Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415207382
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415207382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MichaelyFrimmelovejasudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľky: O.. S.O. J., L..
XX.XX.XXXX, P. J. L. P. XX, T., občan Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr. Kristína Rigová, advokát,
so sídlom Štúrova 44, Košice, proti povinnému: I.. P. J., G.., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I. D. XX, J., občan
Slovenskej republiky, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06. septembra 2017 č.k. 11C 330/2015-710 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti povinnému
domáhala uloženia povinnosti výživného na manželku vo výške 500,-eur mesačne počnúc podaním
návrhu dňa 01.06.2015 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal z návrhu navrhovateľky, podľa ktorého manželstvo s povinným -odporcom uzavrela dňa
25.10.2008, od 28.10.2014 sú v rozvodovom konaní, v ktorom je manžel navrhovateľom; konanie je
vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/281/2014. Z manželstva sa im narodil dňa

XX.XX.XXXX syn Tomáš a dňa XX.XX.XXXX dcéra Amélia. Odporca sa vo februári 2014 odsťahoval zo
spoločnej domácnosti v Bratislave (bytu patriaceho odporcovi). Pre neustále ataky zo strany odporcu,
ako aj kvôli svojej zlej finančnej situácii, sa v decembri 2014 odsťahovala s deťmi k matke do T.. Odvtedy
spolu s odporcom len veľmi ťažko komunikujú, celá starostlivosť o deti je na jej pleciach, pričom poberá
len rodičovský príspevok a prídavky na deti vo výške spolu 250,24 eur. Ďalej uviedla, že je na rodičovskej
dovolenke,ještudentkoudennéhodoktorandskéhoštúdianaG.V.A.T.E.J.,pričomododňa31.01.2015
jej z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia nie je vyplácané žiadne štipendium. Odporca jej na

základe vlastného uváženia prispieva na deti sumou 200,- eur mesačne na dieťa. Na jej výživu odporca
neprispieva žiadnou sumou. Odporca pracuje ako advokát v spoločnosti S. T. - I.. P. J., G.., D..O..M.., v
ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, pričom táto spoločnosť má uzatvorenú exkluzívnu zmluvu
o poskytovaní právnych služieb so spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., z ktorej má
príjem vo výške 4652,- eur brutto. Odporca je tiež jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti RB
equity, s.r.o.. Jej výdavky na detské jasle dcéry predstavujú mesačne približne 250,- eur, náklady na
škôlku syna sú 50,- eur mesačne. Náklady na prevoz detí do jaslí a škôlky činia 60,- eur mesačne,

strava pre deti je 200,- eur mesačne, oblečenie na deti približne 100,- eur mesačne. Výdavky na seba
nevie zdokladovať, keďže nemá peniaze ani na základné potreby pre svoj život. Svojej mame prispieva
mesačne sumou 200,- eur na domácnosť. Mesačné náklady na výživné na seba (strava, ošatenie,
hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, lieky, veci osobnej potreby) odhadla približne na 500,- eur.Podľa navrhovateľky v zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov v zásade
rovnaká, pričom pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na starostlivosť
o domácnosť.

3. Dal do pozornosti, že na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila kópiu návrhu odporcu
na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv, kópiu sobášneho listu navrhovateľky a
odporcu, kópie rodných listov detí navrhovateľky a odporcu, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie K. L. E., kópiu potvrdenia Univerzity Komenského o doktorandskom štúdiu,

kópiu potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa na rok 2015, kópiu potvrdenia o poberaní rodičovského
príspevku na rok 2015, kópiu poberaní prídavkov na deti, informatívny výpis z obchodného registra
spoločnosti RB equity, s.r.o., e-mailovú komunikáciu navrhovateľky s odporcom zo dňa 18.03.2014,
kópiu potvrdenia o trvalom pobyte navrhovateľky, kópiu daňového priznania k dani z príjmov právnickej
osoby spoločnosti RB equity, s.r.o. za rok 2013, rozpis výdavkov na deti, rozpis mesačných výdavkov
navrhovateľky, výpisy z účtu, doklady preukazujúce výdavky, potvrdenie od zamestnávateľa pre účely

nároku na podporu v nezamestnanosti a potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu.

