Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22CbZm/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108201643
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2108201643.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu:

AGROREAL, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 31 104 649, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou LEGAL ART, s.r.o., Račianska 87, Bratislava, IČO: 36 289 302 proti
žalovanému: JUDr. Jozef Boľo - FAPO, 29. augusta 9/9, Galanta, IČO: 30 342 180, právne zastúpený:
JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava,
o zaplatenie 331.939,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu sa z a m i e t a .

II. R u š í sa zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/2/2008 - 14 zo dňa 29.1.2008.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 21.01.2008 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 10.000.000- Sk
(331.939,19 Eur) s príslušenstvom, a to titulom indosovanej vlastnej zmenky.

2. Súd v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz
č.k. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote námietky. V
námietkach žalovaný uviedol, že zmenka ktorá bola podkladom pre vydanie zmenkového platobného
rozkazu má formálne vady. Nebola nikdy predložená na preplatenie. Nebola ani protestovaná ako
vyžaduje zákon. Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom stráca majiteľ
ako práva postihu pre neplatenie tak práva postihu pre neprijatie ak nevyplýva zo znenia doložky že
vystaviteľ chce vylúčiť len zodpovednosť za prijatie. Zmenka má však ešte ďalšiu veľmi vážnu vadu:

bola už plnená presne v deň podľa zmenky a v mieste na zmenke uvedenom. Zmenková suma bola
odoslaná na účet oprávnenej odpísaním z účtu vystaviteľa dňa 15.4.2005 tak aby bola pripísaná na účet
oprávnenej Ing. Evy Boľovej presne v deň zročnosti 18.4.2005. Týchto skutočností si bola oprávnená
zo zmenky vedomá rovnako ako svojej povinnosti vydať zmenku proti zaplateniu. Zmenka totiž len
zabezpečovala jej právo vyplývajúce zo zúženia BSM dohodou manželov a bola uložená u nezávislej
osoby s tým, že bude po splnení záväzku vrátená vystaviteľovi. Oprávnená sa pokúsila predložiť zmenku
na preplatenie v Slovenskej sporiteľni a.s. avšak plnenie bolo odmietnuté, pretože po splnení záväzku

vystaviteľ príkaz na jej preplatenie odvolal. Vydanie zmenky vystaviteľ od oprávnenej niekoľkokrát
žiadal ako i ďalšie osoby. Odmietla ju však vydať. Na preukázanie uvedených skutočností žalovaný
označil v námietkach dôkazy, výsluch svedkov Petra Závodského a Mgr. Marcely Fetkovičovej, výpis z
účtu žalovaného. Zmenku sa znova oprávnená pokúsila predložiť prostredníctvom právnej zástupkynidňa 27.3.2007 na ktorý prípis žalovaný reagoval vysvetlením zo dňa 13.4.2007. Na základe toho
navrhol zmenkový platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie a nárok vyplývajúci zo zmenky
zamietnuť. Ako prílohu k námietkam priložil žalovaný Výpis z bankového účtu, Odpoveď na predloženie

zmenky zo dňa 13.4.2007, Prípis - Predloženie zmenky na plnenie s výzvou na jej úhradu zo dňa
27.3.2007.

3. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-59 zo dňa 31.3.2008, ktorým
ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný (č.l. 70 spisu), o ktorom
rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. CoZm/6/08-235 zo dňa 3.3.2009 tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. V rozhodnutí odvolací súd okrem iného uviedol právny názor, že dôvodné posúdil
výhrady odvolateľa voči postupu súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vyhodnotil následky indosovania
zmenky po proteste alebo po uplynutí lehoty na protest (§ 20 ods. 1 zmenkového a šekového zákona)
a v dôsledku toho bez vykonania navrhovaného dokazovania konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že

plnenie zaslané na účet (Ing. Boľovej) bolo plnením zo zmenky. Tvrdeniu žalovaného o zabezpečovacej
funkcii zmenky pritom priamo odporuje vystavenie zmenky dňa 30.3.2005, t. j. v dobe predchádzajúcej
spísaniu notárskej zápisnice o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej už len
„BSM“) a zmluvy o vzájomnom vyrovnaní (20.4.2005), ako aj absencia záznamu o existencii zmenky
v týchto listinách. V rozpore so zabezpečovacou funkciou zmenky logicky je aj Ing. Boľovou čiastočne

popreté tvrdenie žalovaného a svedkov o uložení zmenky v trezore žalovaného a o jej neskoršom
odovzdaní nie Ing. Boľovej, ale jej dcére (aké zabezpečenie mala zmenka pre Ing. Boľovú predstavovať,
keď zostala v rukách žalovaného a neskôr v rukách svedkyne?). V neprospech stanoviska žalovaného
svedčí aj nepreukázanie jeho záujmu o vydanie zmenky po tom, čo mal byť ňou zabezpečovaný záväzok
uhradený.

4. Žalovaný podal dňa 23.4.2009 podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky (č.l. 252 spisu). Generálna prokuratúra SR podala dňa 3.7.2009 na
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
22CbZm/8/2010-59 zo dňa 31.3.2008 a rozsudku Krajského súdu č.k. CoZm/6/08-235 zo dňa 3.3.2009,

o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č.k. 3MObdo/4/2009 zo dňa 30.4.2010
tak, že oba rozsudky napadnuté mimoriadnym dovolaním zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trnava
na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyšší súdu Slovenskej republiky uviedol právny názor, že v danom
prípade žalobca nadobudol zmenku po uplynutí lehoty na protest a je zrejmé, že indosácia zmenky po
uplynutí lehoty na protest, a to aj v prípade zmenky vystavenej s doložkou bez protestu, má účinky

obyčajnej cesie. Žalovaný môže uplatniť voči žalobcovi rovnaké námietky, aké by mohol uplatniť vo
vzťahu k remitentovi. Je preto potrebné prisvedčiť námietke dovolateľa, podľa ktorej, keďže remitent
popiera žalovaným tvrdenú funkciu zmenky, je dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia
zmenky na žalobcovi.

5. Súd rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-461 zo dňa 1.12.2011 žalobu zamietol a zrušil vydaný zmenkový
platobný rozkaz. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č.l. 467), o ktorom Krajský
súd v Trnave rozhodol uznesením č.k. 21CoZm/1/2012-487 zo dňa 29.6.2012 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súd okrem
iného vyslovil názor, že z rozhodnutia NS SR vyplýva nedôvodnosť odvolateľovej námietky spojenej

s názorom odlišovania indosovania zmenky pred a po uplynutí lehoty na protest, v ktorom NS SR
vyslovil, že indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest má účinky cesie, na ktorú skutočnosť
súd prvého stupňa poukázal i v rozhodnutí vo veci samej a z toho dôvodu odvolací súd už na tento
odvolací dôvod neprihliada, napriek tvrdeniu odvolateľa. Uvedený odvolací dôvod bol vyriešený právnym
názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, preto sa ním nemusí zaoberať ani súd

prvého stupňa, ale musí sa venovať otázke posúdenia a vyhodnotenia prípadného unesenia dôkazného
bremena v súvislosti s určením samotnej funkcie zmenky zo strany žalobcu, čím sa súd prvého stupňa
nezaoberal. V súvislosti s existenciou kauzálneho záväzku zo zmenky a jeho plnenia nebolo v štádiu
pred vydaním rozhodnutia odvolacím súdom č.k. 21CoZm 6/2008-67 zo dňa 17.4.2008 prvostupňovým
súdom vykonané riadne dokazovanie. Práve tento nedostatok si mal prvostupňový súd povšimnúť a

dokazovanie viesť týmto smerom. Súd preto musí vyhodnotiť a vziať pri posudzovaní nároku zo zmenky
do úvahy i všetky súvisiace okolnosti, predovšetkým Zmluvu o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005
v nadväznosti na Dohodu o zúžení rozsahu BSM podľa čoho poskytnuté plnenie je plnením zo Zmluvy
o vzájomnom vyrovnaní.6. Súd rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-503 zo dňa 20.11.2012 žalobu zamietol a zrušil vydaný
zmenkový platobný rozkaz. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č.l. 513) o ktorom

Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením č.k. 21CoZm/1/2013-547 zo dňa 31.10.2013 tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací
súduokreminéhovyslovilnázor,žepostupnosťtermínovvystaveniazmenkydňa30.3.2005apísomných
zmlúv o zúžení a vyrovnaní BSM zo dňa 20.4.2005 spochybňuje konštatovanie súdu, podľa ktorého sa
jednalo o zaisťovací charakter zmenky, ktorá má základ v Zmluve o vzájomnom vyrovnaní a v Dohode o

zúžení rozsahu BSM. Z dokazovania stále nie je jednoznačne ustálený charakter zmenky, a tak ani nie
je možné určiť, či plnenie, ktoré poskytol žalovaný je plnením zo zabezpečovacej zmenky alebo zmenky
platobnej. Dokazovanie musí prvostupňový súd smerovať k jednoznačnému ustáleniu funkcie zmenky
a to buď platobnej alebo zabezpečovacej.

7. Súd rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-563 zo dňa 27.5.2014 žalobu zamietol a zrušil vydaný zmenkový

platobný rozkaz. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č.l. 569) o ktorom Krajský
súd v Trnave rozhodol uznesením č.k. 21CoZm/37/2014-590 zo dňa 29.5.2015 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súdu
okrem iného vyslovil názor, že napriek smeru, ktorý naznačil odvolací súd vo svojom predošlom
rozhodnutí prvostupňový súd nevykonal žiadne relevantné dokazovanie, ktorým by rozpory v tvrdeniach

účastníkov odstránil a obmedzil sa iba na jednostranné zhodnotenie dokazovania, ktoré ale nebolo
postačujúce k tomu, aby na jeho základe mohol súd jednoznačne určiť funkciu zmenky. Z podstaty
zabezpečovacej zmenky musí vychádzať a vyplýva z existencie dohody, ktorou sa určuje, aká povinnosť
je zabezpečovacou zmenkou zaistená a ak je táto povinnosť splnená, nemá už zmenkový veriteľ právo
zmenku použiť, ak sa nedohodnú inak. Zmysel zmenky s funkciou zabezpečovacou spočíva v tom,

aby v prípade, ak konkrétny záväzok nebude dlžníkom riadne a včas splatený, mal veriteľ možnosť
náhradného uspokojenia práve prostredníctvom zmenky. Ak je zmenkou zabezpečený záväzok splnený
tak nie je dôvod, aby bola platená aj zmenka, pretože by sa jednalo o duplicitné plnenie. Odvolací súd
vytkolprvostupňovémusúdu,žeopäťnevenovalpozornosťposúdeniunámietokzánikukauzyvspojenís
dôvodom vystavenia zmenky, na ktorý nedostatok od počiatku poukazoval žalobca, ktorý o tomto tvrdení

nesie dôkazné bremeno. K tomu, aby mohol prvostupňový súd o veci rozhodnúť, musí zistiť okolnosti a
dôvod vystavenia zmenky a na tomto základe ustáliť skutočnú funkciu zmenky a to ako zabezpečovacej
alebo zmenky na platenie.

8. Žalobca v konaní tvrdil, že ak po vydaní zmenkového platobného rozkazu námietky proti

zmenkovému platobnému rozkazu nie sú podané, zmenkový rozkaz nadobúda účinky právoplatného
rozkazu. Námietky sú jediným procesným prostriedkom, ktorým možno týmto účinkom zmenkového
rozkazu zabrániť. Zákon z pohľadu účinkov a požadovanej formy nerozlišuje námietky procesnej
povahy od námietok, ktoré majú charakter hmotnoprávny, ktoré napadajú samotnú zmenku alebo
skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych. Pre námietky

a konanie o námietkach sa však prísne uplatňuje koncentračná zásada, spočívaju´ca v tom, že
v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní
od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať
zreteľ (ust. § 175 ods. 3 OSP). Žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu uplatnil nasledovné
námietky: námietky nepredloženia zmenky na platenie, námietka nevykonania protestu, námietka už

zaplateného zmenkového dlhu, námietka neplatnosti zmenky, námietka voči uplatneniu príslušenstva
zmenkovej sumy, námietka proti aktívnej legitimácii žalobcu. V danom prípade žalovaný v zákonom
stanovenej lehote nepodal námietku zániku zabezpečeného záväzku splnením, ale len námietku zániku
zmenkového záväzku, pričom tieto námietky nemožno stotožňovať. Uvedené námietky sú diametrálne
odlišné. V odvolacom konaní, ako aj v konaní na súde prvej inštancie, príslušné súdy pristúpili k

dokazovaniu v súvislosti s kauzálnym vzťahom Zmenky, hoci takéto dokazovanie, t.j. riešiť kauzu
Zmenky nebolo potrebné, keďže žalovaný nepodal námietku zániku zabezpečeného záväzku, t.j.
námietku zániku zabezpečenej pohľadávky. Žalobca ani len nemá povinnosť skúmať alebo dokazovať
skutočnú kauzu (dôvod) Zmenky, najmä ak námietka zániku zabezpečeného záväzku nebola zo strany
žalovaného vôbec podaná. Žalovaný je však v rámci svojej obrany proti zmenke oprávnený dovolávať

sa zániku záväzku, ktorý sporná zmenka na základe dohody medzi ním a predchádzajúcou majiteľkou
zmenky zabezpečuje (v danom prípade by mohlo ísť práve o záväzok žalovaného na zaplatenie
finančného vyrovnania v súvislosti s dohodou o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov). Ak totiž bola pohľadávka, ktorá je podľa dojednania účastníkov konkrétnou zmenkouzabezpečená, splnená, odporuje postup majiteľa zmenky, ktorý práva zo zmenky uplatní, celkom jasne
tejto dohode o zabezpečení a zmenkovému dlžníkovi je nutné priznať možnosť obrany prostredníctvom
námietky zániku zabezpečenej pohľadávky splnením. Odvolací súd v danej veci okrem iného poukazuje

predovšetkým na nevyhnutnosť zistiť okolnosti a dôvod vystavenia zmenky, a teda ustálenie skutočnej
funkcie zmenky, a to ako zabezpečovacej, alebo zmenky na plnenie. Zabezpečovacia funkcia zmenky
nebola doposiaľ v konaní preukázaná, táto nevyplýva zo žiadnych zmlúv, písomných dokumentov, ani
iných písomností nachádzajúcich sa v súčasnosti v súdnom spise, dokonca ani na samotnej zmenke nie
je vyznačená tzv. zabezpečovacia doložka, pričom skutočnosť, že zmenka mala zabezpečovaciu funkciu

tvrdí výlučne žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že z konania je dostatočne zrejmé, že funkcia zmenky bola
od začiatku platobná, t.j. slúžiaca na vyplatenie vyporiadania (pozn. ktoré predstavovalo spolu výšku 20
mil. Sk) vo výške 10 mil. Sk, čo bolo v konaní relevantnými dôkazmi preukázané. Nemožno prijať názor,
že funkcia zmenky je zabezpečovacia. V prípade ak by nebolo možné, resp. ak v konaní nie je možné
preukázaťskutočnúfunkciu(kauzu)zmenkyplatí,žezmenkapredstavujesamostatnýzáväzokoddelený
od akéhokoľvek iného záväzku, a teda primárne plní funkciu platobnú. Je nevyhnutné prihliadnuť aj na

tvrdenie žalovaného o údajnej zabezpečovacej funkcii zmenky, ktorému priamo odporuje vystavenie
zmenky dňa 30.3.2005, t.j. v dobe predchádzajúcej spísaniu notárskej zápisnice o zúžení rozsahu
BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní (20.4.2005), ako aj absencia záznamu o existencii zmenky
v týchto listinách. Rovnako žalovaný doposiaľ v konaní preukázateľným spôsobom nepreukázal svoj
záujem o vydanie zmenky po tom, čo mal byť údajne zmenkou zabezpečovaný záväzok uhradený.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd ponechal zmenkový platobný rozkaz, sp.
zn. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008 v platnosti a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške
331.939,19 Eur s prísl. titulom zmenky.

9. Žalovaný v konaní tvrdil, že vystavená zmenka mala zabezpečovaciu funkciu. Zmenka zabezpečovala

pohľadávku Ing. Evy Boľovej (majiteľky zmenky) na finančné vyrovnanie zúženého BSM a to vo výške
10 mil. Sk. Zmenka zabezpečovala kauzálny vzťah - Dohodu žalovaného a jeho bývalej manželky Ing.
Evy Boľovej o vzájomnom finančnom vyporiadaní zúženého BSM. Žalovaný bývalej manželke zaplatil
sumu 10 mil. Sk a tým splnenil svoju povinnosť, záväzok zo zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala.

10. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, žalovaného, svedkov
Ing. Evy Boľovej, Mgr. Marcely Fetkovičovej, JUDr. Nadeždy Wolfovej Boľovej, Petra Závodského,
oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s návrhom, zmenkou, zmenkovým platobným
rozkazom č.k. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008, výpisom z účtu č. 0024103063/0900, listom zo dňa
27.3.2007, podaním žalovaného zo dňa 13.4.2007, písomnými námietkami, zápisnicou o výsluchu

svedka, ako aj s ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca nadobudol zmenku ako cenný papier od
predchádzajúcej majiteľky zmenky In. Evy Boľovej a neskúmal pozadie, príčiny vystavenia zmenky
v akom stave bola vystavená. Poukázal na absenciu kľúčovej námietky zániku kauzálneho

záväzku, ktorý mala zmenka zabezpečovať. Podľa jeho názoru zmenka mala jednoznačne platobnú
funkciu a nie zabezpečovaciu. Pokiaľ by mala byť zmenka zabezpečovacia a žalovaný splnil hlavný
záväzok má v rámci 3 dňovej lehoty podať námietku zániku kauzálneho záväzku. Na túto zásadu nemá
vplyv to, že bol indosament po uplynutí lehoty s tým rozdielom, že v tomto prípade nastávajú účinky
postúpenia pohľadávky a zákon nenariaďuje vykonať dokazovanie vo vzťahu ku kauze zmenky, čo sa aj

udialo. Uviedol, že rozsah dokazovania v rámci sporu je daný rozsahom a obsahom podaných námietok
žalovaného. Povinnosťou žalovaného pri podaní námietok je ich riadne odôvodniť a toto odôvodnenie
preukázať. Základný rozpor vo vzťahu k námietkam a neskoršími pojednávaniami vidí v tom, že žalovaný
v námietkach tvrdil, že plnil zmenku. Námietka zaplateného zmenkového dlhu bola podaná 7.2.2008 s
tým,žebolaspomenutávnámietkachajDohodaozúženíBSMalenejakýmspôsobomvrámcipodaných

námietok táto námietka nebola odôvodnená a zdokladovaná. V rámci námietok zánik zabezpečeného
dlhu, ktorý následne žalovaný tvrdil nebol dostatočne odôvodnený a preukázaný. Nestačí len samotné
tvrdenie že plnil zabezpečený dlh a zmenka mala byť vrátená. V priebehu pojednávania žalovaný tvrdil
že platba 10 mil. Sk bolo plnenie vyporiadania zo zmluvy o vzájomnom vyporiadaní. Vyporiadaval sa
medzi manželmi iba nehnuteľný majetok uvedený v zmluve o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005,

žiaden iný majetok, a to dvomi spôsobmi: úhradou bankovým prevodom 10 mil. Sk a záväzkom 10
mil. Sk zo zmenky. Dôvodom vystavenia zmenky bolo plnenie úhrada zaplatenia ďalších desiatich
miliónov za finančné vyrovnanie zúžené BSM. Na otázku súdu prečo skutočnosť existencie zmenky,
ktorá mala slúžiť na úhradu finančného vyrovnania zúženého majetku BSM obsiahnutého v zmluveo vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 nie je v tejto zmluve o vzájomnom vyrovnaní uvedená a
je v zmluve uvedená len skutočnosť finančného vyrovnania spôsobom - bankovým prevodom 10 mil.
Sk na účet pani Boľovej právny zástupca žalobcu uviedol, že pani Eva Boľová považovala vystavenie

zmenky na druhých 10 mil. Sk za dostatočnú záruku toho, že jej bude plnených aj druhých 10 mil.
Sk a z tohto dôvodu nebolo nutné aby túto skutočnosť zaznamenala do písomnej zmluvy. Zmenka
bola platobná vzhľadom na hodnotu nehnuteľného majetku bývalých manželov a mala slúžiť ako druhý
platobný prostriedok na vyplatenie ostávajúcej časti sumy z 20 mil. Sk. K skutočnosti že žalovaný plnil
10 mil. Sk už dňa 15.4.2005, teda ešte pred podpisom a uzatvorením písomnej dohody o zúžení BSM

a zmluvy o vzájomnom vyrovnaní uviedol, že to síce považuje za nezvyčajné, avšak poprel, že by sa
to dalo vykladať tak že by išlo o plnenie zo zmenky, ktorá bola vystavená 30.3.2005. Keď dlžník plní zo
zmenky žiada vrátenie zmenky alebo vyznačenie platby na samotnej zmenke. Ide o bežnú zmenkovú
prax, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná. Ani pri bezhotovostnej platbe 10 mil. nebolo vyznačené že
sa plní zmenka. V spise sa nenachádza žiadne zmienka o tom, že by písomne od majiteľky zmenky túto
žiadal vrátiť. V prípade plnenia zo zmenky musí dlžník prejaviť že plní svoj zmenkový záväzok tak, aby

táto skutočnosť bola nepochybná a to či už plnením oproti zmenke alebo v prípade bankového prevodu
vyznačenímpoznámkyžeplnímzmenkutakúatakú.Rovnakotakpoplnenízostranyžalovanéhonebola
zmenka písomnou formou žiadaná späť a to ani prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného.

12. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že v prípade, ak zmenka mala zabezpečovaciu

funkciu, potom došlo k plneniu dňa 18.4.2005. Za stranu žalovaného vypovedali 3 svedkovia účastní
vzniku zmenky, vo svojich výpovediach sa zhodli a myslí, že je nezanedbateľnou skutočnosťou fakt, že
2ztýchtosvedkovsúdcéryžalovanéhoapôvodnejmajiteľkyzmenky,ktorévčase keď zmenkavznikala
podporovali matku v rodinnom konflikte a až následne, potom čo sa zachovala bezcharakterne a už
zaplatenú zmenku postúpila na žalobcu sa ich postoj k rodinnému konfliktu zmenil a prišli vypovedať

na súd, hoci im to bolo nepríjemné. Skutočnosť, že zmenka nemá vyjadrenú kauzu neznamená, že
žiadnu kauzu nemá. Znamená len, že kauza sa neskúma, čo neplatí v tomto prípade, nakoľko ide
o cesiu. Predloženie zmenky žalovaný nežiadal z dôvodu, že bol v domnení, že táto je uložená vo
firemnom trezore. Čo sa týka podaných námietok tak z predchádzajúcich rozhodnutí odvolacieho súdu
vyplýva že je potrebné skúmať povahu zmenky t.j. či mala zabezpečovaciu alebo platobnú funkciu

a to najmä s ohľadom na obsah žalovaným podaných námietok a koncentračnú zásadu. Poukázal
aj na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR podané v tejto veci, v ktorom je vyslovený
právny názor, že z pohľadu vystaviteľa vlastnej zmenky je irelevantné či sa bráni námietkou zaplatenia
zmenkovej sumy alebo námietkou zániku kauzálneho záväzku ako sa bránil žalovaný v tomto prípade
ak oba záväzky mali zaniknúť na základe tej istej právnej skutočnosti presne skutkovo vymedzenej

v danom prípade a to na základe plnenia vo výške 10 mil. Sk. Obe námietky sú totožné a totožnosť
námietky je určená skutkovými tvrdeniami. Ku koncentračnej zásade súvisiacej s podanými námietkami
atvrdeniamžalobcuuviedol,žesúdvykonaldokazovanievýsluchomsvedkov,ktorýchžalobcanavrhoval
už priamo v podaných písomných námietkach. Skutkový stav, ktorý bol v konaní preukazovaný vychádza
zdôkaznýchprostriedkov,ktoréboliriadneavčasoznačenévpodanýchnámietkach.Nadrámectohobol

vykonaný výsluch Ing. Evy Boľovej, ktorý bol však vykonávaný za účelom unesenia dôkazného bremena
zo strany žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu ďalšieho záväzku na
zaplatenie ďalších 10 miliónov ako toho, ktorý už bol žalovaným splnený. Dôvodom vystavenia zmenky
bolozabezpečeniedohodyovzájomnomvyrovnanímedziEvouBoľovouažalovaným.NakoľkopaniEva
Boľová podmieňovala podpis čerpania úveru vystavením zmenky, bola jej táto zmenka na zabezpečenie

jej pohľadávky na vyrovnanie v sume 10 mil. Sk vystavená. Tento záväzok bol aj splnený. Jedná sa o
totožný záväzok aký bol neskôr uvedený v písomnej zmluve o vyrovnaní. Žalobcom tvrdená platobná
funkcia zmenky nie je logická a preukázaná, je nelogické, aby sa v Zmluve o vzájomnom vyrovnaní z
20.4.2005 za totožný predmet vyrovnania k nehnuteľnosti uvádzalo iba jedno plnenie a to 10 mil. Sk
poskytnutých prevodom na účet 18.4.2005 a neuvádzalo by sa druhé plnenie z totožného záväzku a

to plnenie zmenkou, ak teda mala mať zmenka platobnú funkciu. Takisto je nelogické aby Eva Boľová
k tejto písomnej zmluve potom vyhlásila že všetky jej nároky ohľadom tohto majetku boli uspokojené v
plnej výške. Ak mali byť uspokojené aj vydaním zmenky s platobnou funkciou malo to byť ako plnenie v
tejto zmluve uvedené. Takisto zo strany žalovaného by bolo takéto konanie nelogické, lebo by poskytol
dvojité plnenie vopred a to tak zmenku ako aj platbu na účet pani Evy Boľovej bez toho aby disponovala

akoukoľvekpísomnouZmluvouovyrovnaníapotvrdenízostranyEvyBoľovej.Tietotvrdeniažalovaného
potvrdzujú aj výpovede svedkov Závodského a Fetkovičovej s tým, že tvrdenie Ing. Boľovej o existencii
duplicitného záväzku a teda o tom, že z titulu vzájomného vyrovnania mala byť plnená suma 20 mil.
Sk s výnimkou jej tvrdenia nie je ničím ďalším preukazované. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, abysúd žalobu zamietol a zrušil zmenkový platobný rozkaz a to z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ktoré ho v konaní zaťažovalo.

13. Žalovaný JUDr. Jozef Boľo v konaní uviedol, že koncom roku 2004 nastali v ich manželstve s
Ing. Evou Boľovou určité rozpory, ktoré pretrvali až do roku 2005. Vzájomne sa dohodli s dcérou Mgr.
Marcelou Fetkovičovou, že na istý čas, prechodne manželka opustí spoločnú domácnosť, nasťahuje sa
manželka k nej do domácnosti. Manželka Ing. Eva Boľová v tomto období pre prípad že by sa nakoniec
rozviedli opakovane prichádzala s rôznymi návrhmi na majetkové vyporiadanie. On manželke uviedol,

že nie je na to ešte vhodná doba, že to je predčasné, nebol podaný nikým z nich návrh na rozvod.
Manželka chcela mať už v tej dobe ako mu sama uviedla nejakú istotu, nejakú predstavu ako sa spolu
vyporiadajú pre tento prípad. V tej dobe potreboval za účelom podnikania prolongovať bankový úver.
Na prolongáciu úveru bol nevyhnutný aj súhlas a podpis manželky Ing. Boľovej. Manželka súhlas s
úverom však podmieňovala majetkovým vyrovnaním. Bol v úzkych, dá sa povedať vydieraný zo strany
manželky, lebo vedel že ekonomická situácia je taká, že pokiaľ úver nebude poskytnutý, tak sa firma,

resp. jeho podnikanie nebude rozvíjať, napredovať a celá podnikateľská činnosť môže byť ukončená. V
tejto súvislosti preto inicioval sám osobné stretnutie s manželkou, zavolal jej do Bratislavy kde sa v tej
dobe zdržiavala u dcéry Marcely Fetkovičovej. Manželka s osobným stretnutím súhlasila. Na toto osobné
stretnutie do Galanty ju priviezla autom dcéra Marcela Fetkovičová. Už pred týmto osobným stretnutím
manželka vznášala rôzne a opakované návrhy na vyrovnanie, najprv žiadala 30 miliónov, potom 20

miliónov, potom nechcela aj nič. Žalovaný ďalej uviedol, že už pred osobným stretnutím s manželkou
vedel od svojej dcéry, u ktorej manželka vtedy prechodne bývala, že manželka na stretnutí vznesie na
neho požiadavku, aby dostala od neho sumu aspoň do 10 mil. Sk. Všetky tieto záležitosti, aj záležitosti
dotýkajúce sa vzájomného vyrovnania konzultoval s dcérami, vedeli o každom jeho kroku. Manželke
navrhol prvú ponuku na vyrovnanie 5 mil., a to zámerne jej ponúkol nižšiu sumu, aby mal priestor na

vyjednávanie. Ponuku na vyplatenie 5. mil. Sk manželka odmietla s tým, že mu nepodpíše poskytnutie
úveru. Aj keď vedel že vyššia suma ako 5 miliónov Sk môže ohroziť chod podnikania, keďže manželka
žiadala ako vyrovnanie vyplatiť finančné prostriedky, ktoré v tom čase v takejto výške voľné nemal, tak
manželke nakoniec uviedol, že ak mu bude poskytnutý bankou úver na podnikanie, tak bude súhlasiť
s tým, že jej vyplatí 10 mil. Sk a že jej finančné prostriedky vyplatí na bankový účet. Pri určení výšky

10 miliónov s manželkou zvážili všetky okolnosti a možnosti, ako napr. hodnotu majetku slúžiaceho na
podnikanie, výšku pohľadávok, výšku záväzkov, hodnotu zásob a pod.. Manželka po dôkladnom zvážení
všetkého taktiež pochopila, že suma 10 miliónov Sk je primeraná a definitívna. Úhrada 10 miliónov
Sk bola platba za vyrovnanie majetku slúžiaceho na podnikanie - nehnuteľností, ktorý totožný majetok
bol neskôr obsiahnutý aj do písomnej Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní. Po tom čo sa na stretnutí s

manželkou vzájomne dohodli na podmienkach vyrovnania zavolali do kancelárie p. Petra Závodského,
ktorého oboznámili s dohodou a spolu s ním hľadali spôsob, formu ako zabezpečiť tento nárok manželky
na jej plnenie voči nemu titulom vyrovnania, nakoľko manželka vzniesla pochybnosti či dostane od neho
dohodnutú sumu. Všetci traja si spolu sadli v kancelárii a rozoberali rôzne možnosti zabezpečenia, ktoré
by prichádzali do úvahy. Jedinou možnosťou, ktorá vzišla ako najvhodnejšia, a na ktorej sa vzájomne s

manželkou zhodli bolo vystavenie zmenky. Ako si spomenul, tak tento zabezpečovací inštitút navrhol p.
Závodský, ktorý pred tým pracoval v banke a mal preto o vedomosť o možnosti zabezpečenia plnenia
zmenkou. Iný spôsob vhodného zabezpečenia nenašli napr. zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam,
keďže nehnuteľnosti boli v tej dobe už založené v prospech banky a zabezpečovali poskytnuté úvery. tak
Vedeli akú formu má mať zmenka, nakoľko odkopírovali tlačivo zmenky, ktoré ako podnikateľ podpisoval

Slovenskej sporiteľni a p. Peter Závodský vypísal náležitosti zmenky, ktorú následne pred manželkou
vlastnoručne podpísal. Manželka keď videla že je vystavená a podpísaná zmenka zostala kľudná, bola
s tým spokojná. Ďalej sa všetci traja zúčastnení dohodli, že manželke sa v tento deň odovzdá kópia
vystavenej zmenky a originál zmenky sa uloží do trezoru v kancelárii u p. Petra Závodského. Na otázku
súdu prečo si zvolili tento spôsob uschovania originálu zmenky a prečo u tejto osoby, žalovaný uviedol,

