Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010209
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010209.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného P. D., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 5.3.2018, č.k. 6Nt/10/2018, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 20.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa§193ods.1písm.c)TrestnéhoporiadkusasťažnosťodsúdenéhoP.D.,nar.XX.X.XXXX,zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 5.3.2018, č.k. 6Nt/10/2018 podľa § 460 ods. 2 Trestného
poriadku s poukazom na § 76 ods. 3 a § 78 ods. 1 Trestného zákona rozhodol tak, že uložil ochranný
dohľad v trvaní 2 rokov odsúdenému P. D..
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že súdu bol doručený návrh riaditeľa ÚVTOS
Leopoldov na uloženie ochranného dohľadu nad odsúdeným P. D..

Súd skonštatoval, že odsúdený svojim správaním počas výkonu trestu nepreukázal, že od neho možno
očakávať vedenie riadneho života, neplní program zaobchádzania, sústavne sa dopúšťa porušení
ústavného poriadku, v súčasnosti má vykázaných 16 disciplinárnych trestov. Správanie sa odsúdeného
počas výkonu trestu odňatia slobody ako i odpis jeho registra trestov svedčia tomu, že odsúdený je
kriminálne narušeným jedincom so sklonmi páchať trestnú činnosť, pričom doterajší výkon trestu zjavne
neviedol k dosiahnutiu účelu trestu spočívajúceho v jeho náprave. K polepšeniu odsúdeného neviedli ani

opakovane ukladané disciplinárne tresty, pričom v jeho hodnotení je uvedené, že tieto tresty mu neboli
častokrát ani ukladané, nakoľko to v prípade odsúdeného už nemuselo ani plniť svoj účel.
Proti uzneseniu podal sťažnosť odsúdený sám, aj prostredníctvom obhajkyne. Navrhuje, aby odvolací
súd uznesenie zrušil, námietky odsúdeného sú relevantné, okresný súd im nevenoval dostatočnú
pozornosť, odsúdený nemá na území SR bydlisko, nie je možné , aby vykonával uložený ochranný
dohľad. Bolo tiež porušené jeho právo, lebo na zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 28.2.2018 sa advokát

nezúčastnil.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného, preskúmal v
zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Predmetom prieskumu bola vecná i procesná správnosť napadnutého uznesenia.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu nariadila vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom telemostu. Na verejné zasadnutie bol odsúdený riadne
predvolaný, mal možnosť k návrhu sa vyjadriť a realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona.
K sťažnostnej námietke odsúdeného o neúčasti advokáta na verejnom zasadnutí sťažnostný súd

uvádza, že boli splnené všetky podmienky na vykonanie verejného zasadnutia. Na verejné zasadnutie
bol odsúdený riadne a včas predvolaný, bol upovedomený prokurátor a rovnako tak bola upovedomená
aj obhajkyňa (poštou aj emailom), pričom súdu neoznámila, že sa verejného zasadnutia nezúčastní,
ani nepožiadala o oslobodenie od povinnosti obhajoby. Súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obhajkyne odsúdeného v zmysle § 294 ods. 2 Trestného poriadku, pretože boli splnené podmienky na

takýto postup. V danom prípade nešlo o povinnú obhajobu, nešlo o verejné zasadnutie o odvolaní, a ani
nešlo o verejné zasadnutie, na ktoré by dal podnet svojim návrhom obvinený (§ 293 ods. 9 a ods. 10
Trestného poriadku). Odsúdený na verejnom zasadnutí netrval na prítomnosti ustanovenej obhajkyne.
Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.
Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí je zrejmé, že správanie odsúdeného je potrebné

považovať za také, z ktorého vyplýva odmietanie výchovného pôsobenia a z ktorého je možné
vyvodiť obavu, že po prepustení bude odsúdený pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Preto správne
prvostupňový súd rozhodol a vyhovel návrhu riaditeľa ústavu na uloženie ochranného dohľadu. V
odôvodnení napadnutého uznesenia sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré súd takýmto spôsobom
rozhodol. Sťažnostný súd v tomto smere v plnom rozsahu na tieto poukazuje.

V tomto smere sú právne irelevantné sťažnostné námietky odsúdeného, že nemá na území Slovenskej
republiky ani trvalý, ani prechodný pobyt. Tieto námietky boli vznesené odsúdeným už pred rozhodnutím
prvostupňového súdu. Ten správne uviedol, že hmotnoprávne podmienky na uloženie ochranného
dohľadu upravuje ustanovenie § 76 ods. 3 Trestného zákona, pričom v posudzovanom prípade
odsúdeného D. tieto podmienky splnené boli. Argumentácia odsúdeného smerujúca voči samotnému

výkonu ochranného dohľadu, ktorý upravuje ustanovenie § 455 Trestného poriadku, je vo vzťahu k
zákonným podmienkam, ktoré musia byť splnené na uloženie ochranného dohľadu, irelevantná. Naviac
je prostredníctvom lustrácie v Registri obyvateľom zistiteľné, že odsúdený ma evidovaný trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, a to v meste R..
Rovnako tak odsúdený už pred prvostupňovým súdom vzniesol námietku k vykonaniu verejného

zasadnutia prostredníctvom telemostu. Prvostupňový súd sa aj s týmito námietkami správne vysporiadal
pred rozhodnutím o návrhu a v odôvodnení rozhodnutia správne uviedol, že vykonaním verejného
zasadnutia prostredníctvom zariadenia určeného na prenos obrazu a zvuku (telemost) z dôvodu zásady
hospodárnosti konania, neprišlo k ukráteniu odsúdeného na žiadnych jeho právach. Odsúdenému
bolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a k dôkazom o nich, mohol uvádzať okolnosti,

navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti
a opravné prostriedky. Zvoleným procesným postupom súdu neboli porušené ani zásady verejnosti,
ústnosti, bezprostrednosti a rovnosti zbraní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.