodovania
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu. So zreteľom na uvedené nemožno vyvodiť
záver, že by skutkové zistenie, z ktorého napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza, nemalo
oporu vo vykonanom dokazovaní.

23. Žalobca v odvolaní nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci absentuje
príčinná súvislosť medzi arytmiou srdca žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001.

24. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že na posúdenie tejto otázky bol do konania
pribratý znalec z odvetvia vnútorné lekárstvo - MUDr. Daniela Iliašová, ktorá v priebehu konania podala

znalecký posudok a ďalšie dva doplňujúce posudky, pričom ani z jedného jej posudku nevyplýva
jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou prekonanou žalobcom a
vznikom tohto ochorenia. Ako vyplýva z posudkov, znalkyňa v jednotlivých posudkoch vyjadruje závery,
ktoré si protirečia. Tak napríklad v posudku č. 06/2010 uvádza, že veľmi pravdepodobnou príčinnou
súvislosťou srdcovej arytmie a hypertenzie u žalobcu je zranenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej

nehode, v posudku č. 05/2012 uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a
arteriálna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho zraneniami utrpenými pri
dopravnej nehode a toto je možné len predpokladať, pričom v tom istom odseku konštatuje aj to, že sa
môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode. A
napokon v posudku č. 09/2014 znalkyňa uvádza, že nie je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla

spontánne mimo príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zároveň však nie je možné jednoznačne
preukázať vylúčenie arytmie srdca a arteriálnej hypertenzie z iného dôvodu ako z dopravnej nehody,
pretože žalobca bol pred dopravnou nehodou zdravý. Z týchto záverov znalkyne nemal súd jednoznačne
preukázaný vznik arytmie srdca u žalobcu a to v dôsledku dopravnej nehody, keď toto tvrdenie je len v
rovine predpokladu, najmä s poukazom na jej ďalšie vyjadrenia, že toto ochorenie môže vzniknúť aj z

iných príčin ako je len tupý úder do oblasti hrudníka a srdca a že symptómy choroby sa nemusia prejaviť
ihneď.

25. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a

vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždyv konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak

by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala.

26. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu

medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne),
prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny
úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to
príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností
v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita)

alebočijednaskutočnosťvylučujedruhú,prípadnečinovouskutočnosťoudošlokprerušeniupôvodného
dejového sledu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri riešení otázky existencie príčinnej súvislosti medzi

vznikom choroby - srdcová arytmia u žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 11.6.2001, ktorej sporové
strany boli účastníkmi, dospel k nesprávnenmu posúdeniu neexistencie tejto príčinnej súvislosti a tým
aj k skutkovému záveru o nevzniknutí následku a to ujmy - srdcové poruchy stredne ťažké, pri ktorej
súd nepriznal žiadne obodovanie.

28. Zo znaleckého posudku č. 6/2010 MUDr. Daniely Iliašovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie interná medicína, kardiológia zo dňa 10.10.2010 vyplýva, že arytmia srdca a
hypertenzia bola zistená na EKG pri internom predoperačnom vyšetrení dňa 27.11.2001, keď pri úraze
dňa 11.06.2001 mal žalobca pohmoždenie hrudníka zaznamenané objektívne, subjektívne občasné
búšenie srdca s tým, že bola nasadená liečba a žalobca je invalidný aj na arytmiu srdca. Ďalej

znalkyňa konštatovala, že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej arytmie u žalobcu
je zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001. Zistená
arytmia a hypertenzia srdca u žalobcu po úraze dňa 11.06.2001 znižuje kvalitu jeho života, nie je
schopný vykonávať fyzickú a psychickú prácu, prácu na zmeny, v rodinnom, spoločenskom, politickom
a kultúrnom živote, prípadne v ďalšom vzdelávaní nie je obmedzený výraznejším spôsobom, je pod

stáloukontroloukardiológa,ktorývčaszaznamenázhoršeniestavu,eventuálnekomplikácieaurčíďalšie
riešenie.Žalobcanemôževykonávaťpovolanieprofesionálnehovodičanákladnýchmotorovýchvozidiel,
takisto nie je vhodná práca s fyzickým a psychickým zaťažením, môže vykonávať iba ľahšie práce, napr.
terajšiu prácu, ako je obsluha kotlov. V súčasnosti je zdravotný stav žalobcu stabilizovaný, cíti sa vcelku
dobre, obtiaže pri danej liečbe ani pri terajšom pracovnom zaradení v podstate nemá.