že on ako aj manželka vnímali p. Petra Závodského ako dostatočne nezávislú, nestrannú osobu a to aj
napriek tomu, že pracoval pre žalovaného. Žiaden zo zúčastnených nevidel nič neobvyklé na takomto
naložení so zmenkou, že originál zostane uložený v trezore. Manželka pokladala za dostatočné, že
obdržala a mala k dispozícii fotokópiu zmenky. Žalovaný uviedol, že následne na to splnil podmienky
na poskytnutie úveru bankou, ktorý manželka podpísala, úver mu bol poskytnutý, Na presnú sumu si

nespomína.Akonáhlebolifinančnéprostriedkyzúverupripísanénapodnikateľskýúčet,sjehosúhlasom
a vedomím dal p. Peter Závodský príkaz na prevedenie finančných prostriedkov vo výške 10 miliónov Sk
na osobný účet manželky na číslo účtu, ktorý sama uviedla na osobnom stretnutí, kde sa podpisovala
zmenka. Potom čo bol žalovaný súdom oboznámený s tvrdením a výpoveďou svedka Petra Závodskéhopred súdom sa žalovaný vyjadril, že potvrdzuje vyjadrenia svedka v tom zmysle, že vystavená zmenka
mala slúžiť na zabezpečenia plnenia z dohody o vzájomnom vyrovnaní, ktorú uzatvorili s manželkou
neformálne, ústne, v ten deň kedy bola vystavená následne aj zmenka a to zabezpečenia na čas od tejto

neformálnej dohody až do reálneho vyplatenia finančných prostriedkov. Zmenka teda zabezpečovala
nárok manželky z finančného vyrovnania od 30. marca 2005 do doby pokiaľ jej nebude skutočne
vyplatených 10 miliónov Sk. Na otázku súdu či nepokladali za potrebné uviesť na zmenke doložku že
ide o zabezpečovaciu zmenku žalovaný uviedol, že nikto zo zúčastnených nebol vo vypĺňaní zmeniek
zbehlí. Zmenku vyplnili takým spôsobom ako všetci zúčastnení uznali za vhodné. Žalovaný uviedol, že

nikdy pred tým žiadnu zmenku nevypĺňal a v minulosti iba podpisoval, vystavoval zmenky pre banky
v súvislosti s poskytovanými úvermi. Aj v danom prípade sám zmenku nevypĺňal, náležitosti zmenky
vypĺňal p. Závodský a on zmenku len vlastnoručne podpísal. Ďalej uviedol, že po osobnom stretnutí
s manželkou, na ktorom sa neformálne dohodli o predmetne vyrovnania, o podmienkach vyrovnania,
teda aký konkrétny majetok sa bude vyporiadavať, čo rozdelia a za akú sumu, sa vzájomne dohodli, že
následne navštívia notárku JUDr. Plachú v Galante, ktorá pripravila obsah písomnej Dohody o zúžení

BSM vo forme notárskej zápisnice ako aj písomnú Zmluvu o vzájomnom vyrovnaní. Obe tieto písomné
dohody mali totožný obsah ako bola už predchádzajúca neformálna dohoda s manželkou. Obe strany
u notárky vzniesli požiadavku, aby v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní bolo podchytené že
titulom vyrovnania má manželke plniť sumu 10 miliónov Sk. V dobe podpisovania zmluvy už uvedenú
sumu manželke plnil, zaslal na bankový účet o čom v tom čase mala vedomosť aj manželka, nakoľko

finančné prostriedky boli manželke už v čase pred podpisom zmluvy pripísané na účet. Príkaz banke
na bezhotovostný prevod zadával ešte dňa 15.4.2005 a Zmluva sa podpisovala dňa 20.4.2005. Pri
osobnom podpise zmluvy taktiež sám manželke potvrdil, že finančné prostriedky jej už zaslal. Na
otázku súdu z akého dôvodu nebola v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005
uvedená skutočnosť existencie zmenky žalovaný uviedol, že nikto zo zúčastnených nepokladali za

potrebné uvádzať existenciu zmenky do zmluvy, nakoľko v čase podpisu zmluvy bolo už všetko podľa
vzájomnejdohodyvyriešené. NaotázkusúdučisanáslednepouzatvorenípísomnejZmluvyovyrovnaní
nezaujímal o ďalší „osud“ zmenky a či manželku žiadal o jej vydanie žalovaný uviedol, že aj potom čo
manželke plnil a uzatvoril predmetné písomné zmluvy tak bol stále presvedčený že originál zmenky, to
znamená že zmenka ako taká je stále uschovaná podľa dohody v trezore u svedka pána Závodského.

Z uvedeného dôvodu ani nežiadal o vydanie fotokópie ani originálu od manželky. Mal za to že manželke
splnil čo bolo dohodnuté a zmenka stratila význam. O tom, že manželka disponuje originálom zmenky
sa dozvedel až z odstupom času cca. dvoch rokov kedy sa manželka bola informovať v Slovenskej
sporiteľni za akých podmienok by jej bolo možné vyplatiť zmenku. Až potom prvý krát žiadal manželku
o vydanie, vrátenie zmenky, ktorú mu odmietla vrátiť. Z toho, že manželka disponuje originálom zmenky

bol značne prekvapený, nevedel čo to všetko znamená. Mal za to, že originál zmenky je stále uložený v
trezore u p. Závodského. Preto žiadal p. Závodského o vysvetlenie a až vtedy mu tento uviedol, že v deň
podpísania zmenky, kedy si manželka zobrala fotokópiu zmenky pri spiatočnej ceste do Bratislavy sa
telefonicky spojila s pánom Závodským, a požiadala ho aby jej vydal, doručil okamžite aj originál zmenky
uložený v trezore. Takto mu to povedal pán Závodský. Ďalej mu uviedol že originál zmenky vybral z

trezora a bez jeho vedomia ho odovzdal manželke. Žalovaný uviedol, že bol z toho veľmi rozhorčený,
aj p. Závodskému vynadal. Odovzdanie originálu zmenky manželke mu p. Závodský zdôvodnil tým,
že mu manželka vulgárne do telefónu vynadala a že si aj sám v tej chvíli uvedomil, že možno má aj
manželka pravdu, keď požaduje originál zmenky do držby, že originálom zmenky by mala disponovať a
preto originál zmenky zobral z trezoru a manželke ho ešte v tento deň večer odovzdal. Tieto skutočnosti

mu neskôr potvrdila aj dcéra Marcela Fetkovičová, ktorá bola prítomná pri tom, keď bol manželke
odovzdaný pánom Závodským originál zmenky. Písomne manželku o vydanie zmenky nežiadal. Pri tom
ako on žiadal manželku o vydanie zmenky nikto ďalší prítomný nebol avšak vie o tom že nezávisle od
neho žiadali manželku o vydanie zmenky aj p. Závodský aj p. Fetkovičová, sami mu to uviedli. Dcéra
Fetkovičová mala výčitky za to že manželka v tej dobe bývala u nej, zmenka sa preto nachádzala v

jej domácnosti a že ju manželka pri odsťahovaní sa odniesla bez jej vedomia, aj keď je pravdou že
dcéra majiteľkou tej zmenky nebola. Niekoľko mesiacov po uzatvorení Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní,
niekedy v lete 2005 sa manželka vrátila od dcéry z Bratislavy k nemu do spoločnej domácnosti, vzťahy
v manželstve sa vtedy na istý čas trochu usporiadali. Asi po dvoch mesiacoch nato sa však definitívne
rozišli. K tvrdeniam žalobcu že plnenie 10 miliónov Sk titulom vyrovnania zúženého BSM - nehnuteľností

slúžiacich na podnikanie nezodpovedá reálnej trhovej cene majetku, pričom argumentuje znaleckým
posudkom, o existencii ktorého sa mal vyjadriť v minulosti svedok Závodský, ktorý posudok určil majetok
slúžiaci na podnikanie vo výške 60 miliónov žalovaný uviedol, že nie je vôbec rozhodujúce či hodnota
majetku slúžiaceho na podnikanie mala vyššiu hodnotu alebo nie. Manželka keď spolu o tom diskutovalipochopila, že má aj značné záväzky a rozhodujúca je ich vzájomná dohoda o zaplatení 10 miliónov
titulom vyrovnania čo aj samotná manželka brala ako primerané vyrovnanie a súhlasila s tým. K tvrdeniu
svedkyne Ing. Evy Boľovej, že nemalo byť vyplatených 10 miliónov ale 20 miliónov Sk a to spôsobom že

10 miliónov malo byť vyplatených bezhotovostne na účet v čase podpisu písomnej Zmluvy o vzájomnom
vyrovnaní a 10 miliónov dodatočne na základe zmenky do troch rokov, keďže v tej dobe majetok firmy
nedokázal uspokojiť jej celkový nárok na 20 miliónov žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie je nepravdivé.
Nikdy sa nedohodli s manželkou na celkovej sume vyrovnania 20 miliónov Sk. Manželka ako ekonómka
rodinnej firmy veľmi dobre vedela že hraničná suma vyrovnania je 10 miliónov. Na takomto spôsobe

vyrovnania „na dvakrát“ sa s manželkou nikdy nedohodli. O dohode na vyrovnaní sumou 10 mil. vedeli
aj dcéry Marcela Fetkovičová, Eva Tóthová a JUDr. Nadežda Boľová ktoré pracujú, pomáhajú rodinnej
firme. Všetko s nimi prejednal, všetky dcéry vedeli o vzájomnej dohode s manželkou o zaplatení 10
miliónov, o vystavení zmenky, že finančné prostriedky budú uhrádzané z úveru, ktorý dostane a všetci
videli aj následne písomnú Zmluvu o vyrovnaní. K skutočnosti, že vo viacerých rozhodnutiach súdov
ako aj v tvrdení žalobcu sa objavuje záver, že zmenka bola vystavená skôr ako vznikol záväzkový

vzťah, ktorý zabezpečovala čo popiera zabezpečovací charakter zmenky žalovaný uviedol a vysvetlil, že
dátum vystavenia zmenky 30.3.2005 predchádza dátumu uzavretia písomnej Zmluvy o vyrovnaní dňa
20.4.2005 z toho dôvodu že zmenka zabezpečovala splnenie vzájomnej ústnej dohody s manželkou o
vyrovnaní,ktorápredchádzalavystaveniuzmenkyaktorádohodabolanáslednevtotožnomobsahubola
následne obsiahnutá aj do písomnej, formálnej zmluvy uzavretej až po vystavení zmenky dňa 20.4.2005.

K tvrdeniu svedkyne Ing. Evy Boľovej že pri vypĺňaní zmenky nebola prítomná, nakoľko bola v tom
čase práceneschopná a bola jej predložená pánom Závodským už neskôr vyplnená žalovaný uviedol,
že nie je to pravda. Ako už v úvode uviedol, na osobné stretnutie kde bola zmenka pánom Závodským
vyplnená a pred podpísaním zmenky spolu s manželkou hodinu sedeli a dohodli sa na podmienkach
vyrovnania. Na otázku súdu či mal vedomosť o tom, ako sa má naložiť so zmenkou po jej vystavení,

ako sa s ňou má naložiť po splnení záväzku, ktorý mala zabezpečovať žalovaný uviedol, že konal tak
ako boli s manželkou dohodnutí, že všetko čo boli dohodnutí splní. Na uložení zmenky po jej vystavení v
trezore pána Závodského sa dohodli s manželkou vzájomne a to aj z toho dôvodu, že manželka sa v tej
dobe často sťahovala a preto sa obom zdalo takéto riešenie najvhodnejšie a manželka s tým súhlasila.
Manželka pracovala pre neho vo firme asi do konca roku 2005. K obsahu námietok uviedol, že zmenka

len zabezpečovala plnenie ústnej dohody o vyrovnaní, ktorú mali s manželkou pred podpísaním zmenky.

14. Svedkyňa Ing. Eva Boľová, v konaní uviedla, že voči žalovanému ako manželovi mala titulom
vyrovnania zúženého BSM dva nároky, každý na zaplatenie 10 mil. Sk. Prvý nárok na zaplatenie 10
mil. Sk zo zmenky a druhý nárok na zaplatenie ďalších 10 mil. Sk v súvislosti z písomnou Zmluvou o

vyrovnaní. K okolnostiam predchádzajúcim vystaveniu zmenky uviedla, že už v priebehu marca 2005
sa so žalovaným vzájomne dohodli na zúžení BSM a vyporiadaní majetku - nehnuteľností slúžiacich
na podnikanie tak, že tieto nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný a ju vyplatí a dostane
protihodnotu. Dohoda o vzájomnom vyporiadaní bola najprv uzavretá so žalovaným neformálne, ústne a
neskôr bola obsiahnutá do písomnej Dohody o zúžení BSM a Zmluvy o vzájomnom vyporiadaní zo dňa

20.4.2005. Teda najprv sa dohodli so žalovaným na obsahu vyporiadania ústne. Už počas neformálnej
ústnej dohody so žalovaným o vyporiadaní sa dohodli aj na sume ktorú jej mal zaplatiť. Žalovaný jej
na jej požiadavka na zaplatenie 25 mil. uviedol, že takáto suma je nereálna vzhľadom na ekonomickú
situáciu firmy a preto pristúpila na sumu nižšiu 20 mil. Sk. Dohodli sa, že žalovaný jej vystaví zmenku na
sumu 10 mil., ktorú si budem uplatňovať neskôr, do troch rokov a ďalších 10 mil. jej žalovaným zaplatí

prevodom na účet. Na otázku súdu prečo v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005
je zmienka len o vyrovnaní za protihodnotu 10 mil. Sk bezhotovostným prevodom na účet a nie je v
zmluve aj zmienka o existencii zmenky na 10 mil. Sk, ktorá bola vystavená v súvislosti s vyporiadaním
totožného majetku obsiahnutého v zmluve a mala slúžiť na vyplatenie ďalšej sumy vyrovnania svedkyňa
uviedla, že v čase podpisu zmluvy resp. ešte predtým už vlastnila zmenku a keďže zmenka pre ňu

predstavovala „hotové“ peniaze, tak nepokladala za potrebné, aby v notárskej zápisnici bola existencia
zmenky zachytená. V notárskej zápisnici bolo potvrdených iba 10 mil., ktoré mi mali byť žalovaným
poukázané podľa zmluvy bezhotovostne z toho dôvodu že tieto finančné prostriedky v tom čase ešte len
očakávala. Na otázku súdu či ju žalovaný ešte pred podpisom Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa
20.4.2005 neinformoval, že finančné prostriedky v sume 10 mil. Sk jej už ním boli zaslané a pripísané

na účet svedkyňa uviedla, že
až po podpise zmluvy jej žalovaný vyhlásil, že finančné prostriedky sú už na jej bankovom účte. V
čase podpisu zmluvy ešte nemala informáciu z banky, že má finančné prostriedky vo výške 10 mil. Sk
pripísané na účte. Na otázku súdu z akého dôvodu potom pri podpise písomnej Zmluvy o vyrovnaníuž potvrdila aj pripísanie 10 mil. Sk na účet, keď pri podpise Zmluvy ešte nemali o tom vedomosť,
nemala potvrdené bankou, že finančné prostriedky 10 mil Sk jej v tej dobe boli už pripísané na bankový
účet svedkyňa uviedla, že pripísanie 10 mil. na jej účet od žalovaného v zmluve potvrdila na základe

manželovho ubezpečenia, že jej 10 mil. už bezhotovostne poslal. Vyhlásenie manžela bolo pre ňu
dostatočné. Na otázku súdu, aby vysvetlila, že na jednej strane tvrdí, že manželovi dôverovala a
dôverovala jeho ústnemu ubezpečeniu, že jej v čase podpisu zmluvy už poslal 10 mil. Sk a túto
skutočnosť bez ďalšieho overenia potvrdila svojim podpisom v zmluve a na na strane druhej tvrdíte,
že manželovi neverila, nedôverovala, že v budúcnosti jej za vyrovnanie zaplatí ďalších 10 mil. a preto

žiadala od neho vystaviť zmenku, či to nie je v rozpore, svedkyňa uviedla, že ústne vyhlásenie manžela
o tom že jej poslal 10 mil. Sk pokladala za dostatočne hodnoverné a verila mu aj z toho dôvodu, že urobil
takéto vyhlásenie pred notárkou. Na otázku súdu či vie vysvetliť z akého dôvodu žalovaný plnil 10 mil.
bezhotovostným prevodom dňa 18.4.2005, t.j. ešte pred uzatvorením písomnej Zmluvy o vzájomnom
vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 v ktorej je toto plnenie obsiahnuté svedkyňa ozrejmila, že žalovaný plnil ešte
pred písomnou zmluvou z toho dôvodu, že plnil už na základe vzájomnej ústnej dohody o vyrovnaní,

ktorá predchádzala písomnej zmluve, v ktorej sme sa už dohodli, že časť vyrovnania v sume 10 mil.
Sk jej manžel vyplatí ešte pred fyzickým podpisom zmluvy. Celkovú sumu vyrovnania 20 mil. navrhla
žalovanému ona keď vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý ohodnotil vyporiadané nehnuteľnosti na
sumu cca. 50 mil. Sk. Pôvodne preto žiadala od žalovaného polovicu z tejto sumy 25 mil.. Vystavená
zmenka neslúžila na žiadne zabezpečenie žiadneho plnenia, považovala ju za platobný prostriedok,

