Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010376
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617010376.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich

Ivany Bujnovej a Marty Bordákovej, v trestnej veci obžalovaného F. A., pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. decembra 2018 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. A., nar. XX.XX.XXXX, miesto narodenia F. K., trvale bytom C. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.05.2017 v čase okolo 20.30 h v B. na V. č. X po vzájomnej roztržke s poškodeným M. K., trvale
bytom B., ktorý mu bez jeho súhlasu vzal a vypil fľašu slivovice, prišiel k jeho unimobunke s kanistrom
benzínu v ruke a pred dverami unimobunky ho oblial benzínom, polial aj zem pred unimobunkou a
v jej vnútri, následne vytiahol z vrecka košele kovový benzínový zapaľovač, ktorý zapálil a hodil na
poškodeného, v dôsledku čoho mu začalo horieť oblečenie, ako aj vchod do unimobunky a skôr než

sa oheň stihol rozšíriť, bol zahasený rodinnými príslušníkmi poškodeného, poškodenému však spôsobil
zranenia na ľavej strane brucha a ľavej ruke vrátane prstov, kde mal popáleniny II. stupňa na 8% povrchu
tela,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví
iného,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, s poukazom na § 42 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 38 ods. 3
Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona, s použitím § 39

ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť osobne sa ospravedlniť
poškodenému.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/57/2017 zo dňa 16.06.2017, právoplatný dňa 16.06.2017,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením stratili svoj poklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 07.09.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 1Pv 219/17/1106-14 na obžalovaného F. A. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe
opísanom vo výrokovej časti rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka-
poškodenéhoM.K.,ďalejvýsluchomsvedkovV.F.,P.F.,C.K.,taktiežlistinnýmidôkazminachádzajúcimi
sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré

boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku
tohto rozsudku.
Obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa cíti byť nevinný. Obžalovaný uviedol, že je mu úprimne ľúto toho, čo sa stalo, v ten deň mal s
poškodeným konflikt pre fľašu slivovice, ktorú dostal za odovzdaný šrot. Zo slivovice vypil asi štvrtinu

fľaše. Poškodený M. K. mu túto fľašu slivovice vytrhol z rúk a utiekol s ňou preč. Po chvíli sa vrátil
naspäť, avšak fľaša už bola prázdna. Nahneval sa preto na neho, potom zobral benzín, vyšiel von pred
dvere unimobunky poškodeného, kde mu vylial asi liter benzínu na zem a podpálil neporiadok, čo tam
poškodený mal pred unimobunkou. Boli to handry a papier, potkany po tom behali. Ešte sa potom otočil,
keď kopa horela a išiel do svojej unimobunky. Uviedol, že poškodený vtedy stál na dvore a pozeral, ako

oheň horí, taktiež uviedol, že určite ho benzínom neoblial. A potom prišli požiarnici, vtedy vyšiel von
z unimobunky. Uvidel, ako svokor V. K. ten požiar dusil sekerou. Poškodeného vôbec nevidel. Taktiež
uviedol, že s poškodeným mal vzťahy normálne, vnímal ho ako člena rodiny. Zranenia poškodeného si
vysvetľuje tak, že asi potom poškodený skočil do ohňa, uviedol, že poškodený je psychiatrický pacient,
hocikedy mu „prepne“, aj sa im v domácnosti viackát vyhrážal, že ich zabije a podobne. V čase incidentu

na dvore okrem nich dvoch nikto iný nebol.

Svedkok - poškodený M. K. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že obžalovaného
vníma ako blízku osobu a nechce, aby sa v trestnom konaní voči nemu pokračovalo. Za splnenia
zákonných podmienok bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania kde uviedol, že v ten deň mu

obžalovaný dal napiť slivovice, on mu vypil viac ako mal, alebo ju vyhodil. Potom obžalovaný prišiel aj
s kanistrom benzínu pred jeho unimobunku, spýtal sa ho, či chce trošku benzínu. On súhlasil a vtedy
ho obžalovaný tým benzínom oblial. Vytrhol mu teda tú bandasku z rúk, dal do vnútra unimobunky a
zavrel dvere. Obžalovaný vytiahol z vrecka zapaľovač, škrkol a hodil ho po ňom. On sa začal dusiť,
nevedel presne, ako si udusil oblečenie, pamätá si, že si roztrhal oblečenie a nahý vybehol z domu.

Mama mu dávala vodu, potom prišla sanitka a odviezla ho. V nemocnici bol jeden deň, potom ho pustili
na reverz. Zranenia mu boli spôsobené na ľavej ruke a ľavom boku, na popáleniny používal mastičku,
tieto sa postupne zahojili, bolesti už nemá, ostali len jazvy.

