Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/230/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213960
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817213960.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: F., proti žalovanému: N., o obnovu
konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.augusta 2018,
č.k. 9C/36/2017-139, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu na obnovu konania podanú na súde dňa 30.11.2017
odmietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 397, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 405, § 406, § 413
ods. 1 písm. a/, e/ CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou

na tamojšom súde dňa 30.11.2017 domáha povolania obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 9C/3/2009, v ktorom súd rozsudkom č.k. 9C/3/2009-198 zo dňa 26.02.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/660/2014-247 zo dňa 03.12.2014
uložil žalovanej F. B. povinnosť zaplatiť žalobcovi C.. N. K. sumu 18.256,66 eur s úrokom z
omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 18.256,66 eur od 30.01.2009 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobca domáhal úroku z omeškania

vo výške 10,5% od 03.01.2009, žalobu zamietol a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Zároveň
rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 5.164,72 eur. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe o obnovu
konania uviedla, že počas konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9P/3/2009 sa
jej nepodarilo preukázať, že dlh, ktorý mala voči žalovanému, si splnila. Vzhľadom na dobré priateľské
vzťahy si totiž od žalovaného nevyžiadala žiadne písomné potvrdenie o požičaných peniazoch, čím

vznikol dlh žalovaného voči nej. Žalovaný jej sčasti vrátil požičané peniaze v sume 18.256,66 eur, ale
dňa 12.01.2009 podal na Okresný súd Prievidza návrh o zaplatenie sumy 18.422,62 eur s
príslušenstvom voči žalobkyni. V posledných troch rokoch postupne nachádzala odložené originály
dokladov potvrdzujúce požičané peniaze od nej, ako žalobkyne. Žalovaný ju svojim konaním priviedol do
dlhodobého vedomého omylu. Dôvodom pôžičiek žalovaného bola dlhodobá evidencia na Úrade práce,
sociálnychvecíarodiny,nebolekonomickyčinný,nemalpeniazenapravidelnévýdavky.Účelovozneužil

jej osobné údaje v prospech seba. Žalobkyňa sa vzhľadom k uvedenému domnieva, že je daný dôvod
obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 397 písm. b/ Civilného
sporového poriadku). Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že žaloba na obnovu konania bola na
tamojšom súde podaná dňa 30.11.2017, z čoho mal za zrejmé, že žaloba bola podaná v rámci 3-ročnej
objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
(05.01.2015). Konštatoval, že začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym

momentom dozvedenia sa o dôvodne obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa
dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkaznébremeno, nakoľko nepreukázala splnenie objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania,
t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť,
že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá

sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech
tejto strany. Konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9C/3/2009 bolo skončené dňa
05.01.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/3/2009-198 zo dňa
26.02.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 5Co/660/2014-247 zo dňa 03.12.2014.
Žalobkyňa pritom podala žalobu na obnovu konania dňa 30.11.2017. Aj keby súd sám zisťoval splnenie

subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, došiel by k záveru, že žaloba bola podaná
oneskorene,nakoľkodôkazy,ktorýmižalobkyňamienilapreukázaťdôvodobnovykonania,jejboliznáme
už v pôvodnom konaní, teda ich mohla predložiť už v pôvodnom konaní a súd prvej inštancie má preto
za to, že subjektívna lehota na podanie žaloby začala žalobkyni plynúť najneskôr dňom právoplatnosti
rozsudku Okresného súd Prievidza č.k. 9C/3/2009-198 zo dňa 26.02.2013 v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu č. k. 5Co/660/2014-247 zo dňa 03.12.2014. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že

v prípade, ak by aj žaloba na obnovu konania bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
posúdil by ju ako zjavne nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa ako dôvod na povolenie obnovy predmetného
konania uviedla, že je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto
môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tomto smere boli navrhnuté ako dôkazy doklady
o platbách, obdobia pracovného pomeru, rozhodnutia sociálnej poisťovne, faktúry za telefónne služby,

potvrdenie Mestského úradu C., zápočtový list, potvrdenia o nákupe cudzej meny, doručené listy so
sexuálnou tematikou, výpis z písanky počas protialkoholického liečenia, ktoré podľa názoru súdu mali
byť žalobkyni, resp. mohli byť žalobkyni k dispozícií už v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v
konaní sp. zn. 9C/3/2009, resp. žalobkyňa neuviedla žiaden určitý a zrozumiteľný dôvod, pre ktorý ich
nemohla použiť v pôvodnom konaní. Taktiež ako ďalší dôkaz navrhla výsluch žalovaného, ktorý sa však

uskutočnil aj v pôvodnom konaní.

