Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010489
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316010489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
05.12.2018 v trestnej veci obžalovaného I. I. a spol. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného I. I. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 15.05.2018, sp. zn. 3T/93/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
vo vzťahu k obžalovanému I. I..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému I. I., nar. XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom F.
R., C. V. XXX/X, okres G.

u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n
e č n e odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 4 (štyri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.05.2018, sp. zn. 3T/93/2016 bol obžalovaný I. I.
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukázaním na

§ 138 písm. h/ Tr. zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, žedňa 29.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej
hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s., Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom
školení o bezpečnosti pri práci, ako aj školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov

a po upozornení o spôsobe koordinácie a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na
žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali práce zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné,
IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o. Zvolen, IČO: 31603793, na žiadosť jedného zo zamestnancov
uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s. o prenos bremena na žeriavovej dráhe č. 3, bez vedomia a súhlasu
zmenového dispečera tejto firmy, ktorý počas pracovnej zmeny rozdeľuje prácu a vydáva súhlas na

používanie mostových žeriavov k prenosu bremien na konkrétnej žeriavovej dráhe, prišiel zo žeriavovej
dráhy č. 2, kde mal na základe pokynu zmenového dispečera vykonávať práce počas pracovnej zmeny,
na žeriavovú dráhu č. 3 v uvedenej výrobnej hale, kde ako vyškolený a oprávnený viazač bremien a
obsluha mostových žeriavov zobral do ruky ručný ovládač mostového žeriavu č. 7, v.z.č. 468-031-928/1,
na žeriavovej dráhe č. 3 a týmto spustil posun tohto žeriavu smerom k mostovému žeriavu č. 8, v.z.č.
468-031-928/2, do ktorého narazil, hoci mal vedomosť o tom, že uvedené žeriavy č. 7 a č. 8 nemali

funkčné zabezpečovacie zariadenie proti nárazu a že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce
externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont s.r.o., kde po náraze a posune žeriavu č. 8 došlo z
výšky cca 15 m k pádu externého pracovníka uvedenej firmy I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi dva kovové pracovné stoly, kde pri tomto páde utrpel
rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie

a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k pritlačeniu druhého pracovníka externej firmy Z. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, okres R., o kovový väzník, nachádzajúci sa v stropnej časti
výrobnej haly, pri ktorom došlo k zraneniu jeho pravej ruky pohmoždením lakťa stredne ťažkého stupňa
s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia
a práceneschopnosti 17 dní, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením

dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania.

Za uvedený skutok mu bol uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. l/,
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích
zariadení na dobu 18 mesiacov.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd obžalovaného V.. U. F. oslobodil spod obžaloby okresného
prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

po tom, ako poverený zástupca prevádzkovateľa firmy UNEX, a.s. Uničov, Česká republika a neskôr
aj ako vedúci prevádzky pobočky firmy UNEX Slovakia a.s. Snina, prevzal dňa 01.09.2014 od firmy
UNEX, a.s. Uničov, Česká republika, do užívania všetky zdvíhacie zariadenia nachádzajúce sa vo
výrobnej hale firmy UNEX Slovakia a.s. Snina v areáli bývalého podniku Vihorlat a s tým spojenú

právomocazodpovednosťzaprevádzkuabezpečnosťpriužívanítýchtozdvíhacíchzariadení,pozistení
nefunkčnosti zabezpečovacieho zariadenia proti nárazu revíznym technikom na mostovom žeriave č.
7, v.z.č. 468-031-928/1, a mostovom žeriave č. 8, v.z.č. 468-031-928/2, o ktorých vedel o jeho zákaze
používať tieto žeriavy do odstránenia závad, z prevádzkových dôvodov nedal pokyn na odstránenie
týchto závad a žeriavy sa s jeho vedomím a súhlasom používali, kde dňa 29.01.2015 v čase okolo

16.00 hod. v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine vo výrobnej hale SM4 firmy UNEX Slovakia a.s.,
Strojárska č. 4426, Snina, IČO: 36762725, po predchádzajúcom školení o bezpečnosti pri práci, ako aj
školení o správnosti postupu používania mostových žeriavov a po upozornení o spôsobe koordinácie
a dorozumievania sa pred použitím mostového žeriavu na žeriavovej dráhe, kde práve vykonávali
práce zamestnanci externej firmy Vodomont s.r.o. Humenné, IČO: 36729639 cez firmu Kotrbatý s.r.o.

