Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/236/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410205833
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1410205833.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Q. U., Z..
XX.XX.XXXX,B.X.XXX,zast.JUDr.MartinLukačovič-advokát,s.r.o.,sosídlomF.Madvu27,Prievidza,
proti žalovanému: F. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. X, B., zast. Mgr. Igorom Schweighoferom, advokátom,
Holíčska 28, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.

Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o trovách konania v konaní o
zaplatenie 1.230,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 6. júla 2018, č.k. 11C 192/2011-289, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou priznal žalovanému proti
žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 58 % nároku, p o t v r d z u j e.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému a intervenientovi, každému z nich,
proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 58% nároku. Ďalším výrokom
žalovanému a intervenientovi, každému z nich, proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania za odvolanie proti rozsudku č.k. 11C 192/2011-165 zo dňa 17.06.2015 vo výške 100 % nároku.

Intervenientovi priznal proti žalobkyni aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania za odvolanie proti
rozsudku č.k. 11C 192/2011-232 zo dňa 13.09.2017 vo výške 100 % nároku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom č.k. 11C 192/2011-232 zo dňa 13.09.2017
rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa od žalovaného domáhala zaplatenia 1.230,47 eur s
príslušenstvom, tak, že konanie o žalobe v časti o zaplatenie 258,83 eur s príslušenstvom zastavil pre

späťvzatie žaloby v danej časti, keď intervent zaplatil žalobkyni za žalovaného túto sumu po podaní
žaloby. Vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie 971,64 eur s príslušenstvom zamietol. Skonštatoval, že
tento rozsudok nadobudol v časti vyššie uvedeného rozhodnutia právoplatnosť dňa 09.12.2017.

3. Ďalej uviedol, že na odvolanie žalobkyne a intervenienta proti rozhodnutiu o trovách konania v
predmetnom rozsudku, odvolací súd uznesením sp. zn. 4Co 88/2018 zo dňa 18.04.2018 rozsudok

č.k. 11C 192/2011-232 zo dňa 13.09.2017 v napadnutej časti o trovách konania zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o
zaplatenie 258,83 eur s príslušenstvom späť, nakoľko po podaní žaloby jej bola táto suma uhradená
poisťovňou žalovaného. Je potom namieste prijať záver, že žaloba v časti o zaplatenie 258,83 eur
bola podaná dôvodne a zobratá späť pre správanie žalovaného, za ktorého plnil intervenient. V rámci
rozhodovania o trovách celého konania bude preto súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť zastavenie

konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech žalobkyne v spore. Vo zvyšku žalovanej sumy o 971,64
eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa nebola úspešná. Naopakžalovaný mal neúspech v spore v časti o zaplatenie 258,83 eur a úspech vo zvyšnej časti o zaplatenie
971,64 eur s príslušenstvom. Takúto situáciu rieši ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ktoré súd prvej inštancie však
pri rozhodovaní opomenul, lebo na rozhodovanie o trovách aplikoval v časti § 255 ods. 1 C.s.p. a v časti

§ 256 ods. 1 C.s.p., a preto bolo jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť pomer úspechu a neúspechu strán
sporu s prihliadnutím na zavinenie čiastočného zastavenia konania a o nároku na náhradu trov konania
znova rozhodnúť. Poukázal tiež na to, že intervenient sa konania zúčastnil na strane žalovaného, a preto
je jeho úspech / neúspech v spore viazaný na pomer úspechu žalovaného, keďže intervenient zdieľa

osud tej strany sporu, na strane ktorej vystupuje. Ďalej odvolací súd uviedol, že v novom rozhodnutí, ak
súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nárok na náhradu trov konania prislúcha v nejakom konkrétnom
pomere žalovanému a interventovi, bude sa musieť opätovne vysporiadať aj so žiadosťou žalobkyne
o aplikáciu § 257 C.s.p.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je v zmysle ust. § 391 ods. 2 C.s.p.
právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania potom aplikoval ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1,
§ 257 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., teda zásady čiastočného úspechu a neúspechu strán, zhodnotiac
celkovo, z akej časti bola tá ktorá zo strán sporu úspešná resp. neúspešná. Vysvetlil, že žalobkyňa si v
žalobeuplatnilanároknazaplatenie1.230,47eurspríslušenstvom(100%nároku),pričomžalobuvčasti