4. Poukázal tiež na vyjadrenie odporcu k návrhu, že dôvodom jeho odchodu zo spoločnej domácnosti
boli povahové vlastnosti navrhovateľky, a nie jeho nová známosť. Z jeho bytu na ulici I. D. XX E.
J. navrhovateľka odišla dobrovoľne, schválne a účelovo, bez akéhokoľvek pričinenia z jeho strany.

Podľa neho jej skutočným dôvodom odchodu bolo obmedzenie jeho styku s maloletými deťmi a umelé
navýšenie výdavkov navrhovateľky. Samotná navrhovateľka uviedla, že za odchodom stáli finančné
dôvody. Navrhovateľka ho vydierala svojimi neúmernými finančnými požiadavkami, ktorých splnením
podmieňovala svoje zotrvanie v byte. Odsťahovaním sa z bytu, hoci nemusela, si navrhovateľka podľa
neho sama znížila svoju životnú úroveň, preto priznanie výživného na manželku nemôže byť v súlade

s dobrými mravmi. Sťažovanie sa navrhovateľky na to, že celá starostlivosť o maloleté deti je na
jej pleciach, považuje za zarážajúce, keďže práve navrhovateľka mu bráni v styku a starostlivosti o
maloletých. Navrhovateľka bola k 01.06.2015 doktorantkou, avšak v tom čase už odovzdávala svoju
dizertačnú prácu. Maloleté deti boli od leta 2015 umiestnené v predškolských zariadeniach. Uviedol,
že od 01.06.2015 nič nebránilo v tom, aby navrhovateľka pracovala. V období od januára 2015 do

30.09.2015 však bez zjavných dôvodov nepracovala, spoliehajúc sa len na jeho výživné. Priznanie
výživného v takomto prípade by preto bolo podľa neho v rozpore s dobrými mravmi. Od 01.10.2015 až
do 20.04.2016 bola zamestnaná, pričom jej čistý mesačný príjem predstavoval sumu vo výške 725,-
eur. Od tohto momentu medzi navrhovateľkou a odporcom neexistuje zásadný rozdiel v životnej úrovni,
preto ani nie je daný dôvod na priznanie výživného na manželku. Poprel mesačné príjmy uvádzané

navrhovateľkou, keď v roku 2014 mal príjem (spočívajúci v podieli na zisku advokátskej kancelárie, ktorej
je spoločníkom a konateľom) vo výške 15.806,53 eur a v roku 2015 vo výške 25.805,08 eur.

5. Priznanie výživného na manželku mal za rozporné s dobrými mravmi aj z nasledovných dôvodov:
- navrhovateľka proti nemu podala návrh na zákaz jeho priblíženia k navrhovateľke (vedený na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/329/2015), pričom návrh na nariadenie predbežného
opatrenia bol právoplatne zamietnutý a konanie vo veci samej bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho
poplatku,
- navrhovateľka proti nemu podala návrh na zákaz styku rodiča s maloletými deťmi (pôvodne vedené
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/141/2015, neskôr na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. 11P/133/2015), pričom tento návrh bol právoplatne zamietnutý,
- navrhovateľka na neho podala trestné oznámenie pre týranie blízkej osoby a zverenej osoby (vedené
na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV pod ČVS: M.-XXX/X-E.-J.-XXXX), pričom toto bolo hneď v
nasledujúci deň odmietnuté,
- navrhovateľka na neho podala trestné oznámenie (aj keď sa jedná o anonymné trestné oznámenie,

podľa jeho názoru ho podala navrhovateľka) pre šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
(vedené na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV pod ČVS: M.-XXX/X-E.-J.-XXXX), pričom toto bolo
odmietnuté,
- navrhovateľka na neho podala trestné oznámenie pre podvod (vedené pôvodne
na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I pod ČVS: M.-XXXX/X-E.-J.-XXXX), ktoré bolo odmietnuté,

