Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206469
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206206469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu : T. S., W..
XX.XX.XXXX, F. F., W.. J. N.. L. Č.. XX zastúpený advokátskou kanceláriou Martin Pavle s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 4, IČO: 36 860 450, proti žalovanému : Generali Poisťovňa, a. s., so
sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332 zastúpený advokátskou kanceláriou SHM

PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 28, IČO: 47 235 616 o zaplatenie 4.059,22
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II , č.k. 18 C
74/2006 - 172 zo dňa 25. februára 2008 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 18C 74/2006-184 zo
dňa 12.6.2008 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 3.247,38€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 1.7.2005 do zaplatenia potvrdzuje.
Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmeňuje tak, že žalobu zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 18C 74/2006-184 zo dňa 12.6.2008
(týmto bolo opravené označenie žalovaného v záhlaví a meno znalca v odôvodnení) súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 4.059,22 € (122.288,- Sk) istiny spolu s úrokom
z omeškania 6 % ročne od 1.7.2005 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Borisa Pagáča, advokáta, v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vo

výške 1.518,13€ (47.603,- Sk). Zároveň prvoinštančný súd upravil učtáreň súdu, aby zvyšok preddavku
93,37€ (2.813,- Sk) zapísaného pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX v registri H.a položka XX/
XX vrátili žalobcovi a zvyšok preddavku 93,37€ (2.813,- Sk) zapísaného pod variabilným symbolom
XXXXXXXXXX v registri H.a položka 120/07 vrátili žalovanému a to všetko po právoplatnosti rozsudku.
1.1. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1. februára 2005
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla L. K. X. F.
XXX Y.. Dňa 7. februára 2005 došlo o 20.35 hodine k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalobca.

Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla tak, že bola vykonaná oprava hodnote
3.547,37€ (106.868,- Sk) , pričom z pokladničných blokov ďalej vyplynulo, že žalobca vynaložil na
opravu vozidla ďalšie náklady v sume 395,87 € (11.926,- Sk) a 329,62€ (9.930,- Sk). Prvoinštančný
súd ďalej uviedol, že z expertízy č. 73/TS/2005 vypracovanej na žiadosť žalovaného však vyplýva,
že rozsah poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s popisom nehodového deja a k dopravnej
nehode nedošlo spôsobom ako je uvedený v oznámení škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa

8. februára 2005. Za účelom odstránenia sporných skutočností, prvoinštančný súd nariadil znalecké
dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného K.. R. F., znalcom z odboru
cestnej dopravy vyplynulo, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť spôsobom, ktorý uvádza žalobca aktorý je popísaný v oznámení o dopravnej nehode č. p. XXXXXXXXXX a oznámení škody z poistenia
motorovýchvozidielzodňa8.februára2005.Charakterpoškodeniakarosériezodpovedánárazuvozidla
pri nižšej rýchlosti; poškodenie ľavej prednej pneumatiky a disku nezodpovedá priebehu dopravnej

nehody deklarovanej žalobcom. Vykonané opravy a vymenené diely v zmysle faktúr č. XXX/XXXX
a č. XXX/XXXX korešpondujú s fotodokumentáciou poškodeného vozidla. K otázke výmeny dvoch
dielov, a to tyčka riadenia a čap riadenia sa znalec nevedel vyjadriť, nakoľko uvedené vymenené diely
neboli zdokumentované; ostatné diely boli podľa neho z hľadiska fakturácie v poriadku. Podľa znalca,
finančnéplnenievsúvislostisopravouvozidlaafaktúramiobstojí,pritýchtodielochnezistilznalecžiadne

pochybenia.
1.2. Po právnej stránke prvoinštančný súd svoj rozsudok odôvodnil ustanoveniami §797 ods. 2
Občianskeho zákonníka, čl. 1 bod 1 písm. a/ a čl. 1 bod 3 Všeobecných poistných podmienok poistenia
motorových vozidiel T. XX Q. (ďalej len „VPP“). V konaní nebolo sporné, že v čase trvania poistenia
motorového vozidla došlo k poistnej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k jeho poškodeniu. Sporným
bol vznik škody na vozidle, nakoľko žalovaný popieral, že k dopravnej nehode došlo spôsobom

deklarovaným žalobcom a taktiež namietal rozsah poškodenia vozidla. Znaleckým posudkom súdneho
znalca K.. R. F., o ktorého správnosti záverov nemal súd prvej inštancie dôvod pochybovať, bolo
preukázané, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť spôsobom deklarovaným žalobcom. Pokiaľ ide o
rozsah poškodenia motorového vozidla, bolo taktiež znaleckým posudkom nepochybne preukázané,
že faktúry korešpondujú s vykonanými opravami a vymenenými dielmi v zmysle fotodokumentácie

poškodeného vozidla s výnimkou dvoch vymenených dielov, ktoré neboli zdokumentované, k čomu
prvoinštančný súd uviedol, že v tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal, že k poškodeniu
uvedenýchdielovnemohlodôjsť,atedažepoistnéplneniezadanédielyžalobcovinepatrí.Spornýmbolo
taktiež poškodenie disku ľavého predného kolesa, ale aj v tomto prípade bolo vecou žalovaného, aby
preukázal, že žalobcovi plnenie za uvedený poškodený diel nepatrí. Prvoinštančný súd mal teda za to,

že v prípade rozsahu poškodenia motorového vozidla, a to konkrétne dvoch vymenených dielov - tyčka
riadenia a čap riadenia, oprava disku ľavého predného kolesa žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko nepreukázal, že k poškodeniu predmetných dielov nedošlo, resp. nemohlo dôjsť. Preto súd
prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú istinu 4.059,22 € (122.288,- Sk) pozostávajúcu zo sumy za
vykonané opravy v celkovej výške 4.272,85€ (128.724,- Sk) mínus spoluúčasť 5 % v sume 213,64€