o zaplatenie 258,83 eur s príslušenstvom (21 % nároku) zobrala späť, lebo táto sumu jej bola po podaní
žaloby zaplatená intervenientom. Z uvedeného vyvodil, že žaloba bola v danej časti podaná dôvodne
a zobratá späť pre správanie žalovaného, za ktorého plnil intervenient. Zastavenie konania v časti o
zaplatenie 258,83 eur s príslušenstvom v rámci rozhodovania o trovách celého konania preto vyhodnotil
ako úspech žalobkyne v spore, čo predstavuje úspech v časti 21 % nároku. V zostávajúcej časti žaloby

o zaplatenie sumy 971,64 eur s príslušenstvom (79 % nároku), v ktorej bola žaloba zamietnutá, mal
úspech žalovaný. Žalovaný mal tak v porovnaní so žalobkyňou prevažujúci úspech. Celkový úspech
žalovaného tak predstavuje 79 % mínus úspech žalobkyne 21 % = 58 %. Dospel potom k záveru, že
žalovaný a tiež intervenient majú každý z nich proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške
58 % nároku.

5. Vzhľadom na žiadosť žalobkyne rozhodnúť o trovách podľa ust. § 257 C.s.p. a žalovanému a
intervenientovi nepriznať nárok na náhradu trov konania, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
opätovne posudzoval, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania úspešnejšiemu žalovanému. Po vyčerpávajúcom vysvetlení inštitútu ust. § 257 C.s.p. a

podmienok pre jeho aplikáciu, uvedení argumentácie žalobkyne, žalovaného a intervenienta, dôkladnom
vyhodnotení žalobkyňou v tejto súvislosti predložených dôkazov ako i všetkých kritérií, ktoré je potrebné
pri úvahe o použití ust. § 257 C.s.p. zohľadniť, dospel k záveru, že žalobkyňa dôvody hodné osobitného
zreteľa, na ktoré by mal pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať, nepreukázala. Preto ust. § 257
C.s.p., ktoré je možné aplikovať len v celkom výnimočných prípadoch, pri rozhodovaní o nároku na

náhradu trov konania nepoužil.

6. Žalovanému aj intervenientovi ďalej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v súvislosti s ich odvolaním proti v poradí prvému rozsudku zo dňa 17.06.2015, ktorý
bol odvolacím súdom zrušený a žalovaný a intervenient tak boli v odvolacom konaní úspešní.

Intervenientovi, ktorý bol v odvolacom konaní proti v poradí druhému rozsudku zo dňa 13.09.2017 v časti
trov konania plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Uzavrel,
že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

7. Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, týkajúceho sa jemu
prisúdenému nároku, podal žalovaný včas odvolanie a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v ním
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a priznať mu nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne rozhodnutie, ak
mu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 58 %, keď použil

ust. § 257 C.s.p.. Mal za to, že i keď žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie 258,83 späť, bola
v konaní plne neúspešná, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. S poukazom na jednotlivé
tvrdenia žalobkyne o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, ktoré svojou argumentáciou vyvracal,
vyslovil názor, že ust. § 257 C.s.p. nie je možné v danom prípade použiť, čo v zásade konštatoval aj súdprvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa zaoberal posudzovaním znakov ust. § 257
C.s.p. s konštatovaním, že neboli naplnené, avšak neuviedol, podľa akého ustanovenia rozhodol, len
predpokladal, že rozhodoval podľa ust. § 255 C.s.p.. Namietal, že súd prvej inštancie nijak nevysvetlil,

prečo napriek plnému úspechu vo veci samej neuložil žalobkyni povinnosť zaplatiť mu 100 % náhradu
trov konania, ale ju percentuálne krátil. Vyjadril názor, že ak mal on plný úspech v konaní a zároveň nie
je možné použiť ust. § 257 C.s.p., je nutné rozhodnúť podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznať mu 100
% náhrady trov konania.