- navrhovateľka proti nemu iniciovala i konanie pred revíznou komisiou Slovenskej advokátskej komory,
pričom jej sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná,
- navrhovateľka sa dopustila medzinárodného únosu detí do Českej republiky, keďže nesúhlasil s ich
presťahovaním; Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11P/133/2015 zo dňa 06.10.2015, potvrdenýmuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Cop/311/2015 zo dňa 16.12.2015, zamietol návrh
navrhovateľky na udelenie súhlasu s premiestnením maloletých do cudziny, no navrhovateľka i napriek
tomu maloleté deti v cudzine zadržiavala; v Českej republike preto inicioval konanie o návrat, pričom v

konaní pred Mestským súdom v Brne pod sp. zn. 40 Nc 2501/2016 bolo dňa 28.04.2016 rozhodnuté o
tom, že navrhovateľka je povinná vrátiť maloleté deti na územie SR,
- navrhovateľka si vo vzťahu k nemu neplní svoju informačnú povinnosť, pretože mu dlhodobo odmieta
poskytovať akékoľvek informácie týkajúce sa zdravotného stavu maloletých detí.

6. Konštatoval, že odporca na preukázanie svojich tvrdení predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 13P/281/2014-640 zo dňa 15.03.2016, odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k.
11P/133/2015-358 zo dňa 06.10.2015, vzájomnú sms komunikáciu, návrh na začatie konania o rozvod
zo dňa 28.10.2014, doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zákazu styku rodiča s deťmi
zo dňa 21.05.2015, e-mailovú komunikáciu navrhovateľky ohľadom dizertačnej práce, potvrdenia o
návšteve jaslí, potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky o príjme za obdobie od 10/2015 do 01/2016,

uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/141/2015-41 zo dňa 02.06.2015, jeho rozhodnutia
ako jediného spoločníka advokátskej kancelárie o rozdelení zisku za rok 2014 a rok 2015, výpisy z účtov
odporcu, doklady preukazujúce jeho výdavky na maloleté deti, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 9C/329/2015-47 zo dňa 03.09.2015, trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby, zápisnica z výsluchu zo dňa 29.09.2015 ČVS: M.-XXX/X-E.-J.-

XXXX, uznesenie OR PZ BA IV ČVS: M.-XXX/X-E.-J.-XXXX zo dňa 30.09.2015, trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, uznesenie OR
PZ BA IV ČVS: M.-XXX/X-E.-J.-XXXX zo dňa 06.08.2015, zápisnicu z pojednávania na Okresnom súde
Bratislava IV zo dňa 18.06.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/281/2014, zápisnicu o výsluchu
osoby ČVS: M.-XXXX/X-E.-J.-XXXX zo dňa 24.09.2015, výzvu SAK na vyjadrenie zo dňa 28.09.2015,

trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, oznámenie SAK o odložení
veci zo dňa 07.12.2015, odpoveď navrhovateľky zo dňa 10.01.2016, správu Mestského úradu Černošice
zo dňa 15.01.2016 zo šetrenia pomerov maloletých, zápisnicu z pojednávania pred Mestským súdom
v Brne sp. zn. 40 Nc 2501/2016 zo dňa 28.04.2016, jeho e-mailovú komunikácia s lekárom maloletých
detí, daňové priznania k dani z príjmov.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka vo svojom vyjadrení doručenom mu dňa 18.11.2016
poprela odporcove tvrdenia o rozpore jej správania s dobrými mravmi. Konanie o zákaz priblíženia
odporcu k nej iniciovala z dôvodu systematického teroru zo strany odporcu. Dôvodom na podanie návrhu
na zákaz styku odporcu s maloletými deťmi podľa nej bolo, že odporca vrátil maloleté deti v stave

hraničiacom s fyzickým týraním. Poprela, že by iniciovala konanie proti odporcovi pred Slovenskou
advokátskou komorou. Do Prahy sa odsťahovala z dôvodu zlej finančnej situácie, našla si tam prácu,
pričom po celý čas deklarovala, že jej odchod do G. je len dočasný. Naopak odporca sa dopustil konania
v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď opustil rodinu s maloletými deťmi a našiel si novú mladšiu
priateľku. K tomuto vyjadreniu navrhovateľka priložila potvrdenia z ambulancie klinickej psychológie a od

psychiatra, emailovú komunikáciu navrhovateľky s odporcom zo dňa 18.03.2014 a záznam z vyšetrenia
maloletej S.É. J. zo dňa 31.05.2015 konštatujúci pomliaždenie lakťa (contusio cubiti).

