Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Kalináková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200068
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200068.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne C.. C. V., bytom
M. X/BX, XXX XX E. nad P., právne zastúpenej JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, so sídlom Lipová 1,
066 01 Humenné, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10,
813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa
20.11.2017 číslo: 46946-3/2017-BA, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j erozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava
zo dňa 20. novembra 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou
č. 16152-2/2017-VT zo dňa 01. júna 2017 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v ažalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou, správny súd zistil, že žalovaná, ako
príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon číslo 461/2003 Z.z.“) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20. novembra 2017 číslo
46946-3/2017-BArozhodlaoodvolanížalobkyneprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,pobočkaVranov
nad Topľou zo dňa 1. júna 2017 číslo 16152-2/2017-VT vo veci zániku povinného nemocenského
poisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoisteniatak,žeodvolaniezamietlaarozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu potvrdila.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie
číslo 16152-2/2017-VT, zo dňa 1. júna 2017, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe
Samostatne zárobkovo činnej osobe C.. C. V. (ďalej len „účastník konania“), r. č. XXXXXX/XXXX, bytom
M.8/JXXXXXE.nadP.povinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoisteniedňa31.03.2008
nezaniklo, ale zaniklo 30.06.2010.
3. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1, § 5
zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 14 ods. 1 písm. b) zákona
v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení
účinnom od 1. januára 2008, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra
2010, § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a ozmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v
znení zákona č. 351/2005 Z. z. účinného od 1. septembra 2005.
4. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že účastník konania mal
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe rozhodnutia o povolení na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore chirurgia vydaného Prešovským samosprávnym
krajom pod č. 3585/2006OZ-ORU zo dňa 17.05.2006. Uvedené povolenie bolo zrušené rozhodnutím
Prešovského samosprávneho kraja pod č. 1981/2008/OZ-CIZ ku dňu 31. marca 2008. Účastník konania
dňa 04.04.2008 osobne doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou registračný list fyzickej
osoby - odhláška samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.03.2008 spolu s rozhodnutím z
Prešovského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore chirurgia. Na základe týchto dokladov došlo k
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového postenia samostatne zárobkovo
činnej osoby dňom 31.03.2008. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (Licencia typu A) je
oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá
právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská
lekárska komora. Podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011
Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej
republiky, príjem C.. C. V. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2006
bol v sume 71 472,51 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 71 472,51
EUR predstavuje sumu 2 153 181,00), čo je suma vyššia ako 3 027, 28 EUR (čo predstavuje sume 91
200, 00SKK), rok 2007 bo v sume 77 254,82 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260
SKK suma 77 254, 82 EUR predstavuje sume 2 327 379,00 SKK), čo je suma vyššia ako 3 226,44 EUR
(čopredstavujesume97200,00SKK),zarok2008bolvsume16863,27EUR(podľakonverznéhokurzu
v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 16,863,27 EUR predstavuje sume 508 023,00 SKK), čo je suma
vyššia ako 3 546,- EUR (čo predstavuje sumu 106 826,00 SKK), t. j. príjmy sú vyššie ako 12 - násobok
minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem C. za rok 2006, 2007 a za rok 2008 je v sume
vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou.
5.Správnyorgánprvéhostupňa podľaúdajovzregistradaňovýchsubjektov,vedenéhodo31.decembra
2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom
Slovenskej republiky zistil, že C.. C. V. podala daňové priznanie za rok 2009, kde dosiahla príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume 0 EUR(podľa konverzného kurzu v
hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 0,00 EUR predstavuje sume 0,00 SKK), čo je suma nižšia ako
3 834,96, t. j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2009 je v sume
nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkove činnosti
podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010.
6. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že nakoľko bola licencia B. na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti k
31.03.2008 aktívna a príjem za rok 2006, 2007 a 2008 na účely sociálneho poistenia účastníkovi
konania trvá aj po 31.03.2008. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti účastníkovi konania povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia nezaniklo ku dňu 31.03.2008, ale zaniklo dňom
30.06.2010 a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov na Topľou rozhodla tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.