(6.436,- Sk).
1.3. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods. 1
O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov konania.
1.4. Nakoľko žalobca ako aj žalovaný zaplatili každý zvlášť preddavok na trovy znaleckého dokazovania
v sume 199,16€ (6.000,- Sk), pričom z každého preddavku bolo na znalečné vyplatená suma 105,79€

(3.187,-Sk),súdrozhodolovrátenízvyškupreddavkuvsume93,37€(2.813,-Skžalobcovi) avrovnakej
sume žalovanému.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorým žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Záver
prvoinštančného súdu, považoval za nesprávny a odmietol žalobcovi poskytnúť z predmetnej poistnej

udalosti poistné plnenie z dôvodu, že poškodenia vozidla nezodpovedajú žalobcom uvádzanému
poškodeniu vozidla. Z uvedeného dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadom poškodení
vozidla a ich súladu s uvádzaným priebehom poistnej udalosti. Znalec v posudku uviedol, že poškodenie
ľavého predného disku kolesa a pneumatiky nezodpovedá priebehu poistnej udalosti. Pokiaľ poškodenie
práve tejto časti vozidla nezodpovedá priebehu poistnej udalosti, vylučuje to poškodenie ostatných častí

vozidla spôsobom uvádzaným žalobcom. Pokiaľ ide o poškodenie častí vozidla - tyčka riadenia a čap
riadenia, poškodenie uvedených častí vozidla pri predmetnej poistnej udalosti znalec toto nevie potvrdiť
po preskúmaní predloženej fotodokumentácie a uvedený záver taktiež spochybňuje pravdivosť priebehu
poistnej udalosti spôsobom uvádzaným žalobcom. Poukázal nato, že pokým prvoinštančný súd uviedol,
že neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o sporné poškodenie časti vozidla - predné ľavé koleso, tyčka

stabilizátora a čap riadenia tak tento záver je nesprávny, keď dôkazné bremeno má žalobca, ktorý musí
preukázať poškodenie jednotlivých častí vozidla pri predmetnej poistnej udalosti, pretože v opačnom
prípade nie je preukázaný právny základ uplatňovaného nároku. Žalobca však nepreukázal poškodenie
sporných častí vozidla pri predmetnej dopravnej nehode. Z uvedeného je zrejmé, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o preukázanie

vzniku poškodenia vozidla pri predmetnej poistnej udalosti spôsobom uvádzaným žalobcom. Tiež ,
prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, najmä pokiaľ ide o výklad a aplikáciu § 797 a §
799 Občianskeho zákonníka a ustanovení všeobecných poistných podmienok upravujúcich povinnostižalobcuakopoistnéhopravdivoopísaťpriebehpoistnejudalostiajehoprávoakopoisťovateľaodmietnuť
poskytnutie poistného plnenia v prípade zistenia nepravdivosti uvádzaného priebehu poistnej udalosti.
2.1. Písomným podaním zo dňa 12.5.2008 žalovaný oznámil súdu, že uznesením Okresného

riaditeľstva PZ SR v Bratislava II, ÚJaKP, odbor skráteného vyšetrovania ČVS : ORP-5657/2-OVS-
B2/2006-Hč zo dňa 9.5.2008 bolo začaté voči žalobcovi trestné stíhanie za trestný čin poisťovacieho
podvodu na základe zistení, že k predmetnej dopravnej nehode nedošlo spôsobom uvádzaným
žalobcom.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal zato, že neboli naplnené dôvody na

podanie odvolania tak, ako ich uvádza žalovaný a žiadal rozsudok potvrdiť. Žalovaný sa v odvolaní
odvoláva na znalecký posudok a konštatuje, že pokiaľ poškodenie práve tejto časti vozidla nezodpovedá
priebehu poistnej udalosti, vylučuje to poškodenie ostatných častí vozidla. Uvedené konštatovanie
žalovaného považoval za nepresné a za zjednodušené, pokiaľ ide o priebeh poistnej udalosti a
vyjadrenie znalca. Ohľadom poškodení ľavej prednej pneumatiky a disku, ktorých rozsah podľa znalca
„ nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom“, uviedol, že tieto boli poškodené v

menšom rozsahu, pretože pri dopravnej nehode došlo k zlomeniu ramena, ktoré pohltilo náraz a tým
vytvorilo deformačnú zónu, ktorá zasiahla aj ľavú prednú pneumatiku a disk, keď uvedené vysvetlenie
pripúšťa aj znalec, K poškodeniu v menšom rozsahu došlo aj z dôvodu, že v prípade predmetného
motorového vozidla sa jedná o pretekárske vozidlo, ktoré má z tohto dôvodu pevnejšie pneumatiky aj
disk a aj znalec sa vyjadril, že táto skutočnosť môže mať význam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že

k menšiemu poškodeniu ľavej prednej pneumatiky a disku mohlo dôjsť spôsobom, ako uviedol, resp.
nie je vylúčené, že k dopravnej nehode došlo týmto spôsobom a to aj pri menšom poškodení ľavej
prednej pneumatiky a disku. Mal teda zato, že žalovanému vznikla povinnosť plniť v zmysle § 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keďže k poistnej udalosti preukázateľne došlo (žalovaný v priebehu súdneho
konania nikdy nespochybnil vznik poistnej udalosti) a že on si splnil svoju povinnosť v zmysle § 799

ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaného informoval o poistnej udalosti dňa 8.2.2005, t.j. deň
nasledujúci po dni, v ktorom nastala, a to pravdivo. Vyjadrenia žalovaného v odvolaní považoval za
nepresné, účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu, keď on v súdnom konaní uniesol dôkazné bremeno
ohľadom vzniku, priebehu a následkoch poistnej udalosti, pričom žalovaný nepredložil relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval opak.