Svedkyňa V. F., družka obžalovaného a sestra poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla že, deň

keď sa stala udalosť, prišiel obžalovaný z práce domov, doniesol aj vo fľaške nejaké pálené, potomprišiel k nim poškodený, jej brat a pýtal od obžalovaného niečo vypiť. F. mu hovoril, počkaj teraz ešte
nie, chceli ísť ešte spolu s F. von. Poškodený mu však tú fľašu zobral a utekal s ňou preč, vonku na
dvore tú fľašu vypil. F. išiel za ním vonku na dvor, videl, že fľaša je prázdna, chytil nervy, išiel a zobral

kanister z benzínom a zapálil oheň vonku na dvore, zapálil nejaký koberec alebo matrac, nevie presne.
Uviedla, že ona nevidela, ako oheň zapaloval, bola v tedy v unimobunke u svojej mami, s ktorou vyšli
von na dvor, až keď oheň horel. Na dvore vtedy videla len F., jej brat M. bol vtedy vo svojej unimobunke.
Potom počula ako brat kričí, že aj on horí, bol vtedy vo svojej unimobunke, Uviedla, že nechápe ako
mohol začať horieť, unimobunku nevidela horieť a aj ten oheň na dvore bol malý. Brat potom vyšiel z

bunky von nahý, jeho zranenie si však nevšimla, až neskôr jej ukázal popáleninu na bruchu. Brat potom
išiel za mamou, aby mu zavolala sanitku, že je popálený. Uviedla, že brat je povedal, že sa mu z toho
ohňa chytila vo vnútri posteľ, ale ona nechápe, ako sa to mohlo stať, keď horelo iba vonku. Potom išla
do jeho unimobunky a videla som ako mal obohratú posteľ zospodu. Potom prišla sanitka aj hasiči.

Svedkyňa P. F., matka poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla že v deň skutku prišiel obžalovaný

domov z práce, ona bola vo svojom dome, bola u nej aj dcéra V., družka obžalovaného. Začuli krik,
najprv kričal obžalovaný, potom zakričal aj jej syn M.. Potom s dcérou videli veľký požiar, tak všetci
vybehli von, videla, ako z domu vybehol jej syn a na ňom horeli veci, tak sa vonku vyzliekol donaha.
Ona k nemu priskočila, prišlo mu zle, mal zhorené bruchu, prestal na chvíľu aj dýchať. Jej manžel volal
hasičov, zavolali aj záchranku. Ďalej uviedla, že nevie kvôli čomu konflikt vznikol, uviedla, že videla

obžalovaného, ak s kanistrom benzínu išiel k unimobunke jej syna a ten benzín pred unimobunkou vylial
na koberčeky, čo tam sú pred dverami na utretie topánok. Nič iné okrem koberčekov tam nebolo. Od toho
ohňa sa potom chytila a zapálila aj posteľ vo vnútri unimobunky, táto bola hneď pri dverách. Poškodený
v tej dobe ležal a spal na tejto posteli.

Svedok C. K., brat poškodeného, ku skutku uviedol, že nevidel priamo čo sa stalo. V ten deň mal vypité,
ľahol si vo vnútri unimobunky, keď začul krik, vyšiel von. Videl ako poškodený horí, horelo mu tričko, boli
pri ňom mam aj otec, okrem toho horelo aj v unimobunke, na začiatku pri dverách, kde sa chytila posteľ.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na lekárske správy dokumentujúce rozsah zranení poškodeného,
ako aj pripojenú fotodokumentáciu, ďalej správu o zásahu hasičského zboru zo dňa 16.05.2017, správy
o povesti, posudky a odpisy registra trestov obžalovaného, ako aj pripojený spis a trestný rozkaz
Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/57/2017 zo dňa 16.06.2017.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Podľa §155 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa §123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,

f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa §14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k
dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.
Podľa ods. 2 pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný

a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane obžalovaný popiera,
že by úmyselne chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, keď uvádza, že zapálil len
neporiadok pred unimobunkou, poprel, že by benzínom oblial aj poškodeného alebo jeho obydlie. Na

druhej strane poškodený jasne popísal priebeh skutku, tak ako je uvádzané v obžalobe, pričom jeho
verzia bola nepriamo potvrdená aj výpoveďami ďalších svedkov a listinnými dôkazmi. Usvedčujúce
výpovede poškodeného a svedkov sú obsahovo zhodné, žiadna z výpovedí nie je vnútorne rozporuplná
ani nelogická, všetci potvrdili, že obhorená bola aj vnútorná časť unimobunky, teda požiar zasiahol aj
vnútornú časť obydlia, čo obžalovaný popieral, taktiež svedkovia potvrdili, že na poškodenom horelo
oblečenie. Naopak, výpoveď obžalovaného je rozporná, bez vnútornej logiky, preukázané bolo, že bol

pred skutkom silne rozrušený, čo aj sám potvrdil, sám uviedol, že sa na poškodeného nahneval pre ich
predchádzajúci konflikt a chcel mu to nejako oplatiť. Výpoveď obžalovaného bolo treba v konfrontácii
s výpoveďami svedkov hodnotiť len ako účelovú obranu, učinenú v snahe obžalovaného zbaviť sa
trestnej zodpovednosti. Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného

zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, pretože vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že sa obžalovaný dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému
spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného.