Zvolen, IČO: 31603793, jeho podriadený, zamestnanec tej istej firmy I. I., na žiadosť jedného zo
zamestnancov uvedenej firmy UNEX Slovakia a.s, bez vedomia a súhlasu zmenového dispečera tejto
firmy, na žeriavovej dráhe č. 3 vykonal posun žeriavu č. 7 smerom k žeriavu č. 8, do ktorého narazil, hoci
mal vedomosť o tom, že uvedené žeriavy č. 7 a č. 8 mali nefunkčné zabezpečovacie zariadenie protinárazu a že v tento deň na žeriave č. 8 vykonávali práce externí zamestnanci uvedenej firmy Vodomont
s.r.o., kde po náraze a posune žeriavu č. 8 došlo z výšky cca 15 m k pádu externého pracovníka
uvedenej firmy I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., na podlahu výrobnej haly medzi

dva kovové pracovné stoly, kde pri tomto páde utrpel rôzne zranenia nezlučiteľné so životom, pričom
bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu pri polytraume, ako aj došlo k
pritlačeniu druhého pracovníka externej firmy Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, okres R.,
o kovový väzník, nachádzajúci sa v stropnej časti výrobnej haly, pri ktorom došlo k zraneniu jeho pravej
ruky pohmoždením lakťa stredne ťažkého stupňa s rozsiahlym hematómom a obmedzením pohybu

pravého lakťa, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej
14 dní, pričom tento čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z jeho funkcie a postavenia v zamestnaní,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených Z. G., Z. W., D. F. C. a.s., G. C., pobočku R. a S. F.
C. a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas, v zákonnej lehote odvolanie I. I., podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 15.08.2018 a podaným na poštovú prepravu dňa 13.08.2018, ako aj prokurátor
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o
opravnom prostriedku, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.08.2018.

Obžalovaný I. I. namietal, že s výrokom o uložení úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky
nepodmienečne, v spojení s výrokom súdu o zaradení do výkonu trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nesúhlasí. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o nedostatku zdvíhacích
zariadení vedeli aj ostatní zamestnanci zodpovední za ich bezpečnú prevádzku a dovoľuje si doplniť,

že i zamestnávateľ. Je nutné uviesť, že znefunkčnenie antikolíznych snímačov pri výrobe nebolo
vykonané zamestnancami z vlastnej ľubovôle, ale z potreby dodržania výrobného procesu zadaného
zamestnávateľom bez možnosti iného bezpečného spôsobu vykonania práce s bremenami tak, aby
nebolo vykonané znefunkčnenie antikolíznych snímačov. Rovnako súd pri ukladaní trestu vôbec
nezohľadnil a nezaoberal sa existujúcim spoluzavinením na strane poškodeného G., keďže tento, podľa

jeho názoru, mal byť pri práci vo výške istený dvoma lanami, čo v danom prípade nebolo splnené.
Ak by mal istiace lano, nedošlo by k pádu z plošiny a následnému fatálnemu následku. Týmto sa
nechce zbavovať akejkoľvek zodpovednosti a viniť z následku niekoho iného. Je si plne vedomý, že
zodpovednosť za fatálny následok je na jeho strane a patrí mu za to aj patričné potrestanie, keďže ako
osoba odborne spôsobilá je povinná pred každou manipuláciou so zdvíhacím zariadením skontrolovať