29. Zo znaleckého posudku č. 05/2012 MUDr. Daniely Iliašovej zo dňa 27.05.2012 vyplýva, že ide
o doplňujúci znalecký posudok, v ktorom sa uvádza, že jedna z idiopatických príčin môže byť aj
otras srdca po kontúzii hrudníka, ktorá sa najčastejšie vyskytuje pri dopravných nehodách všeobecne,
pri akomkoľvek tupom úraze, údere do oblasti srdca. Ak vznikne v zraňujúcej fáze srdcového cyklu,

môže vyvolať arytmiu, ktorá je detekovateľná iba na EKG a nemusí byť spočiatku sprevádzaná
žiadnymi subjektívnymi ťažkosťami pacienta, ktorý môže popisovať iba búšenie srdca, alebo nemusí
mať žiadne ťažkosti. Podľa medicínskej praxe a teórie je možné, aby bolo pomliaždenie srdca jedinou
príčinou srdcovej arytmie a arteriálnej hyprtenzie. Žalobca pred dopravnou nehodou netrpel na žiadne
kardiovaskulárne ochorenie, čo bolo uvedené v znaleckom posudku č. 06/2010 zo dňa 10.10.2010. Nie

je možné jednoznačne určiť, že srdcová arytmia a artérialna hypertenzia, ktorými žalobca trpí, vznikli
v príčinnej súvislosti so zraneniami žalobcu utrpenými pri dopravnej nehode dňa 11.06.2001. Je to
možné iba predpokladať, pretože predtým netrpel na žiadne kardiovaskulárne ochorenie a nevie sa,
kedy fibrilácia predsiení vznikla, pretože pri dopravnej nehode 11.06.2001 bolo interné predoperačnévyšetrenie bez nálezu, odvtedy sa EKG nekontrolovalo, iba na ňom sa dokáže fibrilácia predsiení
ale bola popísaná objektívne diskrétna citlivosť v oblasti ľavého hemitoraxu bez zjavného krepitu,
fibrilácia bola zistená počas hospitalizácie, pri predoperačnom internom vyšetrení dňa 27.11.2001. Od

úrazu pri kardiologickom vyšetrení udáva, že má občas pocit búšenia srdca, takže jednoznačne by
sa to dalo určiť vtedy, ak by bolo opakované EKG počas hospitalizácie do piatich dní od úrazu, kedy
trvá akútny stav, počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení v I. sa sústredila pozornosť na
traumatologické diagnózy, preto sa môže s určitosťou predpokladať, že fibrilácia predsiení vznikla na
podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode, pretože iný mechanizmus vzniku nebol známy a keďže

bol bez subjektívnych ťažkostí, sa týmto problémom nezaoberalo.

30. Zo znaleckého posudku č. 09/2014 MUDr. Daniely Iliašovej zo dňa 01.09.2014 vypracovaného ako
doplňujúci znalecký posudok vyplýva, že jediným objektívnym spoľahlivým spôsobom detekcie fibrilácie
je EKG vyšetrenie. EKG vyšetrenie je súčasťou interného predoperačného vyšetrenia a v závere
prepúšťacej správy počas hospitalizácie žalobcu na traumatologickom oddelení FNsP I. od 11.06.2001