„hotové“peniaze,najejzákladejejmalobyťvyplatených10mil.Skakovyrovnanie.Nikdybysanevzdala
majetku v hodnote 50 mil. za sumu nižšiu ako 20 mil.. K bodu 3 Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa
20.4.2005 uviedla, že v citovanom bode vyhlásila, že všetky jej nároky sú pokladá za uspokojené preto,
že v čase podpisu zmluvy vlastnia zmenku na 10 mil. Sk a v písomnej zmluve žalovaný prehlásil, že
ďalších 10 mil. jej zaslal na účet. Pod pojmom „všetky nároky“ rozumela, že ide o nárok na vyplatenie 10

mil. podľa písomnej zmluvy a nárok na vyplatenie 10 mil. Sk zo zmenky. V čase vystavenia zmenky dňa
30.3.2005bolapráceneschopná,nebolavofirme,pretosomsavystaveniazmenkyosobnenezúčastnila.
Až následne jej v prvý aprílový týždeň 2005 pán Závodský telefonicky oznámil, že je vystavená zmenka
na 10 mil. sk. Na základe tejto informácie ho požiadala, aby jej zmenku odovzdal. Udialo sa to tak, že pán
Závodský mal cestu do Bratislavy kde sa v tej dobe zdržiavala u dcéry, priniesol ju on osobne. Zmenku

prebrala pred futbalovým štadiónom, pri odovzdávaní bola prítomná aj jej dcéra pani Fetkovičová, u
ktorej v tom čase bývala v domácnosti. V čase odovzdania zmenky už bola tma, zmenka bola zalepená
v obálke, obálku vonku neotvárala. Obálku otvorila až po príchode do domácnosti a po otvorení ju dcéra
následne upozornila, že jej bola odovzdaná fotokópiu zmenky. Na druhý deň sa preto opäť spojila s
pánom Závodským a požiadala som ho o odovzdanie originálu zmenky, ktorý jej patrí. Pán Závodský

s tým nemal problém. Išla na kontrolu lekárovi do Galanty a originál jej pán Závodský odovzdal v jeho
kancelárii. Pri odovzdaní originálu nebol nikto ďalší prítomný. Nevidí dôvod prečo by mala zmenku či
už fotokópiu alebo originál dávať niekomu do úschovy napr. svojej dcére, nie je to pravdivé tvrdenie,
pre ňu predstavovala zmenka peniaze, ktoré mala dostať na požiadanie. V dobe keď bola zmenka
vystavená, tak z dôvodu manželských nezhôd už so žalovaným manželom nekomunikovala, ale myslí

že pán Závodský konal vždy s jeho vedomím, takže dá sa predpokladať, že išlo o vzájomnú dohodu
so žalovaným, že originál zmenky bol vystavený a bol jej odovzdaný. Nikdy nebola dohoda medzi ňou
a žalovaným, že zmenka by mala zostať v trezore u tretej osoby resp. vo firme žalovaného. Zmenka
po jej vystavení bola v trezore firmy uložená dočasne len z toho dôvodu, že v čase jej vystavenie
bola práceneschopná, nemohla ju prevziať a bola tam uložená na bezpečnom mieste pokiaľ jej nebude

osobne odovzdaná aby s ňou mohla disponovať. O preplatenie zmenky žiadala až v marci 2007. Skôr
nežiadala o preplatenie preto, lebo bola zamestnancom žalovaného a vedela, že jeho finančná situácia
mu ešte neumožňuje zaplatiť ďalšiu časť vyrovnania 10 mil. na základe zmenky, nechcela ohroziť chod
firmy a nežiadala o preplatenie zmenky aj z dôvodu, že so žalovaným v jednej domácnosti. Neskôr pred
súdom svedkyňa dodala, že zamestnancom žalovaného bola do 16.11.2005 a v spoločnej domácnosti s

ním nežila od januára 2005. K tvrdeniu žalovaného, že zmenku nepredložila na plnenie skôr preto lebo
plnenie zabezpečené zmenkou jej bolo plnené, uviedla, že o preplatenie zmenky žiadala až v marci 2007
preto že s manželom boli dohodnutí že až do troch rokov od prvej platby bude žiadať zaplatiť ďalších 10
mil.. Žalovaný o vrátenie zmenky nikdy nežiadal a to ani v dobe keď žili istý čas po vystavení zmenky v
spoločnej domácnosti. O jej vydanie, vráteniu ju nežiadal taktiež nikto iní. K výpovediam svedkov ktorí

pred súdom vypovedali, že ju od nej žiadali opakovane vydať a že ste ju odmietla vydať s tým, že ju nemá
už k dispozícii, že ju zničila po splnení záväzku, ktorý zabezpečovala svedkyňa uviedla, že výpovede
svedkov sú nepravdivé a neviem si ich vysvetliť. Na otázku súdu kto vedel o dohode so žalovaným, že
sa jej má zaplatiť za vyrovnanie majetku slúžiaceho na podnikanie spolu 20 mil. Sk a to na dvakrát po10 mil. uviedla, že o takejto dohode nevedel nikto ďalší okrem nich dvoch. Bola to dohoda iba medzi
ňou a žalovaným. Dodatočne svedkyňa uviedla, že neskôr dohodu o zaplatení 20 mil. uviedla aj dcéram
a to až v dobe keď očakávala preplatenie zmenky. Na otázku súdu ako preukazujete dohodu uzavretú

so žalovaným o vyporiadaní za protiplnenie spolu 20 milionov Sk svedkyňa uviedla, že to preukazujem
existenciou zmenky a plnením 10 mil. poukázanými prevodom na účet. Svedočné si neuplatnila.

15. Svedkyňa Mgr. Marcela Fetkovičová v konaní uviedla, že dcérou Ing. Evy Boľovej a žalovaného. S
oboma rodičmi mám korektný vzťah, sú to jej rodičia. Je pravda však že s matkou sa v súčasnosti často

nestretáva. K okolnostiam dohody jej rodičov o vzájomnom vyporiadaní zúženého BSM uviedla, že v
roku 2005 bolo manželstvo jej rodičov v kríze rozhodli sa že sa rozvedú. Mama to veľmi zle znášala
po psychickej stránke. Stretávali sa každý víkend, má ešte ďalšie dve sestry. Matke povedala, aby si
poriadne celú vec premyslela zvážila, či už odchod od otca ako aj prípadné finančné vyporiadanie. Preto
sama aj matke navrhla aby na istý čas opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla s otcom a nasťahovala
sa k nej do domácnosti do Bratislavy a to do doby kým sa situácia neurovná. Tým pádom bola ako

spojka, vyjednávač, sprostredkovateľ medzi oboma rodičmi. Bola zainteresovaná do toho čo sa medzi
nimi dialo. Sama prišla sama za otcom a povedala mu, aby sa s matkou slušne vyrovnal, že mu dala
3 dcéry, aby sa finančne vyporiadal na úrovni. Bližšie sa o majetok slúžiaci na podnikanie nezaujímala,
matka však robila vo firme a mala prehľad o ekonomickej situácii. Navštívila osobne otca s tým, že matka
požaduje vyplatiť ako vyrovnanie za majetok slúžiaci na podnikanie sumu 10 mil. Sk, matka vyššiu sumu

nenavrhla. K tvrdeniu svedkyne Ing. Evy Boľovej, že mala požiadavku na otca najprv 25 mil. Sk, potom
sa dohodli na 20 mil. svedkyňa uviedla, že nemôže vylúčiť, že jej matka následne na osobnom stretnutí z
jej otcom nevzniesla iné požiadavky aké uviedla jej. Ona sama svedkom návrhu matky na sumu 20 mil.
Sk nikdy nebola. Matka žiadala od otca 10 mil.. Žalovaný v tej dobe ešte chcel zachrániť manželstvo,
chcel to urovnať. Otec je povedal, že suma 10 mil. Sk značne poznačí ekonomiku podnikania, 10 mil.

Sk na účte nedisponoval, musel získať finančné prostriedky. To vedela aj matka, že hodnota majetku je
v zásobách, v nehnuteľnostiach, v areáli a podobne. A hlavne na všetko boli brané úvery, sama robila
ekonómku, takže si vedela spočítať plusy a mínusy. Nevie či suma 10 mil. je primeraná ako vyrovnanie
alebo nie vzhľadom k hodnote vyporiadavaného majetku. Rodičia si sami vedeli vyhodnotiť aká je reálna
cena majetku a ako sa vyrovnajú. Na otázku súdu či bola osobne prítomná pritom ako sa rodičia obaja

dohodli na sume 10 mil. Sk za vyrovnanie alebo sa o tom dozvedela bezprostredne po tom od niektorého
z rodičov svedkyňa uviedla, že nakoľko matku vozila autom za otcom z Bratislavy do Galanty, tak má
vedomosť o tom, že sa spolu rodičia stretli vo firme v kancelárii žalovaného, nechala rodičov v kancelárii
sama, takže pri dohode boli len oni dvaja. Bolo to niekedy v marci, apríli 2005. Išlo o neformálnu, ústnu
dohodu rodičov o vyporiadaní. Počas cesty späť do Bratislavy jej matka uviedla, že sa s otcom dohodli

na 10 mil. ako sume za vyporiadanie, že ide o konečnú sumu. Matka jej povedala, že s otcom všetko
zvážili a dohodli sa na 10 mil. Sk. Celú cestu jej matka hovorila, že potrebuje však nejakú záruku, že
otcovi neverí a že keď otcovi podpíše ručenie prolongáciu úveru, že nemá istotu, že jej bude vyplatených
10 mil. ktoré v tej dobe neboli na účte. Ona ju ubezpečovala, že pokiaľ jej otec prisľúbil, že jej 10 mil. Sk
vyplatí tak jej to aj riadne vyplatí. V ten deň jej žiadnu zmenku matka nespomínala. Deň nasledujúci jej

matka uviedla, že potrebuje aby mala vystavenú zmenku, aby mala niečo hmotné v rukách, záruku za to,
že jej bude vyplatených 10 mil. Sk ako protihodnota za majetok, tak ako bolo dohodnuté s otcom. Otec na
vystavenie zmenky pristúpil, zachoval sa čestne a splnil všetko to čo matka požadovala. Na podpísanie
zmenky ju opäť viezla z Bratislavy do Galanty dňa 30.3.2005. Ona zostala vo vedľajšej kancelárii, stretli
sa tam žalovaný otec, jej matka a pán Peter Závodský. Pri vypĺňaní zmenky prítomná nebola. Na otázku

súdu, či má vedomosť o tom ako bolo naložené zo zmenkou po jej vystavení svedkyňa uviedla, že z
tohto stretnutia opäť matku Evu Boľovú viezla do Bratislavy. Matka mala k dispozícii po stretnutí v rukách
fotokópiu zmenky. Zase začala spochybňovať, že to je len fotokópia zmenky, že jej nebude vyplatené
vyrovnanie a ešte počas jazdy telefonovala pánovi Závodskému, aby jej odovzdal originál zmenky. Pán
Závodský jej vysvetlil, že originál zmenky je v trezore. K tomu, prečo zostal originál uschovaný v trezore

sa vyjadriť nevie. V ten deň, po telefonáte pán Závodský prišiel do Bratislavy na futbalový zápas a pred
štadiónom za prítomnosti matky jej odovzdal zalepenú obálku v ktorej bola zmenka. Obálku následne
odovzdala matke. Už si nepamätá či matka hneď obálku otvorila, skontrolovala originál. Matka mala v
tej dobe u nej v domácnosti všetky veci, žila u nej a tak si zmenku odložila do obývačkovej steny. Matka
mala stále prístup k zmenke. Matka u nej žila niekedy do mája, júna 2005. Následne sa odsťahovala

naspäť k otcovi, aj do firmy sa vrátila pracovať. Po odchode matky sa nezaujímala či si zmenku vtedy
zobrala so sebou alebo nie. Neriešila to, mala zato, že všetko je v poriadku. Matka sa vrátila k otcovi,
vzťahy sa urovnali. Matka bola spokojná, na účte mala peniaze ako sa dohodli. S otcom plánovali že tieto
peniaze použijú neskôr spoločne a pekne dožijú. Viezla taktiež matku na uzavretie písomnej dohodyo zúžení BSM a Zmluvy o vyrovnaní. Na otázku súdu, či ju matka informovala pred uzavretím tejto
písomnej dohody akým spôsobom jej bude vyplatených 10 mil. Sk a kedy, či v hotovosti, bezhotovostne,
pred podpisom zmluvy, po podpise zmluvy svedkyňa uviedla, že priamo od matky pred podpisom zmluvy

vedela, že finančné prostriedky vyplatené od otca podľa dohody v sume 10 mil. má už pripísané na účte.
Na otázku súdu, za akým účelom bola podľa nej matke vystavená zmenka svedkyňa uviedla, že medzi
jej rodičmi bola ústna dohoda o vyplatení 10 mil. ako protihodnota za vyrovnanie majetku slúžiaceho
na podnikanie a na to aby mala matka záruku, zábezpeku, že jej bude dohodnutá čiastka na 100 %
vyplatená, tak žiadala vystaviť zmenku. Medzi rodičmi bola taká dohoda a predstava, že zmenka mala

slúžiť len ako zábezpeka na preklenutie obdobia od ústnej vzájomnej dohody rodičov o vyporiadaní do
doby pokiaľ reálne nebudú matke poslané peniaze 10 mil.. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj ďalšie jej sestry
by obdobne potvrdili všetky skutočnosti, ktoré uviedla pred súdom ona, nakoľko vedeli o všetkom. Nevie
si vysvetliť prečo matka neskôr tvrdila a tvrdí, že sa s otcom dohodli na 20 mil. Sk ako vyrovnanie, ktoré
sa mali zaplatiť dvomi spôsobmi, časť vo výške 10 mil. bezhotovostným prevodom a druhá časť 10
mil. mala byť vyplatená na základe zmenky, ktorá mala predstavovať pre ňu ďalšiu časť protihodnoty

vyrovnania. Sama niekoľko krát vyzývala matku na vrátenie zmenky ako aj sestra Nadežda Boľová aj
jej otec telefonicky. Písomne ju nežiadali o vrátenie, len ústne. Nepokladali to za potrebné ju vyzývať aj
písomne. Zmenku matka odmietla vrátiť z vyjadrením, že ju použije na zlikvidovanie otca a firmy. Matka
bola veľmi ješitná, nedokázala zniesť že funguje rodinná firma aj bez nej. Doplnila, že nikdy nebola
dohoda, že by ona mala nakladať so zmenkou, alebo by táto mala byť u nej uložená. Fotokópiu zmenky

prevzala matka ako aj neskôr originál a disponovala s týmito listinami sama. Svedočné si neuplatnila.

16. Svedkyňa JUDr. Nadežda Wolfová Boľová v konaní uviedla, že je dcérou žalovaného a matky
Ing. Evy Boľovej. Začiatkom roka 2005 ešte žili rodičia v spoločnej domácnosti, následne sa matka
odsťahovala k sestre Fetkovičovej, pričom bola hospitalizovaná a v máji - júni sa vrátila späť k

otcovi. Vo februári 2005 si otec zavolal všetky tri dcéry a oznámil im, že matka s nim nechce žiť a žiada
finančné vyrovnanie vo výške 25 mi. Sk s tým, že ekonomická situácia mu neumožňuje vyplatiť tak
vysokú sumu a že je schopný jej vyplatiť 10 mil. Sk. Čo sa týka návrhu matky na vyrovnanie sumou 25
mil. Sk tak neskôr jej matka sama uviedla, že sumu 25 mil. jej poradil, odporučil jej brat s tým, že si má
na začiatok pýtať viac a následne dostane to čo chcela dosiahnuť. Matka jej neskôr sama uviedla, že s

otcom sa dohodli na konečnej sume vyrovnania 10 mil. Sk. Následne v marci 2005 si matka podmienila,
žepodpíšezáložnéprávapre SLSP ažkeď jej budeotcomvyplatených10mil.Skaženechcefigurovať
v žiadnych podnikateľských aktivitách. Pýtala sa ma, keďže som právnička na možnosti zúženia BSM
o čom som jej poradila v súlade so zákonom. Koncom marca 2005 priviezla setra Marcela Fetkovičová
matku do firmy na podpis záložných zmlúv a vie, že v tento deň bola aj matke vystavená zmenka na 10

mil. Sk so splatnosťou dňa 16.4.2005. Hoci pri vystavovaní zmeny nebola, zmenku jej ukázal otec v
prítomnosti p. Závodského a videla aj to že zmenka je uloženú v trezore. Následne asi dňa 15.04.2005,
prišla matka do firmy, možno to bolo aj pred tým s tým, že jej boli finančné prostriedky prevedené, keďže
dňa 20.04.2005 sa podpisovala notárska zápisnica. Dátum si pamätá preto, že lebo dňa 20.04. má otec
narodeniny. Následne jej matka volala, že v notárskej zápisnica sa uvádza, že vyrovnanie je konečné a

či si ešte môže uplatniť vysporiadanie v súvislosti s rodinným domom, tak som jej povedala, že môže.
V roku 2007 zistili, že matka má stále zmenku ešte v dispozícii a preto ju žiadali, aby ju vydala, čo ona
odmietla s tým, že je to jej prostriedok na zničenie otca.