bezpečnosť,čovdanomprípadeneurobil.Jetohonázoru,ženazákladeuvedenýchdôvodovjeuloženie
nepodmienečného trestu neprimerane prísne a postačoval by trest s podmienečným odkladom. Nemal
úmysel nikomu ublížiť na zdraví a už vôbec nie spôsobiť smrť, je mu úprimne všetkého ľúto, no čas
sa už vrátiť nedá späť. Chce poukázať aj na skutočnosť, že je jediným živiteľom rodiny a s manželkou
sa starajú o ťažko postihnuté dieťa, ktoré si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, o čom súdu predložil

doklady. Uložením nepodmienečného trestu by bol potrestaný nielen on, ale aj jeho najbližšia rodina,
ktorá ho potrebuje. Na základe uvedeného, s prihliadnutím na jeho osobu a doterajší spôsob života
žiada, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok tak, že by mu uložil trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom výkonu.

Prokurátor namietal, že súd ustálil skutkový stav aj vzhľadom na výpoveď svedkyne C. tak, že revíznu
správu na žeriav č. 7 prevzal obžalovaný V.. F. až po vzniku smrteľného následku. Má za to, že
súd svedeckú výpoveď svedkyne C. nesprávne vyhodnotil. Svedkyňa C. opakovane a na sugestívne
otázky odpovedala v tom zmysle, že nepotvrdila túto verziu obžalovaného. Uviedla, že obžalovanému
nosila dennodenne rôzne veci na podpis a aj veci, ktoré sa netýkali jej agendy. Veci, ktoré mala len

odniesť, neriešila. Nespomína si, že by ona povedala obžalovanému, že mu doniesla na podpis revíznu
správu od pána R. pre vyšetrovateľa. Druhým dôvodom oslobodenia malo byť to, že aj keby boli
antikolízne snímače funkčné, tak by ich pracovníci znefunkčnili, lebo potrebovali mať žeriavy blízko
seba. Práve používanie dvoch žeriavov na dvíhanie jedného bremena vyššej hmotnosti je zakázané a
práve obžalovaný Ing. F. mal povinnosť takéto užívanie zastaviť. Sám obžalovaný vypovedal, že mal

vedomosť o tom, že na lodi č. 3 sa používali dva žeriavy vedľa seba, a to z dôvodu, že sa vyrábali
výrobky, ktoré mali vyššiu hmotnosť, ako je nosnosť jedného zdvíhacieho zariadenia, teda musel mať
vedomosť o zakázanom spôsobe používania žeriavov, aj o používaní žeriavov, ktoré nemohli mať
funkčnésnímače,napriektomutakútovýrobunezastavilanezakázalpoužívanietýchtožeriavov.Naviac,svedok I. H. uviedol, že o závadách je Ing. F. informovaný aj prostredníctvom softvérového systému,
v ktorom sú závady zaevidované. Ďalej tento svedok vypovedal, že tri týždne po smrteľnom úraze
na príkaz vedúceho výroby Ing. F. už majú žeriavy funkčné antikolízne snímače. Je teda preukázané,

že po smrteľnom úraze obžalovaný vedel zabezpečiť používanie žeriavov vo výrobe aj s funkčnými
antikolíznymi snímačmi, a teda nesie zodpovednosť za smrteľný následok svojho nekonania. Na základe
uvedeného má za to, že vykonané dokazovanie v jeho súhrne vyhodnotil súd prvého stupňa nesprávne a
v prospech obžalovaného. Vykonané dôkazy neodôvodňujú oslobodenie obžalovaného spod obžaloby,
preto navrhuje, aby Krajský súd v Prešove, vzhľadom na uvedené skutočnosti, napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Humennom na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolania,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnucajnachyby,ktoréneboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k

záveru, že odvolanie obžalovaného I. I. je dôvodné.

Krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný I. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04.07.2017 vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu a toto jeho vyhlásenie
bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení

prokurátora prijaté s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný ku skutku priznal, sa
nevykoná a vykoná sa dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a o náhrade škody.

Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, po preskúmaní
obsahu predloženého spisu odvolací súd nezistil žiadne zásadné porušenie práva obžalovaného na

obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným I. I. len proti výroku o treste, krajský súd
nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, vo vzťahu k obžalovanému I. preskúmal
len tento odvolaním napadnutý výrok.