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine
(z. č. 36/2005 Z.z., ďalej len „ZR“), § 75 ods. 1, 2 ZR, § 76 ods. 1 ZR, § 77 ods. 1 ZR, keď z

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/281/2017-640 zo dňa 15.03.2016, právoplatného a
vykonateľného dňa 20.04.2016, zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené. Na čas
po rozvode manželstva manželia schválili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa obe maloleté deti zverili
do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný platiť na ich výživu 300,- eur mesačne na každé
dieťa a 25,- eur mesačne na každé dieťa na tvorbu úspor; súčasne bol upravený styk otca s maloletými

deťmi. Právne posúdil návrh na určenie výživného manželke a konfrontoval ho so zisteným skutkovým
stavom, pričom dospel k záveru, že priznanie požadovaného výživného navrhovateľke by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnou argumentáciou odporcu, v zmysle ktorej
by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vyhodnotil, že navrhovateľka proti
odporcovi iniciovala množstvo konaní s cieľom poškodiť odporcu, resp. sa mu pomstiť, pričom ani v

jednom prípade nebolo vo vzťahu k odporcovi príslušnými orgánmi skonštatované protiprávne konanie.
Naopak, mal za preukázané, že navrhovateľka sa vo vzťahu k odporcovi a k maloletým deťom dopustila
prinajmenšom v jednom prípade konania, o ktorom príslušné orgány skonštatovali, že bolo v rozpore
so zákonom.9. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, nevyžaduje
sa rozhodnutie súdu. Je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo

zákonných dôvodov. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času
zániku manželstva. Výživné je pritom možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Uviedol, že
v tomto konaní mohol priznať navrhovateľke výživné len za obdobie od 01.06.2015 (podanie návrhu)
do 20.04.2016 (zánik manželstva).

10. Tiež dôvodil, že životná úroveň manželov by mala byť v zásade rovnaká, pričom konajúci súd
vždy prihliadne aj na starostlivosť manželov o domácnosť. Ešte pred zisťovaním životnej úrovne
manželov však musí skúmať, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Na prípady
rozporu s dobrými mravmi prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych
okolností každého jedného prípadu. Poukázal na judikatúru, ktorá v tejto súvislosti ustálila, že priznanie
výživného môže byť v rozpore s dobrými mravmi napr. v prípadoch spôsobenia rozvratu rodiny či v

prípade opustenia rodiny, keď ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať
aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj
napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného.
Za rozporné s dobrými mravmi môže byť podľa súdu prvej inštancie rovnako považované konanie
oprávneného spočívajúce v iniciovaní rôznych vymyslených, šikanóznych civilných, priestupkových či

trestných konaní, ktoré nemajú základ v skutočnosti a ktorých jediným cieľom je potrestať či pomstiť
sa povinnému. Podávanie rôznych vymyslených návrhov s cieľom poškodiť iného mal nepochybne za
konanie v rozpore s morálnymi princípmi všeobecne platnými v demokratickej spoločnosti (a o to viac
vo vzťahu medzi manželmi), v ktorej sa uplatňujú vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomný rešpekt.
Podávať rôzne návrhy či trestné oznámenia je síce právom každého jednotlivca, avšak aj výkon práva

môže byť podľa súdu prvej inštancie zneužívajúci, a teda v rozpore s dobrými mravmi, pričom takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Uviedol, že je na súde, aby v každom konkrétnom prípade
posúdil, či sa jedná len o využitie práva, alebo už o jeho zneužitie, a teda o konanie v rozpore s dobrými
mravmi.