4.KrajskýsúdvBratislave(ďalejlen„odvolacísúd“)rozsudkomz2.februára2012,sp.zn.9Co200/2008
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2016, sp. zn. 9 Co 200/2008,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 18 C 74/2006-184
zo dňa 12. júna 2008 zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania. Takto odvolací súd rozhodol po tom, ako sa oboznámil s napadnutým rozsudkom,

odvolaním, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, zároveň v zmysle § 213 ods. 4 O..s.p. doplnil dokazovanie
listinnými dôkazmi, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 To 28/2011, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3 T 175/2008, znaleckým posudkom Výskumného ústavu VÚSO
z 3. apríla 2008 č. XXX/XX/XX/XXXX. Zároveň zopakoval dokazovanie v zmysle §213 ods. 3 O.s.p.
čítaním listinných dôkazov, a to Zmluvy o poistení vozidla č. XXXXXXXXXX, zmluvnými ustanoveniami o

poistení vozidla, Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel T. XX, oznámením
o dopravnej nehode, zápisom o poškodení motorového vozidla, expertízou č. XX/TS/XXXX, znaleckým
posudkom K.. E. J. č. XX/XXXX, faktúrami č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX, príjmovými pokladničnými
dokladmi zo dňa 21. februára 2005, oznámením o likvidácii poistnej udalosti, znaleckým posudkom K..
R. F. č. XX/XXXX. Vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na poistenie

motorovýchvozidielakoajustanoveníVšeobecnýchpoistnýchpodmienokpoisteniamotorovýchvozidiel
T. XX rovnako ako súd prvej inštancie, avšak došiel k iným právnym záverom. Vychádzal z toho, že
žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní zotrval na svojej
argumentácii, na základe ktorej žalobcovi neposkytol z predmetnej poistnej udalosti poistné plnenie
z dôvodu, že poškodenie vozidla nezodpovedá žalobcom uvádzanému priebehu poistnej udalosti a

nie je teda preukázaný právny základ nároku. Spornou teda bola nielen v konaní pred súdom prvej
inštancie, ale aj v odvolacom konaní základná otázka, či nastala poistná udalosť, tak ako ju opísal
žalobca a či žalovaný ako poisťovateľ mal právo neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie. Odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie zistil, keď uvedené ani nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca
ako poistený uzavrel s právnym predchodcom žalovaného Českou poisťovňou Slovensko, a.s. dňa

1. februára 2005 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
poistné podmienky poistenia (KASKO) motorových vozidiel T. XX (HO). Predmetom poistnej zmluvy bolo
poistenie motorového vozidla L. K. X. F. XXX Y.. Odvolací súd vyhodnotil obsah Zápisu o poškodení
motorového vozidla vyplneného žalobcom dňa 8. februára 2005, výsledky expertízy č. XX/TS/XXXXvypracovanej na žiadosť žalovaného znaleckou organizáciou SLOVDEKRA, s.r.o., závery znaleckého
posudku K.. E. J. Č.. XX/XXXX vypracovaného na žiadosť žalobcu, závery znaleckého posudku č.
XX/XXXX K.. R. F.. Z obsahu trestného spisu v rámci trestného konania vedeného proti žalobcovi v

súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a poistným plnením pre trestný čin poisťovacieho podvodu
v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 250c ods. 1 Trestného zákona sa odvolací súd
oboznámil aj so znaleckým posudkom vypracovaným Výskumným ústavom VUSO ako znaleckou
organizáciou, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania. Vzhľadom na takto zopakované a
doplnené dokazovanie odvolací súd mal za to, že rozsah poškodenia motorového vozidla L. K., X.

F. - XXX Y. nekorešponduje s popisom nehodového deja a miestom dopravnej nehody, keď uvedené
závery boli jednoznačne potvrdené expertízou znaleckej organizácie SLOVDEKRA, s.r.o. č. 73/TS/2005,
znaleckýmposudkomč.XXX/XX/XX/XXXXVýskumnéhoústavusúdnejoptikyVÚSO.Rovnakoajznalec
K.. R. F. vo svojom posudku č. XX/XXXX skonštatoval, že poškodenie ľavej prednej pneumatiky a disku
nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom. Z týchto dôvodov odvolací súd s
poukazom ustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP dospel k záveru, že žalobca ako poistený porušil

svoje povinnosti v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 4 bod 1 písm. e/ VPP, čl. 5 bod
11 VPP, keď žalovanému nedal pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti a následkom čoho bolo,
že ho uviedol do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na plnenie a jej výšky.
Takto žalovaný správne využil svoje právo v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka a čl. 5 bod 11, 12
VPP, keď žalobcovi poistné plnenie neplnil. Ak teda prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný

bol povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, tak vec nesprávne právne posúdil a odvolací súd
napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 18 C 74/2006-184 zo dňa 12. júna 2008 v
zmysle § 220 O.s.p. zmenil a žalobu žalobcu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
5. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR ako súd dovolací Uznesením č.k. 1 Cdo 132/2016 zo

dňa 25.4.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. februára 2012, sp. zn. 9 Co 200/2008 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2016, sp. zn. 9 Co 200/2008 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR okrem iného uviedol, že v
prejednávanej veci sa odvolací súd správne upriamil na zistenie sporných skutočností, ktoré spočívali
v otázke, či poistná udalosť nastala tak ako ju opísal žalobca a či žalovaný ako poistiteľ mal právo

neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie.
5.1. Ohľadne prvej spornej otázky odvolací súd uzavrel, že závery znaleckého dokazovania
nepodporujú nehodový dej tak ako ho opísal žalobca. Z tohto dôvodil, že došlo k porušeniu povinností
žalobcu v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 4 bod 1 písm. e/ VPP a čl. 5 bod 11 VPP.
V tejto časti bola na zistený skutkový stav aplikovaná správna právna norma.