KonanieobžalovanéhoI.I.bolopoprávnejstránkezákonnýmspôsobomposúdenéakoprečinusmrtenia
podľa§149ods.1,ods.2písm.a/Tr.zákona,spoukazomna§138písm.h/Tr.zákonaaprečinublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Obžalovaný I. tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ublíženie
na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z

jeho zamestnania, týmto svojím konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu
uvedených trestných činov. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj
poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami a zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l/ Trestného zákona, teda, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval, preto pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a súčasne aplikoval

aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko páchateľa odsudzoval za dva trestné činy. Z uvedených
dôvodov obžalovanému I. uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého
ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti
vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu 18 mesiacov.

Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že nepochybil súd prvého stupňa pri určení druhu
trestu, ako aj jeho výmery, avšak nepostupoval správne, ak takýto trest obžalovanému uložil ako trest
nepodmienečný. Z lekárskych správ predložených obžalovaným I. už v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa vyplýva, že tento je otcom I. I., nar. XX.XX.XXXX, u ktorého všeobecná lekárka pre deti a
dorast MUDr. I. Kostelníková v lekárskej správe zo dňa 14.02.2018 konštatovala, že dieťa je sledované

od novembra 2011 neurológom, má oneskorený vývoj reči a hraničný intelekt, od nástupu do ZŠ je
nutná aj psychologická a psychologicko-psychiatrická intervencia. Dieťa je v špeciálnej triede ZŠ, nie
je spôsobilé cestovať do školy samo, rovnako zo školy je nutný doprovod dospelej osoby. Pre poruchu
jemnej motoriky je odkázaný na pomoc inej osoby aj v bežných denných úkonoch. Zo záveru správy z
diagnostického vyšetrenia psychologického centra špeciálnopedagogického poradenstva pri SŠI Snina

zo dňa 27.11.2017 vyplýva, že celkové rozumové schopnosti I. I. sa nachádzajú v pásme miernej
duševnej zaostalosti, je klientom s viacnásobným postihnutím, pretože z psychiatrického vyšetrenia
vyplynula aj iná hyperkinetická porucha a iná zmiešaná porucha správania a emotivity. Jeho verbálne
aj performačné schopnosti sú vyrovnané, pozornosť v norme, pamäťové schopnosti sú rozvinuté, ale I.má ťažkosti s chápaním kauzality a dôsledkov jeho správania v budúcnosti, pričom je motivovaný najmä
aktuálnou potrebou. Grafomotorika je nezrelá vzhľadom na vek, jeho emocionálna a sociálna zrelosť
je na nízkej úrovni.

Na základe uvedeného preto krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste vo
vzťahu k obžalovanému I. I. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody
v trvaní 2 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky, ako aj trest
zákazu činnosti vykonávať obsluhu zdvíhacích zariadení na dobu 18 mesiacov. Vo vzťahu k uvedenému

odvolací súd udáva, že už samotná skutková podstata trestného činu usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona,
ako to nakoniec aj z jeho názvu vyplýva, ráta s následkom vo forme smrti poškodeného, preto tento
následok nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Zároveň odvolací súd dodáva, že pochybil súd prvého stupňa, ak obžalovanému
nepričítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, a to, že obžalovaný spáchal viac trestných
činov, avšak pre absenciu odvolania zo strany prokurátora vo vzťahu k obžalovanému I., odvolací súd

už toto pochybenie súdu prvého stupňa napraviť nemohol.
Uvedený trest, podľa názoru odvolacieho súdu, je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
výchovu obžalovaného I. k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život za súčasného odradenia iných
od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu,
osobu páchateľa, a to aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolaním prokurátora napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol
obžalovaný Ing. U. F. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora pre žalovaný skutok
oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal, odvolací súd v prvom rade poukazuje na
vykonané dôkazy týkajúce sa skutku, ktoré boli vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie

skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor v rámci odvolacieho konania
sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný
súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú
oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou
v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa

stotožňuje, a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s jednotlivými dôkazmi,
z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný

Ing. F., odôvodnil tým, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že zamestnancom obsluhujúcim
zdvíhacie zariadenia, vrátane spoluobžalovaného I. I., bol technický stav žeriavu známy, pretože vedeli
o chýbajúcom, resp. nefunkčnom antikolíznom snímači, napriek tejto vedomosti na strojoch pracovali. O
tomto nedostatku na zdvíhacích zariadeniach vedeli aj ostatní zamestnanci zodpovední za ich bezpečnú
prevádzku a všetko nasvedčuje tomu, že Ing. F. skutočne nebol pri svojom nástupe na pozíciu vedúceho

prevádzky uzrozumený s tým, či všetky nedostatky na uvedených zariadeniach boli odstránené, pretože
podľarevíznychspráv,lehotanaichodstránenieužuplynula.Ajkeďpretrestnúzodpovednosťpáchateľa
stačí pri posúdenom skutku nedbanlivostné zavinenie, ani toto v rámci dokazovania nebolo preukázané.
Pokiaľ by súd uznal obžalovaného Ing. F. za vinného, porušil by zásadu in dubio pro reo, teda v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so stopercentnou istotou,

čo je ústavou zaručené právo. Na podklade vykonaného dokazovania nebolo možné urobiť spoľahlivý
a jednoznačný a nepochybný záver, že obžalovaný Ing. F. sa dopustil žalovaného skutku. Podľa
názoru súdu, nebolo po vykonanom dokazovaní preukázané, aby medzi konaním obžalovaného Ing.
F. a spôsobeným následkom, teda smrťou poškodeného G., bola príčinná súvislosť. Je zrejmé, že k
znefunkčneniu antikolíznych snímačov dochádzalo bez toho, aby o tom obžalovaný Ing. F. vedel, lebo

pracovníci, ktorí pri žeriavoch pracovali, tieto antikolízne snímače sami znefunkčnili, keď potrebovali pri
výkone svojej práce, aby sa žeriavy k sebe priblížili na vzdialenosť menšiu, ako to funkčné snímače
dovolili. Za danej situácie, keď sami pracovníci, ktorí pracovali pri žeriavoch, znefunkčňovali antikolízne
snímače, nemohli tieto plniť bezpečnostnú funkciu, a tak nie je možné toto pripisovať za vinu aj
obžalovanému Ing. F.. Ak by bolo pravdou, že obžalovaný Ing. F. nedal pokyn na odstavenie žeriavu pre

znefunkčnené antikolízne snímače, tak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v prípade,
ak by boli antikolízne snímače plne funkčné, ale pracovníci by potrebovali, aby sa žeriavy k sebe priblížili
na kratšiu vzdialenosť, tak by ich znefunkčnili tak, že by ich zakryli alebo odpojili a za toto ich konanie
obžalovaný Ing. F. nemohol niesť žiadnu zodpovednosť a nemohol byť teda uznaný za vinného. Podľanázoru súdu, v danom prípade v kritickom čase zlyhala aj komunikácia medzi pracovníkmi, ktorí sa
podieľali na prácach na predmetom žeriave, resp. v jeho bezprostrednej blízkosti, keď v prípade posunu
žeriavu nedošlo k vyrozumeniu pracovníkov, ktorí boli na žeriave, aby prestali pracovať a zišli dolu.

Ani za takéto zlyhanie komunikácie medzi zodpovednými pracovníkmi nie je možné pripisovať vinu
obžalovanému Ing. F., ktorý nemôže stáť predsa pri týchto žeriavoch a ich obsluhe a koordinovať ich
vzájomnú komunikáciu, či dávať nejaké pokyny, lebo o tom, ako mali títo pracovníci postupovať, boli
všetci preškolení, o čom svedčia záznamy z jednotlivých školení, na ktorých sa zúčastnili.

S poukazom na uvedené, po preskúmaní odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku, ako
aj obsahu predloženého spisu, sa odvolací stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky
vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že skutok kladený obžalovanému Ing. F. za vinu
spáchal, preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku za správne a zákonné.