7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa v zákonom
stanovenej lehote, v ktorom namietala, že v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení bola v Sociálnej poisťovni evidovaná v období od 16. októbra 2000 do 31. marca
2008 na základe právoplatného Rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o začatí a o zrušení
povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Taktiež v odvolaní poukazuje na to, že licencia
B - licencia na výkon samostatnej lekárskej praxe je vydávaná Slovenskou lekárskou komorou aje dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár.
Nie je však povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Licencia B neobsahuje údaje, s ktorými legislatíva spája povolenie na výkon
samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej namieta, že príjem, uvedený v Daňovom priznaní za rok
2008 bol uvedený zo samostatnej zárobkovej činnosti z titulu právoplatného Rozhodnutia Prešovského
samosprávneho kraja na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a nie z titulu existencie vlastníctva
licencie B S právoplatným Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti na ukončenie činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba zrušila registráciu pre
daň z príjmov fyzických osôb a zrušila IČO, čo nasvedčuje tomu, že nemala ďalej záujem vykonávať
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkuje ako
zamestnanec spoločností CHIRAMEDICA, s.r.o., Vranov nad Topľou Na základe uvedeného žiada
rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
8. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, zo
dňa 20. novembra 2017 číslo 46946-3/2017- BA, ktorá rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdila
v celom rozsahu a odvolanie zamietla.
9. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, popísala priebeh
administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala
ustanovenie § 3 písm. a) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, § 5 písm. c) zákona v
znení zákona č. 310/2006 Z z účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 3 ods. 4 písm.
c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z. z., účinného od 1. septembra
2005, § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 272/2007
Z. z., účinného od 1. júla 2007 a zákona č. 653/2007 Z. z., účinného od 1. januára 2008 do 31. mája
2010, § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z.,
účinného od 1. júna 2010, § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v
znení zákona č. 653/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, § 68 ods. 1 písm. a)
zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z., účinnom od 1. júna
2010, § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona, § 227 ods. 2 písm. a) zákona , § 228 ods. 3 zákona v
znení účinnom do 31. decembra 2010, § 228 ods. 7 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. účinnom
od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.
z., účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010.
10. Žalovaná konštatovala, že Prešovský samosprávny kraj dňa 17. mája 2006 rozhodnutím č.
3585/2006/OZ- ORU povolil účastníčke konania prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v
odbore chirurgia. Uvedené povolenie Prešovský samosprávny kraj zrušil rozhodnutím číslo 1981/2008/
OZ-CIZ, zo dňa 11. marca 2008, dňom 31. marca 2008. Účastníčka konania dňa 4. apríla 2008 predložila
Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného
nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
s dňom zániku týchto poistení 31. marca 2008. Žalobkyni bola Slovenskou lekárskou komorou dňa 22.
septembra 2005 vydaná licencia číslo: B na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár,
s dátumom vzniku 13. októbra 2005. Slovenská lekárska komora rozhodnutím číslo: B./PO/XXXX/XX
rozhodla o zrušení licencie č. B až ku dňu 14. decembra 2015.
11. Podľa názoru žalovanej námietky účastníčky konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod
na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže v prípadoch ak samostatne zárobkovo
činná osoba - lekár má platnú licenciu B (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v
rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je
zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie
vzniká, resp. pokračuje. Z pojmovej definície licencie B podľa Slovenskej lekárskej komory vyplýva,
že licencia B slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať zdravotnícku prax ako fyzická osoba a nie ako
právnická osoba. Na účely poskytovania zdravotníckej praxe ako právnická osoba slúži licencia L1C.T. účastníčka konania bola aj po 31. marci 2008 naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (B mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. ku dňu
31. marca 2008 nesplnila všetky podmienky zániku povinného sociálneho poistenia stanovené zákonom
v znení neskorších predpisov. Účastníčka konania v čase podania odhlášky z poistenia neoznámila
Sociálnej poisťovní, že je od 22. septembra 2005 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe.