11. Optikou vyššie uvedených úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka sa vo vzťahu k
odporcovi dopustila takého konania, pre ktoré by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Pripomenul, že síce odporca opustil spoločnú domácnosť, avšak i naďalej umožňoval navrhovateľke
bývať s maloletými deťmi v byte odporcu, platil za služby spojené s užívaním tohto bytu a prispieval na
výživu maloletých detí. Naopak v konaní mal za nepreukázané, že by odporca navrhovateľku z tohto

bytu v J. vyhnal, keď mal za skôr pravdepodobné, že navrhovateľka odsťahovaním sa do T. ku svojej
matke riešila svoju zlú životnú (finančnú) situáciu, príp. tým chcela odporcovi sťažiť kontakt s maloletými
deťmi. K týmto úvahám súd prvej inštancie viedli všetky nasledovné kroky navrhovateľky, ktorá následne
proti odporcovi iniciovala množstvo konaní, pričom ani jedno z obvinení sa neukázalo ako pravdivé.
Mal za preukázané, že navrhovateľka proti odporcovi podala návrh na zákaz priblíženia odporcu k

navrhovateľke,pričomnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniabolprávoplatnezamietnutýakonanie
vo veci samej bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Navrhovateľka proti odporcovi podala
návrh na zákaz styku rodiča s maloletými deťmi, pričom tento návrh bol právoplatne zamietnutý,
pričom v konaní o rozvod navrhovateľka súhlasila s rodičovskou dohodou, v zmysle ktorej je odporca
oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi. Navrhovateľka na odporcu podala trestné oznámenie pre

týranie blízkej osoby a zverenej osoby, pričom toto bolo odmietnuté. Navrhovateľka na odporcu podala
trestné oznámenie pre šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, pričom toto bolo odmietnuté.
Aj keď sa jednalo o anonymné trestné oznámenie, podľa názoru súdu prvej inštancie je z jeho
formy i obsahu nepochybné, že ho podala navrhovateľka. Navrhovateľka na odporcu podala trestné
oznámenie pre podvod, ktoré bolo odmietnuté. Navrhovateľka proti odporcovi iniciovala i konanie

pred revíznou komisiou Slovenskej advokátskej komory, pričom jej sťažnosť bola vyhodnotená ako
neopodstatnená. Predmetné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu zaslal
Slovenskej advokátskej komore právny zástupca navrhovateľky, ktorému ako právnikovi muselo byť
zrejmé, že Slovenská advokátska komora na základe takéhoto listu začne proti advokátovi konanie.
Za absurdný vyhodnotil tiež argument navrhovateľky, že ona (resp. jej právny zástupca) toto trestné

oznámenie Slovenskej advokátskej komore nezasielala, keď navrhovateľka bola jediná, kto disponoval
predmetným trestným oznámením, a to s výnimkou orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by však
k takémuto trestnému podaniu pripojili prípis s uvedením spisovej značky, resp. identifikačného čísla
spisu. Navrhovateľka sa dopustila tiež medzinárodného únosu maloletých detí do Českej republiky,keďže odporca nesúhlasil s ich presťahovaním. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11P/133/2015
zo dňa 06.10.2015, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Cop/311/2015 zo dňa
16.12.2015, zamietol návrh navrhovateľky na udelenie súhlasu s premiestnením maloletých do cudziny,

no navrhovateľka sa i napriek tomu s maloletými deťmi v cudzine zdržiavala. Odporca preto v Českej
republike inicioval konanie o návrat, pričom v konaní pred Mestským súdom v Brne pod sp. zn. 40 Nc
2501/2016 bolo dňa 28.04.2016 bolo rozhodnuté o tom, že navrhovateľka je povinná vrátiť maloleté deti
na územie Slovenskej republiky, čo navrhovateľka aj následne urobila.