Nemožno súhlasiť s námietkou prokurátora, že súd prvého stupňa svedeckú výpoveď svedkyne C.
nesprávne vyhodnotil, pretože táto nepotvrdila verziu obžalovaného, že revíznu správu na žeriav č. 7
prevzal obžalovaný Ing. F. až po vzniku smrteľného úrazu, nakoľko, aj keď je pravdou, že svedkyňa
C. toto tvrdenie obžalovaného Ing. F. nepotvrdila, rovnako nepotvrdila ani skutočnosť, že túto revíznu
správu prevzal pred skutkom, keď svedkyňa C. sa vyjadrila, že Ing. F. podpisoval množstvo vecí a

konkrétne jej táto správa nehovorí nič, nemôže povedať, vzhľadom na veľký časový odstup, čo Ing. F.
podpisoval a v ktorý deň a veci, ktoré sa netýkali jej agendy a mala ich len odniesť, neriešila.

Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke prokurátora, že používanie dvoch žeriavov na dvíhanie jedného
bremena vyššej hmotnosti je zakázané a práve obžalovaný mal povinnosť takéto užívanie zastaviť, teda

obžalovaný Ing. F. musel mať vedomosť o zakázanom spôsobe používania žeriavov, aj o používaní
žeriavov, ktoré nemohli mať funkčné snímače a napriek tomu takúto výrobu nezastavil a nezakázal
používanie žeriavov, odvolací súd udáva, že zo STN normy ČSN 27 0143 účinnej od 01.01.1970
vyplýva, že podľa bodu 39 písm. e/, je revízny technik okrem iného, povinný najmä nariadiť s okamžitou
platnosťou zastavenie prevádzky zdvíhacích zariadení v prípade, kedy ohrozuje bezpečnosť osôb a

majetku. Naproti tomu z bodu 33 vyplýva, že užívateľ je zodpovedný za technický stav a prevádzku
zdvíhacích zariadení jemu zverených a podľa bodu 33 písm. d/, je povinný zaistiť odstránenie zistených
a jemu oznámených závad zdvíhacích zariadení. Z uvedeného teda vyplýva že obžalovaný Ing. F. ako
vedúci prevádzky bol síce povinný zaistiť odstránenie zistených a jemu oznámených závad zdvíhacích
zariadení, ale je možné mu prisvedčiť, že vzhľadom na skutočnosť, že z revíznych správ k zdvíhacím

zariadeniam, vrátane žeriavov č. 7 a 8, ktoré boli na neho prepísané k 01.09.2014, kedy nastúpil
na pozíciu vedúceho do spoločnosti Unex vyplýva, že v týchto bola uvedená lehota na odstránenie
spomínaných nedostatkov do 30.06.2014, pričom v priebehu konania sa nepreukázalo, aby mu bolo
po dátume prevzatia uvedených revíznych správ oznámené, že nedostatky, ktoré mali byť odstránené
k 30.06.2014, odstránené neboli. Navyše, bol to práve revízny technik, ktorý v zmysle uvedenej STN

normy mal povinnosť nariadiť s okamžitou platnosťou zastavenie prevádzky zdvíhacích zriadení v
prípade, ak mal za to, že ohrozuje bezpečnosť osôb a majetku.

V súvislosti s uvedeným je potrebné konštatovať, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju
nevinu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní dôkazné

bremeno a vykonané dôkazy musia jednoznačne, s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok
uvedenývobžalobesastal,tentojetrestnýmčinomapráveobžalovanýjeosobou,ktorásapredmetného
žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné,
aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), vykladať
tieto pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe

nevytváral zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.

Krajský súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci bolo namieste
aplikovať vo vzťahu k obžalovanému Ing. F. zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného), keďže pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú

aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne zistenie skutkového stavu a
zákonné spravodlivé rozhodnutie.To sú podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovaného I. I. vyhodnotil ako dôvodné a
na základe tohto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ako aj na základe
ktorých odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto toto postupom podľa §

319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.