Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. december 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/457/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107206777
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6107206777.5

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavoveciexekúcieoprávneného:Sociálnapoisťovňa,sosídlomvBratislave,
ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, týka sa pobočky Banská Bystrica, Kapitulská
27, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. cesta XXXX/
XX, XXX XX P. P., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX,-
Sk), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom PhD., so sídlom Exekútorského

úradu Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX XXXX/XX,
o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
X.XXX,XX eura (XXX.XXX,- Sk). D. exekučné tituly pripojil Výkazy nedoplatkov: č. 700-2110448006-

GC04/06 vydaný oprávneným dňa 13. 12. 2006; č. 700-2110330606-GC04/06, vydaný oprávneným dňa
23. 11. 2006; č. 700-2110424706-GC04/06, vydaný oprávneným dňa 08. 12. 2006.

2. Poverením číslo: XXXX XXXXXX* zo dňa XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, so sídlom Exekútorského úradu
Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX

XXXX/XX.

3. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22. 12. 2014, si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil
trovy exekúcie, nakoľko predmetné exekučné konanie bolo ex lege zastavené, z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok povinného.

4. Súd mal za preukázané, že exekúcia bola v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ex
lege zastavená vyhlásením konkurzu na majetok povinného dňa 25. 02. 2011. Uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. XK/X/XXXX o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. XX/XXXX pod č. Q Keďže zastavenie exekučného konania nastalo priamo zo
zákona, súd o zastavení nerozhoduje.

5. Podľa § 48 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu
majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva

súčasťoupríslušnejpodstatyatrovykonaniasúpohľadávkouprotipríslušnejpodstate;akjeoprávnenýmveriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho
zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

6. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len "Exekučný poriadok"/ ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Exekučné konanie sa začalo dňom 13. 04. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení
účinnom do 31. 03. 2017/).

8.Podľa§196Exekučnéhoporiadku/vzneníúčinnomdo31.03.2017/zavýkonexekučnejčinnostipatrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor

platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9.Podľa§197ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017nákladypodľa§196uhrádza
povinný.

10. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku/v znení účinnom do 31. 03. 2017/, trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku.

11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovy exekúcie vymôže

exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na
úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

15.Podľa§203ods.2prvávetaExekučnéhoporiadkuvplatnomznení aksaexekúciazastavízdôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

17. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz. Z
citovaného § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu vyhláseného podľa
z. č. 7/2005 Z. z. spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci exekúcii. Pojem
„exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j.

zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával
osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené
konanie, súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo zákona.

18. Aj keď súd pri zastavení exekúcie ex lege vyhlásením konkurzu nevydal rozhodnutie o zastavení

exekučného konania, rozhodoval o trovách exekúcie. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si
musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona
č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného,
pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveďna túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom
na to, že exekučné konanie začalo pred 01.01.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do
31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného

práva, ktoré má však materiálnu povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia
znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné
predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných
predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na
princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným

zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava
nesmie zhoršiťmateriálnepostaveniesubjektupráva,vtomtoprípadeúčastníkakonania.Inýmislovami,
že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom
predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť
konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho.
Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak

zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania
účastník) a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov musí zostať nezmenená. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní
o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve

tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej
intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré
boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.“ V súlade s tým súd o náhrade
trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011.

19. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011 podľa ktorého súd rozhodoval
(t. j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe analógie
procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodoval o tom, kto
a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím

súdu). Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu
vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Nič na tom nemení ani
zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Pri náhrade
trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka.
Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní

uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter
pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda v danom exekučnom
konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka
titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom
konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov

exekúcie od oprávneného.

20. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné
zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie

žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie
exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú
splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené ex lege. Vzhľadom na

uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu trov exekúcie oprávneným.

21. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou

charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesiesúdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele
proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS

199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike
č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom
bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na
seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností
súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol

na vykonávanie exekúcií).“

22. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

23. Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého

peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo
dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.