12. Žalovaná argumentovala, že napriek skutočnosti, že účastníčke konania bolo rozhodnutie
Prešovského samosprávneho kraja č. 3585/2006/OZ-ORU o povolení prevádzkovania zdravotníckeho
zariadenia zrušené dňom 31. marca 2008, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č.
1981/2008/OZ-CIZ, mala účastníčka konania na účely sociálneho poistenia právne postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31. marci 2008, pretože mala naďalej platné oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bola oprávnená vykonávať samostatnú
zárobkovú činnosť aj po 31. marci 2008.
13. Podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky) príjem účastníčky konania zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 bol v
sume 2 153 181 Sk, t. j. presiahol zákonom ustanovenú sumu 91 200 Sk, príjem za rok 2007 bol v sume
2 327 379 Sk, t. j. presiahol zákonom ustanovenú sumu 97 200 Sk a príjem za rok 2008 bol v sume
508 023 Sk (16 863,27 EUR), t. j. presiahol zákonom ustanovenú sumu 3 546,00 EUR, na základe čoho
bola účastníčka konania v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, povinne nemocensky
poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
14. Žalovaná má za to, že v tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka
konania príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo
činná osoba. Za rok 2009 účastníčka konania nepreukázala príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti,
ktorý by presiahol zákonom ustanovenú sumu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2010, a preto jej v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §
21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010,
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
dňom 30. júna 2010 zaniklo.
15. Sociálna poisťovňa, ústredie, má za to, že účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila
žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia . V rámci
odvolacieho konania boli zistenia prvostupňového orgánu preukázané. Napadnuté rozhodnutie bolo
vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom v znení
neskorších predpisov.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne
16. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej.
Žalobkyňa namietala, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou ako
prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom
v Bratislave ako druhostupňového orgánu boli porušené jej práva, ktoré vyplývajú zo zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17. Rozhodnutie žalovanej považuje žalobkyňa za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že žalovaná
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej. S poukazom na ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne nemajú písomnú formu, v ktorom
Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch.
V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len vspise, teda keďže žalobkyni nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, teda
podaniu žalobkyne vyhovela Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny
orgán žalovanej v celom rozsahu a vyznačila v spise zánik povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia dňom 31. marca 2008.
18. Ustanovenie § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. uvádza okrem iného, že najneskôr v
lehote do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia - teda vyznačenia v spise zánik povinného
nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňom 31. marca 2008, môže organizačná zložka
Sociálnej poisťovne nariadiť obnovu nedávkového konania, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok je žalobkyňa toho názoru, že žalovaná ani prvostupňový
správny orgán žalovaného, teda Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou nemôže nariadiť
obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, preto považuje napadnuté Rozhodnutie za nezákonné
a z opatrnosti podáva námietku premlčania, na ktorú žiadam, aby správny súd pri svojom rozhodovaní
prihliadol, pretože žalovaný pri svojom rozhodovaní sa s touto námietkou žalobkyne v odvolacom konaní
nevysporiadal.
19. Žalobkyňa namietala, že z výroku napadnutého Rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého
právneho predpisu žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku Rozhodnutia; je uvedený len
odkaz na príslušnosť organizačnej zložky, ktorá vo veci rozhodla, nie je však uvedené, na základe
ktorého zákonného ustanovenia Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
Rozhodnutia, teda javí sa žalobkyni ako nezákonné a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukazuje
žalobkyňa aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Rezolúciu č. /77/ 31 Výboru ministrov Rady Európy o
správnom konaní, podľa ktorých sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy,
na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje.
20. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej na str. 3 Rozhodnutia o tom, že
„Keďže Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31. marca 2008, ktorú predložila účastníčka konania
Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní
všetkých skutočností, súvisiacich s predmetnou vecou, vydané napadnuté rozhodnutie“, je podľa názoru
žalobkyne účelovým tvrdením, pretože nie je reálne, aby po 9-tich rokoch bez predchádzajúcich
upozornení, či výziev na odstránenie nedostatkov údajnej „spornej odhlášky“ vydal prvostupňový
správny orgán žalovaného Rozhodnutie a aj žalovaný Rozhodnutie o tom, že povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne dňa 31.03.2008 nezaniklo, ale zaniklo 30.06.2010.
