Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214144
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116214144.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu v 1. rade: H., nar. X.X.XXXX, bytom Y., okres R., v
2. rade: Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., XXX XX Y., okres R., v 3. rade: U., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. XXX XX Y., okres R., proti žalovanej: A., nar. XX.X.XXXX, bytom F., zastúpená JUDr. Martinom
Fabiánom, advokátom so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, v spore o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov sa žalobou zo dňa 20.6.2016, doplnenou dňa 22.9.2016 domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť úverový účet a nahradiť všetky škody spôsobené

Slovenskej sporiteľni ohľadom poskytnutého úveru vedeného pod číslom úverovej zmluvy č.
5044355690. Zároveň žiadal, aby žalovaná uhradila žalobcovi všetky finančné podlžnosti vo veci
poskytnutého úveru vo výške 76.200,- Eur a sumu 400,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 520,- Eur.

2. V priebehu sporu súd zistil, že žalobca dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie po žalobcovi bolo
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 69D/148/2018. Notárka JUDr. Viola Jurášková

písomne listom zo dňa 22.10.2018 oznámila súdu, že dedičské konanie bolo dňa 18.10.2018 zastavené
pre nemajetnosť v zmysle ust. § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Ako dedičia zo zákona v
I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy H., nar. X.X.XXXX, bytom Y., XXX XX Y., Z. nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., XXX XX Y. a U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., XXX XX Y.
3. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 4.12.2018 vydaným pod č.k. 34C/181/2016-178 rozhodol
o pokračovaní v konaní s dedičmi po nebohom žalobcovi H. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom R.,

XXX XX L., zomrelom dňa XX.X.XXXX.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.12.2018.

4. Písomným podaním zo dňa 13.12.2018 žalobcovia v 1. až 3. rade uviedli, že netrvajú na
žalobe podanej ich nebohým otcom proti žalovanej A. v spore o vyporiadanie ich bezpodielového
spoluvlastníctva.

5. Žalovaná v elektronickom podaní zo dňa 14.1.2019 uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby a
zastavením konania. Požaduje však náhradu trov konania, keďže začatie súdneho konania, ako aj jeho
zastavenie zavinil žalobca, resp. jeho právny nástupcovia.

6. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.7. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

8. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov v 1. až 3. rade, ktorým žalobcovia zobrali žalobu v plnom
rozsahu späť a súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

10. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú
predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania,
ktoré vynaložili.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.

76809/01).

13. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za
výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256
Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

14. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré

by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
§ 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

16. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením
výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

17. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti
sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania.
Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku
len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R
23/1989).

18. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného
sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielenpomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na
majetkovépomeryoprávnenejstrany.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen

toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

19. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcov existuje predpoklad pre

aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku, a teda u nich existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, kedy rozhodnutie o trovách konania za použitia
ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre žalobcov v 1.
až 3. rade. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať okolnosti samotnej prejednávanej
veci v tom smere, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú dedičmi pôvodného žalobcu, t.j. nedali podnet na
začatie súdneho sporu. Súd rozhodol o pokračovaní v konaní s nimi uznesením vydaným pod č.k.

34C/181/2016-178 zo dňa 4.12.2018 bez ich procesného návrhu v súlade s ust. § 63 ods. 1 až 3
Civilného sporového poriadku. Žalobcovia predmetný spor nevyvolali, stranami sporu sa stali v dôsledku
procesného nástupníctva (smrti pôvodného žalobcu), a bolo by nespravodlivé žiadať od nich uhradenie
náhrady trov konania žalovanej. Navyše, žalobu zobrali späť ihneď po tom, ako im bolo doručené
uznesenie o pokračovaní v konaní. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej tak nie je v

rozpore s princípom spravodlivého procesu a nemožno v ňom vidieť porušenie práv žalovanej.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie trov konania
žalovanej v súlade s ust. § 256 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na všetky súdom
uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči žalobcom v 1. až 3. rade neprimerane tvrdé a

nespravodlivé,apretosúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtouzneseniaažalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.