do 25.06.2001 je uvedené, že operačné riešenie bolo zrealizované po internom predoperačnom
vyšetrení, ktoré nemalo žiadnu kontraindikáciu k celkovej anestéze, počas auskultácie srdca akcia
srdca bola pravidelná, bez šelestu, nebola počuteľná arytmia. Pri internom predoperačnom vyšetrení
nebola zaznamenaná fibrilácia predsiení. Ďalej bolo konštatované, že ak je všeobecne príčinou fibrilácie
predsiení kontúzia hrudníka, nemusia sa symptómy fibrilácie vyskytnúť ihneď a ani ich priebeh nemusí

byť dramatický. V čase diagnostikovania fibrilácie srdca neexistovali u žalobcu problémy s vysokým
krvným tlakom, neliečil sa na poruchy metabolizmu, v osobnej anamnéze pri prijatí dňa 11.06.2001 je
uvedené, že je zdravý. Taktiež bolo skonštatované, že nie je možné, že by žalobca mal srdcovú arytmiu
a arteriálnu hypertenziu pred nehodou, lebo pri prijatí bol TK: 140/90 a arytmia nebola zaznamenaná a
ak by bola, musel by mať predoperačnú prípravu, čo nie je zaznamenané. Arteriálna hypertenzia vznikla

postupne po nehode a nie je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla spontánne, mimo príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou z 11.06.2001. Všetky kardiologické závery ju spájajú s nehodou. Ďalej
znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že v prípade ak sa v medicíne uvádza slovné spojenie
„nemožno jednoznačne určiť“, tak v medicíne sa jednoznačne určí hneď pri priamom dôkaze a ak sa
uvádza„môžesasurčitosťoupredpokladať“,takvdanomprípadetoznamená,žesamôžepredpokladať

na základe vývoja a príznakov ochorenia, teda dedukcie pri medicínskych odborných poznatkoch.

31. Odvolací súd je toho názoru, že pri zisťovaní príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. V danom prípade ide o posúdenie, či vznik ujmy - srdcová arytmia

bol zapríčinený dopravnou nehodou zo dňa 11.06.2001 A v danom prípade so všetkých znaleckých
posudkov MUDr. Daniely Iliašovej vyplýva, že veľmi pravdepodobnou príčinnou súvislosťou srdcovej
arytmie u žalobcu je zranenie, teda pohmoždenie ľavej strany hrudníka pri dopravnej nehode dňa
11.06.2001. Odvolací súd tak nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že znalkyňa v jednotlivých
posudkoch vyjadruje závery, ktoré si protirečia, keď je toho názoru, že znalkyňa jasne uviedla, že

jednoznačne by sa dala príčinná súvislosť určiť vtedy, ak by bolo opakované EKG počas hospitalizácie
žalobcu do piatich dní od úrazu, avšak počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení v Trnave
sa sústredila pozornosť na traumatologické diagnózy a preto sa môže s určitosťou predpokladať, že
fibrilácia predsiení vznikla na podklade kontúzie srdca pri dopravnej nehode, pretože iný mechanizmus
vzniku nebol známy. Z uvedeného tak vyplýva, že zo strany znalkyne nebola určená žiadna iná príčina

vzniku srdcovej arytmie u žalobcu a to, že znalkyňa nemohla uviesť, že jednoznačnou príčinou srdcovej
arytmiejepohmoždenieľavejstranyhrudníkapridopravnejnehodedňa11.06.2001amohlauviesť,žeto
možnosurčitosťoupredpokladať,jelenvdôsledkutoho,ženeboloopakovanéEKGpočashospitalizácie
žalobcu do piatich dní od úrazu. Avšak tento nedostatok lekárskeho vyšetrenia počas hospitalizácie
na traumatologickom oddelení v I. z dôvodu sústredenia sa na traumatologické diagnózy, nemožno