21. Žalobkyňa namietala, že s poukazom na § 233, ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa
na základe samotného oznámenia tohto orgánu nemôže bez ďalšieho skúmania a vykonania ďalších
dôkazov vyvodiť povinnosť voči SZČO prihlásiť sa do povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia, ak bolo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zrušené.
Nemožno paušalizovať to, že vydaná licencia zakladá povinnosť vzniku povinného nemocenského a
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,pretožesamotnévydanielicenciebezPovolenianaprevádzkovanie
zdravotníckej starostlivosti nezakladá právo na príjem, teda nie je naplnené ustanovenie § 6 ods.1 písm.
c) zákona o dani z príjmov.
22. Žalobkyňa ďalej namietala, že odhlásením z povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia odhláškou podanou dňa 04.04.2008 s dátumom odhlásenia 31.03.2008 na základe zrušenia
Povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, považuje za
prehlásenie, že žalobkyňa nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5
písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Žiadny
právny predpis výslovne neupravuje spôsob takéhoto prehlásenia a žalobkyňa mám za to, že toto je
spôsob, ktorým prvostupňovému správnemu orgánu žalovanej prehlásila to, že nevykonáva činnosť
SZČO a Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán žalovanej
nenamietala tento spôsob prehlásenia a ani žalobkyňu nevyzývala na doplnenie, či iný druh prehlásenia
o tom, že nevykonáva činnosť SZČO a ani žalobkyňu neupovedomila o tom, že začala voči žalobkyni
nedávkové konanie, teda prvostupňový správny orgán žalovaného jej v zmysle ustanovení § 3 ods. 2
Správneho poriadku nedal príležitosť sa vyjadriť k začatému konaniu, čím jej znemožnil vyjadriť sa k
podkladu Rozhodnutia a uplatnenia návrhov.Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej
23. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.05.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho
konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom
a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
24. Žalovaná argumentovala tým, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné
osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne
zárobkovočinnejosobynaúčelysociálnehopoisteniasúčinnosťoudo31.decembra2010sapovažujeaj
udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu [§ 5 písm. c)]. Ak fyzická osoba
spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon
je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy
účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či
na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Za osobitný predpis v
súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými
osobami a právnickými osobami.
25. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na
účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené dňom
31. marca 2008, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č.: 1981/2Q08/OZ-CIZ, zo dňa 11.
marca 2008. V čase, kedy žalobkyňa zrušila povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10
zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, číslo: LXA/PO/XXXX/XX, ktorá ju oprávňovala
vykonávať zdravotnícke povolanie od 13. októbra 2005. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa naďalej,
aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, považovaná na účely sociálneho
poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31. decembra 2010.
26. Žalovaná zdôraznila, že v čase, kedy žalobkyňa požiadala o zrušenie povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe B Zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe B až ku dňu
14. decembra 2015 nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže v spornom období
žalobkyňa preukázateľne predmetnou licenciou, t. j. oprávnením na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, disponovala. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (2 153 181,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2007 do 30.
júna 2008. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (2 327 379.00 Sk), vzniklo
žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2008 do 30.
júna 2009 a následne, na základe príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré
žalobkyňa dosiahla za rok 2008 Í508 023.00 Sk, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2009 do 30. júna 2010. Keďže žalobkyňa bola držiteľom
oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe L1A, aj po 31. marci 2008, kedy bolo žalobkyni Prešovským samosprávnym
krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom
31. marca 2008. Žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov dňom 30. júna 2010 vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa za rok 2009 nedosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti príjem relevantný na vznik tohto poistenia od 1. júla 2010.27. Sociálna poisťovňa sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že Sociálna poisťovňa o vzniku, prerušení
a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch nemajú písomnú formu a vyznačia sa len v
spise. Poukázala na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú
predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho právnej
povahy je individuálnym správnym aktom, ktorým sa predpísaným procesným postupom autoritatívne
zasahuje do právnej situácie konkrétnych fyzických osôb. Rozhodnutie je zároveň aktom aplikácie
práva, ktorým správny orgán abstraktné ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho
procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia správneho orgánu je
odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie. Vydaním rozhodnutia sa proces aplikácie
práva zavŕši. Z uvedeného je zrejmé, že vyznačenie určitej skutočnosti v spise poistenca, nemá
povahu rozhodnutia. Žalobkyňa dňa 4. apríla 2008 predložila pobočke Sociálnej poisťovne Registračný
list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 31. marec 2008. Podaný
RegistračnýlistFO-odhláškavšaksamaosebenespôsobujezánikpovinnéhonemocenskéhopoistenia
a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (odhláška z povinného
sociálneho poistenia má len deklaratórne účinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe
právnych skutočností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2010. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1Sžso/16/2016, zo dňa 27. júna 2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že „Prihláška samostatne
zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o
sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť
do ôsmych dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného
poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp.