17. Svedok Peter Závodský v konaní uviedol, že do roku 2008 bol zamestnaný u žalovaného vo funkcii

riaditeľ firmy. Náplňou jeho práce boli ekonomické hospodárske veci chod firmy. Žalovaný JUDr. Jozef
Boľo v tej dobe podnikal so svojou manželkou, ktorá sa starala o firemné jednoduché účtovníctvo. Vedel,
že v tej dobe ich manželstvo nie je usporiadané, že majú nezhody. Jedného dňa v marci 2005 si ho obaja
manželia zavolali do kancelárie s tým, že sa vzájomne dohodli na finančnom vyporiadaní, že sa ústne
dohodli na tom že všetok majetok slúžiaci na podnikanie spolu so záväzkami nadobudne do výlučného

vlastníctva žalovaný a ako vyrovnanie žalovaný vyplatí manželke Eve Boľovej 10 mil. Sk. V tej dobe ešte
žiadna písomná dohoda o zúžení BSM ani zmluva o vzájomnom vyrovnaní uzavretá medzi nimi nebola.
Na tomto stretnutí boli prítomní len oni traja, nik iný, keď mu túto dohodu ústne obaja oznámili. Na otázku
súdu z akého dôvodu o o ich vzájomnej dohode informovali práve jeho svedok uviedol, že v spoločnosti
riešil finančné záležitosti a aj prolongovanie bankového úveru, pre ktorého poskytnutie bola nevyhnutná

súčinnosť manželky Evy Boľovej. Tak si ho manželia zavolali, vysvetlili, že čiastka 10 mil. Sk bude Eve
Boľovej vyplatená a odovzdali mu úverové zmluvy. Potom sa pani Eva Boľová dotazovala kedy jej budú
finančnéprostriedkyvyplatené.Onjejpovedalžeccazadvatýždne,nakoľkofirmafinančnouhotovosťou
v takejto výške nedisponovala. Po poskytnutí úveru na základe dohody so žalovaným sám dal príkazbanke na bezhotovostný prevod 10 mil. Sk na účet Evy Boľovej. Bezprostredne po ústnej dohode
manželov Boľových o finančnom vyporiadaní mu pani Boľová uviedla že jediná záruka, ktorú ona má na
vyplatenie 10 miliónov je slovo človeka s ktorým sa rozvádza a s tým že je nespokojná, preto chce mať

nejakú zábezpeku. Spolu hľadali vhodné riešenie. Vysvetlil jej že záložné právo k nehnuteľnostiam nie
je možné zriadiť nakoľko už je prvým záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa. Hnuteľný majetok sme
takom objeme nemali. Z diskusie napokon vzišlo, že by sa mohla použiť zmenka s čím obaja súhlasili. Vo
firme mali vzory tlačiva zmenky zo Slovenskej sporiteľne a jedno také tlačivo zmenky pred oboma vyplnil
a žalovaný ho následne podpísal. Otázka prečo zmenka neobsahovala zabezpečovaciu doložku o tom,

že táto zmenka slúži na zabezpečenie určitého záväzku odpovedal, že nastala chyba v tom, že zmenku
resp. jej vyplnenie riešili amatérsky v kancelárii s vedomím, že niet pochybností o tom, že žalovaný
skutočne manželke zaplatí 10 mil. Sk. Vystavená zmenka mala slúžiť len na preklenutie obdobia od
ústnej dohody manželov o vyporiadaní BSM do doby reálneho zaplatenie 10 mil. Bolo to celé narýchlo
pripravené, obaja zúčastnení to v tej dobe neriešili, mali za to, že zmenka je vyplnená dostatočne tým
spôsobom aká bola v tej dobe vôľa a úmysel oboch strán, oboch manželov. Písomná dohoda o použití

zmenky neexistovala. Jedinou podmienkou žalovaného pri vystavení zmenky bolo aby originál zmenky
zostal v trezore vo firme. S takouto úschovou obaja súhlasili ako aj s tým, že Eve Boľovej sa odovzdá iba
fotokópiazmenky.Odovzdaniefotokópiezmenkypokladalaonasamavtejdobezapostačujúce.Originál
zmenky zostal v trezore, ku ktorému mal prístup len on. Na otázku súdu, aby ozrejmil z akého dôvodu
vzniesol žalovaný požiadavku, aby originál zmenky zostal v trezore ku ktorému mal prístup len on,

teda zmenka zostala v dispozícii tretej osoby, svedok uviedol, že žalovaný ako aj Eva Boľová spoločne
chceli aby originál zmenky zostal v úschove u niekoho nezávislého, nestranného. Všetky zúčastnené
strany teda aj svedkyňa Eva Boľová pokladala za postačujúce, že obdrží len fotokópiu zmenky, ktorá
fotokópia zmenky je pre ňu dostatočnou zárukou. Nemala potrebu aby disponovala i originálom. S
takýmto riešením nikto nemal problém, neviem či to bolo správne, či to bolo v súlade zo zákonom alebo

so zaužívaným nakladaním so zmenkami. Na otázku súdu za akým účelom bola zmenka vystavená
svedok odpovedal, že zmenka bola vystavená žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky Ing. Evy
Boľovejzdohodyovzájomnomvyporiadanímajetkuslúžiacehonapodnikanie,ktorádohodabolavdobe
vystavenia zmenky uzatvorená zatiaľ len neformálne ústne. Na toto stretnutie ju priviezla z Bratislavy
dcéra Mg. Fetkovičová, u ktorej v tej dobe Ing. Boľová žila. V ten istý deň po stretnutí mu volala vo

večerných hodinách Ing. Boľová a uviedla mu že je nespokojná, že dostala do rúk iba fotokópiu zmenky,
že originál zmenky sa nachádza v trezore firmy, že môže dostať pokyn od žalovaného, aby mu vydal
originál a požiadala ho aby som jej priniesol originál zmenky. Nakoľko mal večer cestu do Bratislavy na
futbalový zápas, stretli sa s Evou Boľovou a jej dcérou Mgr. Fetkovičovou osobne pred štadiónom kde
do rúk jej dcéry odovzdal v obálke originál zmenky. Následne obe nasadli do auta a odišli. Neviem ako s

obálkou Mgr. Fetkovičová naložila, či si ju nechala u seba alebo ju odovzdala svojej matke. Potvrdil, že
o odovzdaní originálu zmenky Ing. Eve Boľovej žalovaného neinformoval. V prvom momente si myslel,
že ak odovzdám Eve Boľovej originál zmenky nerobím nič zlé, lebo zmenka mala zabezpečovať plnenie
z vyrovnania tejto dohody a on nepochyboval, že žalovaný dohodnuté plnenie zaplatí, nepredpokladal,
že dôjde k nejakému ďalšiemu problému. Svedok ďalej uviedol, že ho ani vo sne nenapadlo, že by si

Ing. Eva Boľová mohla následne uplatňovať ešte ďalšie plnenie z toho istého. O žiadnej inej dohode
manželov Boľových ako o dohode 10 mil. ako konečnej sume vyrovnania nevie. Žalovanému oznámil,
že originál zmenky odovzdal jeho manželke až s odstupom niekoľkých mesiacov. Potom čo dal pokyn
na vyplatenie 10 mil. zmenku ďalej neriešil, nezaujímal sa o jej osud. Naviac Ing Boľová sa vrátila k
žalovanému, obnovili manželské spolužitie, začali normálne fungovať. Ing. Boľovu vyzýval osobne v

kancelárii, kde boli iba oni dvaja prítomní na jej vrátenie. Odpovedala mu, že to už nie je aktuálne.

18. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný vystavil dňa 30.3.2005 vlastnú zmenku (č.l. 6 spisu) na
zmenkovú sumu vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,19 eur), ktorú sa zaviazal zaplatiť dňa 18.4.2005
reminentke Ing. Eve Boľovej. Zmenka obsahuje doložku „BEZ PROTESTU“. Na zmenke je vyznačený

domicil, t.j. miesto zaplatenia - Slovenská sporiteľňa, a.s., Galanta. Na rube zmenky sa nachádza ruku
písaný text: „Za mňa obchodnej spoločnosti AGROREAL spol. s r.o., IČO: 31 104 649, so sídlom v
Galante. V Šali dňa 17.01.2008“ a rukou písaný podpis „Ing. Boľová Eva“
Dňa 17.01.2008 tak došlo k indosácii zmenky, na základe ktorej bola zmenka prevedená na žalobcu, t.j.
na spoločnosť AGROREAL, spol. s r.o., so sídlom v Galante, a to rubopisom vyznačeným na zmenke.

19. Z Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo forme notárskej zápisnice
N 70/2005, NZ 16841/2005, NCRIs 16689/2005 zo dňa 20.4.2005 (č.l. 128 spisu) súd zistil, že
manželia žalovaný JUDr. Jozef Boľo a Ing. Eva Boľová uzavreli predmetnú dohodu na základe ktorejsa stal žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností slúžiacich na jeho podnikateľské účely, ktoré sú
špecifikované v dohode.

20.ZoZmluvyovzájomnomvyrovnanízodňa20.4.2005(č.l.130spisu)súdzistil,žeIng.EvaBoľováako
veriteľ a žalovaný JUDr. Jozef Boľo ako dlžník uzatvorili predmetnú zmluvu na základe ktorej sa zmluvné
strany dohodli na finančnom vyrovnaní za nehnuteľný majetok, ktorý nadobudol dlžník do výlučného
vlastníctva titulom Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa bodu 3./
zmluvy sa zmluvné strany dohodli na finančnom vyrovnaní Ing. Evy Boľovej, ktorej manžel JUDr. Jozef

Boľo vyplatil 10 mil. Sk bankovým prevodom na účet vedený vo VÚB, a.s.. Ing. Eva Boľová uznala a
svojim podpisom zároveň potvrdila, že peniaze poukázané jej manželom z titulu finančného vyrovnania
vo výške 10 mil. Sk v deň podpísania tejto zmluvy sú pripísané na jej vyššie uvedený účet. Zmluvné
strany prehlásili, že toto finančné vyrovananie medzi manželmi je konečné a nemenné. Ing. Eva Boľová
súčasne vyhlásila, že jej nároky ohľadne majetku uvedeného v tejto zmluve sú uspokojené v plnej výške.

21. Z výpisu bankového účtu č. 0024103063/0900 súd zistil, že dňa 15.4.2005 bol realizovaný
bezhotovostný prevod vo výške 10 mil. Sk na číslo účtu: 0111142132/0200.

22. Z listu zo dňa 27.3.2007 označeného ako „prípis - Predloženie zmenky na plnenie s výzvou na jej
úhradu“ (č.l. 22 spisu) súd zistil, že právna zástupkyňa Ing. Evy Boľovej Mgr. Diana Šiagyová adresovala

žalovanému list v ktorom okrem iného uviedla, že na základe dispozície svojej mandantky predkladá
na plnenie žalovaným vystavenú zmenku splatnú dňa 18.4.2005 pričom zároveň vyzýva na úhradu
pohľadávky vo výške 10 mil Sk v lehote 7 dní. V opačnom prípade si mandantka bude uplatňovať svoj
oprávnený nárok cestou súdu.

23. Z písomného podania žalovaného označeného ako „odpoveď na predloženie zmenky“ zo dňa
13.4.2007 (č.l. 20 spisu) adresovaného právnej zástupkyni Ing. Evy Boľovej súd zistil, že žalovaný v
podaní ako odpoveď na list zo dňa 27.3.2007 okrem iného uviedol, že plnenie ktorého sa listom Ing.
Eva Boľová domáha je už bezpredmetné nakoľko zabezpečovacia funkcia uvedenej zmenky zanikla s
plnením primárnej povinnosti. Táto skutočnosť je preukázateľná výpisom z účtu žalovaného ako aj Ing.

Evy Boľovej ako aj svedeckými výpoveďami minimálne 5 svedkov.

24. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 16.4.2008 ČVS: KRP-26/OVK-TT-2008 Nk (č.l. 200 spisu)
súd zistil, že v trestnom konaní bola vypočutá Ing. Eva Boľová, ktorá pred vyšetrovateľom uviedla, že v
januári 2005 sa rozhodla že s manželom JUDr. Jozefom Boľom nebude ďalej žiť v manželskom zväzku

a rozhodla sa rozviesť. Manžel v tej dobe podnikal ako fyzická osoba a majetok ktorý sa vtedy používal
k podnikaniu bol nadobudnutý počas trvania manželstva. V marci 2005 sa s manželom dohodli že sa
vzdá vlastníckych práv k nehnuteľnostiam slúžiacim na podnikanie za protihodnotu. Dňa 30.3.2005 jej
manžel vystavil zmenku na sumu 10 mil Sk ktorú jej osobne odovzdal pán Peter Závodský, vtedajší
riaditeľ firmy manžela. Zmenku jej odovzdal niekedy začiatkom apríla 2005 v Bratislave pred futbalovým

štadiónom za prítomnosti jej dcéry Mgr. Marcely Fetkovičovej. Zmenku prevzala v dobrej viere, že jej
manžel zaplatí finančné prostriedky v sume 10 mil Sk. Bola to vlastne taká záruka po jej výzve na
zaplatenie týchto peňazí. Na zmenke bol vyplnený dátum splatnosti 18. apríl 2005 teda od tohto dňa
plynula lehota na vyplatenie finančných prostriedkov do troch rokov. Aj napriek tomu, že v tom čase
bývala prechodne v domácnosti u svojej dcéry Mgr. Marcely Fetkovičovej v Bratislave, nemala dôvod

túto zmenku dávať dcére do úschovy. Druhou časťou jej nárokov na vyporiadanie majetku bolo spísanie
notárskej zápisnice o zúžení BSM a zmluva o vzájomnom vyrovnaní zúženého BSM. Podľa dohody sa
jediným vlastníkom nehnuteľností slúžiacim na podnikanie stal jej manžel a ona obdržala dňa 15.4.2005
ďalšiu časť finančných prostriedkov vo výške 10 mil Sk prevodom na jej účet vedený vo VÚB a.s. č.
111142132. Aj naďalej zostala pracovať pre manžela a to až do 17.11.2005 kedy požiadala o rozviazanie

pracovnéhopomeruaodsťahovalasazospoločnéhodomuvNebojsidobytuvBratislave.Odvystavenia
zmenky až do 17.11.2005 bola zamestnankyňou manžela, žila s ním v jednej domácnosti a ak si manžel
myslel že jej zmenka nepatrí, mohol si ju kedykoľvek od nej vyžiadať. Preto skôr nežiadala o vyplatenie
sumy 10 mil Sk titulom zmenky aby neohrozila chod firmy a vyzvala manžela k plneniu až písomne
dňa 27.3.2007 prostredníctvom svojej právničky Mgr. Šiagyovej. Na výzvu jej manžel zaslal písomné

vyjadrenie prostredníctvom právničky že na ňu podá trestné oznámenie. Následne postúpila zmenkové
práva obchodnej spoločnosti AGRO REAL spol. s r.o.. Ako vyššie uviedla, druhá časť jej nárokov,
vyplatená suma 10 mil SK bezhotovostne bolo plnením z notárskej zápisnice o zúžení BSM, nešlo o
plnenie z predmetnej zmenky. Spoločný majetok ich firmy mal v tom čase hodnotu viac ako 70 mil Ska ona sa vzdala vlastníckeho práva k tomuto majetku za protihodnotu 10 mil Sk ako hodnotu v cennom
papieri teda v zmenke a 10 mil Sk pripísaním na účet od manžela čo bola vlastne iná suma, nasledujúca,
uvedená v zmluve o vzájomnom vyrovnaní. Pôvodne od manžela žiadala 25 mil Sk ale potom sa s

manželom dohodli na sume 20 mil Sk, ktorá mala byť vyplatená na 2 krát po 10 mil Sk a to prvá časť v
sume 10 mil Sk bezhotovostným prevodom na jej účet čo sa aj realizovalo dňa 15.4.2005 a druhá časť
zaručená predmetnou zmenkou tiež v sume 10 mil Sk mala byť vyplatená po 18.4.2005 do troch rokov.
Na otázku vyšetrovateľa že v bode č. 3./ zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 potvrdila že
jej manžel vyplatil 10 mil Sk s tým, že zároveň vyhlásila, že jej nároky z vyporiadania sú uspokojené

v plnej výške svedkyňa uviedla, že finančné prostriedky v sume 10 mil Sk teda druhá časť sľúbeného
vyrovnania, jej bola už v tom čase pripísaná na účet a v tom čase mala taktiež v ruke aj záruku za
preplatenie prvej sľúbenej časti a dohodnutej sumy v hodnote ďalších 10 mil Sk v cennom papieri, takže
jej nároky boli v tom čase uspokojené, aj keď peniaze zo zmenky jej ešte neboli preplatené. Nemala
dôvod neveriť svojmu manželovi.

25. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

26. Podľa § 175 ods. 1 OSP (občiansky súdny poriadok) ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku
alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd

vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží,
aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal
námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému
platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť
do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo

šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

27. Podľa § 175 ods. 4. OSP ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom

rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez
pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

28. Podľa ustanovenia § 75 druhej časti zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. vlastná
zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené

v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

29. Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia

dané pre cudziu zmenku.

30. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

31. Podľa § 20 ods. 1 cit. zák. indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred
sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na
protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

32. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.35. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého

rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

36. Námietka zániku kauzálneho vzťahu splnením

37. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní namietal, že žalovaný v zákonnej lehote nepodal námietku
zániku kauzálneho záväzku zabezpečeného spornou zmenkou, a preto by na ňu súd nemal prihliadať

bolo nutné sa najprv vysporiadať s včasnosťou tejto vznesenej námietky.

38.Vzmenkovomkonanísadôsledneuplatňujetzv.koncentračnázásadaavnámietkachmusížalovaný
uviesťvšetko,čoprotizmenkovémuplatobnémurozkazunamieta.Obsahpodanýchnámietokvpodstate
determinuje predmet ďalšieho konania.

39. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný v námietkach namietal len zaplatenie zmenkového dlhu a
nie zánik kauzálneho záväzku. Súd má za to, že toto tvrdenie žalobcu nie je správne. Z písomných
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu mal súd preukázané, že žalovaný síce v námietkach
na jednom mieste uvádza, že „Zmenka bola už plnená“ avšak zároveň na inom mieste v námietkach

taktiež uvádza, že „Zmenka len totiž zabezpečovala jej (majiteľke zmenky) právo vyplývajúce zo zúženia
BSM dohodou manželov, s tým, že bude po splnení záväzku vrátená vystaviteľovi“. Na základe toho nie
je možné vykladať obsah námietok výlučne len spôsobom ako ho vykladá žalobca, značne zužujúco
(evidentne z dôvodu koncentračnej námietky), ale je nutné obsah námietok vykladať ako celok, vo
vzájomnej súvislosti a spojitosti všetkých jednotlivých tvrdení v nich obsiahnutých. Súd dospel k záveru,

že z námietok ako celku je zrejmé, že zmenka mala zabezpečovací charakter k záväzku primárnemu a
splnením práve (a výlučne) tohto konkrétneho záväzku vyplývajúceho z vyrovnania zúženého BSM sa
už zo zmenky plniť nemalo a táto preto mala byť z uvedeného dôvodu (plnenia primárneho záväzku)
vrátená vystaviteľovi. V námietkach žalovaný jednoznačne tvrdil, že realizoval, plnil svoj záväzok zo
zúženia BSM - bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov (na preukázanie čoho označil aj

písomný dôkaz - výpis z bankového účtu žalovaného), ktorý záväzok dostatočne určito a zrozumiteľne
identifikoval a označil aj ako záväzok zabezpečený zmenkou s tým, že po jeho splnení má byť
zmenka vrátená vystaviteľovi, zjavne už ako bezpredmetná, keďže kauzálny záväzok, ktorý zmenka
zabezpečovala plnením zanikol. Nie je teda správny názor žalobcu, že žalovaný v námietkach „len“
poukázal na zabezpečovaciu funkciu zmenky bez toho, aby v námietkach uviedol, že plnil zabezpečený

záväzok. Ako je vyššie z námietok citované a súdom zdôvodnené, tak žalovaný v námietkach namietal
(tvrdil) aj samotné plnenie zabezpečeného záväzku, ktorú skutočnosť v námietkach už aj preukazoval
pripojeným listinným dôkazom - výpisom z bankového účtu. Obsah námietok je nutné vykladať aj v
súvislosti s ďalšími vyjadreniami samotného žalovaného, ktorý neskôr, po podaných námietkach sa
opakovane v konaní (vo viacerých písomných podaniach ako aj ústne) jednoznačne vyjadril, že plnil

primárny, zmenkou zabezpečený záväzok a neplnil zmenku a pokiaľ žalobca vykladá jeho prejav inak,
tak len z dôvodu, že jeho predchádzajúce tvrdenia mohli byť vnímané ako nepresné, nie celkom
zrozumiteľné. Žalobca zjavne na podporu svojich tvrdení vykladá obsah námietok značne zužujúco a
nie podľa názoru súdu v súlade s ich obsahom a najmä vôľou, ktorú žalovaný v námietkach prejavil ako
to vyplýva z ich celého znenia ako aj ďalších okolností. Súd má tak za to, že žalovaný uplatnil v konaní

včas námietku zániku zabezpečeného (kauzálneho) záväzku splnením. V závere, je nutné poukázať i na
právny názor obsiahnutý v Mimoriadnom dovolaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
3.7.2009 podanom v danej veci, podľa ktorého „Pre rozhodnutie veci je pritom kľúčové, či predmetná
zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k zmluve o vyrovananí uzavretej medzi žalovaným a Ing. Evou
Boľovou (reitentom). Žalobca význam takéhoto zistenia pre rozhodnutie veci popiera. Žalobca má za

to, že zánikom záväzku, ktorý bol kauzou vystavenia zabezpečovacej zmenky, nezaniká zmenkový
záväzok. Toto právne vysvetlenie žalobcu je však potrebné spresniť v tom smere, že po splnení
kauzálneho záväzku trvá abstraktný zmenkový záväzok iba medzi osobami, ktorých sa kauza zmenky
nedotýka. Ak vystaviteľ vlastnej zmenky splní kauzálny záväzok remitentovi, nie je remitent oprávnenývymáhať zmenkovú sumu zo zabezpečovacej zmenky voči vystaviteľovi. Rovnako tak nie je oprávnený
ten, kto zmenku nadobudol postúpením, alebo ten, kto pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu
vystaviteľa. Z pohľadu vystaviteľa vlastnej zmenky je irelevantné, či sa bráni námietkou zaplatenia

zmenkovej sumy alebo námietkou zániku kauzálneho záväzku (ako sa bráni žalovaný v tomto prípade),
ak oba záväzky mali zaniknúť na základe tej istej právnej skutočnosti, presne skutkovo vymedzenej (v
danom prípade na náklade plnenia vo výške 10 mil. Sk na bankový účet Ing. Evy Boľovej). Obe námietky
súd totožné. Totožnosť námietky je určená skutkovými tvrdeniami“. Súd sa k citovanému právnemu
názoru dovolateľa prikláňa a taktiež má zato, že totožnosť námietky je určená najmä a predovšetkým

skutkovými tvrdeniami. Totožnosť skutkových tvrdení je zásadná a rozhodujúca. V prvom rade je zrejmé,
žesámdovolateľtaktieždospelkzáveruaprávnevyhodnotilpodanénámietkyžalovanéhovtomzmysle,
že v danom prípade sa žalovaný bráni práve námietkou zániku kauzálneho vzťahu. V druhom rade
dovolateľ má zato, že je v konečnom dôsledku irelevantné, či sa bráni vystaviteľ námietkou zaplatenia
zmenkovej sumy alebo námietkou zániku kauzálneho záväzku ak oba záväzky mali zaniknúť na základe
tej istej právnej skutočnosti, presne skutkovo vymedzenej čo v danom prípade predstavuje plnenie vo

výške10mil.Sk.Obenámietkysútaktotožné.Najmäprežalobcutrebazdôrazniť,žepojem„totožné“nie
je možné vykladať vytrhnutý z kontextu vo význame, že námietka zaplatenia zmenkovej sumy je totožná
s námietkou zániku kauzálneho vzťahu (tomu tak určite nie je) ale vo význame, že v danom prípade je
totožnosť námietok určená skutkovými tvrdeniami a to plnením sumy 10 mil. Sk s tým, že na základe
tejto jednej, totožnej právnej skutočnosti mali zaniknúť oba záväzky. Treba len dodať, že žalovaný svoju

námietku nie len odôvodnil, ale ju aj zároveň v námietkach preukázal pripojeným listinným dôkazom-
bankovým výpisom preukazujúcim bezhotovostný prevod finančných prostriedkov vo výške 10 mil. Sk
na účet Ing. Evy Boľovej. V neposlednom rade je nutné uviesť, že k obdobným záverom (vyhodnotenie
námietky žalovaného ako námietky zániku kauzálneho vzťahu) dospel v danom konaní bezpochyby
aj opakovane odvolací súd, keď uložil súdu prvej inštancie v zrušujúcich rozhodnutiach povinnosť sa

zaoberať existenciou kauzálneho vzťahu, jeho plnením a zaoberať sa okolnosťami predchádzajúcimi
vystaveniu zmenky a súvisiacimi s kauzálnym vzťahom.

40. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že je podstatný rozdiel, či je namietané zaplatenie kauzálneho
dlhu a tým strata dôvodu pre výkon práv z inak existujúceho záväzku zo zmenky, alebo či je namietaný

zánik samotného zmenkového záväzku. Ako je však vyššie uvedené, tak súd dospel k záveru, že
žalovaný namietol plnenie kauzálneho vzťahu a práve v tej súvislosti tvrdil, že záväzok zo zmenky je
už irelevantný.

41. Súd tak mal preukázané, že žalovaný v konaní namietol včas zánik kauzálneho vzťahu zaplatením

a nestotožnil sa tak s argumentáciou žalobcu o nedodržaní lehoty pre podanie námietky zániku
kauzálneho záväzku zo strany žalovaného, a preto sa musel s touto námietkou zaoberať a posúdiť jej
dôvodnosť.

42. Je nesporné, že zmenka bola indosovaná 17.1.2008, takmer tri roky po uplynutí lehoty na protest,

preto má indosament už len účinky obyčajného postúpenia, cesie podľa Občianskeho zákonník a
žalovanému tak zostáva zachované právo na rovnaké námietky smerujúce ku kauze (právnemu dôvodu)
zmenky, aké mohol uplatniť voči remitentovi (Ing. Eve Boľovej). Na zmenku viac nemožno hľadieť ako
na abstraktný a formálny právny úkon a neskúmať existenciu kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k jej
vystaveniu. Pretozuvedenéhodôvodubolopovinnosťousúduzaoberaťsaajkauzálnymvzťahom,ktorý

viedol k jej vystaveniu. Ak žalobca popiera žalovaným tvrdenú zabezpečovaciu funkciu zmenky, musí
žalobca dôkaznými prostriedkami preukázať ním tvrdený dôvod vystavenia zmenky. Ak žalovaný ako
vystaviteľ vlastnej zmenky namieta remitentovi, že zmenka bola zabezpečovacia k určitému zmluvnému
záväzku a tento kauzálny vzťah zabezpečovaný zmenkou už zanikol, a ak remitent popiera túto
žalovaným tvrdenú funkciu zmenky, má remitent procesnú povinnosť tvrdiť, aká teda bola skutočná

funkcia zmenky. Dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky je tak na žalobcovi (právny
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v uznesení č.k. 3MObdo/4/2009 zo dňa
30.4.2010). Remitent musí označiť inú, podľa neho pravdivú kauzu zmenky. Žalobca musí preukázať
dôvod vystavenia zmenky. Pri námietke žalovaného, že zmenka sa viaže k určitej kauze, môže byť
toto tvrdenie vyvrátené iba za predpokladu, že žalobca splní svoju dôkaznú povinnosť tvrdiť a uvedie

iný dôvod vystavenie zmenky. Až potom možno uplatniť zásadu dôkazného bremena žalovaného,
teda nepreukázané tvrdenia žalovaného považovať za neexistujúce skutočnosti (na ťarchu žalovaného)
a nepreukázané tvrdenia žalobcu za existujúce skutočnosti (tiež na ťarchu žalovaného). Ak žalobca
popiera dôvod vystavenia zmenky, ktorý pri svojej obrane tvrdí (a preukazuje) žalovaný a žalobca tvrdíiný dôvod vystavenia zmenky (v danom prípade dohodu o 20 mil. Sk titulom vyrovnania), potom je
logické, že on má vedomosť ako tento dôvod preukázať a na ňom je dôkazné bremeno o existencii tohto
dôvodu vystavenia zmenky. Ak by v uvedenom smere dôkazné bremeno malo byť na žalovanom, ktorý

tvrdí, že v súvislosti so spornou zmenkou žiaden iný dôvod jej vystavenia ako tvrdí on nie je, potom by
išlo o to, že žalovaný by mal preukazovať skutočnosť, o ktorej prípadne ani nemá vedomosť.

43. Odvolací súd vo svojom poslednom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie doplniť
dokazovanie tak, aby smerovalo k jednoznačnému ustáleniu funkcie zmenky a to buď platobnej alebo

zabezpečovacej,ktorébudevyplývaťzkonkrétnychzistení.Zuvedenéhodôvodubolonutnésazaoberať
existenciou kauzálneho záväzku a jeho plnenia, zaoberať sa všetkými okolnosťami, ktoré predchádzali
vystaveniu zmenky.
Skôr ako súd mohol jednoznačne ustáliť funkciu zmenky musel v konaní posúdiť dohodu bývalých
manželovJUDr.JozefaBoľa aIng.EvyBoľovejovzájomnomvyporiadanízúženéhoBSManajmäustáliť
a preukázať výšku sumy, ktorú mal z uvedeného dôvodu žalovaný JUDr. Jozef Boľo bývalej manželke

zaplatiť. Uvedené je absolútne zásadné a rozhodujúce, nakoľko práve od ustálenia, preukázania sumy
vyrovnania sa ďalej odvíja rozdielna argumentácia sporových strán o tom, či zmenka plnila platobnú
alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že sa bývalí manželia
dohodli na vyrovnaní vo výške 10 mil. Sk (ako tvrdí žalovaný), tak by uvedená skutočnosť preukazovala
zabezpečovaciu funkciu zmenky a naopak, ak by bolo v konaní preukázané, že sa dohodli na vyrovnaní

spolu vo výške 20 mil. Sk (ako tvrdil žalobca) tak by uvedená skutočnosť preukazovala platobnú
funkciu zmenky a to vzhľadom na argumenty a tvrdenia strán, ktoré budú nižšie rozobraté. Dohoda
o výške vyrovnania má rozhodujúci význam pre posúdenie charakteru zmenky. Ďalšie skutočnosti
majúce nepriamo, podporne preukazovať charakter zmenky napr. skutočnosti uvádzané žalobcom
(ako absencia existencie zmenky v písomnej zmluve, dátum vystavenia zmenky predchádza dátumu

uzavretia právneho vzťahu, ktorý zabezpečuje a pod.) jednoznačne a bez pochybností charakter, funkciu
zmenky nepreukazujú.
Medzi stranami nebolo sporné, že dôvodom vystavenie zmenky bola Dohoda o vzájomnom vyrovnaní
(potvrdila to samotná majiteľa zmenky Ing. Eva Boľová). V konaní bolo sporné, či Ing. Eve Boľovej
vznikol nárok na vyrovnanie vo výške 10 mil. alebo 20 mil. Sk, a preto bolo nevyhnutné najprv preukázať

výšku dohodnutej sumy vyrovnania lebo Ing. Eva Boľová tvrdí, že dôvodom vystavenie zmenky je práve
dohoda o 20 mil. Sk. Práve iba od tejto dohody o 20 mil. Sk sa odvíja aj nárok Ing. Evy Boľovej na
zaplatenie zmenky platobnej. Pokiaľ teda žalobca mal uniesť dôkazné bremeno, tak nepostačovalo
preukázať (označiť) len právny vzťah, ktorý viedol k vystavenia zmenky, ale najmä preukázať, že na
základe tohto konkrétneho vzťahu vznikol aj nárok na platenie zo zmenky a neviedol tento právny vzťah

len k tomu, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie tohto konkrétneho právneho vzťahu (ako tvrdil
a preukazuje žalovaný). Žalobca, s poukazom na výpoveď prvej majiteľky zmenky Ing. Evy Boľovej, v
konaní tvrdil, že žalovaný sa s pôvodnou majiteľkou zmenky dohodol na celkovej sume vyrovnania vo
výške 20 mil. Sk. Uvedenú skutočnosť preukazoval výpoveďou svedkyne Ing. Evy Boľovej a podporne
obsahom Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 ako aj samotnou vystavenou zmenkou.