pričítať na ujmu žalobcu ako poškodeného, nakoľko žalobca pred dopravnou nehodou netrpel na žiadne
kardiovaskulárne ochorenie, čo bolo uvedené v znaleckom posudku č. 06/2010 zo dňa 10.10.2010 a v
konaní pred súdom prvej inštancie nebola zistená žiadna iná príčina vzniku tejto choroby. Ďalej odvolací
súd poukazuje na to, že zo znaleckého posudku č. 09/2014 MUDr. Daniely Iliašovej zo dňa 01.09.2014
vyplýva, že nie je pravdepodobné, že by srdcová arytmia vznikla spontánne, mimo príčinnej súvislosti

s dopravnou nehodou z 11.06.2001. Všetky kardiologické závery ju spájajú s nehodou. Ďalej znalkyňa
v znaleckom posudku uvádza, že v prípade ak sa v medicíne uvádza slovné spojenie „nemožno
jednoznačne určiť“, tak v medicíne sa jednoznačne určí hneď pri priamom dôkaze a ak sa uvádza
„môže sa s určitosťou predpokladať“, tak v danom prípade to znamená, že sa môže predpokladať nazáklade vývoja a príznakov ochorenia, teda dedukcie pri medicínskych odborných poznatkoch. V danom
prípade je taktiež dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný, resp. intervenient už raz v roku 2003 príčinnú
súvislosť kontúzie srdca a sťaženia spoločenského uplatnenia uznal a žalobcovi vyplatil za túto diagnózu

odškodnenie a v súčasnosti bez zmeny skutkových okolností túto príčinnú súvislosť namieta a popiera.

32. Čo sa týka námietky žalobcu, že zo strany súdu nebol vykonaný ním navrhnutý dôkaz a to výsluch
MUDr. Illiašovej, táto nie je dôvodná, nakoľko žalobca od vykonania toho dôkazu sám ustúpil, čo vyplýva
zpísomnéhopodaniažalobcuzodňa30.10.2015(strana332vspise)vktoromsauvádza:,,Ževzhľadom

na to, že ide o niekoľkoročný spor a MUDr. Iliašová sa nemohla dostaviť na pojednávanie, navrhuje, aby
súd od výsluchu znalkyne upustil a ďalej pojednával vo veci v čo najskoršom termíne. Žalobca má za to,
že doplnenie znaleckého posudku vyčerpávajúco zodpovedalo na všetky dodatočne položené otázky
účastníkov konania a ďalšie doplnenie nie je potrebné.“

33. Na základe uvedeného, tak odvolací súd pri základnom obodovaní vychádzal zo Znaleckého

posudku č. 21/2008 MUDr. Mariána Nosáľa, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia, ortopédia zo dňa 04.10.2008, v ktorom znalec pri bodovom ohodnotení bolestného,
priznalmaximálnuvýškubodovlenpripoložke198.dzlomeninaobochkostípravéhopredkolenialiečená
operáciou v počte 180 bodov, ktorú zvýšil o polovicu podľa ods.6 vyhl.č. 32/1965 Zb. za bolestivejší
spôsob liečby pre predĺžené hojenie zlomeniny, infúzie, injekcie v počte bodov 90, t.j. spolu 270 bodov

a pri ostatných položkách č. 2, 3, 62b, 76, 79, 160e 162, 239 priznal 3 z celkového počtu bodov 411,5
bodov, t.j. 308,625 bodov. Znalec tak priznal bolestné vo výške 578,625 bodov.

34. Čo sa týka bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, znalec priznal aj
položku 300.b - srdcové poruchy stredne ťažké, ktorú uznal v celkovom maximálnom počte bodov 500

a pri ostatných položkách 288, 394.b, 408.b, 410.b, priznal 1 zo 430 bodov, t.j. 210 bodov, čo spolu
predstavuje 715 bodov. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2009 opravil svoj znalecký
posudok ohľadne položky 408.b, pri ktorej je plný počet bodov 120 a nie 150 a tak polovica bodov
predstavuje 60 bodov a teda celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia nemá byť 715
bodov ale 700 bodov.

35. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie náležite
neodôvodnil rozhodnutie, prečo práve 5-násobok základného obodovania ako mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia a z akých dôvodov nezohľadnil návrh na požadovaný 20-násobok
a taktiež namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že súd nepriznal žiadne

mimoriadne zvýšenie základného obodovania bolestného, a to aj napriek znaleckému posudku MUDr.
Nosáľa a bolestivých útrap žalobcu, ako aj lekárskym správam a tvrdeniam žalobcu o jeho prípade
hodného osobitného zreteľa.

36. Ohľadne posúdenia tejto právnej otázky a zistenia skutkového stavu, odvolací súd preberá súdom

prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom
tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie
uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom
rozsahuzdieľaijehoprávnyzávervoveci,keďvecisprávneprávneposúdil,spoukazomnaustanovenie

387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

37. Zo znaleckého posudku č. 21/2008 MUDr. Mariána Nosáľa, znalca v odbore zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia zo dňa 04.10.2008 vyplýva, že žalobca dňa 11.6.2001
utrpel pri dopravnej nehode dislokovanú zlomeninu pravého predkolenia, pomliaždenie hrudnej steny
vpravo, rezné rany na tvári a zlomeninu zubov. Operačne mu bola zlomenina pravého predkolenia
stabilizovaná tibiálnym klincom, pooperačný priebeh bol bez komplikácii, operačná rana aj tržné
rany sa hojili a bol krytý dvojkombináciou antibiotík. Po dvoch týždňoch v stabilizovanom stave bol

prepustený do domáceho liečenia. Dňa 28.11.2001 sa podrobil operácii v spinálnej anestézii z dôvodu
extrakcie tibiálneho klinca. Hojenie operačnej rany bolo komplikované zápalom so sekréciou, preliečený
bol antibiotikami, mal založenú sadrovú dlahu na nohu a v stabilizovanom stave bol prepustený
do domáceho liečenia. Pri ďalších kontrolách na traumatologickej ambulancii v dňoch 20.12.2001,17.1.2002, 28.2.2002, 30.5.2002, bolo rtg zistené správne postavenie a zlepšenie klinického stavu
s tým, že rana sa pomaly prehojuje, bez nutnosti ďalšej operácie. V decembri 2001 bola žalobcovi
odporučená liečba internistom pre fibriláciu predsiení, v októbri 2001 sa podrobil stomatochirurgického

ošetrenia 4 zlomených rezákov. Znalec konštatoval, že liečba zranení bola komplikovaná predĺženým
hojenímzlomeninypravéhopredkoleniasosadrovoufixáciouachôdzoupomocoubarielsodľahčovaním
pravej dolnej končatiny do 28.2.2002. Druhá operácia bola komplikovaná infekciou v operačnej rane
s nutnou antibiotickou liečbou a početnými preväzmi, teda liečba bola spojená s komplikáciami, ktoré
pri obdobných zraneniach nie sú bežné. Zranenie zanechalo trvalé následky spočívajúce v obmedzení

pohyblivosti v pravom kolennom a členkovom kĺbe. Príčinu fibrilácie predsiení srdca vidí kardiológ v
možnom poranení srdcového svalu pri pomliaždení hrudníka pri nehode. Zdravotný stav žalobcu je
v súčasnosti stabilizovaný po všetkých stránkach, vrátane psychickej pohody a znášania obmedzení
daných trvalými následkami. V popredí zdravotných ťažkostí je oslabená funkcia pravej dolnej končatiny
a porucha srdcového rytmu. Žalobca v súčasnosti netrpí mučivými bolesťami, neužíva pravidelné lieky
na tlmenie bolesti, nemá výraznejšie psychické poruchy. Žiadna intenzívna liečba nemôže zlepšiť