zánik oprávnenia na podnikanie.“.
28. Žalobkyňa pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia dňom 31. marca
2008 neoznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, že je držiteľom licencie B ktorá
sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že
podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik, trvanie. prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. V prípade, ak by tieto
skutočnosti žalobkyňa pobočke Sociálnej poisťovne oznámila pri podaní Registračného listu FO -
odhlášky zo sociálneho poistenia, bola by ihneď upozornená zo strany pobočky Sociálnej poisťovne,
že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal. Túto skutočnosť však Sociálna poisťovňa, pobočka
Vranov nad Topľou, zistila až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016.
Do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), a teda do času, kým sa nepreukázal opak, nepovažovala
zánik sociálneho poistenia dňom 31. marca 2008 za sporný. Následne po preskúmaní skutkového
stavu veci Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, dňa 1. júna 2017 rozhodla o sociálnom
poistení žalobkyne, ako o spornom prípade. Skutočnosť, že pobočka Sociálnej poisťovne konala po 9-
tich rokoch nebola teda spôsobená nezáujmom vo veci konať, ale z dôvodu, že prvostupňový orgán
nemal vedomosť o relevantných skutočnostiach spôsobujúcich spornosť zániku sociálneho poistenia.
Išlo teda o objektívne skutočnosti brániace pobočke Sociálnej poisťovne vo veci konať a rozhodnúť.
29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou,
číslo: 16152-2/2017-VT, zo dňa 1. júna 2017, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova
konania (do 1. júna 2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia
žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby), ale pobočka Sociálnej poisťovne v nedávkovom
konaní rozhodla na základe §178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o zániku sociálneho
poisteniaakoospornomprípade,t.j.žežalobkynipovinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkové
poistenie nezaniklo dňa 31. marca 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.
30. V súvislosti s námietkami žalobkyne žalovaná uviedla, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie,
ako aj s ním súvisiace rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, obsahujú citáciu
ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a z ktorých vychádzali pri právnom
posúdení veci.
31. V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobkyne dopustila Sociálna
poisťovňa tým. že žalobkyňu vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, žalovaná poukázalana rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24. februára 2011,
na ktorý sa odvolal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, a v ktorom Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči
účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné
považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými
podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych
účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež
zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred
vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobkyni bola dňa 11. mája 2017 doručená výzva Sociálnej
poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, číslo: 16152-1/2017-VT, ktorou pobočka Sociálnej poisťovne
vyzvala žalobkyňu na predloženie dokladov preukazujúcich zánik povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia dňom 31. marca 2008. Záverom upozornila žalobkyňu na to,
že ak si ustanovenú povinnosť nesplní v určenej lehote, bude Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov
nad Topľou, pokračovať v konaní vydaním rozhodnutia v spornom prípade. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa bola zo strany pobočky Sociálnej poisťovne upozornená na následok nesplnenia
uloženej povinnosti, napriek tomu, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov túto
povinnosť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne neukladá. Žalobkyňa mala možnosť „obhájiť svoje
práva, prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania. Uvedenú možnosť využila a dňa
4. júla 2017 podala voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie. Ak by sa v rámci odvolacieho
konania preukázala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, by na základe § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyhovel odvolaniu v plnom
rozsahu a v rámci autoremedúry by napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. nahradil novým rozhodnutím
vydaným v súlade správnymi predpismi. Žalobkyňa však v odvolaní voči rozhodnutiu pobočky Sociálnej
poisťovne nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým prvostupňový orgán rozhodol,
že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. marca 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010, nepreukázala.