2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prievidza
pod sp. zn. 9C/3/2009 povolil. Súčasne navrhla, aby po prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým žalobu

v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Dôvodila, že žalovaný si od nej požičal peniaze, výška pohľadávky je 40.719,28
eur, ktoré jej neskôr aj kradol s tvrdením, že jej všetko vráti z predaja bytu na ul. H., C., čo neurobil.
Dostal ju do dlhoročného omylu a toto konanie bolo účelové v prospech žalovaného. Nemala listinné
dôkazy, ktoré by mohla predložiť súdu. Posledné listinné dôkazy našla 14.11.2017. Uviedla, že žalobca

jej sčasti vrátil požičané peniaze v sume 18.256,66 eur, ale dňa 12.01.2009 podal na OS Prievidza
návrh o zaplatenie sumy 18.422,62 eur s prísl. voči žalovanej podľa § 451 Obč. zákonníka. Doklady
predložené súdu potvrdzujú poskytnuté pôžičky žalovanému: (na: nájomné, inkaso, telefóny, výživné
a potreby pre svoje dve VŠ študujúce deti, alkohol, cigarety, zmena USD, českej koruny, zmenených
nórskychkorúnnaslov.korunu).Zastávalanázor,ževkonanípreukázala,žežalobcaneuniesoldôkazné

bremeno, rozhodnutím súdu boli vážne poškodené jej právom chránené záujmy a v súčasnosti nie je
možné ochranu dosiahnuť právnymi prostriedkami. Mala za to, že je možné vykonať dôkaz výsluchom
žalovaného a súčasne sa dá predpokladať, že vykonanie uvedených dôkazov môže pre ňu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania žalobkyne ako podanú oneskorene z dôvodu
nedodržania subjektívnej 3-mesančej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania a zároveň ako zjavne

nedôvodnú. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje
sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu, pretože súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie dostatočne argumentačne i právne zdôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu
presvedčivéhoodôvodneniauznesenianepovažujezapotrebnéopakovaneuvádzaťtotožnéskutočnosti
a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne

úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé
a právne správne posúdené a vyhodnotené. Odvolací súd v záujme toho, aby len opätovne a duplicitne
nekonštatoval predošlé súdne rozhodnutie s poukazom na jeho odôvodnenie a právne závery z neho
vyplývajúce, len na doplnenie správnosti dôvodov uvádza nasledovné:5. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.decembra 2014, č.k.
5Co/660/2014-247, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.februára 2013, č.k.

9C/3/2009-198 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.júna 2014,
č.k. 9C/3/2009-238 v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej (toho času žalobkyne) zaplatiť
žalobcovi (toho času žalovanému) sumu 18.256,66 eur s prísl., ako aj v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania, potvrdil, je zjavné, že skutočnosťami, ktorými žalobkyňa zdôvodnila nutnosť povoliť obnovu
konania, argumentovala už v pôvodnom konaní, a to tak v štádiu prvoinštančného konania, ako aj v

podanom odvolaní proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že: „Preto obrana odporkyne 1/ v tom smere, že čiastka, ktorá bola poukázaná na
účet M. H. mala predstavovať sumu, ktorú za spolužitia uhrádza za mesačné zálohy bytu, prípadne ako
výživné deťom navrhovateľa, prípadne platby, ktoré uhradila odporkyňa 1/ za navrhovateľa ako dlhy v
G., prípadne spoločnosti B. považoval odvolací súd za nedôvodné a účelové. Nie je logické tvrdenie
odporkyne v tom smere, že by tieto platby aj keby tomu tak skutočne bolo, boli poukázané na účet M. H. s

tým, že pokiaľ by sa malo skutočne jednať o plnenie, ktoré mala odporkyňa 1/ v predchádzajúcom období
poskytnúť za navrhovateľa je zrejmé, že túto platbu by poskytol navrhovateľ priamo na účet odporkyne 1/
čosanestalo.“Jetaknesporné,žežalobkyňapoukazovalavosvojejžalobeoobnovukonanialennataké
skutočnosti, ktoré už boli známe skôr, ktorými sa súdy v základnom konaní zaoberali, tieto vyhodnotili
a ktoré aj odvolací súd považoval za nedôvodné a účelové, čo je zásadné z hľadiska rozhodovania o

dôvodnosti žaloby na obnovu konania. Súdy v pôvodnom konaní sa žalobkyňou tvrdenými okolnosťami
zaoberali, týmito sa vysporiadali. Žalobkyňa tak vo svojej žalobe poukazovala len na také skutočnosti,
ktoré už boli známe skôr a ktoré listinné dôkazy mohla mať vo svojej dispozícii (sama uvádza, že tieto
postupnevpriebehu3rokovnachádzala).Neobstojípretojejtvrdenie,žeideotakéskutočnostiadôkazy,
ktoré bez svojej viny nemohla žalobkyňa použiť v pôvodnom konaní.

6. Odvolací súd len poznamenáva, že je nevyhnutné rešpektovať zásadu zachovania právnej istoty a
pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, a to
za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok, ktoré však v danej veci naplnené
nie sú.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerov hlasov 3:0 (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).