jeho terajší zdravotný stav. Žalobca je v súčasnosti v starostlivosti praktického lekára, každý polrok
je kontrolovaný na kardiologickej ambulancii, užíva pravidelne lieky odporúčané kardiológom, pri
zhoršení bolesti pravej dolnej končatiny navštevuje ortopedickú ambulanciu. Následky zranenia žalobcu
pri úraze zo dňa 11.06.2001 majú preukázateľne trvalé a nepriaznivé dôsledky na životné úkony
žalobcu, obmedzujú ho v športe a pracovnom zaradení. Nie je schopný vykonávať pôvodné povolanie,

fyzickú práci, pri chôdzi používa jednu francúzsku barlu. Nie je výraznejším spôsobom obmedzený
v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote. Aj pre samotné trvalé následky na pravej dolnej
končatine (bez srdcovej arytmie) nie je vhodné pre žalobcu vykonávať profesiu vodiča nákladného
motorového vozidla. Arytmia a hypertenzia srdca bola zistená u žalobcu v novembri 2001 pri internom
predoperačnom vyšetrení (5 mesiacov od úrazu). Žalobca je invalidný aj na arytmiu srdca.

38. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 06.05.2009 uviedol, že žalobca nie je výraznejším
spôsobom obmedzený v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote, pretože sa môže zúčastňovať
akýchkoľvek spoločenských, politických a kultúrnych podujatí a sám môže aktívne v tejto oblasti
pracovať. Jediné obmedzenie je telesné a to že má slabšiu dolnú končatinu. Za výraznejším spôsobom

obmedzeného považuje pacienta s paraplegiou na invalidnom vozíku. Čo sa týka hodnotenia položky
a to arytmia srdcovej poruchy stredne ťažkej, tieto hodnotil na základe lekárskej správy kardiologickej
ambulancie MUDr. Y. A. zo dňa 08.04.2002, kde sa v závere píše, že sa jedná o poruchu rytmu predsiení,
pravdepodobne na podklade prekonaného úrazu s pomliaždením hrudníka - mikroúrazy srdcového
svalu možné. Znalec ďalej uviedol, že pri hodnotení bolestného zvyšuje základné bodové ohodnotenie

o polovicu alebo na dvojnásobok len tie poranenia, pri liečbe došlo k určitej komplikácii a tá bola pri
položke č. 239. Znalec taktiež uviedol, že ostatné poranenia boli v podstate nezávažné a ich priebeh
liečby bol bez komplikácií.

39. Aj vzhľadom na závery znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa ohľadne bodového ohodnotenia

bolestného, odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že aj z výpočtu zranení, utrpených
žalobcom pri dopravnej nehode je zrejmé, že sa nejedná o zranenia z medicínskeho hľadiska závažné,
priamo ohrozujúce život, a to ani pri jednom z jeho zranení. Liečba zranení bola aj podľa záverov
znalca bez komplikácii ( s jednou výnimkou, ktorú zohľadnil pri bodovom ohodnotení ), nebola veľmi
náročná a bolestivá, i keď možno zdĺhavá. Žalobca poukazoval aj na bolestivé chirurgické ošetrenie

zlomených zubov, avšak aj v tomto prípade sa bolestivosť liečby podľa vyjadrenia znalca nevymykala z
bežného priemeru, liečba teda nespôsobovala žalobcovi takú bolesť, ktorá nie je porovnateľná s bežnou
znesiteľnou bolesťou, keď ohodnotenie jej bolestivosti zvlášť nenavýšil. Ďalej súd prvej inšancie správne
konštatoval, že komplexná liečba zranení žalobcu bola ukončená a žalobca sa už ďalšej liečbe ani
ďalším zákrokom nebude musieť podrobiť. Zdravotný stav žalobcu je v súčasnej dobe stabilizovaný,

netrpí mučivými bolesťami a neužíva pravidelne lieky na tlmenie bolesti. Podľa názoru odvolacieho súdu,
vzhľadom na záver znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa ako aj jeho výpoveď na pojednávaní
dňa06.05.2009,neodôvodňujepostupsúdu,ktorýmbymalodôjsťkmimoriadnemuzvýšeniubolestného
u žalobcu.

40. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že prečo práve 5-násobok základného obodovania ako
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z akých dôvodov nezohľadnil návrh na
požadovaný 20-násobok sa odvolací súd taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca
nepreukázal tvrdené psychické problémy, ktoré údajne vznikli v súvislosti s nehodou, keď za účelomriešenia týchto problémov nevyhľadal odbornú pomoc a ani neužíval žiadne lieky na odstránenie týchto
problémov.Žalobcanepreukázalaniexistenciuďalšíchnásledkovsvojichzranení,ktorébyodôvodňovali
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre trvalé následky po dopravnej nehode, keď

podľa znalca MUDr. Nosáľa, žalobca v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nie je obmedzený,
môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť. Žalobca ani netvrdil, že by jeho zaradenie do bežného života
po dopravnej nehode bolo sprevádzané výnimočnými ťažkosťami, že by ho zranenia do veľkej miery
obmedzovali pri akejkoľvek činnosti (okrem pôvodného pracovného zaradenia), že by bol odkázaný
na pomoc inej osoby pri osobnej hygiene, pri chôdzi, pri jedle alebo pri bežných samoobslužných

činnostiach, že by nemohol vyvíjať žiadnu fyzickú námahu, že by nemohol vôbec vychádzať do
spoločnosti, za kultúrou, prípadne aj športovať, najmä keď sám žalobca uvádza, že chodí bicyklovať,
na prechádzky po rovine a aj na huby, i keď futbal hrať nemôže. Žalobca nie je teda nesamostatný,
pričom by nemohol vykonávať v podstate žiadne bežné aktivity ako zdravý jedinec. Všetky uvedené
skutočnosti správne viedli súd prvej inštancie k záveru, že jediným preukázaným trvalým následkom
jeho zranení pri dopravnej nehode je obmedzenie pohyblivosti pravej nohy v kolennom a členkovom

kĺbe, v dôsledku čoho nemôže vykonávať svoje pôvodné povolanie vodiča a prácu fyzicky namáhavú
a odvolací súd ešte dopĺňa aj arytmiu srdca u ktorej však MUDr. A. Y. (ošetrujúca lekárka žalobcu) vo
svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedla, že žalobca sa nesťažoval, že by trpel nejakými
mučivými bolesťami v súvislosti s touto chorobou a zo znaleckého posudku MUDr. Nosáľa vyplýva, že
v popredí zdravotných ťažkostí je oslabená funkcia pravej dolnej končatiny a porucha srdcového rytmu,

avšakžalobcavsúčasnostinetrpímučivýmibolesťami,neužívapravidelnéliekynatlmeniebolesti,nemá
výraznejšie psychické poruchy.

41. Vzhľadom na uvedený rozsah obmedzenia žalobcu v jeho terajšom spôsobe života oproti tomu,
ktorý viedol pred dopravnou nehodou v roku 2001 a závery znaleckého posudku znalca MUDr.

Nosáľa a jeho výpoveď na pojednávaní dňa 06.05.2009, že následky zranenia žalobcu pri úraze
zo dňa 11.06.2001 majú preukázateľne trvalé a nepriaznivé dôsledky na životné úkony žalobcu,
obmedzujú ho v športe a pracovnom zaradení, keď v spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nie
je obmedzený a môže v týchto oblastiach aktívne pôsobiť, dospel súd prvej inštancie k správnemu
záveruodôvodnosti5-násobnéhozvýšeniezákladnéhobodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenského

uplatnenia vypracovaného znalcom MUDr. Nosáľom.

42.Spoukazomnavyššieuvedené,takodvolacísúduzatvoril,ženárokžalobcunamimoriadnezvýšenie
bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. nie je daný, nakoľko v tomto prípade nejde o prípad
hodnýosobitnéhozreteľaanárokžalobcunamimoriadnezvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatneniav

zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. je daný len čiastočne v rozsahu 5- násobku základného bodového
ohodnotenia v zmysle Znaleckého posudku MUDr. Mariána Nosáľa č. 21/2008.