Žalovaný v konaní poprel dohodu o vyrovnaní 20 mil. Sk a tvrdil, že s bývalou manželkou Ing. Evou
Boľovou sa vzájomne dohodli na celkovej sume vyrovnania iba vo výške 10 mil. Sk. Uvedenú skutočnosť
preukazoval žalovaný najmä výpoveďou svedkov Mgr. Fetkovičovej, JUDr. Wolfovej Boľovej a Petra
Závodského a podporne taktiež obsahom Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005. Je nutné
zdôrazniť, že súd má zato, že v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu bez pochybností a

dostatočne hodnoverne preukázať výšku dohodnutého plnenia titulom vyrovnania a to v súvislosti s
jeho dôkazným bremenom v konaní preukázať právny dôvod vystavenia zmenky, keď remitent popiera
žalovaným tvrdenú funkciu zmenky (ktorý právny názor bol vyslovený Najvyšším súdom SR). Žalobcu
tak nezaťažuje v konaní dôkazné bremeno preukázať, označiť len právny dôvod vystavenia zmenky
vo význame, že označí právny vzťah - titul v súvislosti s ktorým bola zmenky vystavená (ako v danom

prípade, keď bola nesporne vystavená v súvislosti so Zmluvou o vyrovnaní zúženého BSM) ale žalobca
musí aj bezpochyby preukázať, že práve na základe obsahu označeného konkrétneho právneho vzťahu,
resp. zmluvne dohodnutých podmienok obsiahnutých v právnom vzťahu (v posudzovanom prípade
dohoda o cene vyrovnania) vznikol záväzok zo zmenky. Ako je už vyššie uvedené, dôkazné bremeno,
týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky je na žalobcovi.

44. V danom konkrétnom prípade vznikol podľa tvrdenia žalobcu záväzok zo zmenky len vtedy, ak na
základe Zmluvy o vyrovnaní mal žalovaný plniť prvej majiteľke zmenky sumu 20 mil. Sk. Práve dohoda
o 20 mil. Sk (titulom vzájomného vyrovnania) je tým dôvodom, titulom, ktorý musel v konaní žalobcapreukázať, aby následne úspešne preukázal aj platobnú funkciu zmenky, ktorú tvrdil, že zmenka plní.
Súd ale dospel k záveru, že žalobca uvedenú skutočnosť o vyrovnaní v celkovej sume 20 mil. Sk
dostatočnehodnoverneabezakýchkoľvekpochybnostínepreukázalanesplnilsitakdôkaznúpovinnosť,

ktorá ho zaťažovala ak chcel byť úspešný. Výpoveď prvej majiteľky Ing. Evy Boľovej zmenky nevyvracia
(a už vôbec nie jednoznačne) tvrdenia žalovaného podporené súčasne troma zhodnými svedeckými
výpoveďami. Je nutné taktiež zvážiť isté pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedkyne Ing. Evy
Boľovej a to najmä vzhľadom nato, že bola prvou majiteľkou zmenky a má bezpochyby záujem na
tom, aby sa v konaní preukázala platobná funkcia zmenky, ktorú medzičasom indosovala (bezpochyby

odplatne) na žalobcu, ktorý plnenie zo zmenky v súčasnosti vymáha súdnou cestou. Svedkyňa Ing. Eva
Boľová má bezpochyby záujem, aby sa v konaní preukázalo, že práva zo zmenky v čase postúpenia
skutočne existovali a že naozaj nezanikli napr. splnením zabezpečeného záväzku (ako tvrdí žalovaný)
dávno pred indosovaním (postúpením) zmenky. Pokiaľ by sa totiž táto skutočnosť nepreukázala, čelila
by svedkyňa napr. nároku na náhradu škody zo strany žalobcu. Nemožno vylúčiť ani jej prípadnú trestnú
zodpovednosť. Svedkyňa Ing. Eva Boľová má iste záujem na výsledku konania (na preukázaní tvrdení

žalobcu), ktorého výsledok môže mať následok aj voči nej samej. V tomto spojení treba upozorniť aj na
jej rozporuplné vyjadrenie pred súdu, keď na jednej strane tvrdila, že motívom vystavenia zmenky bola
jej nedôvera manželovi, že jej vyplatí s odstupom času (do troch rokov) druhú časť jej nároku vo výške 10
mil. Sk a na druhej strane tvrdila, že aj napriek tomu, že v čase podpisu Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní
nemalaeštevedomosťotom,žejejmanželužbezhotovostnýmprevodomzaplatilpredpodpisomzmluvy

prvú časť jej nároku vo výške 10 mil. Sk, tak uvedenú skutočnosť v zmluve písomne potvrdila, nakoľko
verila manželovi a jeho ústnemu vyhláseniu, že finančné prostriedky jej už pred podpisom zmluvy zaslal.
Stručne povedané, na jednej strane svedkyňa neverila, že jej manžel vyplatí 10 mil. (a výlučne preto
žiadala vystaviť zmenku) a na strane druhej mu dôverovala, že 10 mil. (rovnako vysokú sumu) jej už
zaplatil, čo potvrdila, bez toho aby si to relevantne overila. Takéto rozporné, nelogické zdôvodnenie

vnáša do výpovede svedkyne Ing. Evy Boľovej len pochybnosť o hodnovernosti jej výpovede. Na druhej
strane o pravdivosti tvrdení svedkov Mgr. Fetkovičovej, JUDr. Wolfovej Boľovej a Petra Závodského
nemá súd relevantný dôvod pochybovať, pretože nejde o osoby, ktoré by mali (na rozdiel od svedkyne
Ing. Boľovej) bezprostredne zo zmenky alebo z plnenia zo zmenky nejaký prospech, mali by záujem
na výsledku konania. Svedok Peter Závodský nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k žalovanému

ani v žiadnom vzťahu podriadenosti, odkázanosti, ktorý by navodzoval pochybnosti o hodnovernosti
jeho výpovede. Je pravdou, že v čase vystavenia zmenky pracoval pre žalovaného, avšak v čase jeho
výpovede pred súdom už ako jeho zamestnanec pre žalovaného nepracoval. Svedok vo svojej výpovedi
dokonca opakovane priznal, pripustil nedôslednosť pri vypĺňaní zmenky (absencia zabezpečovacej
doložky na zmenke) a vlastné pochybenie, keď originál zmenky v rozpore s dohodou odovzdal Ing. Eve

Boľovej bez vedomia žalovaného (súd na danom mieste neposudzuje dané kroky svedka) čo taktiež
môže nasvedčovať o objektivite a nestrannosti jeho výpovede. Svedkyňa Mgr. Fetkovičová a JUDr.
Wolfová Boľová sú dcérami žalovaného a svedkyne Ing. Evy Boľovej a preto ich zaujatosť výlučne
v prospech jednej zo sporných strán je nepravdepodobná a blízky príbuzenský vzťah skôr zvyšuje
hodnovernosť ich výpovede, nakoľko je vysoko pravdepodobné (a ich výpoveďami preukazované), že

boli vzhľadom na to, že súd dcérami žalovaného a svedkyne Ing. Boľovej bezprostredne zainteresované
do diania v rodine, do vzťahov medzi rodičmi a vedia sa vyjadriť k okolnostiam prípadu. Naviac
svedkovia Mgr. Fetkovičová a Peter Závodský vo svojich opakovaných výpovediach pred súdom (aj
s dlhším časovým odstupom) vypovedali vcelku konštantne, ucelene a konzistentne o rozhodujúcich
skutočnostiach a výpovede všetkých svedkov (Mgr. Fetkovičovej, Závodského, JUDr. Wolfovej Boľovej)

si v zásadných tvrdeniach neodporovali, práve naopak boli totožné alebo sa logicky dopĺňali, čo len
navodzuje vyššiu mieru ich hodnovernosti. Všetci títo svedkovia jednoznačne tvrdili, že žalovaný sa
dohodol na finančnom vyrovnaní zúženého BSM s Ing. Evou Boľovou vo výške sumy 10 mil. Sk s tým,
že toto konkrétne plnenie bolo zabezpečené vystavením zmenky na 10 mil. Sk a zároveň popreli dohodu
tvrdenú výlučne Ing. Evou Boľovou o vyrovnaní vo výške 20 mil. Sk.

Ako je vyššie uvedené, tak žalobca preukazoval platobnú funkciu zmenky a sumu vyrovnania 20 mil.
nielen výlučne svedeckou výpoveďou Ing. Evy Boľovej, ale podporne aj ďalšími dôkazmi (písomná
Zmluvou vzájomnom vyrovnaní, zmenka), ktoré súd vyhodnotí nižšie pri posudzovaní charakteru
zmenky, nakoľko tieto dôkazy smerovali hlavne k preukazovaniu funkcie zmenky na základe iných
skutočností a ako z dôvodu preukazovania dohody o sume vyrovnania vo výške 20 mil. Sk. V súvislosti

s koncentračnou zásadou uplatňovanou v námietkach je nutné uviesť, že žalovaný už v námietkach
označil a navrhol výsluch svedkov, ktorý dôkazný prostriedok mal preukazovať obsah jeho námietok. Na
základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v konaní sa nepodarilo žalobcovi vyvrátiť tvrdenie
žalovaného o dohode o vyrovnaní sumou 20 mil. Sk a na druhej strane má súd zato, že žalovanémusa podarilo dostatočne svedeckými výpoveďami preukázať jeho tvrdenie o dohode 10 mil. Sk ako
sume celkového finančného vyrovnania zúženého BSM. Žalobca pri preukazovaní výšky dohodnutej
sumy vyrovnania poukázal aj na tvrdenie svedka Petra Závodského, ktorý uviedol, že podľa znaleckého

posudku z roku 2004 bola hodnota vyporiadavaných nehnuteľností cca 60 mil. a preto tvrdenia
žalovaného o dohode o vyrovnaní sumou 10 mil. nezodpovedajú reálnej hodnote vyporiadavaného
majetku a skôr je logické a hodnovernejšie tvrdenie svedkyne Ing. Boľovej o dohode 20 mil. ktorá
suma skôr zodpovedá jej nároku na vyplatenie cca. polovice hodnoty vyporiadavaného majetku. K
argumentácii žalobcu, že suma 10 mil. nezodpovedá znaleckému oceneniu hodnoty vyporiadavanému

majetku, ktorá je ďaleko vyššia súd uvádza, že ak by znalecky bola ohodnotená cena vyporiadavaného
majetku aj na sumu vyššiu, nezodpovedajúcu sume (resp. jej násobku) vyrovnania dohodnutú oboma
stranami, tak táto skutočnosť sama o sebe ešte nepreukazuje, relevantne nespochybňuje slobodnú
dohodu strán, rešpektujúc vzájomnú zmluvnú voľnosť, o tom, že sa nemohli vzájomne dohodnúť aj
na sume vyrovnania nižšej, nezodpovedajúcej matematickej polovici sumy určenej znalecky, ak sa
im suma nižšia zdala vzhľadom na všetky zvážené okolnosti primeraná (napr. požiadavka vyrovnania

spôsobom - vyplatením finančnými prostriedkami a momentálne možnosti žalovaného na takýto spôsob
vyrovnania a pod.), obe strany s ňou súhlasili a bola výsledkom ich vzájomnej dohody. Naviac žiaden
takýto písomný dôkaz - znalecký posudok nebol v konaní súdu predložený ani nebolo navrhnuté jeho
predloženie, preto súd túto skutočnosť ani zásadne nezohľadňuje avšak sa k nej vyjadril, keď žalobca
na ňu pri svojej argumentácii poukázal. Naviac výpoveď svedka Petra Závodského (č.l. 427 spisu)

dotýkajúca sa znaleckého posudku je „vytrhnutá“ z kontextu a ďalších súvislostí jeho výpovede, kde
sa vyjadruje k celkovej ekonomickej situácii „firmy“, k nezrovnalostiam v účtovníctve a svedok sám
potvrdil, že manželia Boľoví pri určovaní výšky vyporiadania vychádzali z rozdielu majetku a záväzkov
žalovaného ako podnikateľa.

45. Na základe ustálenia, preukázania sumy vyrovnania zúženého BSM vo výške 10 mil. Sk súd pristúpil
k právnemu posúdeniu a preukázaniu akú funkciu vystavená zmenka plnila. Žalobca v konaní tvrdil,
že zmenka plnila platobnú funkciu, nakoľko prvej majiteľke zmenky slúžila ako prostriedok vyplatenia
časti 10 mil. Sk titulom vzájomného vyrovnania zúženého BSM. Prvej majiteľke zmenky mal žalovaný
vyplatiť titulom vzájomného vyrovnania celkovo 20 mil. Sk a to dvoma spôsobmi. Bezhotovostným

prevodom 10 mil. Sk a formou zmenky. Žalovaný sa bránil tým, že zmenka nemala platobnú funkciu, ale
zabezpečovaciu funkciu k primárnemu právnemu vzťahu - k Zmluve o vzájomnom vyporiadaní zúženého
BSM. Ako je už vyššie zdôvodnené, tak preukázanie platobnej funkcie zmenky je logicky závislé od
preukázania toho, že žalovaný mal majiteľke zmenky plniť spolu 20 mil. Sk a nie len 10 mil. Sk, nakoľko
v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný majiteľke zmenky už sumu 10 mil. Sk plnil a

zostalo sporným, či mal žalovaný plniť ešte ďalších 10 mil. Sk alebo nie. Z výpovedí svedkov (Mgr.
Fetkovičovej, Závodského, JUDr. Wolfovej Boľovej) ako aj podporne z iných dôkazov (ako bude uvedené
nižšie), súd dospel k záveru, že nakoľko v konaní nebolo preukázané celkové plnenie 20 mil. Sk titulom
vzájomného vyrovnania, tak je preukázané, že zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu k primárnemu
záväzku, ktorým je Zmluva o vzájomnom vyrovnaní zúženého BSM a mala slúžiť pre majiteľku zmenky

Ing. Evu Boľovú na zabezpečenie jej pohľadávky voči žalovanému z tohto vyrovnania vo výške 10 mil.
Sk. Žiadna iná dohoda o inej výške vyrovnania napr. 20 mil. nebola v konaní preukázaná a preto nebol
ani dôvod, aby vystavená zmenka mala platobnú funkciu, aby slúžila na zaplatenie „ďalších“ 10 mil. Sk.
V konaní nebolo hodnoverne preukázané, že by sa vyrovnanie zúženého BSM malo realizovať súčasne
dvoma odlišnými spôsobmi (ako tvrdila výlučne majiteľka zmenky) a to formou bezhotovostného plnenia