12. Z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za nepochybné, že navrhovateľka na odporcu podala
tri trestné oznámenia, ktoré boli odmietnuté, podala na neho podnet na Slovenskú advokátsku komoru,
ktorý bol vyhodnotený ako nedôvodný. Navrhovateľka sa proti odporcovi domáhala zákazu priblíženia,
pričom jej nebolo vyhovené, taktiež sa domáhala zákazu styku odporcu s maloletými deťmi, pričom tento
návrh bol zamietnutý. Naopak ona sama sa dopustila medzinárodného únosu maloletých detí, pričom
od svojho protiprávneho konania upustila až po rozhodnutí Mestského súdu v Brne. Právne posúdil, že

všetkytietokonaniavovzájomnomsúhrnedosahujútakúvysokúintenziturozporusozásadamislušnosti
a tolerancie medzi manželmi, že návrhu navrhovateľky na priznanie výživného proti odporcovi pre rozpor
s dobrými mravmi nevyhovel.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keďže zákon vo veciach výživného plnoletých osôb
nestanovuje inak a keďže neboli splnené ani podmienky podľa § 55 CMP.

14. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie navrhovateľka a žiadala ho zmeniť a vyhovieť
tak jej návrhu na určenie výživného na manželku. Poukázala na to, že návrhom zo dňa 01.06.2015

žiadala o nariadenie neodkladného (pôvodne predbežného) opatrenia, ktorý návrh súd prvej inštancie
sícezamietol,avšakvdôsledkujejodvolaniatotorozhodnutiezmenilKrajskýsúdvBratislaveuznesením
zo dňa 21.08.2015 č.k. 14Co 397/2015 tak, že odporcovi uložil povinnosť platiť jej výživné vo výške
200,- eur mesačne. Uviedla, že odvtedy sa v jej živote nič nezmenilo a má nárok na požadované
výživné. Namietala, že by vo vzťahu k odporcovi iniciovala šikanózne konania, keď podľa nej neexistuje

dôkaz o tom, že proti nemu iniciovala trestné oznámenie ohľadom šírenia nebezpečnej choroby a ani
disciplinárne konanie na Slovenskej advokátskej komore. Iniciovala len dve trestné oznámenia, na
ktorých i v súčasnosti trvá, keď je zrejmé, že skutková podstata týrania blízkej a zverenej osoby sa
preukazuje ťažko. Uviedla, že navštevuje psychológa a psychiatra, a že tieto návštevy pred uzavretím
manželstva s odporcom nepotrebovala. Dala do pozornosti, že odporca zbil ich dvojročnú dcéru

spôsobom,ženeovládalaľavúruku.SpochybnilaizáverOČTK,žepodpisnazmluvách,ktoréhoplatnosť
namietala, je odporcov. Nerozumela právnemu názoru súdu prvej inštancie o tom, že sa dopustila
únosu maloletých detí, keď v Českej republike sa zdržiavala len za účelom získania potrebnej praxe pre
zamestnanie a dodržiavala pri tom stanovený styk otca s deťmi. Namietala skutkové zistenie súdu prvej
inštancie, že žila s deťmi v byte odporcu bez finančnej kompenzácie, keď to bol odporca, ktorý opustil

spoločnú domácnosť pre novú známosť a ona až následne odišla s deťmi k rodičom do T.. Uviedla,
že odporca má mesačný príjem vo výške 4.500,-eur a k tomu pravidelné kvartálne odmeny vo výške
päťnásobku mesačnej odmeny, pre ktorú skutočnosť mala jej návrh na určenie výživného s ohľadom
na zásadu rovnakej životnej úrovne manželov za opodstatnený. Žiadala, aby odvolací súd prihliadol na
jej osobnú starostlivosť o domácnosť a maloleté deti. Súdu prvej inštancie vytkla, že neprihliadol na

súdnu judikatúru. Poukázala tiež na svoje zdravotné problémy súvisiace s nestarostlivosťou odporcu o
domácnosť a deti.

15. Odporca v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky realizovaného elektronickým podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2017 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Nestotožnil sa s názorom navrhovateľky o dôvodnosti jej nároku na výživné s odkazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým mu bola uložená povinnosť
platiť jej výživné vo výške 200,-eur mesačne, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
neboli zisťované skutočnosti týkajúce sa jej konania v rozpore s dobrými mravmi a v tomto smere
nebolo vykonávané dokazovanie. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo navyše v