43. Podľa znaleckého posudku patrí žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma
1.394,14 eur (počet bodov 700 x 60,- Sk za 1 bod, spolu 42.000 Sk/1.394,14 eur). Súd na základe

vykonaného dokazovania rozhodol o 5-násobnom mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, preto prináleží žalobcovi z tohto titulu suma 6.970,72 eur (náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.394,14 eur x 5 ).

44. Súd prvej inštancie síce priznal žalobcovi 5-násobné mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia, avšak pri jeho samotnom výpočte pochybil, ak odpočítal pri takto uznanom
nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. sumu 2.653,85 eur ( bolestné v sume 1.093,41 eur
a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.560,44 eur ), ktorá suma predstavovala odškodnenia
žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 cit. vyhlášky a bola intervenientom už vyplatená (vyjadrenie intervenienta
na pojednávaní dňa 14.11.2017),nakoľko ide o rozdielne nároky a predmetom tohto konania bol nárok v

zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. Taktiež odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že zo
strany súdu došlo k dvojnásobnému zápočtu sumy 2.653,85 eur a to prvýkrát pri zastavení konania, kde
súčasťou späťvzatia návrhu bolo aj zohľadnenie tejto sumy a druhýkrát pri konečnom výpočte priznanej
sumy, kde súd znova odpočítal sumu 2.653,85 eur, nakoľko už bola intervenientom vyplatená.

45. Vzhľadom na nedôvodnosť zápočtu sumy 2.653,85 eur, odvolací súd priznal žalobcovi náhradu
škody - mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu jeho
5-násobku a to v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/ 1965 Zb. a priznal tak žalobcovi nárok na zaplatenie
sumy 6.970,72 eur od ktorej však odpočítal sumu 191,41 eur, ktorú už súd prvej inštancie vo svojomvýroku I. priznal a podľa tvrdenia intervenienta v odvolaní bola už aj žalobcovi zaplatená a tak zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 6.779,32 eur.

46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II.,

ktorými súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 191,41 eur a zastavil konania o zaplatenie sumy
5.556,94 eur ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil a výrok III. ktorým súd prvej inštancie vo
zvyšnej časti žalobu zamietol v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 6.779,29 eur a vo zvyšnej časti zamietnutie návrhu v zmysle § 387 CSP potvrdil.

48. Ďalej sa odvolací súd zaoberal závislým výrokom o náhrade trov konania a dospel k záveru,
že v prejednávanej veci nie je v rozpore s ustanovením § 255 CSP, ak súd uplatňujúci zásadu
úspechu aj na konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od znaleckého posudku, resp. od úvahy
súdu, ako tomu bolo nesporne i v danej právnej veci, bude vychádzať z toho, nemožno strany
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej

činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade treba rozlíšiť čo je základné a čo je
sprevádzajúce. Za základné v tejto veci považuje súd nepriznanie nároku na mimoriadne odškodnenie
bolestného a priznanie nároku na mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Výška
náhrady týchto nárokov je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu je potom potrebné považovať za plne
procesneúspešnéhoohľadneuplatnenéhonárokunamimoriadneodškodneniesťaženiaspoločenského

uplatnenia nakoľko mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a žalovaný bol plne procesne
úspešný ohľadne nároku na mimoriadne odškodnenie bolestného, ktorý nárok nebol žalobcovi čo do
základu priznaný.

49. Vzhľadom na uvedené, keďže úspešnosť sporových strán bola na polovicu, odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania v súlade s ustanovením §
387 CSP ako vecne správny potvrdil.

50. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

51. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa ustanovenia §
255 ods. 2 CSP, nakoľko bol v odvolacom konaní posúdený pomer úspechu sporových strán a to podľa
rovnakého kritéria ako uviedol odvolací súd v predchádzajúcom odseku 48 a keďže každá zo sporových
strán bola aj v odvolacom konaní úspešná na polovicu, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.

52. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).