5.2. Avšak pri posudzovaní druhej spornej otázky (či mal poistiteľ za takýchto okolností právo odmietnuť
plniť poistenému) musí dovolací súd konštatovať, že odvolací súd túto otázku nesprávne právne
posúdil (aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval). Poistný pomer
predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto
súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú

(poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v
ustanovení§799Občianskehozákonníkaukladápoistenémupovinnosti,ktorémáplniťpočasexistencie
záväzkového právneho vzťahu, to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do
zákona je potrebné okrem iného aj z toho dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah
plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V tomto ustanovení je zakotvená sankcia v

prípade, keď poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo
poistné podmienky poisťovateľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho
zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú
právnu normu, ktorú nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie
povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo

forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené tieto zákonné predpoklady: a/
ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, b/ porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo
na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin,

ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov), c/ medzi porušením uvedených
povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť.
Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len
vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poisťovateľa) porušil vedome tietopovinnosti. Ide teda o vedomé porušenie povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky
poisťovateľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy a poistený odpovie tak,
ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne.

Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel
tým dosiahnuť pre seba nejaké výhody. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že
porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na:
a/ vznik poistnej udalosti alebo b/ zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré
v rozhodujúcej miere neprispeli k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa

pri úvahe o možnosti znížiť plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k
vznikuuvedenýchnásledkov. Ustanovenie§799ods.3Občianskehozákonníka,ktorémápovahunormy
kogentnej, slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje
len znížiť a len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný
vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu
dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej

následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené (porovnaj rozhodnutie NS SR, sp. zn.
1 Cdo 152/2009). Medzi vedomým porušením povinnosti uvedenej v zákone a vzniknutým následkom
(poistnou udalosťou) musí byť príčinná súvislosť, a to príčinná súvislosť adekvátna, t. j. posudzujú sa len
bezprostredné následky nesplnenia povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

nie tiež následky vzdialené, príčinná súvislosť kvantitatívna, t. j. posudzuje sa vplyv porušenia konkrétnej
povinnosti na rozsah povinnosti poisťovateľa plniť, príčinná súvislosť kvalifikovaná, t. j. posudzuje sa, či
nesplnenie konkrétnej povinnosti malo „podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
jej následkov“.
5.3. Najvyšší súd ďalej uviedol, že z uvedeného v súhrne vyplýva, že pokiaľ mal odvolací súd za to,

že rozsah poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s popisom nehodového deja a miestom
dopravnej nehody a zo strany žalobcu išlo o vedomé porušenie jeho povinnosti (povinnosti dať pravdivé
vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti a rozsahu jej následkov), mal odvolací súd pristúpiť k preskúmaniu
a vyhodnoteniu žalobcom uplatnenej výšky poistného plnenia od žalovanej s ohľadom na § 799 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Nebolo preto z hľadiska právneho posúdenia správne žalobu zamietnuť v

celom rozsahu, a to s odkazom na § 799 a čl. 5 bod 11, 12 VPP, pretože § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a čl. 5 bod 12 VPP sú vo vzájomnom rozpore. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktoré je kogentnou právnou normou, hovorí o tom, že ak sú splnené podmienky v odseku
1 a 2 uvedeného § 799 Občianskeho zákonníka, je poistiteľ oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa
toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ však nemôže toto plnenie

úplne odmietnuť. Pritom však čl. 5 bod 12 VPP sankcionuje poisteného prísnejšie, a to možnosťou
odmietnutia plnenia. Občiansky zákonník však nepozná túto možnosť a keďže ide o kogentnú normu,
nemožno sa od nej odchýliť odlišnou úpravou ani v zmluve ani v poistných podmienkach. Tu nastala
nesprávna interpretácia zákonného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k čl.
5 bod 11 VPP, kedy odvolací súd pripustil možnosť odchýlenia sa od kogentnej právnej normy úpravou

v poistných podmienkach. Záverom dovolací súd uviedol, že dôkazné bremeno o existencii vyššie
uvedených skutočností spočíva v prípade súdneho sporu na poisťovateľovi. Ak poisťovateľ zistí
vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, a to v rozsahu, v akom malo
porušenie povinnosti poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
jej následkov. Pravda, do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, nie jeho

odmietnutie. Nesplnenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nemá za
následok stratu nároku na plnenie dojednané pre prípad poistnej udalosti (rozhodnutie NS ČR, sp. zn.
33 Odo 1202/2003).
6. Po rozhodnutí dovolacieho súdu podal žalobca písomné stanovisko v ktorom navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal nato, že v konaní bolo predložených niekoľko znaleckých

posudkov a odborných vyjadrení. Niektoré okolnosti popisu deja boli v konaní sporné, avšak ani jeden
zo znaleckých posudkov vypracovaných na posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností nevyvrátil,
že by sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako to tvrdil .V kontexte právneho názoru dovolacieho
súdu žalovaný v tunajšom konaní neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko neuviedol, akým spôsobom mal
nesprávny popis škodovej udalosti vplyv na vznik a rozsah poistnej udalosti a súčasne neuniesol ani