Konanie obžalovaného súd vyhodnotil podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako priamy úmysel.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,

že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný sa opakovane
dopúšťal priestupkov, bol viackrát pred spáchaním trestného činu prejednávaný za priestupok, prevažne

na úseku dopravy. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti 4 x súdne trestaný
na území SR, pričom v troch prípadov sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný bol
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/57/2017 zo dňa 16.06.2017, právoplatný dňa
16.06.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov.

Zo skutku spáchaného obžalovaným ako aj z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaný
spáchal trestný čin skôr, ako bol Okresným súdom Malacky sp. zn. 0T/57/2017 vyhlásený odsudzujúci
rozsudok (doručený trestný rozkaz) za iný jeho trestný čin. Terajšia trestná činnosť sa teda zbieha s

ďalšou trestnou činnosťou obžalovaného, a to s trestným činom nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo
viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu

z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby
nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117
ods. 1 alebo . Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené
niektorým zo súdených trestných činov. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. slová "súd uloží páchateľovi trest nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" v texte za bodkočiarkou v § 41 ods.
2 Trestného zákona nie
sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky .

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť priznania a ľútosti v zmysle
§ 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko v záverečnej reči svoj skutok úprimne oľutoval a ľútosť nad
udalosťou vyjadroval počas celého súdneho procesu. Súd ďalej nezistil možnosť použitia priťažujúcich
okolností, keďže súd ukladal súhrnný trest, podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn.

s použitím asperácie. S poukazom na uvedené, súd nemohol zarátať aj priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. h) Tr. zákona, keďže by mu bola táto skutočnosť zohľadnená 2 krát, čo je neprípustné. V
prípade použitia asperácie sa trest ukladá podľa zákonného ustanovenia obsahujúceho najprísnejšiu
trestnú sadzbu spomedzi zbiehajúcej sa trestnej činnosti, kedy sa horná hranica trestnej sadzby zvýši o
1/3. V prípade obžalovaného je najprísnejšia trestná sadzba za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155

odsek 1 Trestného zákona, a to 4 až 10 rokov. Po zvýšení hornej hranice o 1/3, súd súčasne trestnú
sadzba opätovne v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. zníži. Keď zníži hornú hranicu trestnej sadzby odňatia
slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obhajoba sa v súvislosti s prevahou poľahčujúcich okolností domáhala využitia inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 odsek 1 Trestného zákona súdom, už z názvu tohto
ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Použitie ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zákona, prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre

danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu, ustanoveného
týmto zákonom. Súd teda pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému uloží
trest, vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol

riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo
vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za
to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť

trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd preto s prihliadnutím na zásadu
primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa kritérií
obsiahnutých v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu), nakoľko uloženie trestu
odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (4 rokov) by bolo pre obžalovaného vzhľadom
na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje
obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39
ods. 3 písm. e) Tr. zák. nesmie súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov.
Súd použil pri ukladaní testu mimoriadne zmierňovacie ustanovenie s ohľadom na možnosti nápravy
obžalovaného, ktoré sú v jeho prípade pozitívne, poukazujúc aj na stanovisko samotného poškodeného,

ktorý sám žiadal súd o mimoriadnu zhovievavosť, dokonca sa domáhal zastavenia trestného stíhania,
k čomu však neboli splnené zákonné podmienky. Prognóza resocializácie obžalovaného tak nemusí
byť nepriaznivá, jeho protispoločenské konanie sa doteraz manifestovalo len v jeho úzkej rodine. Súd
preto vyjadruje presvedčenie, že uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej
sadzby 4 rokov v prípade obžalovaného, je skutočne neprimerane prísnym trestom, pričom na jeho

nápravu a ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd preto obžalovanému mimoriadne
znížil trest podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uložil trest pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody vo
výmere 3 roky, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil
skúšobnú dobu 5 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe,spolu s uloženou povinnosťou osobne sa ospravedlniť poškodenému. Takýto trest podľa názoru súdu
zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie.
Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že

obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky
svojho konania. Súd zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. o zrušení výroku o treste ohľadom
obžalovaného v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/57/2017 zo dňa 16.06.2017.

Poškodený v konaní pred súdom uviedol, že náhradu škody od obžalovaného nežiada, preto súd o

nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.