dôsledku zmeny pomerov na strane navrhovateľky právoplatne zrušené uznesením súdu prvej inštancie
zo dňa 18.12.2015 č.k. 11C 330/2015-200 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 31.03.2016 č.k. 4Co 116/2016-330. Uviedol, že v konaní bolo preukázané iniciovanie trestného
oznámeniaprešírenienebezpečnejchorobynavrhovateľkou,akoajdisciplinárnekonaniepredSAK,keďdôkazy v tomto smere súd prvej inštancie podľa neho vyhodnotil správne, a to s ohľadom na formálnu
stránku predmetných podaní a nelogickosť takéhoto postupu inými subjektmi. Poukázal na to, že v
ostatných konaniach (trestné i návratové) boli tvrdenia navrhovateľky vyhodnotené ako jednoznačne

nedôvodné. Vyjadril názor, že pri iniciovaní trestného oznámenia pre týranie blízkej osoby navrhovateľka
zavádzala OČTK, nakoľko svoje tvrdenia následne v doplnení svojho vyjadrenia zo dňa 17.07.2015 pred
týmito orgánmi poprela. Tiež uviedol, že navrhovateľka navštevuje psychiatrickú ambulanciu od roku
2006, keď manželstvo uzavreli v roku 2008. Rovnako bolo právoplatne odmietnuté trestné oznámenie
pre podvod. Pozornosť upriamil na to, že navrhovateľka porušila jeho rodičovské práva medzinárodným

únosom ich maloletých detí do Českej republiky, ktorú skutočnosť konštatoval Mestský súd v Brne.
Doplnil, že navrhovateľka s ním žila od roku 2008 do roku 2014, a za toto obdobie neiniciovala vo
vzťahu k jeho osobe žiadne trestné alebo disciplinárne konanie a takto začala konať až po podaní
návrhu na rozvod manželstva jeho osobou a keď nesúhlasil s jej neúmernými finančnými požiadavkami
v záujme zastrašiť ho, čo označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie
výživného. Uviedol, že navrhovateľku s deťmi z bytu nevyhnal, ale ona sa dobrovoľne odsťahovala

do T. k svojej matke, aby bránila v jeho styku s maloletými deťmi. Mal za to, že navrhovateľka svoje
tvrdenia v tomto smere v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala. Tvrdil, že dôvodom jeho
odchodu zo spoločnej domácnosti nebola nová známosť, ale výlučne povahové vlastnosti a správanie
navrhovateľky. Pripomenul, že platil úhrady na vedenie spoločnej domácnosti a navrhovateľka mohla
študovať a náklady na bývanie uhrádzal i po jeho odchode z bytu a platil dobrovoľne výživné na deti.

Namietal, že by sa navrhovateľka venovala v rozhodnom období dennému štúdiu v Bratislave, keď od
decembra 2014 žila v T.. V danom období iba dokončovala dizertačnú prácu, čo podľa jeho názoru nie
je prekážkou v zamestnaní sa.

16. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

17. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

18. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v ôsmom diele prvej hlavy druhej

(osobitnej) časti CMP.

19. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219

ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v
rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti jej návrhu na určenie výživného proti odporcovi,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy,
ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne

odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu (účastníkov).
Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).
V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre priznanie výživného navrhovateľke.

22. Podľa čl. 10 ods. 1 Základných princípov CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva.

23. Riadiac sa uvedeným princípom súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania, ktoré výsledky viedli potom súd prvej inštancie k správnemu ustáleniu, že navrhovateľka

vo vzťahu k odporcovi konala v rozpore s dobrými mravmi, keď skutočne práve v čase po podaní
návrhu odporcu na rozvod ich manželstva iniciovala viac konaní s cieľom odporcu kriminalizovať
a pracovne znevýhodniť, ktoré konanie inak ako rozporné s dobrými mravmi nemožno vyhodnotiť.
Odvolací súd prihliadol na zjavnú neopodstatnenosť uvedenej iniciatívy navrhovateľky, keď všetky jejoznámenia a podania boli príslušnými orgánmi vyhodnotené ako nedôvodné a bez prešetrenia veci
boli vždy odmietnuté. Odvolací súd tak vyhodnotil v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie,
že motívom konania navrhovateľky nebola ochrana svojich práv a oprávnených záujmov s následkom