dôkazné bremeno, keď nepredložil akýkoľvek dôkaz, že by nesprávny popis škodovej udalosti mal vplyv
navznikpoistnejudalostiajejrozsah.Poukazujemepritomzazákonnúdikciu(§799ods.3Občianskeho
zákonníka), že sa musí jednať o podstatný vplyv. Ak nesprávny popis škodovej udalosti nemal podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Poukázal tiež nato, že bol v celomrozsahu oslobodený, ako vyplýva z právoplatného Rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa
16.07.2013, č. k. 3T/175/2008-275 (ďalej len „Rozsudok 3T/175/2008-275“), ktorý bol doložený v rámci
dovolaciehokonania(keďženebolomožnéhodoložiťskôrzobjektívnychpríčin),keďtrestnýsúdpriklonil

k záveru, že tvrdenia žalobcu o priebehu škodovej udalosti nie sú nepravdivé, keďže žalobcu oslobodil.
Preto rozhodujúce skutkové okolnosti (či sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako ho popísal žalobca)
možno pokladať za vec právoplatne rozhodnutú. Ak by sa súd pri posudzovaní rozhodujúcej skutkovej
okolnosti v tunajšom konaní odklonil od záveru, že priebeh škodovej udalosti sa udial tak, ako to uvádza
žalobca, v podstate by tým vyslovil záver, že žalobca sa dopustil trestného činu, čím by prekročil svoju

právomoc v rámci civilného sporového konania. Civilné súdy sú viazané rozhodnutím trestných súdov
ohľadom toho, či niekto spáchal trestný čin alebo nie. Táto viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie
odôvodnenie rozhodnutia. Ak sa trestný súd v právoplatnom Rozsudku 3T/175/2008-275 vo výrokovej
časti priklonil k záveru, že priebeh škodovej udalosti opísaný žalobcom nie je nepravdivý (keďže žalobcu
oslobodil), tak potom nemožno rozhodnutím v civilnom sporovom konaní uviesť, že priebeh škodovej
udalosti opísaný žalobcom je nepravdivý, lebo by tým bolo negované rozhodnutie trestného súdu o

nevine žalobcu. Záverom uviedol, že odvolací súd vychádzal zo stavu trestného konania, ktoré sa však
zjavne zvrátilo a nepotvrdilo obvinenia iniciované žalovaným a ani jeden zo znaleckých posudkov
vypracovaných na posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností tunajšieho konania nevyvrátil, že by
sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako to on tvrdí.
7. Žalobca vo svojom podaní uvádza, že napriek vypracovaniu viacerých odborných vyjadrení a

znaleckých posudkov vypracovaných na posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, žiadne z nich
nevyvrátilo, že by priebeh dopravnej nehody bol iný ako uvádzaný žalobcom. Uvedené tvrdenie žalobcu
je však nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním. V znaleckom posudku č.XXX/XX/XX/
XXXX je totižto výslovne uvedené, že k dopravnej nehode nedošlo tak ako to uvádza žalobca, pričom
tento záver je riadne a náležite odôvodnený (porovnaním deformačných zón, nárazovej rýchlosti,

nekorešpondujúcich poškodení vozidla). Uvedenie nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody
súčasne znemožňuje poisťovateľovi posúdenie okolností súvisiacich s dopravnou nehodou, ktoré
môžu mať vplyv na určenie výšky poistného plnenia, napríklad pre posúdenie splnenia podmienok na
uplatnenie zníženia výšky poistného plnenia. S poukazom na uvedené je jednoznačné, že žalobca
neuviedol žalovanému pravdivé opísanie priebehu dopravnej nehody, čím žalobca vedome (uvedenie

nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody nie je možné inak ako vedome) porušil svoju povinnosť
v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm.e) ods.1 článku 4 Všeobecných
poistných podmienok PPH 93 (HO), pričom uvedené porušenie povinnosti žalobcom má zásadný
vplyv na určenie výšky poistného plnenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z opisu priebehu
dopravnej nehody uvádzanej žalobcom vyplýva, že žalobca pri vedení vozidla neprispôsobil jazdu

povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam, následkom čoho narazil s ľavou časťou vozidla do
zvodidiel (uvedené zhodnotenie skutkového stavu uviedol samotný žalobca pri zadaní požiadavky na
vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX zadanej K.. E. J.). V predmetnom prípade intenzita
uvedeného nesprávneho počínania si žalobcu pri vedení vozidla bola mimoriadne vysoká, pretože
žalobca jazdil na vozidle s permanentným náhonom všetkých štyroch kolies. Uvedené vyplýva zo

skutočnosti, že na uvedenie vozidla s permanentným náhonom všetkých kolies do šmyku musí byť
intenzita neprispôsobenia jazdy povahe, stavu vozovky a schopnostiam vodiča výrazne vyššia ako
intenzita neprispôsobenia jazdy povahe, stavu vozovky a schopnostiam toho istého vodiča na uvedenie
do šmyku vozidla s náhonom výlučne predných kolies alebo s náhonom výlučne zadných kolies.
Vzhľadom na uvedené žalobca porušil zákonné povinnosti pri vedení vozidla, neprispôsobením jazdy

povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam zmysle § 3 ods.2 písm. a), § 4 ods.1 písm. c) zákona
č.8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca však svojím uvedeným protiprávnym konaním
súčasne porušil svoje povinnosti v zmysle § 799 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm. c)
ods.1 článku 4 Všeobecných poistných podmienok PPH 93 (HO). Vzhľadom na opis priebehu dopravnej
nehody uvádzaný žalobcom je jednoznačné, že pokiaľ by žalobca uvedené svoje povinnosti neporušil