32. Vychádzajúc z uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Prešove, správnu žalobu
voči napadnutému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, zamietol.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne k vyjadreniu žalovanej
33. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu a dôvodoch žaloby. Žalobkyňa dáva do pozornosti súdu to, že postup žalovanej pri vydaní
rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto žaloby je v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a preto trvá žalobkyňa trvá na žalobnej námietke v tom, že žalobkyňa ako lekár v
období od 01. apríla 2008 s poukazom na skutočnosti, ktoré preukázala pri podaní žaloby nespadá
ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a preto považuje žalobu za dôvodnú a navrhuje súdu,
aby rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu
34. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené 05.09.2018 uviedla, že
žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 9. júla 2018 „de facto“ poukazuje na rovnaké skutočnosti ako v
správnej žalobe zo dňa 23. januára 2018, pričom Sociálna poisťovňa má za to, že vo svojom vyjadrení k
správnejžalobezodňa31.mája2018vyčerpávajúcimspôsobomreagovalanavšetkyžalobnénámietky.
35. Opätovne žalovaná uviedla, že podľa 5 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. ie skutočnosti
rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia povinný preukázať poistenec.
Uvedenú povinnosť si žalobkyňa preukázateľne nesplnila, čoho následkom bolo vydanie rozhodnutia
pobočky Sociálne] poisťovne až po 9-tich rokoch, t. j. potom, ako boli Sociálnej poisťovni poskytnutérelevantné údaje Slovenskou lekárskou komorou. Bližšie zdôvodnenie Sociálna poisťovňa uviedla na
str. 7 vyjadrenia k správnej žalobe, zo dňa 31. mája 2018.
36. Sociálna poisťovňa, ústredie, sa naďalej pridržiava právneho názoru prezentovaného v napadnutom
rozhodnutí číslo: 46946-3/2017-BA, zo dňa 20. novembra 2017, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe,
zo dňa 31. mája 2018 a žiada správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
37. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej
žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.
38. Podľa ods. 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
39. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany
základnýchľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovadministratívneho
konania.
40. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti
a verejného záujmu.
41. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
42.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
44. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.
45. Podľa ustanovenia § 3 písm. a) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 zárobková
činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť
zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby z ktorej je povinne nemocensky poistená
a povinne dôchodkovo poistená.
46. Podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 1. augusta
2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby
v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
47. Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení
zákona č. 351/2005 Z. z., účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na
základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
48. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení
zákona č. 272/2007 Z. z., účinného od 1. júla 2007 a zákona č. 653/2007 Z. z., účinného od 1.januára 2008 do 31. mája 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci
v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,
psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom
mieste ako v zdravotníckom zariadení.
49. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č.
133/2010 Z. z., účinného od 1. júna 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki
pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg,
logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti.
50. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení
zákona č. 653/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, licencie sa vydávajú na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut,
liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.
51. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinného od 1.
augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto
oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného
pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto
dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5
písm. c).
52. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
53. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov
konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 06.11.2018 vyvesením na úradnej tabuli
súdu dňa 22.11.2018. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 22.11.2018 (§ 137 ods. 4 S.s.p.). Upovedomenie o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 19.12.2018.
54. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa §
137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 18.12.2018.
55. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (B neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne
posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolenie na poskytovanie prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia - ambulancii v odbore chirurgia vydaného Prešovským samosprávnym
krajom stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby po 31.3.2008, alebo či jej toto postavenie
zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
56. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval
súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec
žalobných dôvodov. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č.
71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa nakonanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93),
práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti
rozhodnutia.
57. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade, vzhľadom na časový odstup
medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním
prvostupňového rozhodnutia (9 rokov) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac,
z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho
orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a
nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie
rozhodnutia neobsahuje, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa má
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31.03.2008.
58. Rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie,
avšak vzhľadom na obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia je však aj jej rozhodnutie
potrebné považovať za arbitrárne.
59. Konštatovanie žalovanej v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie je
správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov, je formálnym, nemajúcim oporu v
skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah
pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi
citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.
60. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto
konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa
prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ
v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní
veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy
a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej
starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie
ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný
časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyňa pre účely
sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o
povolenie na poskytovanie prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancii v odbore chirurgia
vydaného Prešovským samosprávnym krajom č. 3585/2006/OZ-ORU zo dňa 17.05.2006. Logickým
potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.03.2008 na základe rozhodnutia Prešovského
samosprávneho kraja č. 1981/2008/OZ-CIZ zo dňa 11.03.2008 boli naplnené podmienky aj pre zánik
povinného poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia,
podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia
spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe.
61. Z administratívneho spisu vyplýva, že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu číslo
LXA/PO/XXXX/XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s dátumom vzniku 13.10.2005. Slovenská
lekárska komora rozhodnutím číslo B zrušila ku dňu 14.12.2015 žalobkyni licenciu na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe B zo dňa 22.09.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
62. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa odhlásila dňa 04.04.2008
Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 31.03.2008, pretože na
základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 1981/2008/OZ-CIZ zo dňa 11.03.2008, bolo
žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancii
v odbore chirurgia vydaného Prešovským samosprávnym krajom č. 3585/2006/OZ-ORU zo dňa
17.05.2006, dňom 31. 03.2008.
63. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období po
31.03.2008. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu, čižalobkyňa vykonávala v čase od 31.03.2008 činnosť SZČO. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky
správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj
napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala, nezaoberala sa podstatnou námietkou,
a to, že žalobkyňa dňa 04.04.2008 podala odhlášku do sociálnej poisťovne, že prestala vykonáva
činnosť ako SZČO k 31.03.2008. Nezaoberali sa tým, že žalobkyňa si podala odhlášku do poisťovne
dňa 04.04.2008 a vlastne až po 9 rokoch, t.j. dňa 1.júna 2017, od odhlásenia bolo vydané rozhodnutie I.
stupňovým správnym orgánom, že jej poistenie k 31.03.2008 nezaniklo, ale zaniklo 30.06.2010. Podľa
názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver,
ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná
otázka v danom konaní nebola zodpovedaná.
64. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že
k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade, ak by status SZČO bol zachovaný,
čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyni na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho
kraja č. 1981/2008/OZ-CIZ zo dňa 11.03.2008, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancii v odbore chirurgia vydaného Prešovským
samosprávnym krajom č. 3585/2006/OZ-ORU zo dňa 17.05.2006, dňom 31. 03.2008. Správny súd
konštatuje, že po uvedenom čase žalobkyňa nevykonávala činnosť SZČO, pretože na vykonávanie
tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré už v čase od
31.03.2008 ako SZČO nemala.
65. Správny súd v predmetnom konaní zdôrazňuje predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej
moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je práva istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada
rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje na judikatúru NS SR v
obdobných veciach a dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR 1Sžso/38/2010 zo dňa 13.09.2011, ako aj
rozhodnutie 4Sžso/63/2009 z 28.04.2010.
66. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej a I. stupňového správneho orgánu zaoberať sa aj
právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou
komorou, keďže na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 1981/2008/OZ-CIZ zo
dňa 11.03.2008, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia - ambulancii v odbore chirurgia vydaného Prešovským samosprávnym krajom č. 3585/2006/
OZ-ORU zo dňa 17.05.2006, dňom 31. 03.2008.
67. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovanej
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd zastáva
názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore
so zákonom aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne orgány sa nevysporiadali
so skutočnosťou, či žalobkyňa vykonávala činnosť SZČO, teda či spadala ako poistenec pod režim
poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd tiež zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a/ rozhodnutie I.
stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.
68. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 S.s.p.).V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum
právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.