neúspešnosti v týchto konaniach, ale výlučne snaha o difamáciu odporcu bez ohľadu na úspech alebo
neúspech v daných konaniach. Súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil aj
výsledky dokazovania vo vzťahu k iniciovaniu trestného oznámenia navrhovateľky o šírení nebezpečnej
choroby odporcom a k iniciovaniu disciplinárneho konania pred SAK, a to vzhľadom na vyhodnotenie
dôkazov tomto smere jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, keď ustálenie iniciovania týchto konaní

navrhovateľkou sa v kontexte s inými skutočnosťami a dôkazmi javí ako jediné logické a teda zákonné.
Odvolací súd tiež prihliadol i na skutočnosť, že i v rámci občianskych súdnych konaní vedených proti
odporcovi nebola navrhovateľka úspešná.

24. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie správne konštatoval, že konanie navrhovateľky
vo vzťahu k odporcovi naplnilo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, ktorý princíp je potom

jednak hmotnoprávnym základom pre nepriznanie výživného na plnoletú osobu (ust. § 75 ods. 2 Zákona
o rodine) i v prípade, ak by nárok na priznanie výživného bol daný, zároveň je však aj princípom
procesnoprávnym. Odvolací súd prihliadol i na čl. 1 Základných princípov CMP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na
dobré mravy, ako aj na čl. 2 ods. 2 uvedených princípov, veta druhá, podľa ktorého sa nikto nesmie

dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1, keď podľa tohto odseku
článku 2 každé ustanovenie tohto CMP je potrebné vykladať okrem iného aj v súlade s princípmi, na
ktorých tento zákon spočíva, medzi ktoré princípy patrí podľa čl. 1 i princíp prihliadania súdu na dobré
mravy.Odvolacísúdmalzato,ženavrhovateľkasaprotiodporcovidovolávaurčeniavýživnéhovrozpore
so zásadou súladu dovolávania sa tohto jej práva s dobrými mravmi, na ktorú skutočnosť bol povinný

prihliadať.

25. Vo vzťahu k jednotlivých odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd uvádza, že na
neodkladným opatrením uloženú vyživovaciu povinnosť odporcu neprihliadol, keď táto povinnosť mu
bola uložená bez vykonania dokazovania v kontexte súladu s dobrými mravmi a následne došlo

i k jej zrušeniu vzhľadom na pracovné zaradenie sa navrhovateľky počnúc od 01.10.2015, a to
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 18.12.2015 č.k. 11C 330/2015-200 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2016 č.k. 4Co 116/2016-330. Ohľadom odvolacích námietok
navrhovateľky týkajúcich sa odmietnutia jej trestných oznámení sa odvolací súd vyjadril už vyššie.
Pokiaľ ide o návratové konanie vedené pred Mestským súdom v Brne pod sp. zn. 40Nc 2501/2016,

odvolací súd vychádzajúc z jeho právoplatnosti nemá oprávnenie právne závery uvedeného súdneho
rozhodnutia nerešpektovať a polemizovať s nimi. Navrhovateľkou uvádzanú výšku príjmu odporcu
mal za irelevantnú vzhľadom na zamietnutie jej návrhu na určenie výživného na manželku (plnoletú
osobu) so zreteľom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. z dôvodu, že i v prípade preukázania
nároku navrhovateľky by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi, ktorá skutočnosť bola

súdom prvej inštancie správne ustálená a bola prioritným dôvodom pre zamietnutie návrhu. Tvrdenia
navrhovateľky o návštevách psychiatra a psychológa a jej starostlivosť o domácnosť odvolací súd
preto ako sekundárne nevyhodnocoval. Navrhovateľkou tvrdený fyzický útok odporcu na maloletú dcéru
odvolací súd taktiež nevyhodnocoval, keďže tvrdené konanie odporcu bolo predmetom dokazovania v
konaní o zákaze styku otca s maloletými deťmi vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn.

11P 133/2015.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky navrhovateľky za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O nároku účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52
CMP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP, keďže ani v odvolacom konaní nedospel k záveru, že by postup
podľa ust. § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu bol spravodlivý.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).