8. Žalobkyňa ani intervenient odvolanie nepodali, a žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že uznesenie je v napadnutej časti vecne správne, a preto
ho potvrdil.

11. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho prieskumu
bol výlučne výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému proti žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 58 %, keďže ostatné výroky uznesenia súdu
prvej inštancie neboli odvolaním žalobkyne, žalovaného ani intervenienta napadnuté, a preto nadobudli
právoplatnosť. Po preskúmaní predloženého spisu odvolací súd (rovnako, ako už v predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Co 88/2018 zo dňa 18.04.2018) zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa
07.05.2010odžalovanéhodomáhalazaplatenia1.230,47eurspríslušenstvomtitulomstratynazárobku.
Žalobkyňa zobrala podaním zo dňa 24.11.2011 žalobu v časti o zaplatenie 258,83 eur s príslušenstvom
späť z dôvodu, že jej intervenient za žalovaného túto sumu dňa 21.07.2011, teda po podaní žaloby na
súd, zaplatil. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 11C 192/2011-165 zo dňa 17.06.2015 (prvým

v poradí) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 971,64 eur spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 971,64 eur od 26.01.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, konanie v časti o zaplatenie istiny 258,83 eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobkyňou v tejto časti, odôvodneným tým, že intervenient jej pred začatím pojednávania v tejto
časti plnil. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 58 eur do
10 dní od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie žalovaného a intervenienta odvolací súd uznesením
č.k. 4Co 434/2015-196 zo dňa 24.02.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o vyhovení
žalobe a o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za žalobu zrušil a vec v zrušenej
časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zastavenej časti o zaplatenie istiny 258,83 eur s

príslušenstvom odvolanie nebolo podané a rozsudok nadobudol v tejto časti právoplatnosť. Následne
súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 11C 192/2011-232 zo dňa 13.09.2017, ktorým žalobu
(už len) o zaplatenie 971,64 eur s príslušenstvom zamietol a o trovách konania rozhodol deviatimi
výrokmi, pričom na odvolanie žalobkyne a intervenienta proti rozhodnutiu o trovách konania, bol tento
rozsudok v napadnutej časti o trovách konania uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Co 88/2018-284 zo

dňa 18.04.2018 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie presne uviedol, z akých dôvodov odvolací súd jeho
pôvodnérozhodnutieotrováchkonaniazrušil,aakýprávnynázor,ktorýmbolsúdprvejinštancieviazaný,
vyslovil. Napokon, právny názor odvolacieho súdu v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania v

prejednávanej veci je zrejmý z jeho zrušujúceho uznesenia č.k. 4Co 88/2018-284 zo dňa 18.04.2018, v
ktorom podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a že strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Poukázal na to, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Uviedol, že „ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá

zo strán úspech čiastočný, teda obe strany sporu (žalobkyňa a žalovaný) sú sčasti úspešné a sčasti
neúspešné. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zas sankčná náhrada trov konania,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledkuspäťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán zavinila
z procesného hľadiska čiastočné zastavenie konania. V posudzovanej veci zobrala žalobkyňa žalobu
v časti o zaplatenie 258,83 eur s príslušenstvom späť, nakoľko po podaní žaloby na súd jej bola táto

suma uhradená poisťovňou žalovaného (intervenientom). Je potom namieste prijať záver, že žaloba
bola v časti o zaplatenie 258,83 eur podaná dôvodne a zobratá späť pre správanie žalovaného (za
ktorého plnil intervenient). V rámci rozhodovania o trovách celého konania bude preto súd prvej inštancie
povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech žalobkyne v spore. Vo
zvyšku žalovanej sumy 971,64 eur s príslušenstvom bola žaloba rozsudkom zamietnutá, z čoho je

zrejmé, že žalobkyňa nebola v tejto časti sporu úspešná. Naopak, žalovaný mal neúspech v spore v
časti o zaplatenie 258,83 eur a úspech vo zvyšnej časti o zaplatenie 971,64 eur s príslušenstvom. Takúto
situáciu rieši ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo“. Odvolací súd na tento svoj v zrušujúcom uznesení vyslovený právny názor poukazuje,
zotrváva na ňom a nemá k nemu viac čo uviesť.

13. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie uložil vyhodnotiť pomer úspechu a
neúspechu strán, teda žalobkyne a žalovaného v spore (s prihliadnutím na zavinenie čiastočného
zastavenia konania), a o nároku na náhradu trov celého konania opätovne rozhodnúť v zmysle ust. § 255
ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného

konania v napadnutom uznesení v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný, a
odvolací súd nezistil v jeho postupe žiadne pochybenia. Ak o trovách prvoinštančného konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 C.s.p. (v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.), teda zásady čiastočného úspechu a
neúspechu strán, posúdil vec po právnej stránke správne.

14. V odôvodnení svojho rozhodnutia tiež vyčerpávajúcim spôsobom, pochopiteľným aj pre laika,
vysvetlil, akým spôsobom vyhodnocoval pomer úspechu v spore. Zrozumiteľne uviedol, že žalobkyňa si
žalobou uplatnila nárok na zaplatenie 1.230,47 eur s príslušenstvom, pričom žalobu v časti o zaplatenie
258,83 eur s príslušenstvom zobrala späť z dôvodu, že táto sumu jej bola po podaní žaloby zaplatená
intervenientom. Správne vyhodnotil, že žaloba bola v predmetnej časti podaná dôvodne a žalobkyňa

ju zobrala späť pre správanie žalovaného, za ktorého plnil intervenient. Zastavenie konania v časti
o zaplatenie 258,83 eur s príslušenstvom preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako úspech
žalobkyne v spore, pričom v číselnom vyjadrení jej úspech predstavuje 21 % (z celej žalovanej sumy).
V zostávajúcej časti žaloby o zaplatenie sumy 971,64 eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá,
úspech mal preto žalovaný, a to v číselnom vyjadrení v rozsahu 79 %. Súd prvej inštancie dospel

porovnaním úspechu žalobkyne a žalovaného v spore k správnemu záveru, že žalovaný mal v spore
prevažujúci úspech. Výpočet celkového úspechu žalovaného v rozsahu 58 % (teda jeho úspech v 79 %
mínus úspech žalobkyne v 21 % = 58 %) je správny. Ak potom žalovanému proti žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 58 %, rozhodol správne a odvolací súd sa s jeho
rozhodnutímakoiodôvodnenímvplnomrozsahustotožňuje(ust.§387ods.2C.s.p.)avpodrobnostiach

naň poukazuje.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené nemohli odvolacie námietky žalovaného obstáť. Ak totiž žalovaný v
odvolaní tvrdil, že mu mal byť prisúdený nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100 %, pretože bol v spore plne úspešný, keďže žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá,

nie je možné sa s týmto tvrdením stotožniť. Z vyššie uvedeného (teda z napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie ako už i zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu) je totiž zrejmé a nepochybne
aj pochopiteľné, že žalovaný nebol v spore plne (100 %) úspešný. Jeho úspech v spore predstavuje
79 % (v časti zamietnutia žaloby žalobkyne) a úspech žalobkyne 21 % (v časti zastavenia konania).
Celkový úspech žalovaného v prvoinštančnom konaní je teda 58 %, a preto súd prvej inštancie správne

rozhodol, keď mu prisúdil nárok na náhradu trov konania práve v tomto rozsahu. Námietku žalovaného,
že súd prvej inštancie nesprávne použil ust. § 257 C.s.p., keď jeho nárok na náhradu trov konania krátil,
vyhodnotil odvolací súd za úplne nedôvodnú, pretože z napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva,
že súd prvej inštancie ust. § 257 C.s.p. na posudzovanú vec neaplikoval.

16.Ztýchtodôvodov,keďodvolacienámietkyžalovanéhonemohlispochybniťsprávnerozhodnutiesúdu
prvej inštancie o nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobkyni v rozsahu
58 %, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní proti žalovanému plne úspešná, a

mala by preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tento nárok nepriznal, pretože jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).