a prispôsobil by svoju jazdu povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam, k dopravnej nehode a teda
ani k poškodeniu vozidla by nedošlo. Porušenie predmetných povinností žalobca teda malo zásadný
vplyv nielen na vznik samotnej dopravnej nehody ale aj na rozsah vzniknutého poškodenia vozidla,
teda na vznik poistnej udalosti ako aj výšku prípadného poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu je
žalovaný v zmysle § 799 ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený výšku poistného plnenia znížiť,

pričom výšku primeraného zníženia ponecháva žalovaný na úvahu súdu, avšak vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (vznik poistnej udalosti výlučne v dôsledku protiprávneho konania žalobcu) v
predmetnom prípade by poistné plnenie malo byť znížené o 100%. V prípade ak by však súd dospel k
záveru, že aplikácia zníženia poistného plnenia v zmysle § 799 ods.3 Občianskeho zákonníka nemôževiesť k nulovému poistnému plneniu, podľa názoru žalovaného by v predmetnom prípade malo byť
poistné plnenie znížené takmer o celú výšku žalobcom uplatňovaného poistného plnenia a žalobcovi by
mala byť poskytnutá len minimálna či symbolická suma poistného plnenia.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa
§ 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval a doplnil

dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to Zmluvy o
poistení vozidla č. XXXXXXXXXX, zmluvných ustanovení o poistení vozidla, Všeobecných poistných
podmienok poistenia / KASKO / motorových vozidiel T. XX / HO /, oznámenia o dopravnej nehode,
zápisom o poškodení motorového vozidla, expertízou č. XX/TS/XXXX, znaleckým posudok K.. E.
J. Č.. XX/XXXX, faktúrou č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX, príjmovým pokladničným dokladom zo
dňa 21.2.2005, oznámením likvidácii poistnej udalosti, znaleckým posudok K.. R. F. č. XX/XXXX,

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 28/2011, znaleckým posudkom č. XXX/XX/XX/
XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T 175/2008 zo dňa 16.7.2013 a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len sčasti.
10. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
11. Podľa § 797 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní,
len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie
sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa

poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný
preddavok.
12. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
13. Podľa § 799 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného

odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
14. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej

udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.
15. Podľa čl. 4 bod 1 Všeobecných poistných podmienok poistenia / KASKO / motorových vozidiel T. XX /
HO /, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy / ďalej len “VPP“ / okrem povinností stanovených
zákonom má poistený ďalej tieto povinnosti : písm. c) je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala,

predovšetkýmnesmieporušovaťpovinnostismerujúcenaodvráteniealebozmenšenienebezpečenstva,
ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré prevzal na seba poistnou
zmluvou, ani nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb, ďalej je povinný riadne
sa starať o poistené veci, najmä ich udržiavať v dobrom technickom stave a používať ich výhradne na
účely stanovené výrobcom ; písm. e) je povinný bez zbytočného odkladu / maximálne do 14 dní / od

okamihu zistenia poistnej udalosti písomne oznámiť poisťovni, že táto udalosť nastala, dať pravdivé
vysvetlenie a predložiť doklady potrebné na zistenie okolností pre posúdenie nároku na plnenie z
poistenia a jej výšky a umožniť poisťovni zhotoviť kópie týchto dokladov; ďalej je povinný umožniť
šetrenia, ktoré nato treba.
16. Podľa čl. 5 bod 11 VPP ak uvedie poistený poisťovňu úmyselne do omylu o podstatných okolnostiach

týkajúcich sa vzniku nároku na plnenie alebo jej výšky, nie je poisťovňa povinná plniť.
17. Podľa čl. 5 bod 12 VPP poisťovňa nie je povinná plniť, ak poistený porušil povinnosti uvedené v
čl. 4 bod 1 písm. c), d), e), f) a g). To neplatí, ak ide o porušenie povinnosti ohlásiť poistnú udalosť bez
zbytočného odkladu, pokiaľ túto povinnosť nemohol poistený vybaviť z vážnych dôvodov.
18. Odvolací súd konštatuje, že po zrušení veci dovolacím súdom v zmysle § 455 C.s.p. je právny názor

vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu pre odvolací súd záväzný. NS SR uviedol, že v prejednávanej
veci sa odvolací súd správne upriamil na zistenie sporných skutočností, ktoré spočívali v otázke, či
poistná udalosť nastala tak ako ju opísal žalobca a či žalovaný ako poistiteľ mal právo neposkytnúť
žalobcovi poistné plnenie.19. Dovolací súd ďalej uviedol, že ohľadne prvej spornej otázky odvolací súd uzavrel, že závery
znaleckého dokazovania nepodporujú nehodový dej tak ako ho opísal žalobca. Z tohto dôvodil, že došlo
k porušeniu povinností žalobcu v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 4 bod 1 písm. e/