(prevodom finančných prostriedkov na účet) a formou zmenky (ako cenného papieru).
Žalobca v konaní podporne preukazoval platobnú funkciu zmenky tým, že v písomnej zmluve absentuje
skutočnosť existencie zmenky a to v prípade ak mala ako tvrdí žalovaný zabezpečovať plnenie z
predmetného právneho vzťahu. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že absencia skutočnosti existencie zmenky
v písomnej zmluve nevylučuje zabezpečovací charakter zmenky a vôbec nepreukazuje platobnú funkciu

zmenky, skôr naopak. Podľa právneho názoru súdu absencia zmienky o existencii vystavenej zmenky v
písomnejZmluveovyrovnaní(bod3./Zmluvyzodňa20.4.2005)vnášapochybnostiodohodezmluvných
strán o plnení dvoma spôsobmi (a tým aj pochybnosti o platobnej funkcii zmenky) a naopak zmienka v
zmluve iba o bezhotovostnom plnení skôr preukazuje tvrdenia o zabezpečovacom charaktere zmenky
(a dohode iba o jednom plnení vo výške 10 mil. Sk). Je nelogické, aby jedno plnenie (bezhotovostným

prevodom) bolo v zmluve obsiahnuté a druhé plnenie (zo zmenky) v zmluve absentovalo, hoci obe
plnenia mali slúžiť na vyrovnanie totožného (!) majetku v BSM manželov slúžiaceho na podnikanie
(nehnuteľností). Ďalej je v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní obsiahnuté prehlásenie Ing. Evy
Boľovej (majiteľky zmenky), že „toto finančné vyrovnanie medzi manželmi je konečné a nemenné avšetky nároky ohľadne majetku uvedeného v tejto zmluve sú uspokojené v plnej výške“. „Toto“ finančné
vyrovnanie v spojení s predchádzajúcim odsekom predstavuje finančné vyrovnanie práve vo výške 10
mil. Sk a v žiadnej inej. V prípade ak by finančné vyrovnanie (za totožný majetok!) malo byť spolu 20

mil. Sk, tak je nelogické, aby v zmluve táto skutočnosť nebola obsiahnutá, aby v zmluve bola obsiahnutá
len dohoda o vyplatení 10 mil. bezhotovostne a nebola tam obsiahnutá aj dohoda o vyplatení 10 mil. zo
zmenky a to aj s poukazom na prehlásenie majiteľky zmenky Ing. Evy Boľovej o „uspokojení nárokov
z vyrovnania v plnej výške“ (!), ktorý nárok je v Zmluve jednoznačne definovaný iba a výlučne ako
nárok vo výške 10 mil. Sk. Ak mali byť nároky z vyrovnania uspokojené aj vydaním zmenky s platobnou

funkciou (ako tvrdí Ing. Eva Boľová) malo to byť ako plnenie v tejto zmluve uvedené. Takisto zo strany
žalovaného by bolo takéto konanie nelogické (vystavil by platobnú zmenku a zároveň by bezhotovostne
plnil), lebo by poskytol dvojité plnenie vopred, a to tak zmenku ako aj platbu na účet Ing. Evy Boľovej, bez
toho aby disponoval akoukoľvek písomnou Zmluvou o vyrovnaní a potvrdení tejto skutočnosti zo strany
veriteľky Ing. Evy Boľovej, s ktorou v tom čase mali v manželstve nezhody a evidentne si manželia v tej
dobe nie príliš dôverovali (ako to vyjadrila aj Ing. Eva Boľová). Absencia ďalšieho nároku na zaplatenie

10 mil. Sk (ako tvrdí iba Ing. Eva Boľová) v písomnej Zmluve iba logicky navodzuje pochybnosti o
existencii takéhoto „ďalšieho“ nároku z finančného vyrovnania, nároku zo zmenky vo výške 10 mil. Sk.
Treba opakovane zdôrazniť, že skutočnosť, že zmenka nemala zabezpečovaciu funkciu tvrdí výlučne
iba pôvodná majiteľka zmenky Ing. Eva Boľová. Súd má za to, že svedecké výpovede Mgr. Fetkovičovej,
Závodského, JUDr. Wolfovej Boľovej, ktoré nie je možné (vzhľadom na dôkaznú situáciu) prehliadať

majú zásadný význam ako aj podporne vzhľadom na písomné dôkazy - obsah Zmluva o vyrovnaní zo
dňa 20.4.2005 preukazujú zabezpečovaciu funkciu zmenky a nie jej platobnú funkciu. Platobná funkcia
zmenky mala spočívať v úhrade plnenia, zaplatení „ďalších“ 10 mil. Sk titulom vyrovnania BSM. Dohoda
o zaplatení „ďalších“ 10 mil. však nebola v konaní (okrem majiteľky zmenky) hodnoverne preukázaná
a preto nebola preukázaná ani platobná funkcia zmenky. Absencia skutočnosti existencie zmenky v

písomnej zmluve nevylučuje zabezpečovací charakter zmenky (skôr naopak ako je vyššie zdôvodnené)
a to aj s poukazom na tvrdenie, že zmenka bola vystavená už v súvislosti s neformálnou dohodou
strán o vzájomnom vyrovnaní (čo potvrdili zhodne obaja manželia), ktorá predchádzala písomnej zmluve
o vyrovnaní a zmenka mala podľa tvrdenia žalovaného zabezpečovať práve už pohľadávku Ing. Evy
Boľovej z tejto neformálnej dohody, dohody neskôr obsiahnutej do písomnej formy.

Žalobca ďalej podporne preukazoval platobnú funkciu zmenky a zároveň spochybňoval zabezpečovaciu
funkciu zmenky aj tvrdením, že zmenka bola vystavená 30.3.2005 t.j. neskôr ako bola uzavretá písomná
Zmluva o vyrovnaní - zabezpečovaný záväzok zo dňa 20.4.2005. Skorší dátum vystavenia zmenky
a neskorší dátum písomnej Dohody o vyrovnaní, ktorú zabezpečoval bol však v konaní dodatočne
vysvetlený a objasnený (aj samotnou prvou majiteľkou zmenky) tak, že zmenka zabezpečovala záväzok

- Zmluvu (dohodu) o vyrovnaní uzavretú medzi manželmi už skôr, pred jej vystavením, ktorá neformálna
dohoda bola v totožnom znení neskôr obsiahnutá aj do Zmluvy písomnej dňa 20.4.2005, čo nie je
nelogické a rozporné. Preto len zo samotného skoršieho dátumu vystavenia zmenky bez ďalšieho
nemožno tvrdiť a preukazovať že nemohla plniť zabezpečovaciu funkciu.
Podľa skoršieho názoru odvolacieho súdu (21CoZm/1/2013-547) práve postupnosť termínov

vystavenia zmenky (30.3.2005) a písomnej Zmluvy o vzájomnom vyporiadaní (20.4.2005) v minulosti
spochybňovala, že sa jednalo o zaisťovací charakter zmenky, ktorá má zmluvný základ v písomnej
Zmluve o vzájomnom vyrovnaní a v Dohode o zúžení rozsahu BSM. V konaní však bolo následne
dodatočne vysvetlené a preukázané, že táto postupnosť termínov vôbec nepopiera, nevylučuje
zaisťovací, zabezpečovací charakter zmenky, keďže zmenka bola preukázateľne (totožne potvrdili

žalovaný aj Ing. Eva Boľová) vystavená v nadväznosti a má základ v neformálnej Dohode o zúžení
BSM a zmluve o vzájomnom vyrovnaní, ktoré predchádzali jej vystaveniu a predchádzali aj písomným
zmluvám totožného obsahu uzavretým až dňa 20.4.2005.

46. Žalobca spochybňoval zabezpečovaciu funkciu zmenky aj obsahom samotnej zmenky a to

absenciou „štandardnej zabezpečovacej doložky“ na zmenke. K tomu je nutné uviesť, že je v záujme
minimalizácie hrozieb na strane zmenkovo zaviazaných osôb vyplývajúcich z používania zmeniek
vhodné a je odporúčané, aby v prípade, ak zmenka plní zabezpečovací charakter, tak táto skutočnosť
bola na zmenke vyznačená ako vedľajšia hodnotová (informačná) doložka na zmenkovej listine. Pri
vystavení napríklad zabezpečovacej zmenky je rozhodne vhodné uviesť do jej textu aj tzv. vedľajšiu

doložku, ktorá bude obsahovať údaj o tom, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie konkrétnej
povinnosti. Na druhej strane je však nutné dodať, že údaj vzťahujúci sa k funkcii zmenky nie je
nevyhnutnou náležitosťou zmenky prípadne inej listiny, ktorá zakladá právny vzťah zabezpečený
zmenkou. Preto absencia takejto doložky opäť sama o sebe nevylučuje zabezpečovací charakterzmenky. V tejto súvislosti je ešte nutné dodať, že všetci zúčastnení vypĺňania zmenky (nie je teraz
rozhodujúce či bola osobne prítomná aj Ing. Eva Boľová, minimálne p. Závodský a žalovaný) uviedli,
že nemali žiadne kvalifikované skúsenosti s vypĺňaním zmeniek, išlo o nie bežný úkon a aj sám p.

Závodský priznal, že nemusel byť pri vypĺňaní zmenky úplne dôsledný, čo môže vysvetľovať absenciu
tejto fakultatívnej doložky. Preto výlučne z dôvodu absencie „zabezpečovacej doložky“ nie je možné
preukazovať (ako to tvrdí žalobca), že zmenka nemala zabezpečovací charakter.

47. Súd sa vyššie vysporiadal a vyhodnotil všetky zásadné dôkazy predložené v konaní žalobcom,

ktorými preukazoval ním tvrdenú skutočnosť o platobnej funkcii zmenky.

48. Odvolací súd v rozhodnutí č.k. 21CoZm/6/2008-235 zo dňa 3.3.2009 vyhodnotil, že v neprospech
stanoviska žalovaného o zabezpečovacej funkcii svedčí aj nepreukázanie záujmu žalovaného o vydanie
zmenky po tom, čo mal byť zmenkou zabezpečovaný záväzok uhradený. V konaní sa žalovaný k tomuto
záveru vyjadril, tak, že potom čo splnil svoj záväzok zo Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, ktorý zmenka

zabezpečovala tak mal za to, že splnil všetko na čom boli z manželkou dohodnutí. Zmenka pre neho
stratila význam. Priznal, že nemal vedomosť o tom ako sa nakladá so zmenkou po splnení záväzku,
ktorý mala zabezpečovať. Do tej doby vystavoval zmenky len v prospech banky. Naviac bol v domnení,
že originál zmenky je stále uschovaný podľa vzájomnej dohody s majiteľkou zmenky v trezore u Petra
Závodského. Nemal vedomosť, že ho má k dispozícii Ing. Boľová. K tomuto súd uvádza, že predmetné

tvrdenie žalovaného bolo zhodne potvrdené aj výpoveďou svedka Závodského a preto nemožno vylúčiť
aj tento dôvod (okrem absencie znalostí o nakladaní so zmenkou) pre ktorý žalovaný nežiadal o vydanie,
vráteniezmenkyskôr.Nemožnopretobezďalšiehodospieťkjednoznačnémuzáveru,žežalovanýnemal
záujem o vrátenie zmenky a že takéto jeho (ne)konanie nasvedčuje zabezpečovacej funkcii zmenky.
Žalovaný ďalej uviedol, že zmenku žiadal vrátiť až potom ako sa dozvedel, že zmenkou disponuje

manželka a že sa informovala v banke o možnostiach jej preplatenia. Priznal však, že o vrátenie zmenky
žiadal len ústne a nevie túto skutočnosť inak preukázať.

49. V konaní bolo preukázané, že žalovaný podal včas námietku zániku kauzálneho záväzku, ktorý
zmenka zabezpečovala. Kauzálny záväzok vznikol ešte pred vystavením zmenky dňa 30.3.2005 a

následne bol obsiahnutý aj do písomnej dohody a zmluvy zo dňa 20.3.2005. Nebol preukázaný žiadny
iný dôvod vystavenia zmenky ako dôvod - Zmluva o vyrovnaní zúženého BSM a nebolo preukázané, že z
uvedeného dôvodu má platiť žalovaný 20 mil. a nie ako bolo v písomnej zmluve dohodnuté a obsiahnuté
iba 10 mil. Sk. Na základe toho ako je vyššie zdôvodnené súd dospel k záveru o zabezpečovacej funkcii
zmenky.

Z hľadiska zmenkového práva je potrebné konštatovať, že zabezpečovacia zmenka nie je žiadnym
zvláštnym druhom zmenky, pričom nemôže byť zároveň zabezpečovacou ako i platobnou. Ak má
zmenka funkciu platobnú, jej podstatou je, že účastníci vylúčia všeobecné platenie a určia, že
platenie bude uskutočnené iba prostredníctvom zmenky, pričom pri zabezpečovacej zmenke sa
nepredpokladá, že na prvom mieste bude platená zmenka, ale že bude plnený záväzok, ktorý zmenka

zabezpečuje. Ak zmenka zabezpečuje určitý záväzok, neplatí podmienka akcesorického vzťahu medzi
zabezpečeným (hlavným) záväzkom a zabezpečovacím prostriedkom. Je to rozdiel oproti všetkým
ostatným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že zmenka je dokonalý cenný
papier, inkorporujúci záväzok výstavcu, ktorý vzniká už tým, že riadne vystavená listina je uvedená do
obehu (§1 a 2 alebo §75-76 zák. č. 191/1950). Zmenka, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu, zostáva

vo svojej podstate nedotknutá v abstraktnosti a nespornosti. Zmyslom zabezpečovacej zmenky je,
aby v prípade, ak záväzok, ktorý zabezpečuje nebude riadne a včas splnený, mohol veriteľ mať k
dispozícii prostriedok, ktorý by mu poslúžil ako zdroj náhradného uspokojenia a ak je zmenkou zaistený
záväzok splnený nie je dôvodom, aby bola naviac plnená i zmenka, čo by inak zakladalo duplicitné
plnenie a účastníci takejto zmenky takéto plnenie vôbec ani neočakávajú. V konaní je pre správnosť

rozhodnutia preto podstatné preukázanie, či zmenka, ktorej sa spor týka, mala funkciu platobnú alebo
zabezpečovaciu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný Ing. Eve Boľovej plnil svoj záväzok z dohody
o vyrovnaní zúženého BSM vo výške 331.939,18 eur (10 mil. Sk). V prípade ak mal súd, ako je
vyššie zdôvodnené, preukázanú zabezpečovaciu funkciu zmenky, tak potom zaplatením, splnením
zabezpečeného záväzku zaniklo aj zabezpečenie zmenkou, zanikol zmenečný záväzok žalovaného. K

zániku kauzálneho vzťahu zabezpečeného zmenkou prišlo splnením zabezpečeného záväzku. Ak je
zmenkou zabezpečený záväzok splnený tak nie je dôvod, aby bola platená aj zmenka, pretože by sa
jednalo o duplicitné plnenie. Zabezpečený záväzok zanikol splnením, a preto zmenečný dlžník, žalovanýnebol a nie je povinný poskytnúť žalované plnenie 331.939,18 eur. Sk žalobcovi ako majiteľovi zmenky
resp. terajšiemu držiteľovi zabezpečovacej zmenky.

50. Žalobca opakovane namietal (najmä v odvolaniach vo veci samej, č.l. 515 spisu), že súd sa
mal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vo veci samej zaoberať všetkými námietkami, ktoré
žalovaný podal v námietkach a každú z nich jednotlivo vyhodnotiť. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru a mal preukázane, že žalovaný v námietkach proti vydanému zmenkovému
platobnému rozkazu vzniesol dôvodne námietku zániku kauzálneho vzťahu jeho splním, čo je samo o

sebe dostačujúce na zamietnutie návrhu. Z uvedeného dôvodu je logicky nadbytočné vyhodnocovať a
posudzovať aj ďalšie namietané skutočnosti. Je treba podotknúť, že k obdobnému záveru prichádza aj
sám žalobca keď tvrdí, že pre rozhodnutie súdu sú už ďalšie námietky irelevantné, nesúvisia z kauzou,
neobsahujú žiadne právne podstatné argumenty a pri danom právnom posúdení nie sú pre rozhodnutie
vo veci určujúce. Vyjadrenie žalobcu je tak vo vzájomnom rozpore, keď na jednej strane tvrdí, že súd
by mal aj napriek tomu, že vyhodnotil jednu z námietok žalovaného ako dôvodnú (a návrh z uvedeného

dôvodu zamietol) sa zaoberať, vysporiadať sa aj so zvyšnými námietkami a na strane druhej zároveň
tvrdí, že posudzovanie ďalších námietok je beztak pre rozhodnutie súdu (vzhľadom na dôvodnosť jednej
z námietok) už irelevantné.

51. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že návrh na vydanie zmenkového platobného

rozkazu zamietol a zároveň zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/2/2008
- 14 zo dňa 29.1.2008.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich
žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),

kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).