VPP a čl. 5 bod 11 VPP. V tejto časti bola na zistený skutkový stav aplikovaná správna právna norma.
19.1. Odvolací súd vzhľadom na takto vyslovený právny názor dovolacieho súdu, ktorý skutkové
zistenia odvolacieho súdu a vylovený právny názor nespochybnil a potvrdil aj po zopakovaní a doplnení
dokazovania (pozri odsek 9.) dospel a zotrváva na názore, že rozsah poškodenia motorového vozidla
L. K., X. F. - XXX Y. úplne nekorešponduje s popisom nehodového deja a miestom dopravnej nehody,

keď uvedené závery boli jednoznačne potvrdené expertízou znaleckej organizácie SLOVDEKRA, s.r.o.
č. 73/TS/2005, znaleckým posudkom č. XXX/XX/XX/XXXX Výskumného ústavu súdnej optiky VÚSO.
Rovnako aj znalec K.. R. F. vo svojom posudku č. XX/XXXX skonštatoval, že poškodenie ľavej prednej
pneumatiky a disku nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom (podrobnejšie
pozri odsek 4.).
19.2. Žalobca po vrátení veci odvolaciemu súdu dovolacím súdom poukazoval nato, že Rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.07.2013, č. k. 3T/175/2008-275, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 1.8.2013 bol oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
stíhaný a pre ktorý skutok mal spáchať trestný čin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 8
ods. 1 Trestného zákona k § 250c ods. 1 Trestného zákona ( účinného do 31.12.2005). Žalobca zastával
názor, rozhodujúce skutkové okolnosti (či sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako ho popísal žalobca)

možno pokladať za vec právoplatne rozhodnutú. Ak by sa súd pri posudzovaní rozhodujúcej skutkovej
okolnosti v civilnom konaní odklonil od záveru, že priebeh škodovej udalosti sa udial tak, ako to on
uvádza, v podstate by tým vyslovil záver, že žalobca sa dopustil trestného činu, čím by prekročil svoju
právomoc v rámci civilného sporového konania. Ak sa trestný súd v právoplatnom Rozsudku č.k. XT/
XXX/XXXX-XXX vo výrokovej časti priklonil k záveru, že priebeh škodovej udalosti opísaný žalobcom

nie je nepravdivý (keďže žalobcu oslobodil), tak potom nemožno rozhodnutím v civilnom sporovom
konaní uviesť, že priebeh škodovej udalosti opísaný žalobcom je nepravdivý, lebo by tým bolo negované
rozhodnutie trestného súdu o nevine žalobcu.
19.3. Odvolací súd zastáva názor, že táto argumentácia žalobcu neobstojí. Z ustanovenia § 193 C.s.p.
(predtým § 135 ods. 1 O.s.p.) vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný iba výrokom rozsudku, z

ktorého vyplýva, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto je páchateľom trestného činu. Oslobodzujúcim
rozsudkom súd viazaný nie je. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda že
ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu (pozri nález Ústavného súdu SR z 8. apríla 2015, sp. zn. I.
ÚS 409/2014-31). Ako vyplýva zo samotného odôvodnenia trestného rozsudku č.k. 3T/175/2008-275
„ súd dospel k záveru, že nie je jednoznačne možné konštatovať priamy úmysel obžalovaného svojím

konaním naplniť znaky skutkovej podstaty podvodu podľa § 250c ods. 1 Trestného zákona, keďže nie je
možné jednoznačne vyvrátiť tvrdenie obžalovaného o dopravnej nehode a teda aj o poškodení vozidla
v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, najmä vzhľadom na výpoveď svedka Sojku, ktorý ako
mechanik uviedol, že boli poškodené súčiastky vozidla, ktoré navzájom súvisia teda je namieste aby
tieto súčiastky boli opravené“. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má zato, že samotný oslobodzujúci

trestný rozsudok nebráni súdu v rámci civilného konania posudzovať, či poistná udalosť nastala tak ako
ju opísal žalobca.
20.Vzhľadomnaprávnynázordovolaciehosúdu(pozriodsek5.2,5.3) onesprávnomprávnomposúdení
otázky či žalovaný ako poistiteľ mal právo neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie a po vyriešení otázky,
že poistná udalosť nenastala tak ako ju opísal žalobca odvolací súd skúmal, či sú splnené predpoklady

pre zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorými sú : a/ vedomé
porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; b/
porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili
vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov); c/ medzi porušením uvedených povinností a

vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť.
20.1. Vzhľadom na dôkazné bremeno o existencii vyššie uvedených skutočností, ktoré podľa názoru
dovolacieho súdu je na žalovanom ako poisťovateľovi tento tvrdil, že tieto splnené boli. Žalovaný mal
zato, že zo strany žalobcu došlo 1./ k porušeniu povinnosť v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka
ako aj v zmysle písm. e) ods.1 článku 4 VPP uvedením nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody

keď uvedenéporušeniepovinnostižalobcommázásadnývplyvnaurčenievýškypoistnéhoplnenia;2./k
porušeniu povinnosť v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm. c) ods.1 článku
4 VPP keď žalobca porušil zákonné povinnosti pri vedení vozidla, neprispôsobením jazdy povahe, stavu
vozovky a svojím schopnostiam zmysle § 3 ods.2 písm. a), § 4 ods.1 písm. c) zákona č.8/2009 Z.z. vznení neskorších predpisov, ktorá skutočnosť mala zásadný vplyv nielen na vznik samotnej dopravnej
nehody ale aj na rozsah vzniknutého poškodenia.
20.2. Odvolací súd pod zopakovaní a doplnení dokazovania aj vzhľadom na závery v odseku 19.

zastáva názor, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho
zákonníka a v zmysle písm. e) ods.1 článku 4 VPP uvedením nepravdivého opisu priebehu dopravnej
nehody, keď rozsah poškodenia motorového vozidla úplne nekorešponduje s popisom nehodového
deja a miestom dopravnej nehody. Odvolací súd má zato, že v danom prípade ide o vedomé porušenie
povinností žalobcu, keď uvedenie nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody nie je možné inak

ako vedome, toto porušenie povinnosti má zásadný vplyv na určenie výšky poistného plnenia a preto je
daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinností a zväčšením rozsahu jej následkov. Vzhľadom
na uvedené, porušenie tejto povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu má za následok, že prichádza
do úvahy zníženie poistného plnenia.
20.3. Zníženie poistného planenia podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza do úvahy v prípade tak
to uviedol žalovaný a to tým, že žalobca porušil povinnosti zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka

ako aj v zmysle písm. c) ods.1 článku 4 VPP a to povinnosti pri vedení vozidla, neprispôsobením
jazdy povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam zmysle § 3 ods.2 písm. a), § 4 ods.1 písm. c)
zákona č.8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. V prvom rade odvolací súd poukazuje nato, že k
dopravnej nehode došlo dňa 7.2.2005, kedy platil zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách a nie zákon č. zákona č.8/2009 Z.z.. Napriek uvedenému odvolací súd z Oznámenia o

dopravnejnehode(č.l.14)zistil,žežalobcaporušilpovinnostistanovené§15ods.1zákonač. 315/1996
Z.z. , keď neprispôsobil rýchlosť jazdy povahe, stavu vozovky a svojim schopnostiam. Odvolací súd ale
zastáva názor, že v tomto prípade nemožno hovoriť o vedomom porušení tejto povinnosti a tiež zastáva
názor, že nejde o také porušenie ako má na mysli ustanovenie § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
resp. článok 4 ods. 1 písm. c) VPP , keďže neboli priamo vo VPP dohodnuté. V tomto prípade bola

porušená všeobecná povinnosť vodiča v zmysle zákona č. 315/1996 Z.z. a nato, aby prichádzala do
úvahyaplikáciaustanovenia§799ods.3Občianskehozákonníkamuselbyporušiťniektorúzpovinností,
ktoré sú striktne a taxatívne vymenované § 4 ods. 3 citovaného zákona, ktoré upravujú to čo vodič
nesmie. Záverom odvolací súd len dodáva, že keby sa pripustil výklad žalovaného, podľa ktorého by
prichádzalo do úvahy zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v

prípade porušenia všeobecných povinnosti vodiča ako „ neprispôsobenie jazdy povahe, stavu vozovky
a svojím schopnostiam „ tak by potom Havarijné poistenie motorových vozidiel ako také stratilo prakticky
význam, lebo by v každom prípade prichádzalo do úvahy zo strany poistiteľa zníženie poistného plnenia.
21. Po vyriešení vyššie uvedených otázok, sa odvolací súd zaoberal stanovením rozsahu zníženia
poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzhľadom na porušenie povinnosti

žalobcu.
21.1. Pri stanovení rozsahu zníženia poistného plnenia odvolací súd prihliadol na celkové poškodenie
motorového vozidla, keď pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu predného nárazníka a blatníka,
ľavého predného blatníka, ľavých predných dverí, plastovej lišty ľavého prahu, steny chladiča, ľavého
predného plastového krytu kolesa, ľavého predného disku kolesa a pneumatiky, ľavého ramena

prednej nápravy, ľavého predného svetlometu, ľavého predného smerového svetla, ľavého predného
hmlového svetla, elektrickej inštalácie, prednej nápravnice, držiaka ľavého predného blatníka, nádobky
ostrekovača, výstuhy predného nárazníka, tyčky stabilizátora prednej nápravy, mriežky predného
nárazníka výmena, silenbloka ľavého ramena prednej a skutočnosť, že priebehu dopravnej nehody
deklarovanej žalobcom úplne nezodpovedá poškodenie ľavej prednej pneumatiky a disku. Odvolací

súd vzhľadom na celkový rozsah poškodenia motorového vozidla a rozsah poškodenia, ktoré úplne
nezodpovedá nehodovému deju dospel k záveru, že zníženie poistného plnenia v rozsahu 20% je
adekvátne a to aj vzhľadom nato aké povinnosti žalobca v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka
a v zmysle písm. e) ods.1 článku 4 VPP ( pozri odsek 20.2) porušil.
22. Odvolací súd vzhľadom na uvedené a s poukazom na právny názor dovolacieho súdu dospel k

záveru, že žalovaný ako poistiteľ nemal právo odmietnuť poistné plnenie, keď toto mohol len znížiť. Súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného plnenia v plnej výške 4.059,22 € (122.288,-
Sk), ktorá suma predstavuje výšku škody 4.272,85€ (128.724,- Sk) po zohľadnení 5% spoluúčasti čo
predstavuje sumu 213,64€ (6.436,- Sk). Odvolací súd ako už bolo uvedené dospel k záveru, že existujú
dôvody na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rozsahu 20%,

ktorá suma predstavuje 811,84€ (20% zo sumy 4.059,22 €). Po zohľadnení sumy o ktorú mohol žalovaný
ako poistiteľ poistné plnenie znížiť potom žalobca ako poistený má nárok na poistné plnenie vo výške
3.247,38€ (4.059,22 € - 811,84€).23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením č.k. 18C 74/2006-184 zo dňa 12.6.2008 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.247,38€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 6%

ročne od 1.7.2005 do zaplatenia podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď súd
prvej inštancie správne vzhľadom na ukončené šetrenie žalovaného dňom 14.6.2005 v zmysle § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k správnemu záveru, že dňom 1.7.2005 sa žalovaný dostal do
omeškania a v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. správne určil výšku úrokov z omeškania. Vo
zvyšku vyhovujúcej časti (811,84€) odvolací rozsudok súdu prvej inštancie zmysle § 388 C.s.p. zmenil

tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
24. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného, odvolacieho, dovolacieho) rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na pomer úspechu
žalobcu v celom konaní mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 60%. O výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade úspech žalobcu,

keďže došlo k zníženiu poistného plnenia vo výške 20% v konaní predstavuje 80%, úspech žalovaného
20% a pomer úspechu žalobcu potom predstavuje 60 %.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého ,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého ,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého (§
429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).